• Cyril
Styltvrďárna
Datum publikace6. 2. 2018
Počet zobrazení4029×
Hodnocení4.78
Počet komentářů4

Večeru sme s chuťou zvládli aj s poriadkom po večeri. Využívam chvíľu bez otca a pripomínam Ferovi, že dnes som mal lepší priemer, tak nech sa teší, ako mu vydriapem zadok, a aj tú dávku semena, čo som musel prehltnúť, mu nedarujem. Ten sa len usmial so slovami:

"Teším sa, drobček." Ja ti dám drobčeka… no už zasa nie sme sami. A chystáme sa na tréning. To sme ešte nevedeli, čo nás čaká. Na úvod nám otec nezabudol pripomenúť, aké sme sračky a že z nás urobí chlapov. Áno, chcel by som mať jeho postavu aj silu, ale keby to išlo len mávnutím bičíka.

"Tak poďme trénovať a nie rozprávať." Na povel sme sa dali do drepu, ruky sme predpažili a mali sme chytiť do rúk trstenicu a začať chodiť okolo miestnosti ako kačky. Po piatich minútach ma nohy neskutočne boleli, ale to som netušil, že takto budeme chodiť pol hodiny…

"No a poďte ku hrazde. Ten, čo sa vytiahne nad hrazdu 10 krát za sebou, má dnes pokoj, kto nie, ten bude trénovať ďalej." No ani mne, a ani Ferovi sa to nepodarilo, tak sme trénovali ruky ďalšiu pol hodinu. Z tvrdého tréningu sa nám triasli nohy aj ruky. Konečne máme dnes pohov a máme šancu sa ísť po jednom osprchovať. Taká škoda, už som si predstavoval, ako mi v sprche vypadne mydlo z rúk, poviem Ferovi, aby mi ho podal, a keď sa zohne preň, dám mu penis do zadku… Takto keď sme išli do sprchy po jednom, som si musel odložiť chuť na inú príležitosť. Fero je hosť, preto sa išiel osprchovať ako prvý. Keď som vyšiel zo sprchy, neveril som vlastným očiam. Ferov penis zdobila kovová ochrana. V minulosti som niečo podobné videl na obrázkoch či videách. Aj som vtedy pozeral internetové erotické stránky. Nie som si istý, ale jeho označenie bolo asi CB 6000… Kým som sa spamätal, čo sa deje, už aj môj penis má svoju ochranu. Otec nám s úsmevom oznamuje:

"No, mládenci, choďte spať, ráno vás čaká tvrdá práca. A túto ozdobu máte preto, aby ste sa počas spánku nerozptyľovali rukou v pyžamových nohaviciach." Akonáhle sme si ľahli, už sme aj od únavy zaspali.

O 5 hodine nás otec zobudil, aby sme urobili poriadok a prišli sa naraňajkovať. Ledva som vstal z postele, nohy ma neskutočne boleli. Pred raňajkami nám otec zložil z penisov ochrany. Mal som svalovicu z kačacích krokov. Pracovný úbor bol dlhšia vojenská košeľa a trenky, baretka, a to všetko vo farbách kaki. Obuté sme mali čierne kanady. Raňajky boli výdatné, do tašky sme dostali vodu a balíček, v ktorom medzi dvomi chlebami bol rezeň, dobošky a po 2 jablká.

"No poďte, idem vám rozdeliť úlohy." Mali sme zrúcať asi 40 metrov dlhý, starý, murovaný plot, ktorý mal v strede vyznačenú bielu čiaru od hora po zem.

"No, mládenci, dnes tento plot tu už nebude stáť. Každý sa postavíte na jednu stranu tohto plota a začnete ho búrať. Aby ste sa nezdržiavali chodením do domu a späť, dostali ste obedový balíček. Kto sa dostane ku stredovej čiare, má už dnes voľno. Ale neskončíte, kým plot nebude zbúraný."

Ťažkým kladivom – puckou – som začal mlátiť na mojej strane plota. Z rána sa robilo celkom dobre, i keď som mal prach nielen v očiach, nose, ale aj v hrdle. Pribúdajúcimi hodinami mi ubúdali sily a do toho na nás pieklo slnko. Pot s prachom sťažovali prácu, svrbelo ma celé telo. Mlátil som a mlátil do steny, ale veľmi pomaly som postupoval ku stredu…

"Hurááááá, už mám fajront," zakričal Fero a odhodil kladivo a odchádza do domu. Začínam zúriť, lebo mne treba zbúrať ešte dobré 3 metre. Je to kokot a nie kamarát, šomrem si popod nos a od zúrivosti celou silou mlátim do steny. No za chvíľu počujem za chrbtom Fera. "Potrebuješ pomôcť, alebo to zvládneš sám?" Nepovedal som nič, ale on vyčítal z mojej tváre, že mi treba pomôcť.

"Bol si nahnevaný, že som odišiel po zbúraní mojej polovičky plota?" pýta sa Fero.

"Nooo, trocha aj áno," priznávam.

"Vieš, rozmýšľal som, ako bude reagovať tvoj otec, keby sem prišiel a videl, že ti pomáham. Určite som nemal záujem dostať nejaký sprostý trest. Preto som išiel za ním, ohlásil som, že ja som skončil, a opýtal som sa, či ti môžem ísť pomôcť dokončiť robotu. On s úsmevom súhlasil, tak som sa vrátil." Už sme búrali poslednú časť, keď prišiel za nami otec.

"No, mládenci, milo ste ma prekvapili. Aj keď o tom neviete, mal som vás stále pod kontrolou a naozaj ste sa dnes snažili. Tak uložte náradie a príďte k chalupe." Neskôr sme zistili, že na jednom strome bola namontovaná kamera a aj keď otec rúbal drevo ďaleko od nás, mál nás ako na dlani v notebooku.

"Vyzlečte si košele a vyzujte kanady. Vezmite si čisté trenky, uteráky a choďte si zaplávať na horný koniec do zahatanej časti rieky. Vieš kde?" obrátil sa na mňa otec.

"Áno, veď sme popri nej bežali."

"Ok, tak choďte, keď tu skončím, tak prídem za vami."

"Švihni si," súrim Fera cestou k rieke, "niečo si mi dlžný za včerajšie známky. To ja som mal zneužiť teba a nie ťa fajčiť a hltať tvoje semeno."

"Hihi," smeje sa Fero, "za tvoju fajku ja nemôžem, s dôverou sa choď sťažovať k otcovi. Ja som len plnil jeho nariadenie."

"Rýchlo zmyjeme ten prach a pot zo seba, nájdeme si miestečko a ja ti vymrdám zadok," hovorím Ferovi.

"Súhlasím a potom ja tvoj," hovorí Fero.

"Prečo ty mňa?" bránim sa, "veď sme nelosovali." Ale Fero trvá na svojom.

"A kto bol dnes lepší pri búraní?" A začal sa nahlas smiať.

"Dobre, tak najprv ja teba a potom ty mňa. Tak bežme, aby sme to stihli, kým príde otec."

Keď Fero napumpoval svoje semeno do môjho zadku, obaja sme znova nahí vliezli do vody. Drhnem si análnu dieru od semena, keď mi Fero káže pozrieť sa na breh, kde prichádza otec s mamou. Čo ideme robiť, veď trenky máme možno 10 metrov od rieky… No otec keď videl naše trenky na brehu, tak sa zasmial, že je rád, že sme už chlapi a nehanbíme sa kúpať, ako nás Boh stvoril, stiahol si aj on trenírky, hodil ich vedľa našich a vošiel do vody. Mama, pre ktorú bol otec na stanici, si dala dole šaty a v plavkách išla za nami. Po asi pol hodinovom relaxe vo vode mama navrhla, aby sme už išli domov, lebo sme určite hladní a treba sa riadne najesť po tom výkone, čo sme dnes urobili. Zakrývajúc si svoj rozkrok, som spolu s Ferom vyšiel na breh poutierať sa a dať si pripravené čisté trenírky. Cestou domov som sa obzrel dozadu a vidím, ako sa mama túli s otcom, ako by boli mladý párik.

"Čo bude na večeru? Som naozaj hladný," pýtam sa mami vo dvore a vchádzam do chalupy.

"Dnes večeriame v prírode," slávnostne oznamuje otec a zakladá oheň.

"Woow, ideme grilovať?"

"Áno," odpovedá mi otec a ujíma sa iniciatívy pri grilovaní. Tajomne položí otázku mame.

"Čo si myslíš, zaslúžia si dnes?" a ukázal na vedro s vodou. Mama sa usmiala a prikývla hlavou na súhlas. "Aby vám lepšie chutila grilovačka a spláchli ste v krku ten prach, tak vo vedre sa každému chladia 2 pivá." Nechápavo sme sa s Ferom pozreli na seba. Aká zmena oproti včerajšku.

Dobre sme sa najedli, pivo síce len 10-ka, ale nám chutilo ohromne. Strávili sme nádherný večer, ktorý sme ukončili za jasu hviezd, a určite naň budeme dlho spomínať.

"Choďte sa po jednom osprchovať a bežte do postelí," zavelil otec o 22 hodine. Pri sprchovaní som rozmýšľal, či znova dostaneme klietky na penis, alebo si budeme môcť užiť. Cestou zo sprchy som nazrel na dvor, kde ešte stále sedel otec s mamou pri ohni. Poprial som im dobrú noc a utekal som za Ferom do izby.

"Ideme na to?" položím otázku pri otvorení dverí do izby, no odpoveďou mi bolo Ferove chrápanie. Nezostávalo mi nič iné, ako si ľahnúť. No nenapočítal som ani do desať a už som spal aj ja.

V nedeľu o siedmej hodine ráno nás budí mama.

"Vstávajte mládenci, slniečko vám už dávno svieti na riťky." Ferovi sa tento budíček veľmi páčil a začal sa na tom smiať, a kým sme sa pred ich domom nerozlúčili, tak mi to niekoľko krát zopakoval.

Pred odchodom z chalupy nás otec oboch pochválil a Ferovi povedal, že vidí naše skutočné kamarátstvo, lebo mi bol ochotný pomôcť i napriek tomu, že už mohol odpočívať. Vytiahol peňaženku a dal nám po 20€ so slovami:

"Dnes som to za váš výkon zaokrúhlil smerom nahor, ale máte čo splácať svojim spolužiakom, tak zajtra ich odovzdáte všetky." Večer prišiel ku nám Fero, že ho poslal otec, aby sa skrášlil u nás. Nechápal, o čo sa jedná, a v prvom momente to ani mňa nenapadlo, ale vzápätí sa mi vyjasnilo v hlave.

"No máme predsa už dlhé vlasy."

"Šibe ti?" osopí sa Fero.

"Neveríš? Uveríš?!" odpovedám. No nemýlil som sa. Otec nám obom oholil hlavy a znova sme svietili ako slniečka.

No a v pondelok začal nový kolotoč: urobiť desiate, ísť pre tašky spolužiakom a odniesť ich do školy. V škole Fera napadla super myšlienka.

"Dajme im len po 15€ a s ostatnými si vylepšíme rozpočet. Veď oni nevedia, že sme dostali viac peňazí."

"Ty si hlavička," chválim Fera… Na príchod otca z práce tak rýchlo nezabudnem. Bol celý červený od zúrivosti. V ruke držal nejaký kožený opasok z nohavíc a začal ma s ním mlátiť hlava nehlava. Po skončení výprasku mi oznámil, že som ho veľmi sklamal, že si myslel, ako sme sa polepšili s Ferom, ale že sme obyčajná banda podvodníkov a že sme si vykopali vojnovú sekeru. Nechápal som, čo sa stalo, lebo obaja sme dostali dvojku v škole, no otec mi to rýchlo vysvetlil.

"Prečo ste spolužiakom vrátili len po 15€, keď som vám nariadil, že im dáte celých 20?" Z nohavíc som vybral 5€ bankovku podávajúc ju otcovi. "Mne to nedávaj, daj to tomu, komu skutočne patrí, a ak si myslíš, že s týmto skončíme, tak si na veľkom omyle."

Po večeri mi otec nariadil osprchovať sa a potom okamžite prísť za ním do izby, kde on bude pozerať televízor. Bez slova som vstal od stola a rýchlo som sa osprchoval. V pyžame som prišiel za otcom, ktorý sedel v kresle a v druhom aj mama.

"Kto ti dovolil obliecť si pyžamo?" osopil sa na mňa otec. Bez reči som sa vyzliekol donaha a poskladal si pyžamo. Ukázal mi na kút vpravo od televízora so slovami: "Tam budeš kľačať s rukami za hlavou a nebudeš nás rušiť!" V kúte na igelite bol vysypaný hrach. Nebolo mi treba nič vysvetľovať, vedel som, pre koho je nachystaný. Kľakol som si naň, ruky dal za hlavu a pozeral sa do steny. Čím dlhšie som na ňom kľačal, tým viacej sa mi zarýval do kolien a aj najmenšie posunutie na ňom bolo bolestivé. Po lícach mi stekali slzy a v duchu som si nadával, aký som debil, že som sa ulakomil na 5€. Po hodine otcovi zazvonil budík.

"Ber si to pyžamo a strať sa nám z očí. Ráno tu urobíš poriadok. Je ti to jasné, ty darebák?"

"Áno pane, a prepáčte mi dnešné zaváhanie," trasúcim hlasom sa snažím uvoľniť atmosféru. No otec, len odvrkol:

"Nechaj si tie prázdne sľuby, mňa zaujímajú len činy."

V utorok ráno som bol nachystaný na Fera, ako mu vynadám, že ma zase zviedol na krivé chodníčky, a ako som všetko pokazil pre pár eur. Ale keď som videl Fera s monoklom pod okom, šípil som poriadny výprask aj u nich. Cez prestávku sme obaja odovzdali zvyšné eurá spolužiakom a s Ferom sme odišli na koniec chodby sa nerušene porozprávať o včerajšom popoludní. Aj on dostal výprask remeňom a hodinu kľačal na hrachu. No jeho sa otec najskôr opýtal, či odovzdal spolužiakovi peniaze, čo zarobil. Keď odpovedal, že samozrejme, všetko ako mal, vyletela otcova pravá ruka k Ferovi, len sa mu nestihla otvoriť päsť a dnes má pekný modrý prstenec pod okom. Celý týždeň sme robili všetko preto, aby sme do konca týždňa nevyprovokovali ďalší problém. Dokonca sme dostali len nejaké trojky, za ktoré budeme riešený až na chalupe. No aj napriek napätej atmosfére medzi nami a rodičmi, ani tento týždeň sme neupustili od vzájomnej dohody a podľa víťaza dňa sme si vystriekali zadočky alebo ústa.

V piatok po vyučovaní sme išli spolužiakom odniesť tašky a boli sme dohodnutý s Ferom, že sa stretneme u nás. Skôr ako som dorazil k spolužiakovi a odovzdal som mu pri dverách domu tašku, pri dome zastalo otcove auto. Otec stiahol okienko a zavolal na nás, aby sme nastúpili. Kde ide tento debilko, prebehlo mi mysľou, ale bol som ticho. Obaja nastupujeme a po zvítaní sa s otcom v aute sa ho pýtam, kde ideme.

"Čo myslíš, kde asi ideme v piatok?" na moju otázku, odpovedá otec otázkou.

"Na chalupu?" pýtam sa neisto.

"No super, ako si na to rýchlo prišiel."

"A Fero?" pýtam sa.

"Aj oni prídu, neboj sa, nebudeš na to všetko sám." Už mi je jasné, že na dnešné výprasky budeme mať i diváka, ešte že to boli len trojky a nebudeme pri bití úplne nahí, uspokojujem sa celou cestou na chalupu. Po príchode sme vystúpili z auta a v zapätí za nami zastalo auto Ferovho otca. Pri vystúpení z auta vidím, že nebude chýbať ani ten druhý debilko. Kývnem na Fera, čo to znamená, ale len pokrčil plecami. Do chalupy sme vyložili batožinu z áut.

"Vyzliecť a pripraviť sa!" Pred týmito debilmi máme byť nahí? Oni sa radostne usmievajú. Nechápavo pozeráme s Ferom na seba. "Chcete trest, alebo začnete kmitať?" hovorí otec a odchádza za Ferovým otcom. Za nejakú minutú sme kľačali vedľa seba nahí s rukami za hlavou a pozerajúc do zeme. Ktorýsi z tých debilov nás fotil do mobilu, lebo bolo počuť cvakanie. Počujeme povel, aby sme išli po štyroch do zadnej miestnosti.

"Čudujete sa, že tu máte spolužiakov? Sami ste si na vine, že ste boli lakomí a chceli ste nás oklamať. Preto dnešné popoludnie strávia s nami, aby videli, ako sa u nás trestá porušenie pravidiel a zlé známky v škole. Sme radi, že nastalo zlepšenie v študijných výsledkoch, ale nie sú také, ako si predstavujeme."

Prvý sa obliekol Fero, za štyri trojky dostal 4 x 10 po nohaviciach, poďakoval za spravodlivé tresty. Potom som ho vystriedal, ja som dostal za svoje trojky. Keď som poďakoval, čakal som na uvoľnenie z klady. Veď dnes viacej výpraskov už nebude. No rozhodnutie môjho otca bolo iné.

"Stiahnite mu nohavice a slipy ku členkom," jeden debil si medzitým vybral ako nástroj tú najtenšiu trstenicu, akú našiel. Má mi dať 25 na holý zadok ako úrok z omeškania nevyplatených 5 € načas. Našťastie nemal toľko sily ako môj otec, tak jednotlivé údery štípali, ale nie až tak veľmi. Hrýzol som si do pery, aby som nevydal hlasnejší zvuk, no na poslednej rane si dal záležať a vložil do nej pravdepodobne všetku silu. Tá poriadne zaštípala a ja som hlasno vykríkol.

"Nepočujem!" zreval otec. Rýchlo som sa spamätal, síce s odporom, ale som poďakoval za trest za omeškanie vyplatenia peňazí. Ďalších 25 som dostal od toho druhého debila, ale ten si na mňa vzal širokú koženú placačku. Tu, či som chcel alebo nechcel, vydával som stonajúce zvuky. Po poďakovaní som bol konečne oslobodený a vystriedal ma v klade Fero. Hoci som kľačal a pozeral som do steny, nevidel som na Fera, ale aj on bol na začiatku výprasku ticho, no postupne bolo počuť mierne stony, ktoré sa stupňovali. Po skončených výpraskoch nás čakal ďalší zdrvujúci šok. Debili si s nami mohli hodinu robiť, čo chcú. Keby som sa nehanbil, tak sa rozplačem ako malý chlapec, ktorému nechcú kúpiť hračku. No ale to už mi je hlava tlačená k poriadne prepoteným nohám po dnešnom telocviku. Mám čuchať a bozkávať smradľavé ponožky, no to bol len začiatok, opatrne ich vyzúvam zubami a mojim jazykom mu umývam nohy. Nezabudol mi pri tom pľuvať na hlavu, jeho sliny mi pomaly stekajú na líca. Bol som tak zaneprázdnený, že som si nestihol pozrieť, ako je na tom Fero. Lízanie nôh vystriedalo lízanie jeho vajec a penisu a vzápätí už fajčím jeho penis. Našťastie nie je až tak veľký, tak je to pohoda. Akonáhle mu stvrdol, vystriedal moje ústa za zadok a vsúva ho dnu, aj to je pohoda, lebo Fero je na tom so svojou pýchou omnoho lepšie, nielenže má dlhší, ale aj hrubší penis. Keď mu začalo cukať v penise celú dávku mi vystriekal do análu. Zvyšné kvapky semena z jeho penisu odstránil môj jazyk. Z análu začína vytekať semeno a cítim Ferov jazyk, ako ho líže od gulí k análnemu otvoru… Zúrim, ale musím znášať túto pokoru. Keď sa druhý debil urobil do Ferovho zadku, tak som aj ja lízal z jeho zadku vytekajúce semeno. Na záver sme si mali ľahnúť na chrbát a máme masturbovať do výstreku, ktorý má byť na brucho i hruď a pekne poroztierať. To už prišiel otec, že ich šťastná hodinka skončila.

Ferov otec konečne odviezol oboch debilov domov a my sme boli odoslaný do sprchy a zázrakom obaja naraz. Po večeri nám dal otec robotu – robiť šablóny, ktoré budeme časom potrebovať. Počas práce sa s nami rozprával, ako by bol náš kamarát a ako ho bude tešiť, keď nielen výborne zmaturujeme, ale aj že budeme študovať na vysokej škole. No a ak si myslíme, že má radosť, ak nás musí trestať, tak sme na veľkom omyle. Trest je len nutný nástroj, aby z nás boli poriadni ľudia. Ak by sme neboli klamali a odovzdali peniaze, ako sme mali, určite by nás neponížili výpraskom a zneužitím tých dvoch chudáčikov, ako ich otec nazval. Priznal, že by ich nechcel za synov.

Okolo 21 hodiny nás poslal spať, lebo o piatej budeme vstávať… dnes to bolo bez akýchkoľvek obmedzení. Samozrejme sme to využili a navzájom sme sa uspokojili. Zaspali sme s úsmevom na tvári.

Po sobotňajších raňajkách nám bola rozdelená úloha: To, čo sme pred týždňom zbúrali, teraz máme naložiť na vlečku. Tvrdo sme robili, ale za odmenu nám bolo povolené ísť sa okúpať, a zároveň sme využili možnosť byť sami dostatočne ďaleko od chalupy. Napokon sme si v rieke navzájom poumývali zadočky od semena. Cestou do chalupy sme z diaľky videli na ceste stáť auto Ferových rodičov. Aj dnes sme grilovali, ale obaja sme mali pri tom oboch rodičov. Otec nás chválil, že keď chceme, nebojíme sa roboty a robíme zodpovedne, a preto ako odmenu sme dostali po dve pivá. Keď sme sa najedli, otec navrhol, aby nedeľňajšie holenie hláv sme urobili už teraz. Napokon sme išli do sprchy a mali sa ísť vyspať. Rodičia zostali ešte dlho vonku. Ak by neexistovali také prísne pravidlá a tresty, bolo by to super, ale je to tak, ako to je.

A čo nás čakalo v pondelok v škole? O tom zasa nabudúce.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (113 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (117 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (113 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (114 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (134 hlasů)

Komentáře  

+4 #4 Odp.: To som nečakal - 6. časťCyril 2018-02-07 22:37
Cituji TanobyResident:
Lepsi a lepsi, jenom pokracuj

Siedma časť je pred dokončením a bude tu onedlho
Citovat
+2 #3 Odp.: To som nečakal - 6. časťTanobyResident 2018-02-07 18:59
Lepsi a lepsi, jenom pokracuj
Citovat
-3 #2 Odp.: To som nečakal - 6. časťzmetek 2018-02-07 13:26
Už to začíná být zoufale stejné, bez vývoje, bez nápadu...začíná to nudit. Škoda.
Citovat
+3 #1 6 časť22som 2018-02-07 10:14
teším sa na pokračovanie, dúfam že bude
Citovat