Navždy

Ron bol obyčajný 24 ročný chalan, v ktorom sa však spájali 3 vlastnosti, ktoré zvyčajne u jedného človeka neočakávate. Mal skvelú, vyrysovanú postavu s trupom v tvare obráteného trojuholníka. Mal príjemnú tvár s hlbokými hnedými očami a trochu dlhšími, rovnako hnedými hlasmi. Onou neočakávanou vlastnosťou, ktorú pri takýchto krásavcoch veľa ľudí ani nehľadá, bolo, že Ron bol zároveň múdry a veľmi empatický chalan.

Tak trochu verejným tajomstvo bolo, že je Ron gay, hoc niekoľko dievčat už stihlo jeho pýchu okúsiť. A nedalo sa povedať, že by sa niektorá z nich sťažovala.

Pri jednej z každodenných návštev fitka si Ron všimol o niekoľko rokov mladšieho chalana, ktorý bol očividne vo fitku nový. Bol nižší, veľmi chudý, dalo by sa povedať, že až vychrtlý, a takmer by sa zdalo, že sa bojí všetkého, čo vo fitku je. Celkovo bol však veľmi zlatý a Ronovi, ktorý ho počas cvičenia stále pozoroval, hneď padol do oka.

Keď sa chlapec presunul k činkám, Ron spozornel. Nie je múdre dvíhať činky sám, už rozhodne nie, keď je chalan neskúsený. Jeho predpoklad sa ukázal byť správny, skôr ako čakal. Hneď ako chlapec zdvihol činku zo stojana, neudržal ju a tá ho privalila pod sebou.

Ron k nemu hneď priskočil a s ľahkosťou činku z chlapca dvihol. Po prvotnom šoku z rýchlej akcie sa zadíval chlapca ležiaceho pod sebou, ktorý vyzeral ešte vystrašenejšie než predtým. Usmial sa naňho a povedal mu:

„Pri činkách si vždy dávaj pozor, radšej si vždy zober niekoho, kto ťa bude istiť.“

„Uhm, dobre,“ vyjachtal zo seba chlapec.

„Mimochodom, som Ron,“ predstavil sa Ron a vykúzlil jeden zo svojich oslňujúcich úsmevov.

„Ja Filip,“ povedal chlapec.

Ron Filipovi pomáhal po celý zbytok cvičenia, až po jeho odchode cvičil sám. Robili to tak niekoľko ďalších dní, kým sa Ron nerozhodol, že chce Filipa vidieť v sprche. Prišiel teda do fitka skôr a odcvičil si svoje pred Filipovým príchodom.

„Ahoj,“ odznelo kdesi zozadu, práve keď končil posledné cviky. Pôvodcu pozdravu síce nevidel, ale podľa hlasu hneď spoznal Filipa. V duchu sa usmial.

Opäť pomohol Filipovi s cvičením a s nadšením (a istou dávkou vzrušenia) zamieril s Filipom do spŕch. Na jeho smolu si však Filip vybral sprchu na opačnom konci miestnosti než Ron, ktorý tak videl len vrch Filipových ramien.

Celkom sklamaný vyšiel Ron zo spŕch a začal sa obliekať. Už bol hotový a Filip stále zo spŕch nevychádzal. Čo ak sa mu niečo stalo? Mohol sa pošmyknúť alebo niečo…, vymýšľal si Ron dôvody, prečo vojsť do spŕch a možno uvidieť nahého Filipa.

V sprchách bolo ticho, nebolo počuť tečúcu vodu, takže Filip sa už musel dosprchovať. Po pár ďalších krokoch sa Ronovi naskytol zaujímavý pohľad. Filip sa premiestnil do jeho sprchy a otočený k nemu chrbtom si ho honil. Ron sa pomaly prikradol k nemu odzadu a chytil ho za jeho malý pekne tvarovaný zadok.

Filip sa preľaknuto otočil na Rona a v očiach mal previnilý výraz.

„Mohli by sme zájsť ku mne domov, ak by si chcel,“ ponúkol Ron Filipovi, ktorý ihneď súhlasil.

Po príchode k Ronovi sa obaja začali hneď bozkávať. Ach, ako len obaja po tomto okamihu túžili. Ako sa približovali k Ronovej posteli, ostávalo na oboch čoraz menej oblečenia, ktoré teraz za nimi tvorilo cestičku, akoby sa nechceli stratiť.

Boli pri posteli. Ron sa díval na o hlavu nižšie nahé útle telo, ktoré ho tak veľmi vzrušovalo. A vtedy sa v ňom niečo zlomilo. Zrazu sa, nevedno ako, prestal ovládať. Niečo také sa mu ešte nestalo, no bez varovania Filipa otočil chrbtom k sebe, zvalil ho na posteľ a priľahol ho skôr, než si Filip stačil niečo uvedomiť.

Ron napľul na Filipovu úzku dierku a pritisol na ňu svoj penis, ktorý vyzeral, že sa do úzkej diery, ani do útleho telíčka nemá ako vmestiť.

Keď si Filip uvedomil, na čo sa Ron chystá, začal protestovať:

„Prosím, Ron, poďme na to pomalšie, ešte som to nerobil.“ Ron však ako v tranze Filipa vôbec nepočúval a začal sa tlačiť dnu. Dierka sa pomaly otvárala a Filip začal od bolesti kričať, zatiaľ čo Ron nezastavoval, kým nebol vo Filipovi až po koreň. Užíval si Filipovu úzku panickú dierku a začal okamžite prirážať z plnej sily, až to vyzeralo, že chce Filipa pretrhnúť na dve polovice. Filip pod ním kričal, prosil, dokonca začal plakať, avšak Ron nepočúval a naďalej prirážal do bezmocného Filipa z celej sily.

Bol to preňho neopísateľný pocit, ako mu úzka teplá dierka obopínala penis tak tesne, ako ešte nezažil. Pri intenzite, akou do Filipa prirážal, a pri tom obrovskom vzrušení netrvalo dlho a začal Filipa plniť obrovskou dávkou semena, ktoré začalo pretekať z Filipa pretekať von okolo Ronovho stále pumpujúceho penisu. Keď konečne dostriekal, začal konečne vnímať okolie a uvedomil si, že Filip plače.

Konečne si uvedomil, čo sa stalo, zhrozil sa zo samého seba a začal sa Filipovi ospravedlňovať. Prekvapilo ho, keď k nemu Filip otočil tvár, na ktorej bolo pod slzami vidieť úsmev.

„Mne sa to vlastne páčilo,“ povedal Filip. Ron sa potešil, ale aj tak sa bál, či Filipovi náhodou neublížil. Veľmi ho však potešilo, čo zbadal, keď sa Filip zdvihol – na posteli po ňom ostala dávka semena. Filip sa usmial a povedal Ronovi: „Ani som si neuvedomil, že som sa z tvojho prirážania urobil.“ V tom sa obaja začali smiať a Ronovi sa skutočne uľavilo.

***

Po pol roku boli skutočne spolu. Milovali sa a takmer všetok čas trávili spolu.

Bola teplá noc, keď sa práve vracali z divadla. Zrazu sa niekto vynoril spoza rohu a Filipa napadol. Ron po ňom hneď skočil a Filipa oslobodil. Ten odbehol ďalej a s obrovským strachom sledoval, ako jeho milovaný chlapec zápasí s útočníkom. Chcel Ronovi pomôcť, tak veľmi chcel, ale od strachu sa nevedel ani pohnúť.

Pár metrov od nich zablikala policajná siréna a z auta vybehli dvaja policajti. Filipovi poskočilo srdce od radosti, keď ich zbadal. Jeho radosť však netrvala dlho, zastavil ju opätovný pohľad na bijúcu sa dvojicu, keď v útočníkovej ruke zahliadol nôž. Konečne sa dokázal rozhýbať a vystrelil smerom k nim, no bolo už neskoro. Videl, ako sa čepeľ noža zabodla do Rona. Útočník začal utekať preč, no policajti ho ihneď chytili.

Filip sa skláňal k Ronovi a snažil sa zastaviť príval krvi, ktorý sa valil z jeho rany. „Ostaň so mnou! Neopúšťaj ma! Prosím, ja ťa milujem!“ kričal Filip na Rona, ktorý mu len šeptom odpovedal:

„Aj ja ťa milujem.“ Boli to jeho posledné slová, práve v okamihu, keď sa k nemu sklonil jeden z policajtov a keď ho život navždy opustil.

***

Prešlo niekoľko dlhých mesiacov, počas ktorých Filip niekoľko krát vypovedal na policajnej stanici aj pred súdom. Prípad nebol ťažký, útočníka predsa hneď chytili a mali proti nemu množstvo dôkazov. Bol to tiež mladý chalan. Za svoj čin sa nehanbil a aj do očí sudkyne sa chválil, akú službu svetu urobil, keď ho zbavil jednej buzny.

Večer v deň, kedy bol oznámený rozsudok a útočník bol odsúdený na doživotie, Filip nevedel zaspať. Posledné mesiace žil len pre jednu vec – pre to, aby sa Ronov vrah skutočne dostal za mreže, kam patril. A teraz, keď bola úloha splnená, cítil prázdno. Naplno naňho dopadla samota, prázdna polovica postele, kam si Ron už nikdy neľahne, mu nedala pokoj. Ostal sám, bez Rona a bez cieľa, ktorý by chcel dosiahnuť. Ostal sám – sám navždy.

***

Marek mal 23 rokov, keď sa presťahoval do vlastného bývania. Pôvodne sa mal presťahovať so svojim priateľom, ale bohužiaľ sa tesne predtým rozišli. Po pár dňoch v novom bývaní si všimol, že v dome oproti vidí do okna dvom mladým chalanom. Závidel im, že môžu byť šťastní, ale zároveň im prial viac šťastia, než mal on so svojim priateľom. Teda ex-priateľom.

Jedného dňa však jeden z nich zmizol a Marek už vídal len jedného z nich. Býval smutný, celé dni sa ani neusmial. Marekovi ho bolo ľúto. Najskôr si myslel, že sa rozišli, neskôr zistil, že ich niekto napadol a ten druhý chalan svojho priateľa zachránil, za čo ale sám zaplatil životom. Marekovi zovrelo hrdlo, vždy keď v okne oproti zbadal toho smutného chlapca. Chcel ho rozveseliť, nevedel však ako, keďže sa nepoznali a nechcel vyzerať ako nejaký úchyl, čo im stále pozeral do okna.

V jedno jasné sobotné ráno, potom ako vstal, sa Marek už zo zvyku pozrel do okna dvoch chlapcov. Bolo to deň potom, ako Ronovho vraha odsúdili. Pohľad na obesené telo visiace zo stropu, Filipove telo, ostal Marekovi vypálený v oku už navždy.