• Peťo
Stylklasika
Datum publikace13. 9. 2020
Počet zobrazení1921×
Hodnocení3.05
Počet komentářů12

S Michalom sme sa poznali ešte v škôlke. Na základke sme vytvorili chlapčenskú bandu, v ktorej sme boli vodcovia. Aj učňovku sme si vybrali spoločnú, hoci mňa lákalo gymnázium. Na oslave Michalovej plnoletosti ma šokoval, keď mi predstavil svoju priateľku. Odvtedy sme sa schádzali zriedkavejšie. Jeho priateľku Ľubu som poznal povrchne a od začiatku sme si nesadli.

***

Keď mi jedného slnečného dňa zazvonil mobil, ostal som v šoku. Volal Michal, hoci od nášho posledného stretnutia ubehlo viac ako 5 rokov. Mali sme svoje vlastné životy a necítili sme potrebu kontaktovať sa. Chcel sa stretnúť a jeho žiadosť vyznela naliehavo. Pozval som ho k sebe, tešil som sa na stretnutie, aj keď so zmiešanými pocitmi. Prvý kontakt po rokoch bol rozpačitý z obidvoch strán. Rozprávali sme sa o zážitkoch, o čase, ktorý sme strávili bez toho druhého. Chvíľami som mal pocit, že nejde len o zdvorilostné stretnutie. Po piatich hodinách konečne prehovoril, prečo vlastne prišiel. So ženou sa pokúšali o dieťatko. Keď to dlhodobo nevychádzalo, išla ku gynekológovi, on k urológovi. Príroda to zariadila tak, že ona bola plodná a on mal nepohyblivé spermie, nepoužiteľné ani pri umelom oplodnení. Dlho so ženou premýšľali a chceli ma požiadať, aby som ju oplodnil. Ostal som v šoku, s otvorenými ústami. Služby spermobanky nechceli využiť, lebo si neboli istí kvalitou darcu. Michal trval na tom, že to musím byť ja, keďže sme mali k sebe blízko. Súhlasil som a zaujímal sa, ako prebieha odber spermií – či niečo okolo toho zisťovali. Michal ma opäť šokoval, nakoľko mi vysvetlil, že z dôvodu úspory financií, by bolo vhodné, aby som jeho ženu oplodnil klasicky – pri sexe.

Došľaka, a bolo to tu, napadlo mi.

„Michal, poviem ti na rovinu, som gay a neviem, či dokážem mať so ženou taký sex, aby som ju oplodnil.“

Moja odpoveď Michala zjavne prekvapila. Vstal a bez slova odišiel. Budem mať aspoň pokoj, pomyslel som si. Ani nie o pár dní sa chcel opäť stretnúť. Znovu som ho uvítal doma. Keď sme si sadli k dobrej káve, spustil rozhovor. So ženou sa rozprávali a hľadali možnosti. Keďže nikoho iného nemajú, mali by nápad. Sex urobíme v trojke. Žena bude nahá čakať na posteli a Michal ma na oplodnenie „pripraví“. Zaujímal som sa, ako to myslí.

„Budem sa ťa dotýkať, vzrušovať ťa rukou a uvidíme. Veď to vyplynie zo situácie.“

Povzdychol som si. Priznám sa, že som neskrýval prekvapenie. Michal bol síce môj typ, ale bral som ho skôr ako brata, preto ma nikdy sexuálne nepriťahoval. Opäť mi rozrozprával srdcervúci príbeh o tom, ako chce mať dieťatko. Ak nemôže byť jeho, aspoň nech je moje. Nechce sa starať o nejaké „cudzie“, dodal. Stal by som sa krstným otcom a kedykoľvek by som sa mohol s dieťaťom stretnúť. Samozrejme bez prezradenia, že som jeho/jej biologický otec.

***

Nechal som si týždeň na rozmyslenie. Mal som v hlave zmätok. Chcel som síce Michalovi pomôcť. Ale mať dieťa? Nie je to priveľká zodpovednosť? Nakoniec som súhlasil pod podmienkou, že nechcem o dieťati nič vedieť. Nechcem mať k nemu žiadne záväzky, nechcem sa oň starať, nech ma nekontaktuje. Požiadavka Michala prekvapila, bál sa presného opaku, a súhlasil.

Stretli sme sa v sobotu, naobedovali sme sa v drahšej reštaurácií a išli k nim domov. Osprchovali sme sa a zo sprchy zamierili rovno do postele. Ľuba si ľahla k nám na okraj postele a pozorovala nás. Za celý deň nepovedala jediné slovo.

Vedel som, že Michal je s mužom neskúsený, preto som mu chcel pomôcť a viesť ho. Hladkal som ho po vlasoch, potom po lícach. Obdivoval som jeho postavu, hladkal som ho na prsiach, na brušku a po stehnách. Ústami som zamieril k jeho ústam a nežne ho pobozkal. Ľube sa to zjavne nepáčilo, začala protestovať. Nikto ju však nepočúval. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Naše jazyky spolu splynuli a cítil som chuť jeho slín. Vášnivo som vychutnával chuť jeho pier. Počul som ho plytko dýchať, asi vzrušením, pomyslel som si. Po chvíľke som mu olizoval a zubami masíroval bradavky. Jeho stony ma utvrdzovali v tom, že to robím dobre. Jazykom som skĺzol k jeho jamke na brušku. Jazykom som vychutnával jeho telo, vôňu jeho pokožky. Vložil som jeho penis do úst a vnoril ho hlboko do hrdla. Jemne som ho začal fajčiť. Cítil som jeho šťavičky, ktoré zarosili žaľuď. Zrazu prevzal iniciatívu a začal prirážať. Prirážal stále rýchlejšie a rýchlejšie. Keď už v ňom začalo cukať, prestal som. Zadíval sa na mňa s výčitkou, šťavičky lásky mu už vytekali. Pustil som ho z úst a nasadol na neho tak, že jeho vzrušená nádhera vnikla do mojej „vychodenej“ dierky. Začal som jazdiť hore-dole. Rýchlejšie a rýchlejšie a užíval som si situáciu, ktorá je prvý a posledný krát v živote. Po chvíli som v dierke cítil jeho teplú mrdku. Nebolo jej málo a vytekala zo mňa. Ľuba stále nezatvorila ústa – protestovala, ale nikto ju nepočúval.

Jemne som mu vnikol prstom do zadočku. Zastonal. Potom druhý, tretí prst, hlboko do jeho útrob. Jeho štrbinka bola úzka, bolo vidieť, že nie je v análnom sexe skúsený. Bolo potrebné vynaložiť úsilie, aby sa otvoril. Zapojil som aj jazyk a jemne som s ním vnikal do jeho dierky. Už to nebolo stonanie, ale hlasné vzdychanie. Hneď ako bola vhodná situácia, vsunul som doň môj penis. Jazdil som s ním v jeho zadočku. Mal som výdrž a užíval som si jeho úzku dierku. Cítil som každý záhyb, každú nerovnosť a nedokonalosť. Pred vyvrcholením som ho z Michala vybral, zaľahol som Ľubu a narval ho do jej prcinky. Vycákal som do nej hustú dávku mrdky. Neprestával som. Prirážal som ďalej, díval sa pritom na nahé Michalove telo a on na to, ako mu przním jeho ženu. Urobil som sa druhý krát a na moje veľké prekvapenie nasledoval aj tretí výstrek. Keď som vybral penis z jej prcinky, mala ju pekne rozmrdanú. Bola opuchnutá a zvyšok mrdky vytekal von. Pohladkal som Michala, obliekol sa a na veľkú Ľubinu radosť som vypadol.

***

Za pár mesiacov mi Michal zavolal, že sa nám narodil syn. Telefonát som zrušil. Roky ubiehali a na túto životnú epizódu, ako aj na Michala, som skoro zabudol. Prešlo 15 rokov a mal som svoj život, svoje vízie, emócie a plány. Prekvapilo ma, keď som raz pred dverami svojho bytu našiel Michala. Bol strápený a uplakaný. Kľačal na kolenách a prosil o pomoc. Okamžite som ho odtiahol do bytu a vyzvedal sa, čo sa stalo. Jachtavo a sekajúc každú vetu mi rozprával príbeh. Jeho žena a syn mali autohaváriu. Manželka bola na mieste mŕtva, ale syn žije. Leží v nemocnici a jeho stav je kritický. Potrebuje okamžite transplantovať obličku, dialýza je neúčinná. Michal nebol vhodný darca, keďže nebol biologický otec. Prosil ma, aby som mu daroval svoju obličku, akoby išlo o čokoládu, pero, kvety alebo hodinky.

„Michal, ja som vám daroval spermie pod podmienkou, že nebudem mať voči synovi žiadne záväzky. Spomínaš si?“ opýtal som sa ho.

Rozplakal sa znovu a lapal po dychu, chvíľami sa dusil slinami. Prosil ma o záchranu nášho syna. Darmo som mu vysvetľoval, že ani v spermobanke by mu nedali kontakt na biologického otca, ktorého by mohol kontaktovať. Všetko bolo márne. Sľuboval mi spoločný život, sex do konca života, peniaze. Sľuboval, vyhrážal sa, len aby som mu zachránil syna. Nezachránil a obličku som neposkytol. Michal sa po úmrtí pokúsil o samovraždu. Skončil na psychiatrii a prestal s okolitým svetom komunikovať. Ako jediný ho navštevujem jeden deň v týždni, kŕmim ho a rozprávam sa s ním. Z jeho strany bez odpovede.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (40 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (38 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (38 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (39 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (48 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk36

- nie som dokonalý milenec,

- nie som kráľom večierkov,

- nedôverujem ľuďom a nevyznám sa v nich,

- ťažko nadväzujem známosti,

ale som čestný a úprimný človek

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

0 #12 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecHonzaR. 2021-02-03 16:28
Cituji Marko:
Tento príbeh vzbudil silné emócie a donútil čitateľa sa nad tým zamyslieť, čo je určite dobre. Ale chcel by som sa trochu hlavného hrdinu zastať. Ono sa nám ľahko hovorí od klávesnice, ako by sme sa zachovali. Pre neho to bol prakticky cudzí človek, na ktorého nebol citovo viazaný, daroval len svoje spermie a splnil tak želanie (sen o potomkovi) svojmu spolužiakovi,čo prakticky nemusel. Boli dohodnutí, že tým to pre neho všetko končí. Najprv by to bola oblička, potom....? A teraz zopár medicínskych faktov: aj napriek tomu, že bol jeho biologický otec, orgán nemusel vyhovovať. Takisto darca nemusel byť spôsobilý na darovanie orgánu a v neposlednom rade, je to operácia v narkóze, zásah do tela darcu a tým spojené riziko ohrozenia darcovho zdravotného stavu a života, bez záruky, že to pomôže. Tiež by som uvažoval, či by som daroval obličku pre mňa úplne cudziemu človeku, na ktorého nemám žiadnu citovú väzbu, ktorého som nikdy nevidel, s vedomím, že si sám môžem poškodiť zdravie. Poviedka bola dejovo dosť rýchla, takže nejaké myšlienkové pochody hlavného hrdinu môžme len predpokladať, ale určite by som ho neodcudzoval.

Tleskám za odvahu přiznat, že by ses rozmýšlel. Teda já bych svůj biologický materiál nedaroval, právě proto, že bych se asi úplně nedokázal ostřihnout od toho vědomí, že někde pobíhá moje děcko.

A jinak příběh hodně silnej, mráz po zádech z toho.
Citovat
+3 #11 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecAlianor 2020-09-18 09:08
Mě docela překvapuje jak vypravěč o tom synovi mluví. Podvakrát řekl náš syn. Kdyby k němu vůbec nic necítil, ani povinnost ani jistý cit, který plyne z toho, že ten kluk má jeho geny, mluvil by o něm jako NÁŠ.? Ale to je jen slovíčkaření. Nikdo z nás v takové situaci nebyl, přesto nad tím přemýšlím delší dobu a nedokázal bych nechat umřít člověka. (třebaže není jistota a třebaže ta povídka je medicínsky mimo - o to však myslím vůbec nejde.) Myslím, že autor chtěl rozpoutat právě takovou debatu, kterou tu vedeme, abychom se všichni zamysleli, jak těžké může být rozhodování a že ne všichni by to dokázali.
Citovat
+2 #10 Odp.: Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecMarko 2020-09-17 21:56
Tento príbeh vzbudil silné emócie a donútil čitateľa sa nad tým zamyslieť, čo je určite dobre. Ale chcel by som sa trochu hlavného hrdinu zastať. Ono sa nám ľahko hovorí od klávesnice, ako by sme sa zachovali. Pre neho to bol prakticky cudzí človek, na ktorého nebol citovo viazaný, daroval len svoje spermie a splnil tak želanie (sen o potomkovi) svojmu spolužiakovi,čo prakticky nemusel. Boli dohodnutí, že tým to pre neho všetko končí. Najprv by to bola oblička, potom....? A teraz zopár medicínskych faktov: aj napriek tomu, že bol jeho biologický otec, orgán nemusel vyhovovať. Takisto darca nemusel byť spôsobilý na darovanie orgánu a v neposlednom rade, je to operácia v narkóze, zásah do tela darcu a tým spojené riziko ohrozenia darcovho zdravotného stavu a života, bez záruky, že to pomôže. Tiež by som uvažoval, či by som daroval obličku pre mňa úplne cudziemu človeku, na ktorého nemám žiadnu citovú väzbu, ktorého som nikdy nevidel, s vedomím, že si sám môžem poškodiť zdravie. Poviedka bola dejovo dosť rýchla, takže nejaké myšlienkové pochody hlavného hrdinu môžme len predpokladať, ale určite by som ho neodcudzoval.
Citovat
+4 #9 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecEnrik 2020-09-17 21:31
Mě tedy ten konec vysloveně zklamal. Takový egocentrický přístup. Ce nedivím, že Michal s hrdinou nemluví. Kdybych já byl na jeho místě, tak s tou osobou do smrti nepromluvím.
Mě nedonutila povídka k přemýšlení. Jen mě utvrdila v tom, že lidi jsou skupina jsou sobci. Já osobně bych ledvinu daroval, kdyby to znamenalo rozdíl mezi životem a smrtí. Asi bych byl vyklepaný jako králík a bál se jak sviňa. Ale myšlenka, že jsem se ani nepokusil, by mě hlodala víc, než "ledvina, která letí do koše".
Citovat
+3 #8 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecAlianor 2020-09-17 08:29
Smutný příběh a myslím, že spoustu čtenářů dost 'naštval' poměrně sobecký přístup. Samozřejmě, že pokud člověk v takové situaci není, nedokáže si vůbec představit ten pocit. Ale jak píše Nebi, já si nedokážu představit, že bych mohl pomoci a neudělal bych to. Vyčítal bych si to do konce života (pravděpodobně stejně jako hlavní hrdina) Nejsem lékař, ale mám dojem, že od přímého příbuzného je mnohem větší pravděpodobnost, že tělo ledvinu přijme. Rozhodně větší než od cizího dárce. Každopádně nelogičnosti bych neřešil a ani nikterak bych se nepozastavoval nad tím, jestli se to té ženské zdálo fuj. Znám dost případů, kdy je holka ochotná udělat pro to, aby otěhotněla, mnohem šílenější věci. Každopádně příběh zasáhl a nutí k dalšímu přemýšlení. Díky za něj.
Citovat
+4 #7 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecnebi 2020-09-16 22:08
Nevím jak by mi bylo, kdybych neposkytla tu možnost (orgán) i kdyby to neklaplo ( ne do koše, prostě to nevyšlo, stane se, ta možnost tu ale byla ) Jestli je to šance na život pro druhého, a já jsem ten kdo může pomoci, a neudělám to :sad: asi bych sama se sebou nevydržela.
Citovat
+8 #6 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecDušan Bartoň 2020-09-14 17:38
Člověče, já ti nevím. Jako povídka beze sporu fajn. Ale ty nelogičnosti....
Která ženská by souhlasila s přímým přesunem z "otvoru do otvoru"? No fuj...
A pokud byl kluk v kritickém stavu, určitě by do něj neřezali a nic by mu netransplantovali. Mimo to, u běžné dialýzy, nebo i u peritoneální dialýzy je možná větší šance na úspěch, než u transplantace. Syn mé kamarádky byl už na dvou a nepovedlo se to ani jednou.....
Citovat
+4 #5 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecZdenda tb 2020-09-14 08:54
Cituji nebi:
Neumím si představit, že bych mohla pomoct, někomu i zachránit život a neudělat to.


Jenže v těchto případech není jisté, že tělo jiný orgán přijme. Je to velmi nejistý výsledek. Dej ledvinu, kterou pak uvidíš, že letí do koše...

Tento příběh nutí k velkému zamyšlení a zanechává dlouhou stopu v mysli. Velmi podařené.
Citovat
+8 #4 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecnebi 2020-09-13 22:45
Neumím si představit, že bych mohla pomoct, někomu i zachránit život a neudělat to.
Citovat
+11 #3 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný konieczmetek 2020-09-13 22:35
Tohle je velmi syrová věc, docela pravděpodobná - pomůžu, ale budu za to pykat...protože se bude ode mne požadovat víc a víc. Nevím, jak bych se zachoval při představě, že moje dítě, které jsem nechtěl a o kterém jsem roky nic nevěděl, umírá.... Dítě...Já bych asi ledvinu dal a umřel, možná bych byl užitečný. Krátkej příběh, rozhodil mě. Jsem vůl, že se ještě nechám, ale zasáhl mě.
Citovat
+11 #2 Odp.: Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecIsiris 2020-09-13 22:32
Nepřišlo mi to jako "rozprávka", ale spíš jako tzv. "napsáno životem"... A možná na mě konec nepůsobil jako nešťastný, ale spíš jako negativní... Ale to je subjektivní názor, navíc vyprodukovaný hned po přečtení a tedy nerozležený, neprohloubaný. Každopádně, příběh vzbudil nějaké emoce - a to je přesně to, co od příběhů očekávám. :-)
Citovat
+10 #1 Odp.:Nie všetky rozprávky majú šťastný koniecMarko 2020-09-13 22:24
Zaujímavý, netradičný a celkom smutný príbeh. Trošku som čakal iný priebeh, najmä po sexe s Michalom, záver ma prekvapil. Aj mám obavy sa spýtať, či bol príbeh inšpirovaný skutočnosťou. Celkovo mi prišlo Michala ľúto, prísť o milovanú rodinu, pre ktorej založenie sa "obetoval", na druhej strane chápem aj rozprávača. Tak ako hovorí názov poviedky, nie všetko sa v živote končí "happy endom" a takisto nie všetky poviedky musia sršať romantikou. Ďakujem a som rád, že si sem dal aj takúto poviedku, ktorá ma svojou realistickosťou zasiahla. Teším sa na Tvoju ďalšiu tvorbu ;-)
Citovat