• Marcel
Stylromantika
Datum publikace9. 2. 2022
Počet zobrazení1766×
Hodnocení4.85
Počet komentářů4

Kristián sedel za barom a ďalším drinkom zaháňal spomienky. Tretí… možno štvrtý drink. Hlava sa mu mierne motala a nálada sa mu začínala zlepšovať. Nikdy nepil, maximálne pohár vína, a to len zriedka. Snažil sa venovať pozornosť mužovi vedľa seba. Nešlo to. Hovoril si, že aspoň to by mohol urobiť, keďže všetky drinky mu kúpil práve ten muž. Bol celkom pekný, starší od neho.

Od začiatku bolo Kristiánovi jasné, o čo tomu chlapovi ide. Nalieval ho alkoholom a občas sa ho akoby náhodou dotkol. Kristiánovi to bolo nepríjemné, ale nič nepovedal. Možno to bolo alkoholom, možno kvôli Tomášovi, nevedel a ani sa to nechystal zisťovať. Už keď si sadal za barovú stoličku, bol odhodlaný všetky svoje pocity spláchnuť alkoholom. Dokonca sa rozhodol, že si niekoho nájde. S niekým sa zoznámi, možno sa mu podarí prebiť všetky tie pocity, ktoré by mať nemal.

Nestihol sa poriadne usadiť a už pred sebou zbadal drink. Najprv sa ohradil, že si nič neobjednal, teda zatiaľ, ale to už vedľa neho stál ten muž. Okato Kristiána balil a on sa nechal. Nemalo zmysel čakať na zázrak. Občas sa zázraky dejú, ale v tomto prípade v to nemohol ani dúfať. Bol zamilovaný do svojho spolubývajúceho. Chcel svoje pocity prebiť inými, preto sa rozhodol odviazať sa a niekoho si nájsť. Vedel, že bez povzbudenia to nedokáže, preto sa rozhodol piť. Vždy, keď bol ako dieťa chorý, odpornú chuť liekov prebíjal chuťou Coca-coly. Keď to fungovalo na lieky, prečo by to nemohlo zabrať aj na pocity? Kristián bol zamilovaný, ale nechcel byť. Zaumienil si, že dnes spozná niekoho nového a donúti svoje srdce odmilovať sa.

Nikto o jeho pocitoch nevedel, ani Tomáš nie. Nikdy by sa mu to neopovážil povedať. Tomáš bol šťastne zadaný, mal priateľku už v dobe, keď sa k nemu Kristián prisťahoval. Kristián to vedel. Časom začal mať Tomáša radšej a radšej, až sa do neho zamailoval. Vedel, že by sa mal presťahovať, podať žiadosť o internát. Lenže… Nedokázal si predstaviť život bez toho, aby Tomáša aspoň raz denne videl. Aby sa s ním neporozprával, aby spolu nezašli napríklad do kina, alebo trebárs cvičiť. Samozrejme, len ako kamaráti. Kristián nikdy ani len nenaznačil, čo k Tomášovi cíti. Svoje city sa snažil ukryť čo najhlbšie.

Tomáš v ruke pevne zvieral pohár, až mu zbeleli kĺby na prstoch. Z boku sa na neho tlačila Tereza a niečo mu hovorila, nedokázal ju počúvať. Aj tak stále dookola hovorila o tom istom. Dosť dlho Tomášovi naznačovala, že by mohli spolu začať bývať. Chodia spolu predsa už dva roky, opakovala. Lenže on ju nedokázal počúvať, všetku svoju pozornosť smeroval na bar. Sledoval Kristiána, ako sa nesmelo rozpráva s tým chlapom, a uvedomoval si, že mu to vadí. Ten chlap mohol byť od neho o dobrých 5 rokov starší a k tomu kupoval Kristiánovi jeden drink za druhým. A ešte ho aj obchytkával. To mu prekážalo zo všetkého najviac, že sa ho dotýka. Tomáš poznal takéto typy. Nahovoria svojej obeti hlúposti, potešia sa s ňou a potom ju odkopnú. To nemohol dopustiť. Sám sebe nahováral, že musí zasiahnuť, pretože Kristián má predsa len sedemnásť a alkohol piť nemôže. To je hlavný dôvod, prečo musí niečo urobiť. Dobre si uvedomoval, že žiarli, a preto chce toho chlapa dostať od Kristiána čo najďalej. Žiarli, pretože sa Kristiána dotýkal a on ho nechal. Kristián nikdy s nikým nič nemal. S nikým nechodil a do bytu si nikdy nepriviedol žiadneho chlapca. Občas si do bytu Kristián priviedol spolužiakov, ale vždy sa venovali len škole. Kristián dokonca vždy dal dopredu vedieť, ak mu mala prísť nejaká návšteva.

„Zlatko, čo je dnes s tebou?“ očný kontakt Tomáša s barom prerušila Tereza, ktorá si za bradu pritiahla jeho tvár.

„Nič,“ v hlase mu bolo počuť hnev. Uvedomoval si, že takýto tón si od neho Tereza nezaslúžila. Hlavom mu prebleskla myšlienka, že nič z toho si Tereza nezaslúži. Je to predsa dobré dievča, zaslúži si niekoho, s kým bude šťastná. Niekoho, kto ju bude počúvať a venovať jej takú pozornosť, akú si zaslúži.

„Tak, rozmýšľal si o tom sťahovaní? Kristiánovi začínajú prázdniny, určite pôjde domov a po prázdninách by si mohol dať žiadosť o internát. Nemá s tým problém, už som sa ho na to pýtala,“ prehodila Tereza akoby nič a ďalej pozorovala Tomáša. Jeho výraz bol odrazu ešte nehnevanejší.

„Čože si?“ opýtal sa Tomáš priškrteným hlasom a rukou stlačil pohár ešte silnejšie.

Keď Tereza zbadala Tomášov nahnevaný výraz, snažila sa o čo najdiplomatickejšiu odpoveď. „Zlatko, máš už dvadsať štyri rokov, dokedy chceš bývať s puberťákom? Ja rozumiem, že si chcel bratovmu kamarátovi pomôcť, lenže…“

„Tereza, musíme sa porozprávať,“ prerušil jej monológ až so strašidelnou vážnosťou v hlase. Už keď Tereza po prvýkrát naznačila, že zvažuje spoločné bývanie, sa Tomášovi táto myšlienka nepáčila. Ak by sa Tereza prisťahovala, Kristián by sa musel odsťahovať. To jednoducho nepripadalo do úvahy. Nechcel si pripustiť dôvod, prečo to jednoducho nešlo.

Kristián sa k Tomášovi nasťahoval, keď nastúpil na strednú školu. Hrával spoločne s Tomášovým bratom Erikom futbal a boli dobrí kamaráti. Tomášovi sa brat zmienil, že Kristián si vybral strednú školu v rovnakom meste, kde Tomáš býval, a že si tam hľadá podnájom. Hneď ho napadlo, že by sa mohol nasťahovať k nemu. Poznal Kristiána, bol to dobrý chlapec a v byte po starých rodičoch sa Tomáš cítil sám. Pocit samoty sa v ňom umocnil o to viac, keď mu mladší brat oznámil, že si nakoniec vybral strenú školu v inom meste. Potom to už malo rýchly spád. Kristián sa k Tomášovi nasťahoval, bol vďačný, že nemusí bývať na internáte s nikým cudzím. Rovnako aj jeho rodičia boli pokojnejší. Tomáša poznali ako šikovného mechanika, ktorý sa hneď po škole presťahoval do bytu po starých rodičoch a okamžite sa zamestnal v servise svojho strýka. Kristián sa v byte zabýval rýchlo. Tomáš od neho nechcel ani o cent viac, než by platil na internáte, kde by sa o izbu musel deliť s ďalšími troma spolubývajúcimi. Kristián sa mu chcel odvďačiť a prevzal aspoň starostlivosť o domácnosť. Bolo mu trápne, že Tomáš od neho nechcel priať viac peňazí, veď izbu by mohol prenajímať oveľa drahšie. Hneď si našiel brigádu v kníhkupectve, a k tomu mu pomáhali aj rodičia, nevidel dôvod, prečo si Tomáš od neho pýtal tak málo. Vedel, že mu chce pomôcť, lenže mal pocit, akoby Tomáša zneužíval. Nakoniec sa obaja dohodli, že Kristián raz za čas trocha uprace a bude sa starať o nákupy, na ktoré mu Tomáš tak či tak nanútil peniaze. Tomáš však nečakal, že celý byt sa bude lesknúť, chladnička bude vždy plná jedla a dokonca bude vždy navarené. Rýchlo si na to zvykol a pravidelne trávil večere s Kristiánom. Sledovali telku, kde si spolu pochutnávali na tom, čo Kristián uvaril. Tomáš to nedokázal pochopiť. Ako môže mladý chlapec zvládnuť navariť tak, že by mohol konkurovať reštaurácii? Koľkokrát dal Tomáš takému večeru prednosť pred rande s Terezou.

Tereza potichu plakala. Tomáš ju chcel nejako utešiť, ale nevedel ako. Aj napriek tomu, že sa s ňou práve rozišiel, mal ju stále rád a nechcel jej ublížiť. A to bol ten problém, mal ju rád, ale nemiloval ju. Tereza si zaslúži niekoho, kto ju bude milovať, a ak budú spolu, nikoho takého si nenájde.

„Tomáš,“ so slzami v očiach sa na neho Tereza pozrela, „naozaj to nie je o tom, že máš niekoho iného?“ 

„Nie.“ Tomáš síce odpovedal rozhodným hlasom, ale jeho myšlienky automaticky smerovali ku Kristiánovi.

„Dobre,“ Tereza sa na Tomáša smutne usmiala. Už dlhšie cítila, že to medzi nimi nie je v poriadku, ale rozchod ju prekvapil. Dúfala, že spoločné bývanie by ich vzťah mohlo napraviť. „Zavolám si taxík a pôjdem domov.“

„Odveziem ťa,“ Tomáš sa naťahoval za svojou bundou. Síce sa mu vôbec nepáčilo, že by mal nechať Kristiána bez dozoru a už vôbec nie, keď sa na neho tlačí ten chlap. Najhoršie na tom bolo to, že na Kristiánovi bolo vidieť, že na neho alkohol už pôsobí. Mal vláčne pohyby a v tvári malátny úsmev.

„Nie, ďakujem, chcem byť sama, nehnevaj sa.“ Tomáš bol vďačný, rozlúčil sa s Terezou a dohodli sa, že mu napíše, keď dorazí domov.

Kristián pil ďalší drink, ktorý si už zaplatil sám, a chcel kúpiť drink aj mužovi vedľa seba. Ten ale odmietol s tým, že je autom, a tak mu kúpil aspoň minerálku. Muž sa mu určite predstavil, ale keďže bol po rozhovore s Terezou ako omámený, jeho meno proste zabudol. Po toľkých drinkoch mu bolo trápne sa ho na meno opýtať. Muž sa na neho tlačil čoraz viac. Kristiánovi to vadilo. Bol síce odhodlaný spoznať niekoho nového, lenže ten chlap ho doslova obchytkával a na takéto dotyky ešte nebol pripravený. Jeho mozog bol síce ovplyvnený vypitými pohárikmi, ale zatiaľ si uvedomoval situáciu, do ktorej sa dostal. Nechával sa tým chlapom zvádzať, bolo mu s ním dobre. Až dokiaľ nezačal byť príliš doterný. To už bolo na Kristiána veľa. Ešte sa necítil na nič viac. Chcel síce niekoho stretnúť, zoznámiť sa, to áno, ale nechcel sa nechať obchytkávať priamo na bare. Hneval sa sám na seba, že to nechal zájsť tak ďaleko. Uvedomoval si, že je to najskôr dôsledok alkoholu a neopätovaných citov, a preto sa rozhodol ukončiť to, pokiaľ ešte vie, čo robí. Nechcel na druhý deň nič ľutovať a vedel, že pokiaľ to nezarazí, ľutovať bude.

„Ja už budem musieť ísť,“ rýchlo sa postavil, lenže v tej chvíli sa s ním zatočil celý svet. Muž to využil, objal ho okolo pása a Kristiánovu ruku si prehodil cez plecia. Rukou, ktorá mu zvierala pás si ho pritiahol bližšie k sebe a Kristián cítil, ako sa mu dlhé štíhle prsty toho muža zaryli so boku. Trocha to zabolelo.

„Ukáž, ja ti pomôžem. Vezmem ťa von.“ Muž ho pevnejšie k sebe privinul a podopierajúc ho viedol z baru. Na Kristiána mal vypitý alkohol väčšie účinky, než očakával. Tým, že sa postavil, sa mu rozprúdila krv v žilách a alkohol mu udrel do hlavy oveľa silnejšie. Kristián chcel najprv namietať, nepáčilo sa mu, ako sa muž k nemu tlačil, ale čerstvý vzduch mu prišiel ako dobrý nápad. Nechal ho preto, aby ho vyviedol von. Chcel sa nadýchať vzduchu a potom si zavolať taxík. V žiadnom prípade nechcel, aby ho takého videl Tomáš. Hanbil sa.

Tomáš pohľadom vyprevadil Terezu a automaticky sa otočil smerom k baru. Bol rozhodnutý Kristiána vziať domov. Už sa nečudoval, že si Kristián dal drink, aj keď nikdy nepil. Nie po tom, čo mu povedala Tereza, veď ho doslova vyhodila z bytu. Vedel, že Kristián nemá rád zmeny, nerád sa učí nové veci, spoznáva nových ľudí. Vždy bol taká utiahnutá povaha, ktorá si vytvorila vlastnú bublinu a v tej žila. Nikoho do tej bubliny nepustil, až na pár výnimiek. A Tomáš mal to šťastie, že bol jednou z nich.

Tomáš sa zamračil, až sa mu na čele objavila vráska. Kristiána pri bare nevidel. Splašene začal očami prezerať celý bar, ale chlapec nikde nebol. Napadlo ho, že možno išiel na záchod, lenže nevidel ani toho chlapa, ktorý celý večer Kristiána balil. Schmatol bundu a pre istotu skontroloval záchody. Keďže ho tam nenašiel, automaticky vybehol von. Mal o Kristiána strach, vedel, že je neskúsený a k tomu trocha naivný, čo sa týka dôvery voči ľudom. Kristián vo všetkých videl len to dobré. Vždy bol ochotný zúčastniť sa všelijakého marketingového výskumu cez telefón, pretože to osobe na druhej strane urobilo radosť a jemu nijako neuškodilo. Párkrát si objednal bambusové ponožky, pretože ich predajca tiež musí z niečoho žiť. Bol ochotný kupovať si Nota Bene, aj keď ho nečítal, robil to len preto, aby jeho predajcu podporil. Dobrá duša, aj keď trocha naivná. Kristián nebol stavaný pre tento svet a Tomáš mal pocit, že ho musí chrániť. To, čo by mal cítiť k Tereze, cítil ku Kristiánovi. Musel si to len pripustiť. Lenže všetky pocity boli bezpečne ukryté hlboko v jeho vnútri.

Vybehol pred bar, ale ani tam Kristiána nikde nevidel. Bol zúfalý. Srdce sa mu zovrelo strachom. Hlavou mu prebehli myšlienky na obchod s bielym mäsom a podobné paranoidné scenáre. Zatriasol hlavou a presvedčil sám seba, že Kristiánovi nič také nehrozí. Ak by ho chcel ten chlap predať na orgány, určite by ho neuniesol z baru plného svedkov. Tomáš si sľúbil, že s akčnými filmami si dá pauzu. Strach o Kristiána ho však nútil premýšľať ďalej. Možno ho ten chlap nepredá, ale určite po Kristiánovi vyštartuje. Tomáš sa pri tej predstave zhnusil. Nemohol dopustiť, aby sa ten chlap Kristiána dotýkal, bozkával ho, dostal ho. Dobre si uvedomoval, čo jeho pocity znamenajú. Náznaky mu v hlave zneli už dlhšie, ale až dnes, keď videl Kristiána s niekým iným… Zo všetkého najradšej by si s tým chlapom vymenil miesto. Chcel byť ten, komu Kristián dovolí, aby sa ho dotýkal, aby ho pohladil. Z vrecka vytiahol svoj mobil, z pamäti vyťukal číslo. Musel sa pousmiať, Terezine číslo naspamäť nevedel.

Kristián na čerstvom vzduchu predychával alkoholom zahmlený mozog. Muž sa stále na neho tlačil a on si začal uvedomovať, že tak ako mu na začiatku prišiel celkom pekný, tak teraz mu pripadá… proste zvláštny. Utvrdilo ho v tom aj to, že ho muž začal ťahať niekam preč od baru. Kristián sa najprv vyhováral, že ho vo vnútri čakajú priatelia, lenže alkohol na neho pôsobil tak, že nakoniec len prepletal nohy. Muž mu celou cestou hovoril, ako si spravia pekný večer, že sa o neho postará, lenže to Kristián nechcel. Spamätal sa až vtedy, keď sa ho muž snažil posadiť do auta. Možno mu k zdravému rozumu dopomohol aj zvoniaci telefón a aj vďaka nemu si uvedomil, že nikam ísť nechce. Nie s týmto chlapom.  

„Ja nikam nejdem,“ rozhodným hlasom dal najavo svoj nesúhlas a poriadne sa zaprel, aby ho muž nemohol posadiť na miesto spolujazdca. Kristián mal síce tvár neviniatka, svetlo hnedé, trocha odrastené vlasy a veľké čokoládové oči, ale nebol žiadne tintítko. Roky futbalu a pravidelné návštevy telocvične mu vyrysovali postavu. Vďaka ťažkým knihám, ktoré vykladal na brigáde, si postavu udržiaval. Nemal také svaly ako Tomáš, ale rozhodne nebol žiadna princezná.

„Ale no tak, nekaz nám pekný večer.“ Muž pohladil Kristiána ukazovákom po sánke a snažil sa o čo najmilší úsmev. Chlapca si vybral hneď, ako ho zbadal. Pekný, mladý, s naivným výrazom a dôverčivosťou v očiach – jednoznačne ľahká korisť. „Tak dobre sme sa spolu bavili,“ muž dal dôraz na slovo spolu, pohladkal Kristiána dlaňou po chrbte a posúval sa nižšie k jeho zadku.

Kristián pocítil nával nevoľnosti. Alkohol a blízkosť toho muža mu prišla odporná. Jeho dotyk mu prekážal a prišiel mu až príliš intímny. Mal za sebou už pár objatí, pohladení a bozkov, ale všetky zažil ešte v čase, keď si odmietal pripustiť svoju orientáciu. S dievčatami. Nikdy sa ho intímnejšie žiaden muž nedotkol. Nie, že by nemal návrhy, bol dobre stavaný, pekný, sympatický mladý muž. Lenže v čase, keď si priznal svoju orientáciu, sa na to, aby nejaký návrh prijal, ešte necítil. A potom sa zamiloval do Tomáša, čiže na niekoho iného nemal ani pomyslenie. Dobre vedel, že Tomáš má Terezu, budú spolu bývať, a keď ráno vysával Tomášovu izbu, na zemi našiel účet zo zlatníctva. Účet na veľmi drahý šperk. Snubný prsteň, hneď ho napadlo. Preto na bare neodmietol drink, preto pil, chcel zabudnúť a alkoholom otupiť svoje srdce.

Tomáš počúval tón v telefóne, z ktorého mu bolo jasné, že Kristiánov telefón síce zvoní, ale on to nedvíha. Začínal sa zmierovať s myšlienkou, že Kristián s tým chlapom naozaj odišiel. Nahnevane kopol do odpadkového koša. Uvedomoval si, že by voči Kristiánovi nemal mať takéto majetnícke a žiarlivé pocity. Môže si odísť s kým chce, a keď chce odísť s tridsiatnikom, ktorý ho má v pláne pretiahnuť a odkopnúť, nemal by sa starať. Veď je to len a len Kristiánova vec, s kým sa vyspí. Lenže Tomáš sa starať chcel, vedel, že Kristián ešte s nikým nebol. Raz to z neho vypadlo, a aj keď sa neskutočne červenal, Tomášovi to prišlo… dôležité a zároveň rozkošné. Vtedy mu Kristián naznačil, že dievčatá nie sú tie, ktoré by ho zaujímali. Už len to, že mu Kristián dôveroval natoľko, aby mu to povedal…, proste vtedy sa cítil tak nejako významne. Odvtedy si začínal pripúšťať, že také pocity by voči Kristiánovi nemal mať. Už, už sa chystal opäť si vybiť zlosť na odpadkovom koši, keď z parkoviska započul známy vyzváňací tón. Rozbehol sa cez ulicu, bez toho, aby sa obzrel, mal šťastie, že ho nezmietlo auto.

Kristián sa vykrútil z mužovho zovretia, oprel sa rukami o stehná a zhlboka dýchal. Stále mu bolo nevoľno. „Nie je mi nejako dobre. Prepáč, pôjdem domov.“ Musel pozbierať všetku svoju koncentráciu, aby zo seba dostal súvislú vetu. Z vrecka bundy sa snažil vytiahnuť stále zvoniaci telefón. Mal v pláne zavolať si taxík a napísať Tomášovi a Tereze, že ide domov.

„Odveziem ťa,“ chytil sa poslednej šance muž. Pomyslel si, že možno bude chlapec v bezpečí vlastnej izby viac prístupnejší. Počas večera mu Kristián rozprával o škole a aj o tom, že býva na priváte. Čiže žiadne vyrušenie od rodičov nehrozilo. Možno sa mu podarí chlapca presvedčiť. Keď nie, nájde si niekoho iného. Chlapec je síce sexi, takým tým rozkošným spôsobom, ale robí drahoty a na to muž nebol zvyknutý.

Skôr než ho stihol Kristián odmietnuť, urobil to za neho nahnevaný hlas. „To je od teba milé, ale ja sa už o neho postarám.“ Tomáš bol plný zlosti, ale aj úľavy. „Kristián, si v poriadku?“ Už pokojnejším hlasom sa ho opýtal, pristúpil k nemu a jemne mu položil ruku na rameno. Videl, že Kristián zhlboka dýchal a už z diaľky počul, ako ho muž láka k sebe do auta. Keď počul, ako ho Kristián rázne odmietol, potešilo ho, že chlapcovi ostalo aspoň trocha zdravého rozumu a nespláchol ho celý alkoholom.

Muž si pohľadom premeral mladíka, ktorý si zjavne nárokoval na jeho úlovok. „Hej mladý, nájdi si vlastné šteňa a nám daj pokoj!“ nahnevane na Tomáša vykríkol a už už sa chystal, že si pre chlapca dôjde, ale výraz v tvári mladíka ho odradil. Mladík bol trocha vyšší ako jeho šteňa, dobre stavaný, svetlohnedé krátke vlasy a ostré črty tváre. Výrazná čeľusť s krátkym strniskom v trocha tmavšej farbe ako jeho vlasy mu dodávali drsnejší nádych. Šteňa bolo sexi, ale za zlomený nos mu nestálo. Nahnevane tresol dvermi auta a zamieril naspäť k baru.

„Tvoja škoda,“ neodpustil si poznámku venovanú Kristiánovi, ktorí sa medzičasom narovnal. Tomáš na muža len výhražne pozrel, najradšej by mu zrovnal fasádu. Videl, že Kristiánovi nič neurobil, ale mal chuť to urobiť len tak, preventívne. Keby sa nepotreboval postarať o Kristiána, asi by sa musel veľmi ovládať, aby to neurobil.

„Tomi,“ Tomáš sa pri Kristiánovom oslovení mierne strhol. Takto ho volal len on, nikomu inému to nedovolil. „Nie je mi dobre. Ja, ja…,“ Kristiánovi sčerveneli líca a Tomášovi pripadali jeho rozpaky nesmierne sexi, „ja som pil a… chcem ísť domov.“ Kristián sa veľmi hanbil. Tomáš ho videl opitého a k tomu s tým nechutným chlapom. Z celej situácie ho najviac trápilo, čo si o ňom Tomáš pomyslí. Opije sa a potom ide s kade kým. Toto si určite o ňom musí myslieť.

„Poď, vezmem ťa domov,“ zlosť, ktorá pred pár sekundami ovládala Tomášov hlas, sa pri jeho pohľade na utrápeného chlapca vytratila.

„Ďakujem,“ zamrmlal a nasledoval Tomáša k autu.

Hneď ako Kristián nastúpil, pýtal sa na Terezu. Tomáš mu odpovedal, že Tereza už odišla a pomohol mu zapnúť pás, pretože v stave, v akom bol, mu to jednoducho nešlo. „Odsťahujem sa hneď, ako mi skončí školský rok,“ pevným hlasom prerušil ticho Kristián, keď sa blížili k bytu. Bol dosť opitý, aby zvládol tento rozhovor, a zároveň primálo, aby Tomášovi priznal, že sa sťahovať nechce. A nie len sťahovať. Bol primálo opitý, aby priznal, že nechce, aby sa k nemu nasťahovala Tereza, že nechce, aby sa s ňou oženil. A to všetko nechce, pretože ho miluje.

„Neviem, čo presne ti Tereza povedala, ale nikto sa nikam sťahovať nebude. Ani Tereza k nám a ani ty preč. Je to jasné? Tereza a ja…, proste ti to vysvetlím zajtra, teraz nie si v stave, aby si vnímal.“ Tomášov tón mu dal jasne najavo, že má len prikývnuť. Ničomu nechápal, pocítil však radosť z toho, čo mu Tomáš povedal. Napriek tomu ho niečo zožieralo zvnútra. To niečo bolo poznanie, že aj keď sa nemusí odsťahovať a môže ostať v blízkosti muža, ktorého miluje, Tomáš nikdy nebude jeho. Pri tejto myšlienke sa mu z očí začali kotúľať slzy. Bol vďačný, že ich v prítmí auta Tomáš nemôže vidieť.

***

Aj keď Tomáš Kristiánovi povedal, že sa porozprávajú, nestalo sa tak. Ráno mal Kristián príšernú opicu. Mal pocit, že sa mu rozletí hlava. Tomáš ho párkrát skontroloval, objednal vývar, pretože nevedel uvariť ani čaj a celú konverzáciu ohľadom sťahovania uzavrel s tým, že s Terezou spolu bývať nebudú, a tak nevidí dôvod, prečo by sa mal Kristián sťahovať.

Tomáš sa Kristiánovi nepriznal, že ho v noci chodil kontrolovať snáď každú hodinu. Kristián spal až do obeda, čo Tomáš využil a chlapca pozoroval v dennom svetle. Jemná tvár a dokonale hladká pokožka na krku ho neskutočne priťahovali. Tomáš sám sebe nadával. Možno keby si to pripustil skôr, nemuselo by to takto dopadnúť. Ubližoval nielen Tereze, ale aj sebe. Tereza je krásna, úžasná osoba, určite si niekoho nájde. Stačilo si priznať, že má Kristiána rád. Viac než rád. Keď si to končene pripustil, čo s tým urobí? Mal by vôbec niečo urobiť? Kristián nikdy ani len nenaznačil, že by mal o neho záujem. Tomáš sa zožieral myšlienkami. Kristián je mladý, za jeho tvárou a postavou sa obráti aj heterák, mohol by mať ktoréhokoľvek chlapa, stačí len ukázať prstom. Prečo by mal mať záujem práve o neho.

Ďalšie dni sa Kristián Tomášovi doslova vyhýbal. Vzal všetky služby v kníhkupectve, ktoré mohol. Snažil sa vytvoriť si určitú rutinu. Ráno vstal, išiel do školy, po škole sa prezliekol, navaril, upratal a išiel do práce a po práci rovno do postele. Ak mal kratšiu službu, išiel behať, alebo trávil čas so spolužiakmi. Nechcel Tomáša vidieť, darilo sa mu úspešne sa Tomášovi vyhýbať. Občas na seba narazili, keď sa vrátil z brigády a Tomáš sedel pred telkou. To ho Kristián len pozdravil a s výhovorkou na únavu sa odpratal do svojej izby. Nevedel, prečo sa Tomášovi vyhýba. Možno dúfal, že keď ho nebude stretávať, jeho city voči nemu zmiznú. Alebo aspoň trocha vychladnú. Lenže to sa nestalo ani po dvoch týždňoch, čo sa Tomášovi vyhýbal. A tak sa snažil vyhýbať sa mu aj naďalej. Hovoril si, možno časom…

Tomáš vypol sporák a precedil špagety cez sitko. Tú ľahšiu časť mal za sebou. Teraz omáčka. Bol nahnevaný sám na seba, na svoju neschopnosť. Dokázal komplet rozobrať a naspäť zložiť motor auta, ale hlúpu omáčku uvariť nedokáže. Na internete poctivo vybral ten najprimitívnejší recept a pustil sa do práce. Po celý čas, ako varil, alebo sa o to aspoň pokúšal, premýšľal o Kristiánovi. Napadlo ho, že ten chlapec mu už dva roky pravidelne varí, mal by mu to aspoň raz oplatiť. Obdivoval ho ešte viac. Trápilo ho, že už takmer mesiac sa s Kristiánom nerozprávali. Kristián trávil veľa času na brigáde a brával aj večerné služby, ktoré neznášal. Kníhkupectvo zatváralo o deviatej večer, než sa všetko upratalo a Kristián sa dostal domov, bolo už skoro jedenásť. Vždy potom prišiel, osprchoval sa a išiel spať. Tomášovi chýbali ich spoločné neskoré večery pred telkou, kedy sa rozprávali o všetkom možnom. Chýbal mu Kristián. Rozhodol sa, že mu o svojich pocitoch voči nemu nepovie, nechcel pokaziť ich vzájomné priateľstvo. Chcel sa najprv uistiť, že to, čo cíti, je skutočné, pretože ak má ísť s tým von, už nikdy nebude nič tak ako predtým.

Počas toho, ako bol Kristián stále v práci, si Tereza vyzdvihla posledných pár svojich vecí a Tomášov vzťah s ňou bol definitívne preč. Dohodli sa, že ostanú v kontakte, ale obaja dobre vedeli, že to tak nebude. Tomáš sa potreboval s niekým porozprávať, rozchod s Terezou ho predsa len zasiahol, boli spolu viac ako dva roky. Chcel sa porozprávať s Kristiánom, lenže ten bol stále na brigáde. Tomášovi sa to nezdalo, potreboval sa presvedčiť, že je Kristián v poriadku. Trocha sa bál, že si chlapec niekoho našiel, uvedomoval si, že by mu to mal priať, ale nešlo to. Párkrát navštívil kníhkupectvo a kúpil si knihu, ktorú ani nechcel. Vždy dal pozor, aby ho tam Kristián nevidel. Tomáš nebol ten typ, čo šalie za knihami. Urobil to, pretože mu chlapec chýbal. Preto sa rozhodol, že ho donúti k spoločnej večeri. Aj keby mal Kristián zaspať nad tanierom špagiet, výhovorky na únavu ho nezachránia. Tomáš mohol niečo objednať z reštaurácie, ale dúfal, že keď uvarí, pomôže mu to Kristiána zlákať k spoločnej večeri. Kristián si bol dobre vedomý jeho neschopnosti v kuchyni. Tomáš dúfal, že sa mu tým podarí obmäkčiť ho. Navyše, chlapec má zajtra 18 rokov. Ak sa mu ho podarí k večeri presvedčiť, o polnoci mu bude môcť zagratulovať ako prvý.

Už keď Kristián otváral dvere do bytu, cítil príjemnú vôňu jedla. Napadlo ho, že je u nich Tereza, pretože okrem neho v byte varila len ona. A to sa stalo len párkrát. Potichu sa vyzul a zamieril rovno do kúpeľne, nechcel Tomáša a Terezu rušiť. A hlavne, nechcel ich vidieť spolu.

„Kristián? To si ty?“ ozval sa z kuchyne Tomášov hlas.

„Áno,“ odpovedal a pokračoval do kúpeľne.

„Mohol by si prísť do kuchyne?“ Kristián sa zarazil. V byte vonia jedlo a Tereza s Tomášom ho volajú do kuchyne. Hneď si spomenul na účet zo zlatníctva a napadlo ho, že mu asi chcú oznámiť šťastnú novinu.

„Hneď som tam, len si umyjem ruky,“ zakričal smerom do kuchyne a zabuchol za sebou dvere kúpeľne. Poriadne si umyl ruky a opláchol tvár studenou vodou. Zhlboka sa nadýchol, je predsa chlap, to zvládne. Nahodil falošný úsmev a vyrazil do kuchyne.

Tomáš sedel za prestretým stolom a skúmavo si prezeral Kristiánovu tvár. Ten pohľadom behal po miestnosti a síce sa usmieval, ale vráska na čele prezrádzala, že nad niečím rozmýšľa. Tú vrásku poznal Tomáš príliš dobre. Celého Kristiána poznal príliš dobre. Každý jeho úsmev, všetky výraze tváre.

„A Tereza je kde?“ svojou otázkou chlapec Tomáša prekvapil.

„Tereza?“ nechápal Tomáš.

Kristián rukou ukázal na prestretý stôl a na Tomáša sa usmial. Ten úsmev ho stál veľa energie.

„Tereza tu nie je. My sme sa rozišli. To ja som varil,“ odpovedal na Kristánove gesto a rukou mu naznačil, aby sa posadil.

„Ty si varil?“ neveriacky vykríkol chlapec a v šoku sa zviezol na ponúknutú stoličku. „Počkať. Čože? Vy ste sa rozišli? Prečo? Kedy?“ Pár sekúnd mu trvalo, než si uvedomil, čo vlastne Tomáš povedal.

„Takže, postupne,“ usmial sa Tomáš. „Áno, ja som varil. Áno, rozišli sme sa, pretože som k nej necítil to, čo ona ku mne. Voči Tereze by nebolo fér, aby so ju ťahal za nos. Nemôžem jej dať to, čo chce. A pred mesiacom. Vtedy v bare.“ Tomáš po celý čas, ako rozprával, sledoval Kristiánove reakcie. Videl len jednu. Šok. Keď sa po dosť dlhej chvíli chlapec zmohol len na to, že zavrel dokorán otvorené ústa, Tomáš vzal vidličky a obom naložil na tanier.

Kristián ho neveriacky pozoroval. Tomáš sa správal, akoby hovoril o počasí. Kristián nevedel, čomu nedokáže uveriť viac. Či tomu, že Tomáš varil, alebo tomu, že sa s Terezou rozišli. „Si v poriadku?“ Dostal nakoniec zo seba po dlhšej chvíli a pozoroval Tomáša, ako mu naberá na tanier omáčku.

„Áno som. Potreboval som to len povedať nahlas,“ na chlapca povzbudivo usmial. Síce si uvedomoval, že by to malo byť skôr naopak, ale nemohol si pomôcť, keď videl, aký je Kristián smutný.

„Mrzí ma, že som tu pre teba nebol,“ Kristián opätoval jeho úsmev a sám sebe nadával za to, že sa mu vyhýbal. Tomáš potreboval oporu a on mu ju nedal. Všetko kvôli tomu, že nedokázal krotiť svoje pocity.

„Teraz si tu a to je hlavné. A stačí, už žiadne smutné rozhovory. Prosím, daj si.“ Tomášova tvár sa rozjasnila a chlapec doslova cítil jeho nedočkavý pohľad, ktorým čakal, pokiaľ ochutná.

Kristián sa zarazil, zdvihol pohľad od svojho taniera a v tvári mal šokovaný výraz. „Pre boha Tomi, veď to je výborné.“

Tomáš vyprskol do hlasného smiechu. Pozoroval chlapca, ako sa s chuťou pustil do jedla, a neodpustil si poznámku. „Čakal si snáď niečo iné?“ Tomáš nepriznal, že on sám očakával, že jeho výtvor pôjde do koša.

„Popravde, Tomi, áno. Čakal som, že sa to nebude dať jesť.“ To už obaja vybuchli do uvoľneného smiechu. V tej chvíli Kristián cítil, že je zas všetko v poriadku. Pocítil úľavu, že o Tomáša nepríde, aj keď nikdy nebude medzi nimi viac než priateľstvo. Po večeri pomohol Tomášovi upratať a dohodli sa, že si pustia film. Počas jedla sa rozprávali o všetkom možnom a Kristián si uvedomil, aký veľký idiot bol, keď sa oberal o rozhovory a čas s Tomášom.

Obaja sedeli na gauči a zaujato sledovali film. Tomáš mal ruku prehodenú cez operadlo gauča, a keby ju posunul trocha nižšie, mohol by sa dotknúť chlapcovho zátylku. Kristián vnímal Tomášovu blízkosť, a aj keď sa ho Tomášova ruka nedotýkala, zozadu na chrbte cítil teplo, ktoré vyžarovala.

Film poriadne ani nezačal, keď ho Tomáš stopol. Kristián sa na neho otočil s jasnou otázkou v pohľade, ale to už si Tomáš vzal jeho ruky do dlaní. Postavil sa, vytiahol zo sebou aj Kristiána a zadíval sa mu priamo do očí.

Kristiánovi pod jeho pohľadom naskočili zimomriavky. Už sa chystal niečo povedať, keď začal hovoriť Tomáš.

„Kristián, je presne polnoc, čiže nový deň. A to znamená, že dnes patríš oficiálne medzi nás dospelých.“ Tomáš sa na chlapca usmial a nežne mu stlačil ruky, za ktoré ho stále držal. „Mám tu česť, ako prvý popriať ti všetko najlepšie k tvojim osemnástym narodeninám.“ Tomáš jednou ruku Kristiána pustil a z vrecka nohavíc vytiahol oválne zamatové púzdro, ktoré mu vložil do dlaní.

Kristián bol dojatý, pri toľkej práci síce vedel, že jeho narodeniny sa blížia, ale nejako si neuvedomoval, že ich má už zajtra. Teda dnes. Otvoril púzdro a šokovane pozeral na krásnu zlatú retiazku. Hneď mu prebehlo hlavou, že takáto hrubá zlatá retiazka musela stáť hrozne veľa peňazí. Potom si spomenul na účet zo zlatníctva, na ktorý narazil, keď vysával Tomášovi izbu.

„Tomi to nemôžem prijať, musela byť drahá…“

„Chcem, aby si mal niečo odo mňa… na pamiatku. Aby si si aj o dvadsať rokov pri pohľade na ňu spomenul, odkiaľ ju máš,“ Tomáš sa na chlapca opäť usmial.

„Ďakujem,“ nič iné Kristián povedať nedokázal. Pritiahol si Tomáša do objatia a nechal si po tvári stekať slzy dojatia. „Vidíš, rozplakal si ma.“ Kristián sa na Tomáša usmieval a chrbtom ruky si zotieral z tváre slzy.

„Kristián, mám ťa rád, chcem, aby si to vedel. A teraz ukáž, nasadím ti ju.“ V skutočnosti chcel Tomáš povedať niečo iné, lenže na to nenašiel odvahu.

Chlapec sa otočil a podal púzdro Tomášovi. Myšlienky mal v hmle. Tomášove slová počul stále dookola. Najprv mu chcel povedať, že ho má tiež rád, ale nedokázal sa prinútiť. Nebola to totiž pravda. Kristián Tomáša miluje, a ak by mu povedal, že ho má rád…, proste mu to neprišlo dostatočné, tak radšej mlčal.

Tomáš stál tesne za Kristiánom a na krk mu zapínal retiazku. Bol tak blízko, že cítil jeho vôňu. Svetlá pokožka zozadu na krku ho neskutočne vábila. Celá situácia mu prišla i intímna a s Kristiánom cítil dokonalý súlad. Neodolal, naklonil sa k nemu ešte bližšie a opatrne, ľahulinko, mu dal bozk na zátylok. Nedokázal sa ovládnuť. To miesto, kde sa jemne vlnili jeho svetlo hnedé vlasy, ho neskutočne priťahovalo.

„Tomi?“ Kristiánove telo celé stŕplo. Pokožka na krku vysielala do celého tela horúce impulzy a chlapec sa nedokázal ani pohnúť. Jediné čo sa mu podarilo, bolo zavrieť oči. Chcel tak posilniť ostatné svoje zmysly, ktorými vnímal Tomášovu blízkosť.

Keď Tomáš videl, že od neho Kristián neušiel a ani mu nevynadal, opovážil sa svoj bozk zopakovať. A potom ešte raz. A znova. Tomáš vnímal chvenie chlapcovho tela a on sám bol na tom rovnako. Chlapec mierne naklonil hlavu a tak mu uľahčil prístup k jeho krku. Tomáš sa nechal unášať vášňou. Pravou rukou objal Kristiána okolo pása a ľavou rukou naklonil jeho hlavu ešte viac, aby mu mohol bozkávať krk. Kristián prekryl svojimi rukami tú Tomášovu, ktorou ho objímal, a nechával sa unášať jeho dotykmi. Vnímal, ako sa Tomáš nosom dotkol priehlbinky za uchom a zhlboka nasal jeho vôňu. Kristián neodolal a prudko sa otočil. Svojimi očami vyhľadal tie Tomášove, potreboval sa presvedčiť, že Tomáš vie, čo robí. Že si uvedomuje, koho sa dotýka, koho bozkáva.

Tomáš vzal Kristiánovu tvár do dlaní. Bol presvedčený o svojich citoch voči chlapcovi a potreboval, aby o nich vedel aj Kristián.

„Milujem ťa, Kristián.“ Tomáš sa zahľadel do chlapcových oči, pomaly sa k nemu sklonil, dával mu možnosť odmietnuť, ale keď videl, že Kristián privrel oči, nežne ho pobozkal. Zľahka. Kristián mu obmotal ruky okolo pása, čo bolo pre Tomáša znamenie, že môže bozk prehĺbiť.

Stáli vo vzájomnom objatí a nežne sa bozkávali. Ich jazyky si postupne našli cestu do úst toho druhého. Ich pery sa oddelili len na pár sekúnd, aby dali Kristiánovi možnosť, povedať to, čo v tej chvíli potreboval zo všetkého najviac.

„Tomi, aj ja ťa milujem, už veľmi dlho,“ zašepkal chlapec a svoje pery opäť spojil s tými Tomášovými.

***

Epilóg:

Od spoločného vyznania spolu trávili každú možnú minútu. Nesmelé vzájomné dotyky, objatia a bozky. Ich vzťah sa postupne vyvíjal, už neboli ďalej spolubývajúci, tvorili pár. Ruka v ruke navštívili Kristiánovu rodinu, ktorá Tomáša prijala. Veď kto je lepší pre jediného syna ako milujúci partner? Jednou vetou zahnala Kristiánova matka všetok strach a nervozitu, ktorú Kristián zo stretnutia mal. Tomášova rodina potrebovala čas, ale keď videli, aký je Tomáš šťastný, obom im to s Kristiánom priali.

Boli šťastní, no oboch trápila tá istá otázka. Spoločné milovanie. Pre oboch to malo byť prvé milovanie. Kristián nikdy s nikým nebol a pre Tomáša mal byť Kristián prvý muž.

Kristián sa po čase cítil pripravený, ale mal strach niečo naznačiť. Keď sa Tomáš k ničomu nemal, chlapec sa začal báť, že možno po tejto stránke Tomáša nepriťahuje. Tomáš nebol gay, miloval Kristiána, iní muži ho nezaujímali.

Rovnako aj Tomáš cítil neskutočnú túžbu vždy, keď bol Kristián v jeho blízkosti. Dobre vedel, že chlapec je čistý ako prvý sneh, a preto mu dával čas, nechcel na neho tlačiť. Bál sa, že ho svojou nedočkavosťou odstraší.

A to je na láske najkrajšie. Vďaka láske sa vyznali jeden druhému. Vo vzájomnom objatí si priznali svoje strachy a obavy. Obaja sa vzájomne milovali a tak, ako sa ich vzťah vyvinul z obyčajných spolubývajúcich na pár, tak rovnako, sa ich nežné vzájomne bozky vyvinuli na túžbu, ktorá ich oboch pohltila. Pre oboch bolo ich prvé milovanie nezabudnuteľné a aj vďaka nemu vedeli, že ich už nič nerozdelí.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (45 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (41 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (40 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (42 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (47 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0
Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+1 #4 ukryté citymishoples 2022-11-21 17:35
Prečítal som a pri konci mi vyronilo slzičky. Pre mňa toto jeden z najkrajších príbehov, aké som kedy čítal.Mať takéto šťastie v živote to sa málokedy podarí. Dávam plný počet bodov. Bravo.
Citovat
+6 #3 Odp.: Ukryté cityGD 2022-02-10 16:16
Pěkně napsán příběh o dvou vzájemně se milujících lidech, kteří se to bojí říct tomu druhému a proto dochází k nedorozumění i nepochopení co se děje. Naštěstí aspoň tady došlo k odhalení citů a šťastnému konci.
Největší tragédií života je když si nechce člověk přiznat své city a dát je najevo.
Citovat
+8 #2 Odp.: Ukryté cityaduška 2022-02-09 20:25
To bylo moc pěkný a nadějeplný... s milým koncem. Díky moc za ni😊
Citovat
+9 #1 NádheraTamanium 2022-02-09 19:06
Ti dva měli velké štěstí, ne všichni ho mají. Snad jim to vydrží a možná, jednou, bude i pokračování.
Citovat