Извини цыплёнок / Prepáč kuriatko

Gleb len predvčerom doletel vrtuľníkom do Bachmutu spolu aj s Bogdanom. Čakala ho misia ako ktorákoľvek iná. Likvidácia veliaceho dôstojníka Rusov. Potom sa jednotku, keď ostane bez hlavy, pokúsia zničiť alebo zatlačiť na ústup. Predpokladaný útok Rusov by mal byť od Soledaru na Krásnu Horu alebo od Klinového na Veselú Dolinu. Už počas letu si dobre naštudoval terén.

Je možné, že na cieľ bude strieľať až na 1000 m. Rozhodol sa, že použije poľskú ostreľovačskú protimateriálovú pušku Tor EKW Wilk. Táto zbraň bude aj na tú vzdialenosť presná a smrtiaci účinok bude vďaka kalibru 12,7 mm dostatočne veľký. Najradšej používal Dragunova, ale táto misia by bola na hranici jeho účinnosti. Naviac teraz vo februári treba brať do úvahy aj nárazový vietor. Ten by ľahšej strele mohol spôsobiť problémy. Vychýlil by ju. Chce, aby prvý výstrel bol konečný – smrteľný. Má na to dôvod. Vážny dôvod. Zväčša nevie, na koho strieľa, ale tento raz bude strieľať pravdepodobne na človeka, ktorého pozná. Na človeka, s ktorým ho spájala minulosť.

Na človeka, ktorý objavil, čo v ňom je. Človeka, ktorý objavil jeho najskrytejšie túžby. Na chlapa – zabíjací stroj, ktorý mu doprial dostať sa na vrchol vzrušenia. Spolu s ním dobíjali tie výšiny, čo dokáže poskytnúť muž mužovi. Čo dokáže poskytnúť otrok pánovi a naopak pán otrokovi.

Už na prvom nástupe si všimol jeho prenikavé sivé oči. Predstavil sa im ako Gerasim Gerasimov Dolnikov. Poručík, špecialista, ostreľovač. Cítil, ako sa Gerasimove oči pichľavo pozreli do jeho tváre. Ten pohľad ho priam elektrizoval. Z jeho očí vychádzali lúče, ktoré ho presvietili. Gleb sa cítil pred ním ako nahý. Cítil, že tie oči sú schopné stiahnuť ho aj z kože. V tom momente v tých očiach nevidel nič ľudské.

Gerasim pôsobil ako stroj. Stroj na zabíjanie. Zabíjanie na diaľku. Nič náhodné, ale vždy presné. Určené jednému adresátovi. Gleb túžil byť ostreľovačom. V ich rodine bola stará vojenská tradícia. Muži vždy slúžili v armáde. Pradedo aj dedo boli tankisti, otec výsadkár a jeho lákalo od detstva stať sa snajperom. Spoľahnúť sa sám na seba. Stáť proti nepriateľovi a zlikvidovať ho jedným jediným presným výstrelom. Nebyť závislý od nikoho iného. Buď on, alebo cieľ. Vedel, že ostreľovači si najviac vážili, ak dokázali eliminovať nepriateľského ostreľovača. To bola najvyššia trofej.

Boli 4 hodiny ráno, keď za ním prišiel Bogdan. Pobozkal ho. Objali sa. Bogdan povedal, že je čas ísť. Urobil mu krížik na čele. Gleb ho znova pobozkal.

“Ak sa vrátim, tak ma zbičuješ ako nikdy, sľubuješ?” zadíval sa mu Gleb túžobne do očí.

“Samozrejme, že sa vrátiš, Kolibrík,” povedal mu Bogdan.

“To nikdy nevieš,” odpovedal Gleb. Nemala by to byť komplikovaná misia, ale vo vojne nikdy nemáš istotu, kedy nad tvojou hlavou zašumia krídla anjela smrti. Bogdan mu zobral zbalený batoh. Gleb vzal do rúk pušku Tor. Samotná mala cez 16 kg, ale s nemeckou optikou a dômyselným britským maskovaním vážila do 20 kg. Včera ju skontroloval trikrát. Tak isto ako dve Beretty a Škorpion. Uvažoval, či si nezoberie miesto neho izraelský Uzi. Ale malý československý samopal mal rád. Dostal ho od otca.

Pri bozku s Bogdanom mu hlavou prebleskla spomienka na Gerasima. Bolo to po nočnom presune. Gleb sa na miesto určenia dostal ako prvý. Gerasim, ktorého všetci volali Raptor, pristúpil k nemu. Rukou v koženej rukavici ho chytil za bradu, prisal sa mu na pery, jazyk vrazil do úst. Druhou rukou mu zovrel vtáka v maskáčoch. Glebov penis okamžite reagoval. Nerozumel, ako Raptor odhalil za pár dní, že je na chlapov. Dával si pozor, aby sa to v ničom neprejavilo. S pocitom vzrušenia a túžby pozeral len po Nikitovi v sprchách. To bolo všetko. To, že si dvakrát vyhonil na toalete, to neznamená nič. To robia aj všetci heteráci. Gerasim dokončil svoj žiadostivý bozk a precedil pomedzi zuby:

“Izvini cypľjonok,” ešte raz ho len zľahka pobozkal. “Ak sa ti to páčilo, po cvičení príď ku mne na izbu. Nesprchuj sa. Môžeš sa len vypláchnuť. Presnejšie musíš sa vypláchnuť!” to bolo všetko, čo mu povedal.

S Bogdanom naložili do Nissanu Patfinder všetky veci, aj poľský Tor. Nasadli. Bogdan si sadol za volant. Krásny chlap. Chlap, ktorého miluje. Bogdan sa nahol ku Glebovi.

“Máš trému?” opýtal sa ho.

“Ako vždy,” prisvedčil Gleb.

“Neboj sa, večer to zapijeme a ja ťa zbičujem, ako si to ešte nikdy nezažil,” tvrdil Bogdan. Ale v jeho slovách nebolo cítiť túžbu po násilí, túžbu po ubližovaní, ale lásku. Čistú lásku. Bogdan je ten najzvláštnejší dom pod slnkom. Má to v sebe, vie byť surový, ale robí to len preto, že Kolibrík o to žiada. To on si z neho vychoval doma. Bogdan má talent, vie to, ale keď mu ubližuje, užíva si to a zároveň s ním trpí.

***

Raptor bol dominant každou bunkou svojho tela. Gleb si po nočnom presune vyzliekol špinavé maskáče, špinavé spodky. Ostal len vo vojenských trenírkach. Zobral si uterák a čisté boxerky. Išiel pod sprchu. Tak veľmi by sa chcel umyť celý, ale Raptor to povedal jasne. Odskrutkoval ružicu na sprche a hadicu si vsunul do konečníka. Vypláchol sa trikrát. Počkal, kým všetka voda z neho vytečie. Stál rozkročený, aby mu voda z konečníka nestekala po nohách. To by si ich musel umyť. A to práve Gerasim nechce. Asi ho túži mať spoteného, špinavého. V penise už cítil vzrušenie. V spomienkach sa vrátil ešte ďalej.

Prvé milovanie zažil s baleťákom Žeňom. Žeňa bol drobný, nežný chalan, ale vedel byť vášnivý. Najviac sa mu páčilo, keď doňho vnikal surovo. To ho neuveriteľne vzrušovalo. A Žeňa, tak isto ako on, nosil kalgotki – pančucháče aj mimo baletnej sály. Nosil ich pod nohavicami. Doma chodil len v nich. Používal ich ako domáce oblečenie. So Žeňom to bola prvá skúsenosť, prvá láska. Ale chlapčenská láska. Len odhaľoval to, čo sa mu páči, čo ho priťahuje.

Určite to boli kalgotki a surovosť. Tieto dva fenomény. Aj dnes má na sebe kalgotki. České lyžiarske, ktoré si objednal z českého internetového obchodu. Boli drahé, ale to mu nevadilo. Na webe o kalgotkách, kde boli milovníci tohto oblečenia z celého sveta, sa dozvedel, že ruský výraz pre kalgotki pochádza z českého výrazu kalhotky. V 60-tych rokoch, keď miesto pančúch na pás prišli do módy pančucháče, tak v Rusku, teda v Sovietskom zväze, neboli. Pašovali sa hlavne z bývalého Československa. A Česi ich volali kalhotky, punčochové kalhotky. To sa ujalo v ruštine najprv ako hovorový výraz a neskôr to bolo prijaté aj do spisovnej ruštiny.

A druhý fenomén surovosť – pod pančucháčmi mal ešte stále pár modrín na zadku. Tých krásnych modrín od remeňa, ktoré mu urobil Bogdan. Tie bolestivé šľahy po zadku, ktoré ho privádzali do šialeného vzrušenia. Poníženie, utrpenie, to bola preňho najväčšia odmena. Gerasim bol perfektný učiteľ. Ovládal dokonale snajperské umenie, a tak isto ho zaúčal do praktík BDSM. Len v tenkých teplákoch zaklopal na dvere jeho izby. Bola v samostatnom baraku kasární, ktoré boli postavené v hustom lese ešte za Stalinskej éry.

Gerasim bol oblečený v modrobielom námorníckom tričku a v čiernych kraťasoch. Mal pevnú vyšportovanú postavu. Jednoducho bol dokonalý. Dokonalý a neprístupný. Neuveriteľne Gleba priťahoval, ale mal z neho aj strach a rešpekt. Je to jeho veliteľ. A v ruskej armáde je to pozícia rovná Bohu. Gerasim sa opýtal, či má skúsenosti s rolou otroka. Gleb záporne zavrtel hlavou.

“Odpovedaj mi vetou a oslovuj ma Raptor!” povedal mu Gerasim s kamennou tvárou.

“Nie, nemám, Raptor!” odpovedal trochu prestrašene. Čakal, že ho pošle preč.

“Nie, s rolou otroka nemám žiadne skúsenosti, Raptor!” predviedol mu, ako si správnu odpoveď predstavuje.

“Nie, s rolou otroka nemám žiadne skúsenosti, Raptor!” v Glebovom hlase bolo možné čítať vzrušenie. Ochotne prijal svoju rolu.

“A chceš to skúsiť, chceš sa to naučiť?” prechádzal okolo neho Gerasim a zovrel mu v ruke jeho miešok. Gleb takmer podskočil.

“Áno, Raptor, chcem to skúsiť aj sa to naučiť,” pokúsil sa odpovedať podľa jeho vzoru celou vetou. Ale zas chyba.

“Čo sa chceš naučiť!?”

“Raptor, chcem skúsiť a naučiť sa rolu otroka,” povedal Gleb.

“Dobre, Kolibrík, uvidíme, či na to máš. Poď sem,” pustil mu vajcia a do dvoch pohárov nalial vodku.

“Na tvoje meno, Kolibrík. Uvidíme, čo ti pôjde lepšie, či rola snajpera alebo otroka,” priťukli si. Vypili pohár vodky. Alkohol Gleba rozpaľoval. Raptor sa mu prisal na ústa. Vrazil mu jazyk do úst. Náhle sa prudko odtiahol. Vrazil mu päsťou do žalúdka. Gleb sa bolestivo prehol, dostal facku a letel k zemi.

“Kto ti dovolil umyť si zuby!” precedil nasrato Gerasim.

“Ja som si len ústa vypláchol,” ospravedlňoval sa Gleb.

“Ja sa nepýtam, čo si urobil, ja sa pýtam, kto ti to dovolil? Mal si si vypláchnuť len riť!” pokračoval Gerasim. Podal mu ruku a pomohol sa mu postaviť.

“Izvini cypľjonok. Ešte jeden?” priam šeptom sa ho opýtal Raptor. Gleb, teraz už Kolibrík, prikývol, na to si okamžite uvedomil, že má odpovedať.

“Áno Raptor, Kolibrík si rád dá ešte jeden.” V tom okamihu akoby zbadal na Gerasimovej tvári náznak úsmevu. A možno sa mu to len zdalo, že je to úsmev.

“Začínaš sa mi páčiť, Kolibrík,” nalial ďalšiu vodku. Mlčky ju vypili.

“Najprv si dohodneme stopku.” Gerasim mu vysvetlil, že v momente, keď to bude naňho veľa, urobí znamenie a on skončí. Gleb sa vyzliekol donaha. Dostal na ruky putá. Zasunul doňho análny kolík. Do úst dostal nafukovací kolík. Raptor párkrát stlačil balónik a ústa mal plné. Sánku musel otvoriť, ako len vedel. Pocítil výraznú bolesť v čeľustných kĺboch. Aké šťastie, že tá posratá nádcha mu skončila pred pár dňami. Inak by už teraz musel zakrútiť hlavou a použiť stopku. Teraz dýchal nosom, ale mal pocit, že sa mu do pľúc dostáva málo vzduchu. Bola to len podvedomá reakcia na plné ústa. Gerasim ho dosť surovo prinútil kľaknúť si. Spútané ruky mal pred sebou. V Gerasimovej ruke sa objavila ratanová trstenica. Párkrát s ňou švihol len naprázdno. Trstenica hrozivo svišťala, ako pretínala molekuly vzduchu. Pocítil prvé rany na zadok. Prvá ho prekvapila. Bola to razantná štipľavá bolesť. Bolesť a zároveň vzrušenie. Cítil, ako sa mu krv ženie do penisu. Po šiestich ranách sa ho Raptor opýtal.

“Môžem pokračovať, Kolibrík?” Gleb prikývol hlavou.

“Niekto tu zabudol, že má odpovedať celou vetou? To je 5 rán naviac.” Znova v jeho hlase počul úsmev. Pochopil, že Raptor má naozaj svojský humor. Na zadku mu pristálo ešte 20 rán. Raptor vypustil vzduch z ústneho balónika. Vybral mu ho. Bola to obrovská úľava. Postavil sa pred neho len v tričku. Gleb netušil, kedy si dal dole nohavice. Raptorov penis ho lákal.

“Teraz ma vyfajčíš,” povedal mu.

“Po ničom inom netúžim, Raptor,” povedal Gleb a začal ho vášnivo spracovávať jazykom a ústami. Raptor cítil, že jeho nový objav má skutočne talent. Fajčil ho vášnivo a oddane. O chvíľu sa mu vystriekal do úst. Kolibrík bez zaváhania jeho semeno prehltol. Raptor mu uvoľnil putá na rukách a pomohol mu postaviť sa. Pobozkal ho. V jeho ústach cítil chuť svojho semena.

“Začínaš sa mi páčiť, Kolibrík. Naozaj páčiť.”

Nebola to fráza. Bezcitný Raptor pocítil k nemu to, čo necítil ešte k žiadnemu otrokovi, k žiadnemu vojakovi, k žiadnemu chlapovi ani chlapcovi. Kolibrík je vlastne ešte chlapec, ale držal sa ako muž. Raptor ho chytil za stoporený penis. Kolibrík slastne vzdychol.

“Raptor, Kolibrík ťa prosí, urob ma. Veľmi ťa prosím.”

“Izvini cypľjonok, tvoj čas ešte neprišiel.” Odviedol ho k stolu. Tlakom ruky ho prinútil, aby si na stôl ľahol. Doska stola bola chladná. Prvý moment z kontaktu jeho rozpáleného tela bol bolestivý. O chvíľu to bolo príjemné. Chladná plocha stola ho upokojila. Raptor mu vybral análny kolík. To bola ďalšia úľava. Pocítil Raptorove prsty, ako mu nanášajú lubrikant. Vďaka kolíku vnikli do uvoľnenej diery. Raptor mu stlačil prostatu a ochabujúci penis sa znova postavil do pozoru. Pocítil, ako Raptor doňho vnikol.

***

Pozrel na Bogdana. Ako prešli okolo rozstrieľaných domov, vypol svetlá auta. Zelené Bogdanove oči pretínali tmu. Stlačením tlačidla zhasli aj všetky budíky v aute. Pre tie oči mu dal Gleb meno lynx – rys. Tak, ako si Gleba vybral Gerasim, Bogdana si vybral on. Bolo to zvláštne a celkom prekvapujúce. Keď nastúpil k prieskumákom, prišiel pred veliteľa. Gleb mu dával otázky.

“Je ešte niečo, čo by som mal o tebe vedieť?”

“Myslím, že áno veliteľ, ale neviem, či sa všetko neskomplikuje, keď sa teraz vyoutujem?” Trochu s obavou začal a vlastne aj skončil. Táto otvorenosť sa Glebovi mimoriadne zapáčila. Bogdan riskoval. Mohol sa naozaj dostať do problémov. Určite netušil, že aj jeho veliteľ je na chlapov.

Gleb si spomenul na to, ako to prebehlo u nich v rodine. Mama to tušila pravdepodobne skôr, ako si to sám Gleb začal pripúšťať. Chodil na balet, hral na klavíry, krásne maľoval, písal básne. Kamarátil sa s dievčatami. Keď si priviedol domov prvého kamaráta, mama pochopila, že v chlapcovi sa ozvali hormóny. Umelecké gény mal po nej. Pochádzala z Odesy z umeleckej rodiny. Otec dirigent a skladateľ, mama harfistka. Ona sama bola multiinštrumentalistka. Učila na hudobnej akadémii. Ale aj jeho otec mal hudobný talent, hoci hral len na akordeóne. Mama oznámila otcovi, že jeho syn je homosexuál. Povedala mu, že ak ho neprijme takého, aký je, ona s Glebom od neho odídu. Otec sa rozplakal. Povedal jej, že mal tiež tieto obavy o syna. Stále je to jeho syn a bude, aj ak keby bol krokodíl. Potom si pozvali Gleba a miesto jeho coming outu mu oznámili, že ho berú a stále majú radi takého, aký je. Sám Gleb ešte so svojou orientáciou nebol vyrovnaný a rodičia mu veľmi pomohli prijať to. O to väčšie bolo otcovo prekvapenie, keď si Gleb miesto umeleckej školy vybral vojenskú.

Auto sa znova dostalo medzi budovy. Bogdan zastavil pri tmavej postave. Vojak ho informoval, že všade je pokoj, a ukázal mu, kam má odstaviť auto. Obaja vystúpili, začali brať veci. Vtedy si Gleb všimol dva výborne maskované tanky T 64. Boli na polovicu zakopané v zemi a obložené kockami slamy. Z diaľky ich bolo ťažké zbadať. Z dronu si ich kamera sotva dokáže všimnúť. Pokiaľ majú vypnuté motory, nepomôže ani tepelný senzor. Vedel, že by tu mali byť aj ďalšie zbrane. Mal tu byť aj 122 mm salvový raketomet BM 21 Grad. Neskúmal, kde je. Pomedzi budovy poľnohospodárskeho podniku sa kľukatili zákopy.

Pripojil sa k ním ďalší vojak. Prešli túto líniu obrany a išli poľom, kým nenarazili na ďalšiu líniu. Pri guľomete dostali ďalšie hlásenie. Všade pokoj. Blížili sa k malému lesíku. Tu ich čakal pozorovateľ. Nehlásil žiaden pohyb. Gleb si zobral od Bogdana batoh. Chlapi sa objali. Bolo im jedno, že nie sú sami. Pobozkali sa. Gleb mu pošepol.

“Nezabudni, čo si mi sľúbil. Už sa na to teším,” znova ho bobozkal.

“Ja tiež, láska,” povedal a urobil mu znova na čele krížik. Pozorovateľ mu ukázal miesto pri skupinke kríkov. Gleb prikývol. Od toho miesta išiel sám. Po okraj lesa prikrčený, potom sa položil na brucho a začal sa plaziť. S ťažkou zbraňou to nebolo vôbec jednoduché. Hoci sa vedel plaziť naozaj rýchlo, tých 50 metrov mu trvalo hodnú chvíľu. Keď sa dostal na miesto, ležiac na bruchu si podal ruku s predsunutým pozorovateľom. Ten mu ukázal, kde ja na okraji kríkov ukazovateľ smeru a rýchlosti vetra. Na zemi bol položený aj geret ukazujúci číselný údaj veterného senzoru. Pozorovateľ odkryl zo seba pokovovanú fóliu, na ktorej bola maskáčová celta so zimným vzorom. Hliníková fólia bude zadržiavať jeho telesné teplo a zabráni, aby zamerali jeho tepelnú stopu.

Gleb podal pozorovateľovi ruku a ten sa odplazil do lesíka. Gleb si v lese všimol pohyb. Nepatrný, ale ho registroval. Zrejme tam zaujal miesto strelec s guľometom, ktorý ho bude kryť v prípade potreby. Skontroloval zbraň, či sa do nej nedostala hlina počas presunu. Všetko vyzeralo v poriadku, a keď odstránil krytky a prekrytia zbrane, všetko bolo čisté a v poriadku. Na zbrani vyklopil dvojnožku a upravil ju, aby dobre držala. Rozvinul prekrytie zbrane po bokoch. Hlaveň nad zemou mohol nepriateľský pozorovateľ odhaliť. Tým, že to bolo prekryté sieťou s maskovacími prvkami, sa hlaveň stala neviditeľná. Strácala sa. Zatiaľ ho maskovala tma. Záverom zasunul náboj do nábojovej komory.

“Motýľ pripravený, čakám na kvietok,” povedal šeptom Gleb. Mikrofón vysielačky mal na hrdle.

“Pastier rozumel. Na lúke všade pokoj,” počul v slúchadle z veliteľské stanoviska. V spomienkach sa vrátil k Raptorovi.

***

Po tom, ako sa Raptor doňho vystriekal, zobral ho pod sprchu. Keby sa mu v tom momente dotkol jeho vtáka, okamžite by striekal. Raptor to neurobil. Najprv na nich pustil studenú vodu. Penis Glebovi ochabol. Postupne začal pridávať teplú vodu. Na ruku si dal telový šampón a starostlivo začal mydliť celé Glebovo telo. Naposledy ho takto umývala mama, keď mal asi 5 rokov. Raptor si to užíval. Vychutnával si každý dotyk Kolibríkovho tela. Vzrušenie cítil aj Gleb. Penis sa mu znova nalial krvou a žiadostivo čakal, kedy sa konečne vystrieka.

Gerasim si pred neho kľakol. Zobral mu penis do ruky a jazykom ho začal olizovať. Robil to tak jemne, že Gleb mal dojem, akoby sa mu to všetko len zdalo. Očakával, že mu možno pomôže rukou alebo ho nechá, nech si to spraví sám, ale tak nežný, láskavý a zároveň dráždivý orálny sex ešte nezažil. Plne sa oddal jeho ústam. Raptorova hlava kmitala v zvláštnom rytme. Nemal odvahu chytiť ho za hlavu a upravovať pohyb podľa svojho želania. Pod chvíľou Raptor dal pravidelný, nenápadne sa zrýchľujúci pohyb. Gleb mal pocit, že o chvíľu začne striekať. Vtedy si ho Gerasim podržal v ústach. Žaluď mal až v jeho krku. Pomaly ho začal vyťahovať a na tele penisu pocítil jemné, ale zreteľné zovretia jeho zubov.

***

Gleb pocítil v rozkroku príjemné vzrušenie. Už tá spomienka sama o sebe bola dráždivá. Všetko, čo dovtedy zažil, to bolo zrazu len také chlapčenské šantenie s jasným cieľom striekať. Napumpovať to Žeňovi do úst alebo sa vystriekať do jeho diery. To, čo mu predviedol Gerasim, to bola vysoká škola. Úžasný a prekvapivý bol každý moment. K očiam si priložil vysokosvetelný trieder a pozoroval terén. Obloha z východu sa stávala čoraz svetlejšia. Pozeral pozorne, sledoval, či si nevšimne nejaký pohyb kríkov, zatrasenie trávy, čo by prezradilo, že nepriateľ zaujal východiskovú pozíciu. Je celkom možné, že výsadkári a motostrelci vôbec týmto smerom nezaútočia.

Nebolo by to prvý raz, že očakávaný útok bude na inom smere alebo vôbec nebude. Rusi často púšťali do éteru správy o pripravovanej akcii, vedeli, že ich budeme čakať. A to nás časom vyčerpá. Vlastne na vojne je najnáročnejšie a najhoršie vždy to čakane. Samotná akcia, moment stretu, prebehne v priebehu pár minút, niekedy stačia sekundy. Nepriateľa eliminujete. Odrazíte ho. Alebo ustúpite. Je aj tretia možnosť, ostanete ležať na pozícii. Už nekladiete odpor. A je vám vlastne jedno, ako sa to celé skončilo.

Vám sa účinkovanie v tejto vojne, ktorá v celej nahote ukazuje ciele kremeľského pomätenca, o čo mu ide. Ale nielen jeho. Celej tej krajiny, ktorá nie je schopná povedať svojmu krvavému báťuškovi: “Tak dosť!!!” Je to krajina zbabelcov alebo naopak hrdinov, ktorí majú v každej bunke geneticky zakódovanú poslušnosť? Alebo to nie je nič iné, len strach a presvedčenie, že u nich v Rusku vie voda tiecť aj do kopca? Že sa dá nastaviť ciferník hodín tak, aby išiel čas dozadu. Alebo je to tak, že práve oni, Rusi, sú spása pre celé ľudstvo. Ľudstvo, ktoré im tak neskutočne po stáročia krivdí.

Z týchto úvah o tom, čo sa vlastne deje, ho vyrušil pohyb vzdialený asi 1,3 kilometra. Medzi domy prišli tri BTR 70. Za nimi terénna Toyota. Chlapi vystupujú. Fajčia. No pekne. Zoberie do ruky Tor. Pozerá na nich cez optiku. Ktoréhokoľvek z nich by teraz zložil. Ale čo. Asi kolega. Ostreľovač. Z Toyoty vyberá zbraň. Čo to je? To nie je Dragunov. Ale nie, to bude asi SVLK 14, Lobajevova veľkorážna puška Súmrak s muníciou 408 Cheytac 10,36 mm projektil 77 мм nábojnica. No pekne, maladec, tebe tak do ruky fúkaciu harmoniku, nie zbraň Súmrak. Zasiahli ňou terč vzdialený 4210m. To je úctyhodný výkon. Šuhajko, kedy sa chodí na pozíciu? Ostreľovač tiež fajčí.

Amatér, pomyslí si Gleb a pozoruje pohodu medzi Rusmi. Už si len vytiahnite vodočku. Treba zapiť, keď ste sa za rok dostali až sem. Od hraníc Ruska je to skoro 200km, ale veľkú časť držali už luhanskí separatisti. Tak to je v skutočnosti celý úspech špeciálnej operácie, pár desiatok kilometrov. V spomienkach sa vráti ku Gerasimovi.

***

Keď ho tak nezabudnuteľne spravil ústami, nasadil mu na penis klietku. Gleb protestoval, že takto sa nemôže predsa sprchovať s ostatnými vojakmi. Raptor ho pobozkal.

“Ani by som ti to neradil, s tou modrou riťou by si vzbudil asi veľkú pozornosť.” Gleb mal dojem, že sa znova usmial, alebo si to len namýšľa? Začína si idealizovať toho chlapa.

“Neviem, či sa mi podarí byť vždy pod sprchou samému.”

“Netreba, Kolibrík. Ja si ťa vždy umyjem tu. Ako vidíš, robí mi to radosť,” povedal Raptor s kamennou tvárou. Asi to tak myslel, doslova. Výcvik bol tvrdý, a to nielen snajperský, ale aj jeho zacvičovanie a zasväcovanie do praktík BDSM. Raptor ho začal zväzovať. Zavesil ho na hák v strope. Miesto rákosky nasledoval výprask po modrom zadku s lopatkou pripomínajúcou malé veslo. Tie rany štípali neuveriteľne, ale užívali si to obaja. Raptor sa vždy nechal najprv spraviť ústami a potom sa urobil do jeho diery. Gleb si užíval rozkoš súlože, a pri tom trpel, lebo vtáka mu nechával stále v klietke. Po tretej návšteve v Raptorovej izbe, či skôr laboratóriu na tresty a rozkoš, sa mu Raptor pod sprchou ponúkol.

“Kolibrík, si dobrý, môžeš ma teraz pretiahnuť ty.” Gleb si ani neuvedomil, aká to bola od Gerasima pocta.

“Vravel si, že ti nestačí, aby som bol dobrý, ale že chceš, aby som bol najlepší,” pripomenul mu jeho slová zo streleckého výcviku. Kde ho len pol percenta delilo od najlepšie strieľajúceho vojaka vo výcviku.

“Práve preto som sa ti ponúkol.” Raptor sa mu otočil chrbtom a vystrčil proti nemu svoj svalnatý zadok. To, čo mu predviedol Raptor so svojou dierou, bola tiež skúsenosť, v ktorej ho rozkoš hnala až do šialenstva. Sťahy jeho zvierača boli tak silné a výrazné, že by mohol s nimi drviť orechy. Keď začal striekať, ručal ako býk. Uvedomil si, že aj Raptor sa pri tom dostal na vrchol. Potom mu s vďakou ústami pomaznal jeho krásny penis. Mal dojem, že vzťah Raptora k nemu začína naberať hodnoty zvané láska. Nemýlil sa. Gerasim sa zamiloval. Z Glebovej strany to bol hlavne obdiv a úcta.

Gerasim bol preňho snajper par excellence a jednoznačnejšieho dominanta si nevedel ani predstaviť. Dokázal ho prekvapovať stále niečím novým. Po čase ho prekvapil s otázkou, či nemá nejaké skryté želanie. Gleb prikývol.

“Áno mám, mohol by som mať na sebe kalgotki, keď ma trestáš?”

“A tak my tu máme fetišistu. Dobre, dones si nabudúce kalgotki. Už sa na to teším. Maľčik v kalgotkach eto očeň prijatno, eto sexy.”

Gleb najbližšie prišiel v bavlnených pančucháčoch, aké nosia chlapci na základnej škole. Gerasim ostal značne prekvapený.

“Myslel som si, že prídeš v nejakých erotických silonkách, a ty si si dal kalgotki hádam z Brežnevovskej éry. Také nosil asi ďjaďja Vova, keď bol pionier.” Tým Vovom myslel Putina.

S Bogdanom kalgotki neriešil vôbec, jednoducho ich nosil a Bogdan to aj tak bral. Väčší problém alebo blok Bogdan – jeho lynx prežíval, keď ho mal trestať. A mal ho trestať za chyby, ktoré on sám urobil počas výcviku. BDSM mu nebolo proti srsti, ani pozícia dominanta, ale stále to považoval za totálnu zvrátenosť, on urobí chybu a má za to trestať človeka, ktorý je jeho veliteľ, človeka, ktorého si váži a hlavne chlapa, ktorého miluje. Je to naozaj zvláštne, keď otrok zaúča pána. Lynx trval, aby mu vždy Kolibrík najprv na ňom predviedol, ako to má vyzerať. Neraz to bolo naozaj bolestivé na hranici znesiteľnosti. Bogdan mal pocit, že to hranicu aj prekročilo, keď mu Gleb predvádzal, ako ho má trestať. Kolibrík si však jeho údery, šľahanie, bičovanie a ponižovanie užíval.

Bola to od Gleba neuveriteľne prešibaná taktika. Prijímal tresty za chyby svojho žiaka a toho to hnalo robiť pokroky míľovými krokmi. Strelecky bol naposledy Bogdan o 5% lepší ako Gleb. Už by mohol spokojne fungovať ako samostatný snajper, ale Kolibrík stále váhal podpísať mu zvládnutie výcviku. Viac ako pravdepodobne by to znamenalo ich odlúčenie. To mu hrozilo aj s Raptorom. Rozdiel bol v tom, že s Raptorom bol v ruskej armáde. A tam nie je možné nič, pokiaľ to chce vojak, teda podriadený. Keď to chce nadriadený – veliteľ, už sa dá o tom uvažovať, ale každý veliteľ je aj podriadený a začína platiť hlava XXII.

Ale pri hlave XXII, aj keď nie je možné nič, v praxi to znamená, že možné je všetko. Overená praktika, každý veliteľ má slabinu a na tú treba len správne pritlačiť. Efekt správnej akupresúry sa dostaví. A tak Gleb s Gerasimom boli spolu takmer 4 roky. Až do začiatku 2014. Za ten čas sa Raptor šialene zamiloval do svojho Kolibríka a Kolibrík si to užíval. Myslel si, že to, čo k nemu cíti, je asi láska, ale bol to hlavne obdiv, úcta a váženie si tej neskutočnej náklonnosti zo strany svojho dominanta.

Asi po týždni, keď prišiel Kolibrík v bavlnených rebrovaných pančucháčoch, ho Raptor prekvapil balením asi 10 rôznych erotických kalgotok siloniek. Mali otvor vpredu aj na zadku. Takže také pančucháče mali šancu prežiť aj niekoľko milovaní. Len ich bolo potrebné s citom si ich obliecť, aby k úrazu neprišli hneď na začiatku. Do tých kalgotok si Gerasim Gleba obliekol sám. Bola to preňho celkom nová kategória vzrušenia a pôžitku. Kúpil mu aj niekoľko farebných klasických siloniek a tie po potrestaní, keď prišiel čas sexu, na ňom roztrhal. Gerasimovi sa kalgotki zapáčili. Dokonca si ich aj on obliekol. Začal ich používať pri spoločných praktikách. Rád sa v nich sprchoval.

Neskôr, keď sa zúčastnili niekoľkých BDSM párty, nechali sa predstavovať ako “Duo kalgotkin”. A mali úspech. Lačné oči prítomných hltali dokonalé telá vojakov oblečených ako baleťáci. A boli naozaj na atraktívnych miestach. V kluboch Wiki Sex Guide v St. Peterburgu, Podushkin on Taganka v Moskve, Ketlainen Ruusu v  Helsinkách a SLM clube v Stockholme. Trhanie pančucháčov na Kolibríkovi privádzalo do varu všetkých prítomných. Od predajcu pančucháčov dostali štedrý dar. 50 kusov rôznych kalgotok. Jemu sa to oplatilo. Jeho predaj sa vďaka nim dvom niekoľkonásobne narástol.

***

Gleb si všimol, ako sa otvorilo okno na opustenom, polozničenom dome. V okne sa ako vo výklade objavil ruský ostreľovač aj so svojím SVLK-14S Súmrak. Bol by to istý zásah, ale jeho misia mala iného adresáta.

“Nepriateľské šidlo vo včelíne 3. Má najnovší hrot,” povedal do vysielačky. V kódovanom jazyku upozornil na ostreľovača.

“Rozumiem, pokryje ho kocúr. Ak nepríde kvet, je tvoj. Zbadal dierku na topánke?”

“Nemal šancu, správa sa ako na pikniku,” reagoval Gleb na to, že ostreľovač popíjal čaj z termosky a fajčil ďalšiu cigaretu. Konečne si dal ďalekohľad k očiam a prezeral terén. Gleb sa usmial. Ruské šidlo pozeralo celkom iným smerom, ako bol on.

***

V myšlienkach sa vrátil do roku 2012. Zomrel mu otec. Náhle. Bol to šok pre celú rodinu. Mama sa rozhodla, že sa vráti do rodnej Odesy. Nikdy nechcela odísť do Ruska. Prehovárala manžela, aby ostali na Ukrajine. On si presadil svoje.

Po jeho smrti už nič nebránilo, aby sa vrátila do rodného mesta. Presťahovali ju spolu s Glebom. Strávili v Odese dva týždne. Mesto ich oslovilo svojou kozmopolitnou atmosférou. Ľudia si tu nežili až tak dobre ako v ruských centrách, ale vládla tu príjemná, tolerantná atmosféra. Gleb si uvedomil, že toto prostredie ho priťahuje viac ako Rusko, hoci sa cítil ako Rus, nie Ukrajinec. Ani raz sa tu nestretol s nostalgiou za starými sovietskymi časmi. V Rusku to bolo a je stále živé. Vtedy, keď existovalo ZSSR, boli Rusi páni sveta. Teda cítili sa tak.

***

Pozornosť z ostreľovača preniesol na nepriateľských vojakov. Ponevierali sa pomedzi budovy, akoby boli na školskom výlete. Pripomínali skupinu školákov, ktorí ostali bez dozoru učiteľky. Nie dlho, lebo nemali čas vymyslieť nejaké vylomeniny. Ale dosť na to, aby sa začali nudiť. A dosť na to, aby kolovala medzi nimi už tretia fľaša vodky.

***

V 2013 Raptora s Kolibríkom prevelili do Volgodonsku. Tam začali pracovať na výcviku polovojenských jednotiek. Boli tam dobrovoľníci z Luhanska a Donecka. Gleb bol rád, že sa mu aj cez pár dní voľna podarilo ísť za mamou do Odesy. Ešte lepšie to bolo, keď sa presunuli do Rostova na Done. Vtedy pocítil, že sa vo vzťahu s Raptorom niečo udialo. Gerasim ho stále miloval, ale Gleb pociťoval, že on sa od neho vzďaľuje.

Raz, keď sa išli prejsť k Donu, mu Gleb navrhol, či by sa nepresťahovali do Odesy.

“Počkaj, Kolibrík, všetko je možné, len počkajme, kým Odesa bude naša.” Tieto slová v Glebovi vŕtali. Ako má byť Odesa naša?

V myšlienkach skočil rovno do 2014. Išiel znova sám za mamou a jeho cesta viedla na úrady. Požiadal o ukrajinské občianstvo. To získal pomerne jednoducho. Horšie to bolo, keď sa chcel prihlásiť do ukrajinskej armády. Automaticky ho brali ako ruského špióna. Nechápali, prečo by sa poručík, špecialista z Ruska, chcel dostať do armády, ktorá prežívala či živorila hlavne zo zásob a skúseností z obdobia socializmu. Keď argumentoval, že pochopil, kam patrí, brali to ako zastierajúci manéver špióna. “Páči sa mi smerovanie Ukrajiny na Západ, nie k Moskve.” brali ako priehľadné frázy.

Gerasimovi napísal dlhý mail, kde mu vysvetlil, prečo a ako sa rozhodol ostať na Ukrajine. Od neho dostal len pár riadkov. Z nich vycítil, že ho ranil. Bol tam náznak optimizmu, ale mohla to byť aj vyhrážka. “Neboj sa, Kolibrík, my sa ešte stretneme. My sme si súdení!” Po tejto odpovedi zrušil všetky účty a adresy na sociálnych sieťach. Zrušil aj starý mobil.

Nakoniec sa mu cez známosti podarilo dostať do prieskumnej roty pri motostreleckom prápore. Keď sa na jar 2014 začala vojna na Donbase a prebehla anexia Krymu, všetko sa zmenilo. Gleb sa predviedol ako profik. Zlikvidoval viacero veliacich “dobrovoľníkov”, určite to boli ruskí dôstojníci. Ako sa konflikt dostal do štádia pozičnej vojny, kde sa jedna strana snažila opotrebovať a unaviť tú druhú, stiahli ho z čiary dotyku. Začal pôsobiť vo výcvikovom stredisku.

Vyslali ho do Poľska, tam Ukrajincov cvičili Poliaci. Zoznámil sa s Jacekom a neskôr aj s čiernym Američanom – snajperom Stenlym. Vtedy si uvedomil, že snajperi sú niečo ako armádni baleťáci. Výskyt gayov je tu podstatne vyšší ako bežné 4%. Jeho odhad bol, že v tejto odbornosti je ich omnoho viac, možno 15-20%. Vraj takéto je to aj medzi letcami. Ale to nemal možnosť overiť si. Do Jaceka sa zaľúbil na prvý pohľad a Stenly bol živel. Vedel, že tieto vzťahy nemajú šancu prerásť do niečoho trvalejšieho, ale jednoducho si ich užíval. Potreboval vyplniť vákuum po Raptorovi.

Stenly chcel, aby s ním odišiel do štátov. To Gleb odmietol, ale bol ho dvakrát navštíviť. Bol to vždy mesiac plný neuveriteľného sexu. Páčilo sa mu v Amerike, ale nevedel by tam žiť.

***

Znova priložil ďalekohľad k očiam. Niečo sa tam začalo diať. Prišlo niekoľko tereňákov. Z Mitsubishi vystúpil muž, ktorý okamžite v jednotke začal vytvárať paniku, ktorá z chaosu vytvorila poriadok. Zobral do ruky Thor. Pozrel cez optiku. Áno, bol to Gerasim. Nemal na sebe klasické ruské maskáče. Také oblečenie, čo mal na sebe, nosia Vagnerovci. Dal sa k nim?

“Pastier, vyrástol kvietok, môžem zobrať nektár?” povedal do vysielačky.

“Motýlik, nektár je tvoj,” dostal jasnú odpoveď. Odistil zbraň. Rýchlo pozrel na nepriateľské šidlo, bolo stále v okne, ale pozeralo sa na 8. hodinu. Vrátil sa na Kvietok. Gerasim, mal si pravdu, stretli sme sa. Zhlboka sa nadýchol. Hlavou mu preletela ešte myšlienka, ako by to mohlo byť, keby v Kremli nesedel pomätenec túžiaci po utópii dávno mŕtveho Sovietskeho impéria a snažil sa tieto svoje choré chiméry vtlačiť do reality 21. storočia. Myšlienku vytesnil okamžite, ako prišla. Pozrel na ukazovateľ vetra. 1 m za sekundu. To je v poriadku. Kríž umiestnil na Raptorov hrudník. Aj keď má vestu, náboj 12,7 mm ňou prejde ako maslom.

“Izvini cypľjonok,” vydýchol a stlačil spúšť. Počas letu projektilu sa v myšlienkach vrátil k Bogdanovi. K chlapovi, s ktorým chce prežiť zvyšok života. Ešte nedoznel výstrel a Raptor sa klátil k zemi.

“Nektár vysatý,” oznámil Gleb.

“Ostaň na pozícii. Začíname kosiť.”

Z ruskej strany sa ozvali dva ťažké guľomety. Rozsekávali zamrznutú zem napravo od neho asi vo vzdialenosti 50 m. Pozeral na chaos pred sebou. Zaznel výstrel. Nepriateľskému šidlu padla hlava. Bogdan. To musel byť Bogdan. Je to fakt predátor. Mačka, jeho rys – lynx lynx. Už sa ho nevie dočkať. Nad hlavou mu zaznelo svišťanie vzduchu presekávaného vrtuľami dronu. Dron ponad neho preletel. Asi po 20 metroch zastal. Kolibrík už v ruke držal škorpión. Obtiahol záver. Dron sa vrátil tesne nad neho. Zastal. Z dronu sa niečo uvoľnilo. “Kurva, granát!” Ozvala sa dávka zo samopalu. Pár guliek muselo dron zasiahnuť. Zakymácal sa. Padol asi o meter. Na chvíľu sa zastavil. Gleb sa snažil vytiahnuť prázdny zásobník.

Keď nastal výbuch, pocítil bodnutie v krku, na líci a v oku. Všetko pred ním zaliala červená farba.

“Šidlo, si v poriadku?” ozvalo sa vo vysielačke.

“Uvidím!” zachrčal Gleb. Povedal uvidím, ale v tom momente okrem červenej farby nevidel nič.

Na ruskú jednotku začali dopadať rakety z Gradu. Ničili živú silu aj techniku. Gleb upadal do bezvedomia. Prebral sa, keď pocítil na tvári Bogdanove ruky a pery. Otvoril oko. Áno, je to Bogdan. Pokúsil sa o úsmev.

“Nezabudni, čo si mi sľúbil…,” pošepol mu. Glebovým telom dvakrát trhlo. Náhle ostal pokojne ležať. Boli za lesom, cez ktorý ešte po tme prechádzali k pozícii. Neďaleko bol frontový fotograf, videl zvláštny výjav. Jeden muž ležal na zemi. Ten druhý mu rozopínal nohavice. Stiahol mu ich, s nimi aj lyžiarske pančucháče. Fotograf si priložil k oku foťák, ale spúšť nestlačil. Na zadku mal muž ležiaci na zemi tenké modriny. Bolo ich asi osem. Druhý muž si kľakol nad bezvládne telo. Z vrecka vybral spletený remeň a začal bezvládneho muža šľahať po zadku. Fotograf sa otočil. Pochopil, že tento moment patrí len a len tým dvom mužom. Po zošľahaní zadku mu ho Bogdan pobozkal. Natiahol mu znova pančucháče aj nohavice.

Potom telo otočil na chrbát. Na bundu pripol Glebovi dúhovú stužku. Pripol si ju aj on.

Fotograf pristúpil k Bogdanovi.

“Môžem?” opýtal sa ho. Bogdan bez slova prikývol. Novinár začal fotiť. V hlave sa mu rodil článok k fotkám, ktoré práve robí. “V tejto vojne zomierajú aj gayovia.” To, či naozaj článok vyšiel a v akom rozsahu, nie je známe, lebo svetové médiá sa venovali ročnému výročiu od začiatku vojny na Ukrajine. Neustále sa venovali a rozoberali pondelkovú návštevu amerického prezidenta Joa Bidena v Kyjeve. Rozoberali neschopnosť Ruska dosiahnuť aspoň nejaký úspech, ktorý by mohli prezentovať ako víťazstvo. Stále sa hovorilo o neslabnúcej pomoci západu, ktorý Ukrajine dodáva zbrane. Všímali si aj pripravovanú spoločnú návštevu slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej a novozvoleného prezidenta Českej republiky generála Petra Pavla v Kyjeve.

Smrť jedného gaya nebola tou vhodnou témou na takýto deň.