Internát I

„Čauko,“ pozdravil ma Lukáš pred vstupom do fakulty, „si ready?“

„Asi hej, ale skoro som si zabudol uterák.“

Pomaly sme vošli do budovy fakulty, nechal som sa viesť Lukášom, keďže v školskej posilke som nikdy predtým nebol.

„Je to v suteréne,“ prehodil Lukáš, zostupujúc dole po schodoch. Mal som čo robiť, aby som za ním stíhal.

Tak ako je už zvykom na začiatku semestra, aj tentokrát som potreboval doplniť môj študijný plán o dodatočné predmety, pretože som nemal dostatočný počet kreditov, a neskôr by som mal problémy s ukončením štúdia.

Keďže výber predmetov bol značne obmedzený a navyše žiaden z predmetov primárne nesúvisel s mojim odborom, zvolil som predmet špecializujúci sa na písanie seminárok. To sa určite zíde, za rok predsa odovzdávam bakalárku.

Nanešťastie stále to nebolo dostatočné, takže sme sa s Lukášom dohodli, že si zapíšeme telesnú. On už síce telesnú predošlé semestre mal, tiež mu ale chýbali nejaké tie kredity na doplnenie. Výber bol jasný – zvolili sme si posilku. Predošlé mesiace sme spolu cvičili. Teda, lepšie povedané, ja som sa postupne dostával do workoutového svetu, on cvičil už od strednej, pretože to bolo súčasťou prípravy hokejového tímu, za ktorý hrával. Bol som rád, že sa dal so mnou na túto cestu.

Poznáme sa už od strednej, boli sme spolužiaci a obaja, aj s ďalšími kamarátmi, sme šli na výšku do jedného mesta. S Lukášom sme si dokonca vybrali aj rovnakú fakultu a podarilo sa nám dostať na rovnaký internát.

To bola, samozrejme, výhoda. Bežne sme na izbe popíjali pivko, štartovali sa pred akciou (alkohol v kluboch je drahý, môžem byť rád, že mám vôbec na vstup), alebo si pomáhali so školou. Síce sme nebývali na rovnakej izbe, ale aspoň sme si neliezli na nervy a nemali sme ponorku.

Šatňa páchla mužským potom. V menšej miestnosti sa nachádzali staré kovové skrinky, na ktorých sa podpísal zub času. Stredom prechádzala dlhá lavička a na stene viselo zrkadlo, ktorého ľavý spodný roh bol odštiepený. Okrem toho už v šatni nič nebolo.

„Doriti, zabudol som si zámok.“

„Dáš si veci ku mne,“ ukázal Lukáš na otvorenú skrinku.

V šatni sa momentálne prezliekali dvaja chalani. Tento večerný stredajší termín vyzeral byť super, podľa informačného systému sme mali posilku zapísaní len siedmi. Nemám rád plnú posilku, mám rád svoj pokoj a voľné stroje.

Prezliekol som sa, oblečenie pekne poskladal a spolu s taškou uložil do skrinky. Lukáš sa nezabudol predvádzať pred zrkadlom. Aj keď jeho forma už nebola to, čo predtým, stále mal obrovský hrudník, pevný chrbát s charakteristickým V tvarom a vyrysované stehná.

V posilke už cvičili ostatní chalani, všetko neznámi študenti, ktorých som pravdepodobne nikdy nestretol.

„Novák?“ opýtal sa profesor, robiac si krížiky pri menách prítomných študentov.

„Tu,“ vydal som zo seba pri dvíhaní činky na benchpress.

„Dobre chalani,“ začal profesor, „dnes je prvá hodina, odcvičte si, ale pokojne môžete odísť skôr, ja mám ešte papierovačky, ktoré musím dokončiť. Potom za vami prídem zamknúť.“

S Lukášom sme si spoločne odcvičili hrudník a bicepsy. Musím sa priznať, že dnes mi dal zabrať. Aj keď ja mám taký pocit skoro zakaždým, vždy ma tréningy s ním zničili.

Priestor posilňovne bol pomerne veľký, rozdelený na silovú a kardio zónu. Vybavenie bolo síce slabšie, ale vzhľadom na finančné možnosti fakulty, to bolo postačujúce. Old school posilka, ako hovorí Lukáš, na nabratie svalov stačí aj taká.

Lukáš práve dokončoval bicepsový zdvih na lavici: „Dnes budem musieť ísť skorej, ideme so spolužiakmi pracovať na projekte a oni to moc hrotia, tak nech na mňa nie sú moc nasratí. Ty si daj ešte jednoručky.“

„Okej. Čo zač robíte?“ vyzvedal som.

„Dáka pičovina, máme vymyslieť podnikateľský zámer a vytvoriť k tomu grafickú identitu.“

„Nechcel by som,“ zakričal som na neho, no moje slová zastavili zatvárajúce sa dvere.

Lukáš odišiel do sprchy, ostatní chalani zdrhli už po pol hodine, takže som bol v posilke sám. Vypeckoval som si Sameyovu Anarchiu na repráku a začal zdvíhať jednoručky. „Ach, tento cvik nenávidím,“ zanadával som si.

15 minút a hotovo. Na záver ponaťahovať sa a hurá do sprchy. Sprcha tiež nebola výhrou. Bola to totiž to jedna veľká miestnosť so šiestimi samostatnými hlavicami, bez žiadnych múrov alebo závesov, ktoré by vytvárali aspoň ako taký pocit súkromia.

„Zober ma zo sídliska, no sídlisko nezoberieš zo mňa,“ hralo mi v ušiach popri tom, ako po mne stekal horúci prúd vody. Mohol som si aj spievať, pretože som tu bol sám, Lukáš odišiel tiež (našťastie mi nechal otvorenú skrinku :D), ale nepatrím medzi tých, ktorí sa radi akusticky prejavujú.

Utrel som zo seba kvapky vody, zobral sprcháč a šampón a vyrazil do šatne.

Mokrý uterák som prevesil na dvere skrinky. Bolo mi jedno, že som nahý, aj tak som bol v šatni a celej posilke sám. Natiahol sa do skrinky po trenky. V tej chvíli ma niečo zarazilo.

Ostal som zaskočený a prekvapený. Zmätený. Chvíľu som pozeral do skrinky a rozmýšľal, čo ďalej. Nikdy som na niečo také nepomyslel. „Nebude to divné?“ opýtal som sa v duchu sám seba. Prebudili sa vo mne všetky tie pocity a predstavy. Môj mozog začal zrazu fungovať úplne inak.

Natiahol som ruku do skrinky a zobral ten kus látky. Boli ešte stále vlhké, nasiaknuté potom. Predsa len, mal ich na sebe celý tréning. Priložil som si ich k nosu. Tá vôňa bola veľmi výrazná, po celom dni a posilke dostali boxerky zabrať. Naskočili mi zimomriavky z celej situácie, ale aj z toho, čo som držal v rukách.

Veľakrát som fantazíroval o Lukášovi, nikdy sa mi však nenaskytla podobná príležitosť.

Lomcovali mnou výčitky svedomia, keďže Lukáš je môj kamarát, pocit vzrušenia však bol oveľa väčší. Môj penis bol v pozore priamo v momente, keď ucítil pot z Lukášovho vtáka a gulí.

Pohodlne som sa posadil na lavičku, roztiahol nohy a jemnými pohybmi som prechádzal po mojom pohlavnom úde. V duchu som kľačal pred Lukášom a prosil ho, aby som mohol zobrať do úst jeho penis a ochutnať jeho mrdku. Tá predstava ma nesmierne vzrušovala.

Lukáš bol proste poriadny samec, nečudo, že jeho boxerky mali taký výrazný pach. Užíval som si to. Zakaždým, keď sa blížil orgazmus, som spomalil a začal odznova. Chcel som si túto chvíľu užiť čo najviac.

Keďže boli boxerky spotené, chcel som zistiť, ako Lukáš chutí. Zaklonil som hlavu, otvoril ústa a vyplazil jazyk tak, aby som sa trafil. Boxerky som zdvihol nad hlavu, látku silno stlačil dvoma prstami a následne z nich spadli asi dve kvapky Lukášovho potu na môj jazyk. So zavretými očami som si to predstavoval, ako keby lížem Lukášove spotené gule po tréningu.

To už som nevydržal. Ruka kmitala stále rýchlejšie a rýchlejšie, až napokon po chvíli vystreklo semeno na brucho a hrudník. Ešte niekoľko sekúnd som ostal sedieť na lavičke. Zažíval som nádherné a vzrušujúce pocity. Taký silný orgazmus som nezažil už poriadne dlho.

Po tomto mojom vystúpení som ešte raz zbehol do sprchy, aby som opláchol semeno z tela, obliekol sa a utekal na intrák. Boxerky som zobral so sebou, buď mi znovu poslúžia, alebo ich Lukášovi vrátim. Ešte si to musím premyslieť.

Večer som rozmýšľal nad tým, čo sa to vlastne dnes udialo. Páčilo sa mi to? Samozrejme. No mal som v sebe istý pocit, že som prekročil určité hranice. Lukáš bol predsa len môj dlhoročný kamarát.

Iste, vyhoniť si nad niekým (aj keď je to môj kamarát) ešte nie je trestné, no použiť pri tom jeho boxerky? Bol som stále zmätený, ale popravde aj stále nadržaný.

Rozhodol som sa všetko hodiť za hlavu a šiel som radšej spať.

***

Piatok sa tiahol veľmi pomaly, mali sme ešte nejaké prednášky a pár cvičení, na ktorých sa vyžadovala prezencia. Tento víkend som ostával na intráku. Za prvé by sa mi neoplatilo ísť domov hneď po pár dňoch, za druhé som potreboval začať písať seminárku, a keďže na internáte som mal väčší pokoj, rozhodol som sa zostať tu.

Okrem toho sme sa s Lukášom dohodli, že večer skočíme s jeho spolužiakmi na pivo.

Vybrali sme sa do menšieho podniku kúsok pri intráku, kde majú na študentské pomery ako tak lacné pivo.

„Dvakrát Plzeň dvanástku,“ odpovedal som čašníčke, ktorá sa spýtala, čo si dáme. Lukáš pochopil, že som objednal aj pre neho a neprotestoval. Erik, Peťo, Simona a Šimon – všetko Lukášovi spolužiaci – si objednali tmavé pivo.

„Čo rozvrh?“ začal Erik.

„Na hovno, ale mohlo byť aj horšie,“ pokračoval som, „je to úplne rozhádzané, a navyše štvrtok mám úplne prázdny. Aj keď to je vlastne fajn, aspoň spravím veci do školy.“

„My to máme podobne, ale piatok nič nemáme, takže môžeme ísť domov,“ pridal sa Peťo.

„Závidím.“

Lukáš bol po zvyšok večera zadumaný, moc sa s nami nerozprával, čo sa na neho moc nepodobá.

Objednali sme si ešte po jednom kole, znova to isté. Debata pokračovala o škole.

Už už sme sa chystali vstávať, keď sa o slovo prihlásil Lukáš: „Budem robiť narodeninovú chatu, všetci ste pozvaní!“

„Lukáš, ale vieš, že narodky máš až vo februári?“ oponoval som mu.

„No a? To aby ste si nerobili plány a zariadili sa dopredu.“

„Hej, hej, jasné,“ všetci jednohlasne doplnili.

Vo večernej tme bolo vidno len pár internátnych izieb, v ktorých sa svietilo. Ako už bývalo novodobým zvykom, všetci študenti sa na víkend hrnuli domov a na intrák sa vracali naspäť až v nedeľu večer.

„Nedáš si ešte jedno? Mám na izbe Krušovice,“ ponúkol ma Lukáš cestou na izbu. Nemohol som predsa odmietnuť. Na jedno pivko by sa priestor ešte našiel. Navyše, bol piatok večer a ja som sa ešte necítil ísť spať.

Lukášova izba bola totožná ako moja. Býval na poschodí podo mnou, čiže som to k nemu nemal ďaleko. Jeho spolubývajúci (tak isto ako môj) odišiel na víkend domov.

Z chladničky vytiahol dve zlaté vychladené plechovice, ktoré zdobil názov Krušovice. Potiahnutím kovovej pracky vydali plechovky typický zvuk, ktorý nabádal k ochutnaniu prvého dúška.

„Na zdravie!“

Štrngli sme si a z plného hrdla sa napili.

„Skoro nikomu nechutia, ale ja ich mám rád,“ konštatoval som s úsmevom na tvári.

„Ty si blázon, jediné pivo, čo bolo v akcii.“

Neoponoval som. Bol som rád za trochu alkoholu a za to, že sa dnes večer môžem trochu uvoľniť.

Nemohol som si pomôcť. Z Lukáša som cítil sarkazmus. Niečo s ním bolo, nebol taký bezstarostný ako obvykle. No to som nemohol tušiť, čo za jeho náladou stálo.

Odskočil som si na záchod, keďže pivo sa už pýtalo von, a vrátil som sa naspäť za Lukášom. Ten sedel na stoličke, pozerajúc na mňa prísnym pohľadom.

„Čo je?“

„Kde sú moje boxerky?“

„Čože?“ zasmial som sa.

„Zopakujem to ešte raz, kde sú moje boxerky?!“ v tom momente som zvážnel. Oblial ma studený pot a dokonca sa mi podlomili kolená. Čo tým myslí? „Tie boxerky mu mohol zo skrinky zobrať hocikto, napríklad upratovačka,“ v hlave som si prechádzal rôzne výhovorky.

„Odkiaľ to mám vedieť?“

„Ty úchyl, takže tebe sa páčia spotené trenky? Alebo sa ti páčim nebodaj ja?“

„Neviem, o čom hovoríš,“ snažil som sa vykorčuľovať z celej situácie, „tie trenky ti predsa mohol zobrať hocikto, čo s tým mám ja spoločné?“

„Heej? Si si istý?“

Zobral do rúk telefón a chvíľu v ňom niečo hľadal.

„Tak sa na to pozrime.“

Neveril som vlastným očiam. Na tom videu bolo zreteľne vidno, ako s Lukášovými boxerkami priloženými k tvári masturbujem. Potupnejšiu situáciu som si ani len nedokázal predstaviť. Z tohto sa už vyhovoriť nedalo.

„Po posilke som si spomenul, že použité boxerky som nechal v šatni. Tak som sa po ne samozrejme išiel vrátiť. Mal som predsa len ešte trochu času, predtým ako sme začali robiť na tom projekte. Skoro ma jeblo, keď som pootvoril dvere šatne a videl, ako si tam honíš. S mojimi boxerkami. Ty nechutné prasa.“

Nemal som mu na to čo povedať. Stál som nehybne ako kôl v plote. Nemal som ani potuchy, ako sa teraz pred Lukášom správať.

„Prečo si si ma natočil?“

„Pretože spravíš to, čo ti poviem. A ak to nespravíš, pošlem to video chalanom do skupiny.“

„To nemôžeš, veď ma tým zničíš!“

Strašne som sa bál. Nemohol som si dovoliť, aby sa to video dostalo na verejnosť. Čo by sa potom so mnou stalo? Všetci by ma odsúdili. Už by som nebol súčasťou partie.

„Tak spravíš to, čo ti poviem.“

Absolútne som si nedokázal predstaviť, čo by Lukáš už len odo mňa mohol chcieť. Ja som stále stál v strede jeho izby, on sedel na stoličke.

„Kľakni si na kolená,“ prikázal mi, „vystri sa a ruky si daj za chrbát.“

Mám pocit, že ho k tomuto kroku posilnil alkohol.

Lukáš zobral spotené tričko z posilky, zroloval ho a zaviazal mi ho okolo očí. Pomocou sťahovacej pásky mi zabezpečil ruky za chrbtom, aby som nimi nemohol hýbať.

Nechal ma tak čakať. Bál som sa, no na druhú stranu som bol plný očakávaní, čo príde. Lukáša som v takejto podobe nepoznal. Nevedel som, čoho je schopný.

„Už je to celkom dlho, čo som sa s Lenou rozišiel. Povedzme si pravdu, s rukou to nie je ono. A potom si mi prišiel do rany ty. Všetci vieme, že si teplý, ale nikdy by ma nenapadlo, že chceš jebať práve so mnou.“

„To ale nie je pravda!“ skúsil som na svoju obhajobu.

„Dovolil som ti hovoriť?“ v momente ma prerušil. „Pokiaľ nechceš, aby to video videl niekto iný, povedzme že, trochu mi pomôžeš s mojím malým problémom. No, malým ako malým.“

Na sucho som preglgol. To snáď nemyslí vážne.

Lukáš ku mne pristúpil bližšie, cítil som jeho blízku prítomnosť.

„Čo cítiš?“

Jeho otázka ma prekvapila. Popravde som necítil skoro nič, len letmú vôňu aviváže.

„Nič.“

„Hm, to je divné. V stredu si určite vedel, ako voňajú moje gule.“

„Čože?!“ ostal som zaskočený.

Lukáš mi začal dávať dole z očí zrolované tričko. Keď som sa zorientoval, čo sa okolo mňa deje, pochopil som význam jeho otázky. Predo mnou stál Lukáš. Nie len tak hocijako. Mal na sebe tričko a boxerky, no nohavice chýbali. Nedalo sa nevšimnúť, aké objemné a vypracované boli jeho stehná. Pochopil som, prečo sa ma spýtal tú otázku, keďže vzápätí to zopakoval znovu. Spravil pár krokov ku mne, rozkrokom sa mi takmer dotkol nosa.

„No čo?“ skúsil znova zistiť odpoveď, „možno ti len prekáža tá látka.“

Ako to dopovedal, pomocou jednej ruky jemne pretiahol gumu boxeriek cez zadok a spustil ich na zem. Pomocou chodila si ich zdvihol a zobral do ruky: „Máš pravdu, ešte nemajú takú výraznú vôňu.“

Mne sa však naskytol pohľad na jeho penis. Aj keď bol v pokojnom stave, bol veľký. Nedalo sa však predpokladať, aký je veľký, keď sa postaví.

„Vezmi ho do úst a postav mi ho, takto si zvykneš na jeho chuť a vôňu.“

Hlavou mi stále prechádzalo množstvo myšlienok. Čo keď si zo mňa len robí srandu a ja sa strápnim ešte viac, akonáhle otvorím ústa a dotknem sa jeho vtáka. Na druhú stranu, strašne som to chcel. Poslúžiť Lukášovi? Ani ma nemusel prosiť, s radosťou by som to spravil aj sám.

„No bude to? Kým začneš, postaví sa mi aj sám od seba.“

A naozaj, jeho vták začal postupne naberať väčšie rozmery.

Zavrel som oči, prekonal som všetky zábrany, otvoril ústa a… Bol v mojich ústach. Jemne som ho lízal jazykom popri tom, ako stále naberal na veľkosti.

„Fajči ho tak, ako ho fajčíš ostatným chalanom, ty kurvička!“

Čo najsilnejšie som ho obopol perami, zakryl zuby a fajčil. Vytvoril som v ústach podtlak, aby z toho mal zážitok. Predsa sa nenechám zahanbiť.

Lukášov penis dosiahol plnú veľkosť. Pekných sedemnásť čísel, hrubší ako väčšina chalanov, čo som mal. Po chvíli ho to prestalo baviť a prevzal iniciatívu. Oboma rukami mi chytil temeno hlavy. Zafixoval ju tak, aby som s ňou nemohol hýbať. Začal prirážať. Postupne rýchlejšie a rýchlejšie. Mal som čo robiť, aby som stihol dýchať, nechával mi len krátke prestávky na nadýchnutie.

Zakaždým, keď už bol blízko k tomu, aby striekal, spomalil, a nechal mňa aby som pokračoval svojim tempom.

Sliny som mal všade po tvári, dokonca až na tričku. Jeho penis bol celý zaslinený z toho, ako mi ho vrážal až hlboko do krku.

Z rýchlosti, akou prirážal, bolo jasné, že si to užíva. Ja som medzi tým cítil mokro v boxerkách, bol som tak neskutočne vzrušený, až som tiekol.

Z neho ale tieklo tiež dosť. Mal som pocit, že to neskončí. Nechával ma nabodnutého niekoľko sekúnd a potom mi dovolil nadýchnuť sa. Ale nedovolil, aby jeho penis opustil moje ústa. Stále pri tom vzdychal.

Začal prirážať oveľa drsnejšie, intenzita vzdychov sa zrýchlila. Už som pocítil len jemné šklbnutie a do úst mi začal pumpovať jeho teplé semeno. Nápoj od bohov. Nebol som zvyknutý na takú veľkú dávku. Kútikmi úst asi polovica vytiekla na zem.

Nahnevaný Lukáš na mňa začal kričať: „Tak ja sa tu snažím, aby som ti za odmenu dal moje semeno, a ty si ním dovolíš mrhať a vypľuť ho na zem?!“

Prehltol som celý obsah mojich úst – Lukášove horké a teplé semeno a úprimne mu odpovedal: „Prepáč.“

„Zlíž si to z tej zeme!“ chytil ma za hlavu a pritlačil ju k zemi. Tým mi dal jasne najavo, že trvá na svojej požiadavke. Nezostalo mi na výber, iba spraviť po sebe poriadok a dopriať si ešte kúsok Lukáša.

Ten zatiaľ zobral nožničky a rozstrihol sťahovaciu pásku, ktorou mi zaviazal ruky. Na záver nezabudol dodať: „Nezabúdaj, že mám to video. Ráno ti prinesiem darček, aby si na mňa nezabudol.“

A zatvoril za mnou dvere.