Výročie

Bol sparný augustový podvečer. Sedel som na mieste spolujazdca a sledoval, ako sa Alex sústredí na hustnúcu premávku. Pätnásť rokov. Dnes to bolo presne pätnásť rokov, odkedy sme sa spoznali.

Tie roky ubehli ako voda. Pozrel som sa na jeho profil – tmavé vlasy, teraz už mierne prešedivené na spánkoch, silná čeľusť a tie pokojné, hlboké oči, ktoré sa teraz sústredili na cestu. To, čo bolo na začiatku bláznivé poblúznenie dvoch mladých chlapcov, sa pretavilo do hlbokého, pevného citu. Do lásky, ktorá bola našou kotvou. Áno, občas sme si to rôzne okorenili, náš vzťah mal mnoho chutí, ale základ bol vždy rovnaký. Milovali sme sa.

Mal som objednanú našu obľúbenú reštauráciu, no Alex navrhol, aby sme sa predtým zastavili pri Dunaji. Krátka prechádzka v prírode, len my dvaja.

Ako som sledoval jeho ruky na volante, dostal som nápad. Bol to čistý impulz. Myšlienka, ktorá ma okamžite vzrušila.

Položil som mu ruku na koleno. Jemne som ho stisol. Jeho svaly pod džínsami boli pevné. Nespustil som z neho pohľad, zatiaľ čo moja ruka pomaly kĺzala vyššie, do jeho rozkroku.

Videl som to. Ten udivený, takmer šokovaný výraz, ktorý mu na sekundu preletel tvárou. Nespustil oči z cesty, ale cítil som to. Pod mojou dlaňou, cez hrubú látku nohavíc, mu začal tvrdnúť vták.

Neviem, či to bolo len mojou rukou, alebo tým pocitom absolútnej bezmocnosti. Tým, že mi bol vydaný na milosť a nemilosť, zatiaľ čo sa musel venovať riadeniu.

"Nerob to, veď havarujeme," šeptal Alex, ako keby nás mohol niekto počuť. Ale ja som vedel, že on je dobrý vodič.

V aute bolo také hrobové ticho, že kovový zvuk zipsu na jeho nohaviciach znel ako výstrel.

Uvoľnil som ho. Jeho vták, už úplne tvrdý, sa hrdo vztýčil. Videl som, ako Alex spanikáril. Jeho oči kmitali medzi cestou a spätnými zrkadlami, sledoval okoloidúce autá. Bál sa, že nás niekto uvidí.

Mne na tom nezáležalo.

Lačne som sa vrhol na jeho vtáka. Prisal som sa. Vsunul som si ho hlboko do krku a počul som, ako Alex sa prudko nadýchol a vzdychol. Nechal som ho, nech si chvíľu užíva to teplo, tú tesnosť. Potom som začal.

Hlava hore a dole. V pomalom, mučivom rytme. Užíval som si jeho bezmocnosť. Užíval som si, ako sa mu hruď dvíha pri každom tlmenom vzdychu. Vedel som, ako presne to má rád. Občas som ho vybral z úst, len aby som ho mohol dráždiť jazykom, pomaly od koreňa až po žaluď. A potom späť, pekne hlboko, cmúľať.

Ako sa jeho vzrušenie stupňovalo, zrýchlil som. Cítil som, ako mu tuhnú stehná – neklamný znak toho, že sa blíži vrchol.

Je to tu.

Vnímal som, ako sa Alex celý napol. Jeho ruka vystrelila z volantu (druhú kŕčovito zvieral) a prirazila moju hlavu. Pridržal ma. Nedovolil mi uhnúť, potreboval ma mať čo najhlbšie.

A potom striekal. Pocítil som horúce, pulzujúce vlny jeho semena, ktoré mi prúdili priamo do hrdla. Poslušne som prehĺtal.

Jeho ruka ochabla, skĺzla z mojej hlavy a vrátila sa na volant. Pomaly som sa zdvihol a vrátil sa do normálnej polohy. Na tvári sa mi pohrával šibalský úsmev. Vedel som, čo som vyparatil. A páčilo sa mi to.

Alex zhlboka dýchal, no na jeho tvári sa usadil výraz absolútneho uvoľnenia a uspokojenia. Bol to pre neho nesmierny vzrušujúci pocit. Nielen to vyvrcholenie, ale aj tá riskantná, skrytá povaha toho aktu. Kúsok od nás prúdili autá. Ktokoľvek nás mohol vidieť.

O niekoľko minút neskôr sme dorazili k lesíku pri Dunaji. Tento augustový deň bol krásne teplý, ako stvorený na prechádzku. Zbožňovali sme to tu. Tu sme sa mohli slobodne držať za ruky bez toho, aby to niekto komentoval.

Chodník viedol cez lesík, lemovaný hustými kríkmi. Využil som situáciu. Zastavil som Alexa, privinul ho k sebe a vášnivo som ho pobozkal. Miloval som tie chvíle prekvapenia, keď som mu mohol takto impulzívne vyznať lásku.

Opätoval mi bozk s rovnakou vášňou. Trvalo to možno okamih, možno minútu. Stratil som prehľad o čase. Keď sme sa od seba oddelili, hľadeli sme si do očí. Zrkadlila sa v nich tá istá hlboká láska ako pred pätnástimi rokmi.

Vtom som začul kroky. Niekto sa blížil.

Alex ma stále držal za ruku. Videl som, ako sa mu v očiach objavila tá istá iskra, ktorú som mal ja predtým v aute. Ten istý šibalský úsmev.

Pevnejšie mi stisol ruku a vykročil ku kríkom. Nechápal som, ale nechal som sa viesť. Odviedol ma niekoľko metrov od chodníka, do hustého, zeleného porastu, ktorý nás dokonale skryl.

Opäť ma k sebe privinul a začal ma vášnivo bozkávať.

"Aha," pomyslel som si. "Nechcel sa bozkávať na verejnosti, tak ma odviedol sem." Páčilo sa mi, ako sme po sebe túžili. Bozkávali sme sa a Alexove ruky blúdili po mojom chudom tele, kým ja som ho objímal okolo krku, akoby som ho už nikdy nechcel pustiť.

Odrazu som cítil, ako jeho ruky zastali na gombíku mojich nohavíc. Zmeravel som.

Rozopol mi ich. Nohavice mi skĺzli ku kolenám. Mal som na sebe jocksy. Môj zadok bol odhalený. Alexove ruky sa tam okamžite presunuli.

Neprestával ma bozkávať, akoby ma chcel znehybniť, kým jeho prsty skúmali moju dierku. Pomaly po nej prechádzali, testovali, nakoľko som uvoľnený. Vôbec som nemyslel na to, že kúsok od nás je chodník plný ľudí.

Alex ma pomaly otočil. Jemným, no pevným tlakom na ramená ma prinútil predkloniť sa. Poslúchol som. Rukami som sa oprel o kmeň stromu pred sebou. Vedel som, čo bude nasledovať. A chcel som to.

Tichý zvuk jeho zipsu bol v tom zelenom tichu hlasnejší ako môj zrýchlený dych. Srdce mi vyskočilo do hrdla. Riskuje. Riskuje kvôli mne.

Zacítil som jeho ruky na svojich bokoch. Držal ma pevne. A potom som zacítil jeho vtáka, ako sa opiera o moju dierku. Moje telo ho spoznalo. V očakávaní sa samo otvorilo.

Mierny tlak a hladko vkĺzol dovnútra.

Nechal mi chvíľku. Možno len, aby som si zvykol. Alebo si len sám užíval to horúce, tesné teplo okolo svojho vtáka. Ten okamih na začiatku bol vždy krásny.

Začal sa mierne pohybovať. Bol taký nežný. Vždy bol.

Postupne zrýchľoval a ja som si naplno užíval ten pocit, že ho mám v sebe. Že sme takto spojení, tu, v prírode, v našom malom, tajnom svete.

Sex s Alexom bol vždy iný. Áno, občas sme si to okorenili s niekým iným, ale to nikdy neovplyvnilo našu lásku. To bola len… zábava. Ale toto… toto bola intimita. Sexovať s niekým, koho naozaj milujete, je neporovnateľné.

Keďže sa len pred chvíľou spravil do mojich úst, vedel som, že vydrží dlhšie. Jeho prírazy boli silné a rytmické. Musel som sa pevne držať stromu, aby som udržal rovnováhu. Zabudol som na svet okolo seba. Vnoril som sa do čistého pocitu. Cítil som, ako jeho vták zasahuje moje vnútro, ako masíruje ten magický bod, ktorý ma vždy dostal.

Vlna extázy vo mne narastala. Alex to cítil. Ešte viac zrýchlil, jeho dych bol teraz ťažký a horúci na mojom krku.

Odrazu prirazil tak hlboko, až som vykríkol. A zastal. Zostal hlboko vo mne. Cítil som, ako jeho vták pulzuje. Pumpoval do mňa svoje semeno.

Ten pocit jeho absolútneho uspokojenia…, to bolo to posledné, čo som dokázal vydržať.

Tichučko som zakňučal. Môj vták, ktorého som sa ani nedotkol, uväznený v mojich jocksoch, explodoval. Niekoľko horúcich vĺn orgazmu sa cezo mňa prehnalo, každá spôsobila ďalší výstrek semena do látky.

Alex pomaly vytiahol svojho vtáka. Jeho semeno pomaly vytekalo z mojej riťky, zatiaľ čo moje vlastné presakovalo cez jocksy.

Pomaly som sa narovnal, celé telo sa mi ešte chvelo. Alex ma objal zozadu, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma na spotený krk. Vedel, ako veľmi to milujem.

Až teraz som začal opäť vnímať svet. Šum lístia v korunách stromov. A tlmené hlasy prechádzajúcich sa ľudí, prerušené jasným dievčenským chichotom. Boli tak blízko. Pár metrov od nás plynul život, zatiaľ čo my sme sa ponorili do svojho sveta vášnivej lásky.

Zapol som si nohavice. Alex ma chytil za ruku. S úsmevom sme vykročili späť na chodník.

"Myslím, že sme pripravení na tú večeru," povedal Alex.

Bol to krásny začiatok nášho romantického večera.