New year with a bang I.

Prológ

Hľadám 5-6 aktívov pre svojho nového spolubývajúceho. 27/75/186, hnedé vlasy, hnedé oči. Vy od 20 do 45 rokov, nie obézni.

Čím dlhšie som sa pozeral na inzerát, ktorý som práve zverejnil, tým menej sa mi to zdalo dobrým nápadom. Koho kedy napadlo hľadať sexuálnych partnerov niekomu inému? Nepoznám nikoho, no možno, že ľudia o takýchto veciach iba nehovoria. Čo už. Je to vonku, a keď som niečo sľúbil, tak to aj dodržím. Najhoršie na celej veci je, že som nebol opitý, keď som to sľuboval. Iba som chcel, aby Lukáš zažil niečo, po čom túži. Ešteže nikto v paneláku nečíta myšlienky, lebo inak by ma už asi prehlásili za blázna.

Kde sa to bude vôbec odohrávať? Ako môžem veriť tým ľuďom, čo prídu? Nechcem byť pri tom, ale zasa nechcem, aby sa mu niečo stalo. Kurva, že som na to nemyslel dopredu.

„Dúfam, že sa pridáš aj ty,“ pošepkal mi do ucha Lukáš, čím ma vystrašil.

„Už som ti povedal, že to nie je pre mňa.“

„Čo je potom pre teba? Romantika ťa nezaujíma, sex, iba ak pozeráš porno. Kedy sa ťa naposledy niekto dotkol alebo kedy si sa niekoho dotkol ty?“ Tieto veci sme už dávno riešili.

„Pre mňa nie je nič. Aspoň nie v tomto živote. Je tomu už zopár rokov, čo sa ma niekto dotkol naposledy, ale to dosť dobre vieš. Bol si to ty,“ opakujem už po päťdesiaty krát za posledné dva dni. Niekto si ešte stále myslí, že klamem.

„Myslíš to, čo sme stvárali pred rokom? Nehovor, že ti to stačilo. Veď som ťa iba chytil za vtáka cez nohavice. Proste tomu nechcem veriť.“

„Tak prirátaj k tomu ďalšie štyri roky! Prečo sa vôbec bavíme o mne? To ty si chcel grupák a nie ja. Inzerát je už zverejnený. Teraz by sme sa mali rozhodnúť, kde to bude.“

„Je tu jeden malý problém. Nemôžem ísť nikde. Takže…“

„Ako to myslíš?“ skočím mu do reči. „Už zasa prečo nemôžeš dôjsť? Oprav ma, ak sa mýlim, ale plán bol, že dôjdeš za mnou na týždeň, užiješ si každého vtáka, ktorý sa ti pripletie do cesty, a pôjdeš domov.“

„Znova som musel zacálovať za veci, ktoré otec nechal v záložni.“ Ak by som mal spočítať, koľkokrát musel Lukáš za svoje vlastné peniaze vykúpiť šperky a ostatné veci, ktoré jeho alkoholický-homofóbny-darmožráč otec nechal v záložni, už by si mohol za tie peniaze, ktoré tam nechal za odkúpenie vecí, dovoliť krajšiu dovolenku pri mori. Alebo sa odsťahovať, ako to plánuje už roky.

29. december

„Od 23. do 29. budem doma. Dáme kávu.“

„Pokúsim sa, ale nič nesľubujem.“

„Žiadne pokusy. Nebola o otázka. Vidíme sa a hotovo.“

Je ráno niečo pred pol ôsmou a znova som sa zobudil skoro. Dookola čítam našu konverzáciu spred týždňa. Nielenže som ďalšie správy od Lukáša nedostal, ale akoby ma ignoroval celý čas, čo som doma. Už dávnejšie som si vzal do hlavy, že mu pomôžem, a kedy sa naskytne lepšia príležitosť ak nie teraz, keď sme obaja v jednom meste?

S Lukášom sme sa zoznámili na jednej z aplikácií, ktoré tak neznášam. Tiež to bolo v čase, keď som trávil čas u mamy. Nikdy mi nezišlo na um dať sa u nás v zapadákove do reči s niekým podobným ako ja. Aspoň nie po tom, čo som sa pred rokmi odsťahoval do väčšieho mesta. Neviem, čo ma napadlo minulé leto, ale som rád, že som si stiahol aplikáciu a zaregistroval sa. Inak by som nespoznal mladého. Život v malom meste nebol nikdy pre mňa hlavne preto, že každý každého pozná, všetci sa pretvarujú, ale najradšej by sa navzájom pozabíjali.

S Lukášom to začalo sexuálnymi správami a priznám sa, že zo začiatku ma to aj bavilo. Predstava, že by ma niekto chcel, sa mi spočiatku páčila, ale rýchlo mi došlo, že mu nestačím. Nepovedal mi to rovno. Sám som sa dopracoval k tomu záveru po pár správach. Možno je mladší ako ja, ale na rozdiel odo mňa dobre vie, čo v posteli potrebuje. Aplikáciu som zmazal ihneď, ako som sa vrátil domov, ale to sme si už dávno vymenili čísla a komunikovali cez správy. Raz sme sa stretli náhodou a trošku sa aj pohrali, ale to bolo predtým, ako som zistil, že mu nestačím.

Nebolo ľahké vytiahnuť z neho osobnejšie informácie, ale neskôr som pochopil prečo. S otcom homofóbom a matkou, ktorá sa o neho prestala zaujímať potom, čo sa dozvedela, že je teplý, by som sa na jeho mieste tiež nechválil. Starý magor začal Lukáša, svojho jediného syna, šikanovať potom, čo ho prichytil na kolenách pred o desať rokov starším chlapom. Biť ho nebil, ale psychicky ho zhadzoval všade a pred každým. Hlavne pred svojimi známymi. Myslím, že aj to bol dôvod, prečo začal starý chľastať každý deň. Čoskoro ten kretén prišiel aj o robotu a jeho žena, Lukášova mama, nechala robotu kuchárky v škôlke a začala pracovať ako opatrovateľka v zahraničí. Teta Zuza tiež neschvaľovala Lukášovu orientáciu a občas mám pocit, že aj v zahraničí začala robiť hlavne kvôli tomu, aby ho nemusela vidieť, a nie kvôli hypotéke, čo malo byť hlavnou príčinou jej odchodu do zahraničia. Tým, že odišla, nechala Lukáša napospas alkoholikovi, ktorý mu strpčuje život, kde sa to len dá.

„O 11.30 v knižnici.“

Dúfam, že ma niečo napadne v sprche, lebo správu som Lukášovi poslal bez ďalšieho plánu. Mladý, aj keď iba o tri roky mladší, mi prirástol k srdcu, aj keď sme komunikovali skoro výlučne iba cez správy. Chcel som mu pomôcť už dávnejšie, no doteraz o tom nechcel ani počuť. Prečo by? Každý má svoju dôstojnosť a nie každý dokáže prijať pomoc od iných. Lenže keď si ja niečo vezmem do hlavy, tak to väčšinou splním, aj keď s menším oneskorením.

„Za chvíľu som tam, kde sa nachádzaš?“

„Pri klasickej literatúre.“

„Ahoj. Všetky inštrukcie máš v tejto obálke. Vidíme sa neskôr,“ bez čakania na odpoveď som mu podal obálku a nechal ho medzi knihami. Môžem už len čakať, čo spraví.