• B.J. Bass
Stylromantika
Datum publikace31. 12. 2018
Počet zobrazení642×
Hodnocení4.44
Počet komentářů2

31. december

Nič som nevymyslel. Za dva dni po návrate od mamy ma stále nič nenapadalo a hodiny pomaly ale isto odbíjali hodinu dvanástu. Ak ma moje výpočty neklamú, Lukášov vlak by mal dôjsť za necelú polhodinu. Čo mu poviem?

„Ak si ma sem dotiahol iba na výlet, tak máš veľký problém,“ začne ihneď, ako ma uvidí vychádzajúc z autobusovej stanice. „Domov sa už vrátiť nemôžem tak dúfam, že máš nejaký plán. Potrebujem robotu aj miesto na bývanie.“

„Ahoj, všetko preberieme doma.“ Nervózne vezmem jeho kufor a mierim k taxíkom. Bez ďalšieho výbuchu kráča vedľa mňa. V tichosti sa prevezieme k mojej bytovke.

„Vitaj v mojom kráľovstve. Prepáč za neporiadok, služobníctvu som dal voľno na sviatky.“ Neviem, o čo sa snažím viac, či ho rozptýliť, alebo iba získať viac času na sformovanie toho, čo chcem povedať.

„Všetko je pekné a krásne, ale ešte stále čakám.“ V hlase mu počujem hnev, no keď sa mu pozriem do očí, vidím strach. Tiež by som sa bál, ak by som bol na jeho mieste. V byte niekoho, koho poriadne nepoznám, a bez plánov do budúcnosti.

„Zatiaľ nemám žiaden plán.“ Nepáči sa mu to, tak rýchlo dodám: „Chcel som ťa odtiaľ dostať a nemyslel som si, že ma počúvneš.“

„Keď sme si začali písať, tak si sa zmienil o tom, že občas prv konáš, ako rozmýšľaš. Lenže ja nie som iba nejaká tvoja blbá kúpa cez internet. Chápeš, aké následky môže mať to, že si ma sem zavolal?“ úplne chápem, načo myslí. Na jeho mieste by som asi zavraždil osobu, ktorá by spravila to, čo som spravil ja.

„Zatiaľ ostaneš u mňa, kým si niečo nenájdeš. Veď taký bol aj plán.“

„Áno. Taký bol plán. Lenže predtým, ako sem dôjdem, som si chcel našetriť nejaké peniaze a nielen dôjsť bez ničoho.“ Peniaze. Neviem, na čo musel tentoraz minúť svoje úspory, ale hneď ma napadne pár možností.

„Peniaze nie sú problém. Zatiahnem to za nás, kým si niečo nájdeš, hlavne takto začiatkom roka. Veľa ľudí dáva výpoveď koncom roka. Vieš, novoročné predsavzatia.“ Poviem prvú blbosť, ktorá ma napadne, len aby som miernil situáciu.

„Takže si ma tu budeš vydržiavať. Čo chceš zato? Budem ti robiť slúžku?“ Au, to bolelo.

„Prečo je také ťažké pochopiť, že nič nechcem? Chcem, aby si konečne začal žiť. Veď ľudia by si mali pomáhať.“

„Dokáž, že ma nebudeš využívať.“

„Zorganizujem grupák, o ktorom sa ti toľko snívalo.“ Stále som mal blbé nápady v stresových situáciách. Vyzerá to tak, že z nich už nevyrastiem.

„Dohodnuté,“ uškrnie sa. „Som zvedavý, kde zoženieš päť aktívov takto na poslednú chvíľu. Hlavne tak, že dnes je Silvester.“ Tak na to, aký je deň, som ani nepomyslel. Nemám najmenšie poňatia, kde zoženiem ľudí na jeho privítaciu party, ale nemám ani čas dlho nad tým rozmýšľať.

„Vieš o tom, že máš prázdnu chladničku?“ zakričí Lukáš z kuchyne. Ani som si nevšimol, kedy ma nechal v obývačke.

„Obleč sa a pôjdeme na nákupy,“ zamrmlem si popod nos.

„… lístkové cesto, syr, kečup, párky, …“

„Kuchyňa bude konečne využitá naplno.“ Stačí jeden pohľad na Lukáša a pochopím, že musím sklapnúť. Alebo aspoň neprehovoriť, kým sa ma na niečo nespýta.

Zatiaľ čo Lukáš nahadzuje do košíka ďalšie potraviny zo zoznamu, ktorý napísal po päťminútovej inšpekcii mojej kuchyne, beriem nohy na plecia.

„Tieto veci sme zabudli pridať na zoznam,“ do košíka hodím krabice kondómov. „Nepozeraj na mňa, ako keby si nevedel čo sú to a načo sa používajú.“

„Myslel si to vážne ten grupák? Vieš, že to nemusíš robiť dnes.“

„Sľúbil som ti to rovnako ako aj to, že ti pomôžem dostať sa z domu. Teraz choď pripraviť nejaké čáry máry do kuchyne pre mňa. Zatiaľ upracem obývačku lebo tipujem, že tam začnete s borcami,“ žmurknem na neho predtým, ako prejdem do kúpeľne pre čistiace prostriedky.

Čas osamote využijem na skontrolovanie aplikácií aj zoznámok, na ktorých som umiestnil inzeráty, kým Lukáš prehrabával kuchyňu pred nákupom.

Tri aplikácie a dve zoznamky a aj tak som nedokázal zohnať dosť chlapov pre jeho vysnívaný grupák. Ale na druhú stranu, to, čo sa mi podarilo na poslednú chvíľu, tiež nebolo na zahodenie. Ozvali sa štyria chalani, z ktorých iba jeden nebol istý na sto percent. Ten nakoniec ani nedošiel. Ostatní traja prišli načas.

Až keď sa všetci začali navzájom bozkávať, osahávať a vyzliekať, som ich nechal osamote. Dovtedy som sedel s nimi v obývačke.

Zo svojej izby som za celú noc vyšiel už iba dvakrát. Najprv som si šiel po polnoci zapáliť cigu a druhýkrát, aby som si umyl zuby a na wcko.

Epilóg

„Zbalil si si všetko? Vieš, že si tu môžeš nechať veci, ktoré nepotrebuješ,“ stojím chrbtom k Lukášovi.

„Už sme sa o tom bavili. Beriem si so sebou všetko, keďže toho nemám veľa. Počkať, až teraz mi dochádza, prečo chceš, aby som tu niečo nechal. Bude ti za mnou smutno. Veľký samotár nechce, aby som sa odsťahoval.“ Má pravdu. Nechcem, aby odišiel. Za ten polrok, čo u mňa býval, som si zvykol, že je v byte okrem mňa aj niekto iný.

Možno sme sa občas hádali a nerozprávali, obchádzali sa v mojom malom dvojizbovom byte, ale aj tak sa mi páčilo, že som nebol sám.

„Hocikedy môžeš dôjsť na návštevu. Veď dve poschodia hádam zvládneš. Stačí ak zaklopeš, nemusíš sa predtým ani ohlasovať.“

„Že môžem dôjsť aj bez ohlásenia. Si sa zbláznil? Nemám v pláne vás vyrušiť pri jednom z vašich sexuálnych maratónov.“ Ešte stále nedokážem pochopiť, ako si našiel Lukáš priateľa na silvestrovskom gang bangu, ktorý som mu zorganizoval na poslednú chvíľu.

Jano bol jedným z tých chlapov, ktorí prišli Lukáša „privítať“. Do dvoch týždňov sa začali spolu pravidelne stretávať. Väčšinou u mňa. A hlavne pred mojím príchodom. Ani nedokážem spočítať, koľkokrát som ich načapal počas sexu.

„Sa netvár, že sa ti to nepáčilo. Mal si pred sebou reálny sex namiesto porna.“

„Vieš, že som vás pri tom nesledoval. To nie je môj štýl. A už hlavne nie vtedy, keď ste tu mali aj ďalších hostí. Občas ma napadne, ako si dokázal žiť tak dlho bez sexu a vôbec, ako dokážeš sedieť po toľkom sexe.“ Vážne mi to nešlo a ani nejde do hlavy, lebo viem, čo nosí Jano medzi nohami.

„Možno ak by si to skúsil aj ty, tak nato prídeš.“ Pozrie na mňa ľútostivo, ako tisíckrát predtým. „Budem ti to opakovať dovtedy, kým neprídeš nato, že mám pravdu. - Kvôli jednému kokotovi by si nemal ostať sám. -“

„Teraz sa o tom baviť nebudeme. Vlastne o tom sa už nebudeme baviť nikdy.“

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (14 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (15 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (15 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (13 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (17 hlasů)

Další ze série

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk29
Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+1 #2 Odp.: New year with a bang II.B.J. Bass 2019-01-05 11:57
Cituji Ficklip:
... prostě je ta stylistika zvláštní, ale jak mě irituje, tak o to víc se na ni vždy těším.

To víš, na Rijůňan to nemá, to byla prostě pecka. Představoval jsem si kombinaci těch několika různých ulic v několika různých městech, co na Slovensku znám. Ale to jsem zase jinde.

Těším se na další povídku!

Tak je to potom rovnako ako v živote, aj tam iritujem ľudí ale aj tak ma majú radi :D...Ďakujem za koment a som rád že sa Ti páči moja práca ;-)
Citovat
+2 #1 ZvláštněFicklip 2019-01-05 02:27
... prostě je ta stylistika zvláštní, ale jak mě irituje, tak o to víc se na ni vždy těším.

To víš, na Rijůňan to nemá, to byla prostě pecka. Představoval jsem si kombinaci těch několika různých ulic v několika různých městech, co na Slovensku znám. Ale to jsem zase jinde.

Těším se na další povídku!
Citovat