Cena za lásku 1

„Haló, Viktor, počuješ ma?“ ozvalo sa z telefónu, hneď ako ho zdvihol.

„Áno, počujem. Deje sa niečo? Zabudol som si u teba niečo?“ rozospato odpovedal mladík. Narovnal sa. Cesta vlakom ho uspala. Natiahol si chrbát, ktorý ho po spánku v skrútenej polohe bolel.

„Nie. Počuj, vieš, ako sme stretli včera môjho známeho? Vieš?“

„Hej, jasné, že viem. Však to bolo pred pár hodinami, pamäť mi zatiaľ slúži. Inak volať niekoho, kto ti platí za sex známym…, je to… no nič… čo s ním?“ Viktor sa pohodlnejšie usadil a sledoval rýchlo sa pohybujúce okolie. Skontroloval čas a znova si pohodlne sadol do polo-ľahu, pretože cesta domou mu zaberie ešte dve hodiny.

„Neplatí mi za sex. Máme medzi sebou určitý druh… proste vzťah. Ale to je jedno. No tak ten chlap, čo bol s ním…, mal by záujem o spoločnosť…, o tvoju spoločnosť.“

Viktorovi zabehla slina. Prudko sa nadýchol a rozkašľal. Pár ďalších cestujúcich na neho upriamilo svoju pozornosť. Viktor sa znova narovnal.

„Čo? Veď to bol krásny chlap…, takí ako on… za to nemusia platiť?“ Viktor sa myšlienkami preniesol k včerajšiemu stretnutiu. Spolu s Markom sedeli v kaviarni, keď k nim prišiel starší chlap. Mohol mať okolo päťdesiatky. Niečo Markovi pošepkal a strčil mu do rúk bankovku. Marko sa len usmial a muža pohladil po zápästí. Viktorovi hneď došlo, čo je ten muž zač. Bratranec mu o svojom známom už rozprával. Viktor síce nechápal, ako si môže Marko nechať za sex platiť a už vôbec nie za sex s o toľko starším mužom. K Markovmu známemu prišiel ďalší muž. Oveľa mladší, mohol mať okolo tridsaťpäť rokov. Viac určite nie. Vysoký, športová postava v obleku vynikala. Husté hnedé vlasy, upravené dozadu. Rýchlym pohľadom prešiel po oboch mladíkoch a upozornil Markovho známeho, že už musia ísť. Keď odchádzali, mladší muž ešte raz pohľadom prebehol po Viktorovi. Viktorovi z toho pohľadu naskočili zimomriavky.

„Karol spomínal, že mal nejakú nehodu. Neviem, veď to je jedno. Páčil si sa mu a dnes mi Karol volal, či by si…, no proste ten chlapík… by chcel niečo také ako máme my s Karolom,“ dostal zo seba Marko.

„Keď chce sex za prachy, nech ide k výpadovke…, ja nie som žiadna kurva,“ nahnevane, ale šepotom odpovedal Viktor. Nechcel, aby ho niektorý z jeho spolucestujúcich započul.

„Hej, nechaj si takéto reči. Takto ma hádžeš do jedného vreca s tými, čo stoja pri tej výpadovke. Ja nie som žiadna kurva. S Karolom síce šukám, dá mi občas nejaké prachy, alebo mi niečo kúpi, ale nespím s ním za prachy. Ak mi niečo aj dá, tak preto, že sám chce, nikdy som od neho prachy za sex nechcel.“

„Prepáč, nechcel som ťa uraziť. To, čo robíš, je tvoja vec…, možno si nenechávaš platiť za sex, ale po sexe prachy dostaneš, alebo darčeky…, pre mňa je to to isté,“ Viktor rozprával pokojne a snažil sa hovoriť čo najtichšie.

„Je to uhol pohľadu. Aj tak by som si niekoho našiel a popri výške by som musel makať ešte niekde za pokladňou. Takto zabijem dve muchy jednou ranou. Užijem si a k tomu nemusím tvrdnúť niekde na brigáde za pár drobných. Tak čo? Ideš do toho? Prachy sa ti zídu, o pár týždňov ti začína semester. Vyriešilo by to viac vecí. Mal by si prachy na nájom, nemusel by si bývať na intráku. K tomu by si mal čas na učenie, nemusel by si celé dni tráviť niekde po brigádach. A ďalšia vec, ten chlap bol sexi, sám si hovoril, že ti chýba teplo ľudského tela,“ Marko sa zasmial. Viktorovi sa to vôbec nepáčilo. Mal z toho čudný pocit. Uvedomoval si, že to, čo mu Marko hovorí, nie je až taká blbosť.

„Ja neviem, Marko. Nemyslím, že by som niečo také zvládol, ja…,“ Viktor nestihol dopovedať, keď ho Marko prerušil.

„Veď o nič nejde, nebudeš robiť nič, čo nechceš. Zavolám Karolovi a dohodnem to. Zatiaľ sa maj.“

„Marko…,“ Viktor ho chcel zastaviť, ale Marko už hovor položil. Mal by mu zavolať naspäť, povedať mu, že do toho nejde, že si nenechá za to platiť…, lenže to neurobil.

Neurobil to ani vtedy, keď mu prišla sms od Marka s adresou, dátumom a časom, kam má prísť.

***

Andrej bol podráždený. Celý deň v práci bol jeden problém za druhým. Chcel ísť domov a dať si sprchu. Košeľa ho príšerne škriabala a jazvy na hrudi a bruchu ho začínali páliť. Miesto toho pozoroval Karola, ako sa skláňa nad svojim…, ani ho nevedel nijako nazvať. Vedel, že Karol má nejakého chlapa, s ktorým spáva a do ktorého dáva prachy a rôzne darčeky. Len nečakal, že ten chlap, teda chlapec, bude až taký mladý. Mal toho plné zuby. Vydal sa smerom k nim, pohľadom prebehol po oboch mladíkoch a naštvane upozornil Karola, že musia ísť. Našťastie Karol pochopil a hneď sa pobral k odchodu. Andrej nevedel prečo, ale musel sa na toho mladíka, ktorý sedel s Karolovým priateľom, ešte raz pozrieť. Jeho pohľad sa stretol s veľkými zelenými očami a chlapec okamžite uhol pohľadom, jeho líca jemne zružoveli. Andrej pocítil pichnutie v podbrušku. Takéto pocity v ňom vyvolal jeden pohľad na červenajúceho sa mladíka.

„Andrej, nebuď taký nabrúsený, veď som sa zdržal len minútku,“ Karol sa snažil Andreja udobriť.

„Nie som naštvaný, len chcem ísť domov. Mám všetkého plné zuby,“ odpovedal mu Andrej a nervózne si uvoľnil ďalší gombík na košeli.

„Mal by si si s niekým poriadne užiť, vypustiť paru. Je to s tebou na nevydržanie,“ zasmial sa Karol a lakťom strčil Andreja so rebier.

„Nepotrebujem nič z toho. Chcem si len vyzliecť tú debilnú košeľu. Všetko ma svrbí a páli,“ opäť si nervózne povolil ďalší gombík.

„Ale potrebuješ. Od tej nehody si nikoho nemal. Pritom nemusíš mať komplexy. Pár jaziev nikoho neodstraší, videl som ich, nie je to nič strašné,“ Karol chcel opäť strčiť Andreja do rebier, lenže ten sa mu uhol.

„Nejde o tie jazvy, naučil som sa s nimi žiť. Vedel som, aké bolo počasie, no napriek tomu som na tú motorku sadol, môžem byť rád, že som sa vtedy nezabil,“ Andrej sa striasol, keď si spomenul na nehodu, a rukami si pohladil hrudník.

„Tak o čo teda ide? Kde je problém?“ opýtal sa Karol a so záujmom sledoval Andreja.

„Ja… proste nemám čas… na schôdzky… na randenie… na nič z toho…, nemám čas a ani chuť na to, aby som si niekoho hľadal,“ Andrej si nervózne prehrabol vlasy. Nechcel to Karolovi vysvetľovať.

„Až tak zaneprázdnený nie si. Pracujeme spolu, viem, koľko toho v práci máš. Viem, že je to kvôli tvojim jazvám, hanbíš sa za ne. Veď od tej nehody si nebol plávať a to si predtým chodil viackrát do týždňa. Však mám pravdu?“ Karol zapichol svoj prst do Andrejovej hrude a čakal na jeho odpoveď.

„Nie. Ja proste nemám čas na to, aby som ho strácal s niekým, kto aj tak zdrhne, keď si vyzlečiem tričko. Nie je to tak, že by som sa hanbil, len proste nechcem strácať čas,“ Andrej nahnevane odstrčil Karolovu ruku a pokračoval rýchlym krokom ďalej.

„Tak… tak čo keby som sa opýtal Marka, či nemá nejakého kamaráta, chápeš? Nejakého, s ktorým nebudeš strácať čas a rovno preskočíte na to vyzliekanie,“ Karol sa hrdo usmial nad vlastným nápadom a snažil sa Andreja dobehnúť.

„Ak by som chcel kurvu, tak si nejakú objednám,“ Andrej sa nahnevane pozrel na Karola, ale keď zbadal jeho urazený výraz, zarazil sa.

„Ja si neplatím žiadnu kurvu. Ja a Marko… je to komplikované…, chcem s ním tráviť čas, čo by nešlo, ak by bol celé dni na brigáde. Občas mu niečo kúpim a dávam mu peniaze, ale nie za to, že so mnou spí…, proste, kurva dá za prachy hocikomu. Marko spáva len so mnou a ja mu za ten čas, čo spolu strávime, dávam peniaze. Ak by nebol so mnou, bol by niekde za pokladňou alebo v sklade. Takto je to pre nás oboch výhodné…, nebudem ti to vysvetľovať. Premysli si to. Daj mi vedieť, či sa mám na to Marka opýtať.“ To už boli v garáži a Karol nasadol do svojho auta. Andrej sa chvíľu na odchádzajúceho Karola pozeral. Potom nasadol do svojho auta a vyrazil domov. Na jazvy, ktoré ho ešte pred chvíľou pálili, úplne zabudol.

***

Andrej celú noc nemohol zaspať. Dookola sa mu zjavovali mladíkove zelené oči a jeho tvár, keď sa začervenal. Mladík mal čierne, na krátko ostrihané vlasy a husté mihalnice, ktoré zvýrazňovali jeho zelený pohľad. Snažil sa zaspať, lenže spánok neprichádzal a vlastné telo ho zradilo. Pomaly presúval ruku nižšie a nižšie, ako keby sám sebe dával možnosť prestať a vrátiť sa k snahe zaspať. Nerozmyslel si to. Pri predstave mladíkovej tváre si do ruky chytil už tvrdý penis a začal ho pomaly trieť. V svojich spomienkach sa vrátil k mladíkovým plným perám. Predstavoval si ich jemnosť a chuť. Pred očami sa mu zjavili červenajúce sa líca. Zrýchlil pohyby rukou. V spomienkach sa mu objavovala presne tá sekunda, keď sa ich pohľady stretli. Pri tejto myšlienke sa prehol v chrbte, z hrdla sa mu vydral vzdych a vyvrcholil. Andrej zhlboka dýchal. Poutieral si brucho do tielka, ktoré bolo už aj tak špinavé, a konečne zaspal.

Prvé, čo Andrej ráno urobil, bolo, že v telefóne vytočil Karolove číslo.

„No čo, rozmyslel si si to?“ ozval sa ešte rozospatý Karol.

„Hej, opýtaj sa toho tvojho…“

„Marka,“ prerušil ho Karol.

„… tak Marka, či ten mladík, čo bol s ním…, či by nechcel…, však vieš,“ horko-ťažko zo seba dostal Andrej. Celé mu to bolo nepríjemné, no túžba po mladíkových perách bola silnejšia.

„Dobre, skúsim. Ale Marko má veľa kamarátov, čo by svoj čas určite strávili radi inak, ako po brigádach,“ Karol sa snažil Andrejovi naznačiť, že ak nebude mať záujem tento konkrétny Markov kamarát, určite sa nájde iný, ktorý záujem mať bude.

„Nie, buď on, alebo to necháme tak.“

Karol podľa hlasu spoznal, že nemá zmysel nič ďalšie hovoriť. Rozlúčil sa s Andrejom a hneď vytočil Markovo číslo.

***

Viktor stál pred veľkým domom a nevedel sa donútiť zazvoniť. Mal strach. Bol nervózny a hlavou sa mu hýrilo milión otázok: Ako to bude prebiehať? O čom sa budeme rozprávať? Budeme sa vôbec rozprávať? Koľko peňazí za to dostanem? Ako ďaleko som ochotný nechať to zájsť? Pár skúseností už mal. Vedel, že je pasiv, to mu sedelo viac. Nemohol sa ale zbaviť myšlienky, ktorá bola zo všetkých najhlasnejšia: To vážne sa nechám ošukať cudzím chlapom? Za peniaze? Čo ak je to nejaký úchyl? Odpoveď na svoju otázku radšej nehľadal, vystrel sa a zazvonil.

Dvere sa otvorili a pred Viktorom stál muž v bielom tričku a čiernych značkových teplákoch. Vlasy nemal upravené tak ako naposledy. Voľne mu padali a on si ich rýchlo prstami prehrabol dozadu. Viktor na sucho prehltol. Ten pohyb, svaly na mužovej ruke, ktoré sa napli, keď si upravil vlasy, ktoré mu padali do oči…, bol neskutočne sexi.

Andrej sledoval mladíka pred dverami. Čierne tričko a čierne nohavice zvýrazňovali jeho športovú postavu. Boli približne rovnako vysoký. Mladík ho prepaľoval svojim zeleným pohľadom a pery mal jemne pootvorené.

„Ja-ja som Viktor,“ koktal mladík a začínal byť čím ďalej nervóznejší. Uvedomil si, že toto celé nebol dobrý nápad, nemal s tým súhlasiť.

„Andrej, poď ďalej,“ Andrej odstúpil od dverí a gestom ruky naznačil Viktorovi, že má vojsť. „Chceš niečo na pitie? Víno? Alebo niečo tvrdšie?“

„Voda postačí, ďakujem.“ Viktor sa vyzul a nasledoval muža do veľkej obývačky. Posadil sa na gauč, ktorý mu muž gestom ruky ponúkol, nervózne si preplietol prsty a ani si nestihol všimnúť, kedy muž stihol priniesť fľašu s minerálkou a pohár.

Andrej bol trocha prekvapený, že mladík okrem vody nič iné nechcel. Myslel si, že mladík bude chcieť minimálne víno, alebo nejaký drahší alkohol. Ďalšia vec, ktorá ho prekvapila, bola nervozita, ktorá z mladíkových očí sršala. Mladík kŕčovito sedel oproti nemu a Andrej si všimol, že sa mu trasú ruky. Pri nalievaní minerálky mladík trocha rozlial.

„Prepáčte,“ s ospravedlňujúcim úsmevom sa Viktor pozrel na muža pred sebou a servítkou, ktorú mu muž podal, utrel stôl.

Andrej nemohol z Viktora spustiť oči. Mladík sa mierne začervenal a trasúcimi rukami sa pomaly napil. Andrej sledoval jeho vlhké pery od minerálky a dostal neuveriteľnú chuť mu ich vlastnými perami osušiť. Cítil svoju erekciu a hneval sa sám na seba, že si neobliekol radšej niečo, v čom by jeho stojaci penis nebol až taký nápadný. Andrej prisunul kolená k sebe a rozmýšľal čo teraz? Má mladíkovi dať najprv peniaze? Koľko mu má zaplatiť? Nemali by sa najprv dohodnúť, čo všetko sa bude diať?

„Ehm…,“ Andrej zakašľal, čím upútal Viktorovu pozornosť. „Neviem, ako presne to chodí, koľko…,“ Andrej nedohovoril, postavil sa, z poličky vytiahol peniaze a položil ich pred Viktora. „Bude to stačiť?“

Viktor šokovane sledoval bankovky pred sebou. Toľko peňazí by zarobil za dva týždne na stavbách. Teraz ich mohol mať za jeden večer. Prikývol, no nezmohol sa na to, aby mužovi odpovedal. Viktor nevedel, čo všetko bude musieť za toľko peňazí urobiť, ale s istotou vedel, že Andrej je z celej tejto situácie rovnako nesvoj ako on. Andrej ho nervózne pozoroval svojimi tmavo hnedými očami a čo chvíľa si odhŕňal vlasy z tváre. Viktorovi tento jeho pohyb pripadal vzrušujúci. Zakaždým mal možnosť vidieť, ako sa svaly na Andrejovej ruke napli, a napriek tomu, že sa snažil neposlušné vlasy učesať dozadu, opäť mu padli do tváre. Viktorovi napadlo, že platiť za sex by mali Andrejovi, nie naopak. Andrej mal vyšportovanú postavu a pod tričkom sa mu rysovali pevné svaly. Hnedé oči sedeli k jeho hnedým vlasom a výrazné lícne kosti doplňovali jeho mužný vzhľad. Viktor si spomenul, že Marko mu spomínal nejakú nehodu, to bude asi dôvod, prečo to Andrej rieši takto.

„Tak, teraz…,“ Andrej nedohovoril. Nevedel, čo má povedať. Rovnako na tom bol aj Viktor. Aj keď bol Viktor celý nesvoj, rozhodol sa, že skúsi zabudnúť, z akého dôvodu sem prišiel. Chcel preskočiť do bodu, ako by sa správal za iných okolností. Predstavil si, čo by robil, ak by oproti nemu sedel chlap, s ktorým by mal vzťah. Sexi chlap s dokonalou postavou a prenikavými hnedými očami. Viktor v sebe potlačil všetky nepríjemné pocity, nervozitu a strach. Pozrel sa na Andreja, ktorý ho stále pozoroval. Jeho pohľad mu opäť spôsobil pocit vzrušenia. Vzrušenia z neznámeho.

Andrej pozoroval mladíka, ktorý sa postavil, dvomi krokmi prekonal vzdialenosť, ktorá bola medzi nimi, a ktorý si kľakol k jeho nohám. Ruky mu položil na kolená a pomalým pohybom smeroval hore. Mladík si jazykom navlhčil pery a cez látku teplákov pohladil Andrejov penis. To automatické gesto, olízanie plných pier spôsobilo, že Andrejov úd stvrdol ešte viac a na teplákoch sa objavila vlhká kvapka.

Viktor hladil Andrejov penis cez tepláky a nad mužovou veľkosťou len nervózne prehltol. Rukami prešiel k lemu nohavíc a začal ich pomaly sťahovať. Schválne to predlžoval. Andrej automaticky nadvihol panvu a tepláky si nechal stiahnuť k členkom.

Viktora prekvapilo, že muž pod teplákmi nič nemá, ale zároveň ho to potešilo. Jednou rukou hladil Andrejove stehno a druhou mu začal nadvihovať tričko. Pocítil, že koža na jeho bruchu nie je hladká, zdvihol pohľad a všimol si jazvy, ktoré mal po celom pevnom bruchu a ktoré pokračovali ku hrudníku. Neprestával hladiť mužove svalnaté brucho a pohľadom vyhľadal jeho oči.

„Čo sa vám stalo?“ Andrej pozoroval Viktorovu tvár, hľadal v nej náznak znechutenia, no nič také tam nevidel. V jeho zelenom pohľade bolo vzrušenie.

„Nehoda na motorke. Neodhadol som svoje schopnosti, nezvládol zákrutu a dal si dôverné stretnutie s asfaltom,“ pousmial sa Andrej a rýchlym pohybom si tričko vyzliekol. Nechcel pred mladíkom ukazovať svoje zjazvené telo, lenže ak utečie niekto, kto má zaplatené za to, aby ostal…, myšlienku radšej nedokončil, nechcel na to myslieť.

„Viem, že by som to nemal hovoriť, ale vyzerá to sexi. S tými jazvami vyzeráte ako gladiátor, alebo bojovník,“ Viktor opätoval Andrejovi úsmev a prv než svoje oči odtrhol od tých jeho, uvedomil si, že sa Andrej zachvel.

Andrej pozoroval mladíka pod sebou, ktorý hladil jeho brucho a hruď. Mladíkove dotyky ho vzrušovali a po prvýkrát od nehody si pripadal príťažlivý. Hlúpa poznámka z mladíkových úst a Andrejovi sa vrátilo sebavedomie. Sledoval chlapca ako rukami hladil jeho telo a akoby schválne sa vyhýbal tomu jednému konkrétnemu miestu.

Viktor si opäť navlhčil pery, rukou uchopil Andrejov penis a pri jeho rozmeroch ním prešlo vzrušenie. Olizol mužov žaluď a pri tom pozoroval jeho tvár. Andrej mal pevne zovreté pery, no napriek tomu sa z jeho úst ozvalo tiché vzdychnutie. Viktora jeho vzdych povzbudil, vzal Andrejov penis do úst, sal ho a druhou rukou ho ďalej hladil. Viktor si pomáhal rukou, Andrejovu veľkosť by do úst celú nedostal. Olizoval Andrejov žaluď a zapojil aj zuby, ktorými jemne prešiel po špičke. Pomocou Andrejových vzdychov vedel, čo sa mu páči, a v tom pokračoval. Intenzita a hlasitosť Andrejových vzdychov sa stupňovala. Muž mu bokmi vychádzal naproti a Viktor cítil v ústach mierne slanú chuť. Pocítil na hlave Andrejovu ruku. Pokračoval v saní, ale neodolal a na muža sa opäť pozrel.

Andrej zrýchlene dýchal. Hlavu mal mierne zaklonenú, oči zavreté a ústa jemne pootvorené. Miestnosť naplňovali jeho čoraz hlasnejšie vzdychy. Viktor z toho pohľadu pocítil teplo v slabinách a jeho penis sebou trhol.

„Viktor, počkaj. Viki, u-už, už budem!“ hrdelný hlas sa zmenil na hlasný vzdych. Viktor pokračoval a perami pevnejšie objal Andrejov penis. On sám to mal rád až do konca, Andrejova chuť mu nevadila, tak sa rozhodol pokračovať.

S ďalším vzdychom Andrej chytil aj druhou rukou Viktorovu hlavu a vyvrcholil sa mu do úst. Srdce mu divoko bilo a nevedel chytiť dych. Opäť sa oprel dozadu, pustil Viktorovu hlavu a sledoval mladíka, ktorý stále kľačal medzi jeho nohami.

Viktor všetko prehltol, jazykom očistil Andrejov penis a pomocou ruky sa dostal aj k tej poslednej kvapke, ktorá sa objavila na špičke žaluďa. Cítil, že muž ho pozoruje, cítil jeho pohľad na svojej tvári, ale nevedel sa donútiť pozrieť sa na neho.

V oboch mužoch sa začali objavovať rozpaky. Viktor nevedel, čo má urobiť. Má si vziať peniaze a odísť? Alebo bude muž po ňom chcieť niečo viac? Pri spomienke na peniaze, ktoré ležali za jeho chrbtom na stole, ním prešiel pocit znechutenia. Znechutenia zo samého seba.

Andrej bol síce uspokojený, ale nechcel, aby mladík odišiel. Chcel ho. Chcel vidieť jeho nahé telo, chcel ho cítiť pod sebou, ale najviac zo všetkého, chcel ochutnať jeho plné pery. Cítiť ich vôňu a chuť. Peniaze pre neho neboli žiaden problém, bol ochotný zaplatiť každú sumu, ktorú si mladík povie.

„Koľko chceš za celú noc?“ mladík konečne zdvihol svoj pohľad k Andrejovi a s prekvapeným výrazom sa začal rýchlo stavať na nohy.

„Čože?“ Viktor počul dobre. Vedel, čo svojou otázkou Andrej myslel. Potreboval len získať pár sekúnd. Pár sekúnd, aby sa mohol nad všetkým zamyslieť.

„Chcem ťa. So všetkým. Povedz, koľko chceš, a ja zaplatím,“ tón Andrejovho hlasu vo Viktorovi vyvolal pocit, že Andrej vždy dostane, čo chce.

„Ja… ja potreboval by som ísť do kúpeľne,“ Viktor povedal prvé, čo mu napadlo, pretože potreboval viac než len pár sekúnd.

„Prvé dvere vpravo,“ Andrej rukou naznačil smer a sledoval Viktorov rýchly krok. Využil chvíľu samoty a opäť z poličky vybral ďalšie peniaze.

Viktor si opláchol tvár a zadíval sa na vlastný odraz v zrkadle. Doslova sa v ňom bili rôzne pocity. Andrej sa mu páčil, stretnúť ho niekde v bare, robil by všetko pre to, aby upútal jeho pozornosť. Chcel by ho spoznať, niečo si s ním začať. Viktor nikdy nebol priaznivcom jednorazového sexu, mal rád to vzájomné poznávanie a stupňovanie napätia, keď je energia medzi dvoma ľuďmi neúnosná, až nakoniec vybuchne. Lenže Andrej sa mu páči, chce ho. Možno by mal pre tentokrát uspokojiť telesnú túžbu. Nechať sa zlákať vzrušením a jeho hnedými očami. Lenže pocit znechutenia zo seba samého je momentálne silnejší než jeho vzrušenie. Hneď ako sa ho Andrej opýtal, koľko peňazí chce za celú noc, cítil sa… špinavý. Nemohol to urobiť. Sex mal rád, ale takto by si ho sprotivil. Sledoval svoj odraz v zrkadle a uvedomil si, že by sa potom na seba nemohol znova pozrieť.

Viktor rýchlym krokom vyšiel z kúpeľne. Keď prechádzal obývačkou, všimol si, že Andrej je opäť oblečený. Ten hneď, keď ho zbadal, sa postavil a opäť si prehrabol vlasy.

„Bude to stačiť?“ Andrej podával Viktorovi ďalšie bankovky. Mladík sa na ne ani nepozrel a pokračoval v rýchlej chôdzi.

„Prepáčte, ja, ja už musím ísť. Ja… mrzí ma to,“ Viktor sa rýchlo zohol a čo najrýchlejšie sa snažil obuť si topánky.

Andrej bol sklamaný. Dúfal, že Viktor ostane. Zarazil sa a napadlo mu, či by mu nemal ponúknuť viac peňazí, lenže všimol si, že mladík sa na to, koľko mu ponúkal, ani nepozrel.

„Počkaj, Viki. Tvoje peniaze, hneď ich prinesiem,“ Andrej vzal hotovosť z obývačky a ponáhľal sa za Viktorom. Chcel ho poprosiť aspoň o telefón, možno by sa mohli dohodnúť a vidieť sa znova. Než stihol dobehnúť naspäť, mladík už otváral dvere a rýchlym krokom odchádzal. „Viktor, počkaj predsa. Zabudol si si tu peniaze“.

„Ja… ja ich nechcem. Nemôžem. Už naozaj musím ísť. Ospravedlňujem sa.“ Andrej sledoval mladíkov vzďaľujúci sa chrbát a jeho rýchly krok, ktorý sa zmenil na beh. V rukách držal bankovky a šokovane ostal hľadieť za mladíkom, aj keď na konci ulice jeho telo zmizlo v tme.