Tiché dotyky II.

Filip sa vracal z práce skôr než obvykle, cítiac zvláštne napätie vo vzduchu. Marek mal prísť z Prahy na druhý deň a Filip už pár dní cítil, že mu chýba viac, než si pôvodne myslel. Prišli na neho myšlienky o budúcnosti – o tom, čo všetko by ešte mohli spolu prežiť. A možno práve preto, keď doma náhodou narazil nedovretý šuflík na komode, rozhodol sa ho zatvoriť, keď uvidel niečo malé, skryté vnútri. Krabička.

„Čo to je?“ zašepkal si pre seba. Otvoril ju a zatajil dych. Bol tam nádherný prsteň – jednoduchý, ale elegantný. Filipove srdce sa roztopilo. Cítil, ako ho zavalil príval lásky, akoby každá pochybnosť alebo obava, ktorú mal o ich vzťahu, jednoducho zmizla. Tento prsteň znamenal niečo viac. Marek si ho vybral s láskou. Znamenalo to, že Marek chce byť s ním, navždy.

Srdce mu bilo rýchlejšie. Musel pre Mareka pripraviť niečo výnimočné. Rozhodol sa urobiť romantickú večeru. Ticho v byte ho naplnilo túžbou po blízkosti – po Marekovi. Cítil sa vďačný za ich vzťah, za všetko, čo spolu prežili.

Pripravil ich obľúbené jedlo, hovädzie sote s ryžou a brusnicami, prestrel stôl, zapálil sviečky a čakal kukaním na telku. Očakával príchod Mareka s napätím v hrudi. Keď Marek konečne vstúpil do bytu, unavený, ale s úsmevom, všetko vyzeralo ideálne.

„Čo to je?“ spýtal sa Marek s prekvapeným úsmevom, keď uvidel všetky tie prípravy.

„Len som si myslel, že by si zaslúžil niečo pekné po dlhej ceste,“ odpovedal Filip nežne, podišiel k nemu a objal ho. „Chcel som ti len ukázať, ako veľmi ťa milujem.“

Ich oči sa stretli a Marek pocítil rovnaké teplo, ktoré ho napĺňalo vždy, keď bol s Filipom. Filip ho jemne pobozkal a obaja sa bez slov presunuli k stolu. Večera prebehla v tichom šťastí, plnom zamilovaných pohľadov a úsmevov.

Po večeri, bez ďalších slov, Marek chytil Filipa za ruku a viedol ho do spálne. Svetlo sviečok vytváralo jemné tiene po celej miestnosti a ich dotyky boli tiché, no hlboké. Milovali sa pomaly, s istotou a túžbou, ktorá bola taká známa, no vždy nová. Filip cítil, že všetko je presne tak, ako má byť. Marek jemne bozkal Filipa najprv na ústa, ich jazyky akoby znovu objavovali čaro očakávania a zvyšujúcej sa túžby. Filip rukami hladil Mareka a žiadostivo roztiahol nohy, v tej chvíli sa ich napnuté penisy akoby spojili do lepkavej vytekajúcej rieky lásky. Marek už s oveľa väčšou intenzitou začal prechádzať Filipovým krkom, ktorý zahrnul bozkami a nezadržateľne sa blížil k Filipovým bradavkám, ktoré boli vztýčené a tvrdé ako pahorky kopcov. Marek najprv jazykom jemne olizol vrcholok bradavky, potom do nej jemne zahryzol, Filip sa napol ako luk a zavzdychal:

„Si úžasný!“ Marek natiahol ruku a priložil ju Filipovi na ústa.

„Milujem ťa.“ A presunul sa k Filipovým ústam a vnoril sa do ich útrob jazykom, odtiahol sa a ich pohľady sa opäť stretli a aj bez slov Marek v tej chvíli vedel, že už pre neho Štepán nič neznamená. Vrátil sa k bradavkám, ktoré akoby vcucol jednu po druhej, a jeho ruka nahmatala Filipov zadoček, stisol a počul, ako jeho milenec intenzívne vzdychá. Presunul sa o niekoľko centimetrov nižšie, aby našiel jazykom malú pupočnú priehlbinku, malé jazierko, ktoré naplnil jazykom, akoby hľadal poklad, Filip zaklonil hlavu a zastenal. Marek citil, ako Filipov vlhký penis naráža na jeho bradu, kým on preskúmaval to malé jazierko na pupku sveta. Stačilo trochu nadvihnúť hlavu a rukou nasmerovať Filipov penis do jeho neodbytných úst, chcel ho mať v sebe čo najhlbšie, celého, aby celý patril len a len jemu.

Spravil presne to, čo sa mu v útrobách mozgu pred miliontinou sekundy odohralo, a vzal si ho. Už nemal čas, aby sa hral s Filipovým červeným žaluďom, ktory vyzeral ako kopček jahodovej zmrzliny, vsal ho celého, cítil, ako ho má kdesi v útrobách svojho hrdla, a túžobne začal ten kopček masírovať svojim jazykom hore dole, cítil, ako z kopčeka jahodovej zmrliny začína čoraz intenzívnejšie vytekať a roztápať sa priehľadná slankastá tekutina, ktorú miešal so svojimi slinami. Filip už nedokázal udržať svoje vzrušenie a vzdychal tak nahlas, že sa to odrážalo od stien izby ako ozvena. Marek prestal vytiahol Filipov penis z úst a namieril si to znovu do pootvorených pier, ktoré čakali len a len na neho, aby sa podelil o sladkastu chuť s nádychom morskej soli, ktorá naražala do útrob Filipových úst ako obrovská morská vlna, ktorá ich vzápätí pohltila, a prepadli návalu vzrušenia.

Marek pretrhol prúd vášnivých bozkov a vyskočil na nohy, pričom Filipa nešetrene pritiahol za jeho boky na kraj postele, kľakol si, nadvihol Filipové nohy a pred jeho hlavou zacítil omamnú pyžmovú vôňu z Filipovej jaskynky, ktorá ho čakala medzi úzkymi polkami, stačilo trochu vytiahnúť jazyk a mohol preskúmať Filipov venček. Filip cítil, ako mu telom prebieha ďalšia vlna túžby, zacítil Marekov jazyk, ako preskúmava povrch jeho dierky, znovu zavzdychal a zaklonil hlavu v očakávani. Marek intenzívnejšie vchádzal jazykom do útrob jaskynky a pripravoval si ju na preskúmania svojim penisom. Filip jemne prešiel rukou po Marekovom líci, prstami cítil teplo jeho pokožky a rýchly tlkot srdca pod jeho prstami. Ich pohľady sa stretli v tichom súhlase, ktorý hovoril viac než tisíc slov. Bolo to o vzájomnej dôvere, láske, túžbe po spojení. Marek vstal a namieril svoj vzrušený a vlhký penis do Filipovej dierky. Zatlačil jemne a prekrvený žaluď sa stratil v útorbách Filipovej svätyne.

Marek sa k Filipovi priblížil a ich pery sa spojili v jemnom, opatrnom bozku, ktorý sa pomaly prehĺbil do niečoho intenzívnejšieho. Každý dotyk bol preplnený citmi, ako by sa snažili do každého pohybu vložiť všetko, čo medzi sebou cítia. Ich prsty sa preplietli a telá sa priblížili, ako keby to bol ich prirodzený stav — byť takto spojený, tak blízko.

Filipova ruka sa presunula na Marekov chrbát, pomaly ho hladil, zatiaľ čo Marek vášnivo bozkával jeho krk a jeho penis narážal ako baník s čakanom do Filipovej prostaty. Bol to pomalý, nežný tanec, kde každý pohyb bol starostlivo prepracovaný, plný rešpektu a lásky. Bolo to viac než len fyzické spojenie – bolo to stelesnenie ich lásky, vášne a vzájomného prijatia. Vzduch bol teplý, naplnený ich vzdychmi a tichými vyznaniami, ktoré si šeptali medzi bozkami.

V tejto chvíli boli obaja zraniteľní a otvorení, úplne stratení v sebe navzájom, ako keby všetko ostatné prestalo existovať. Všetka nervozita či neistota z nich opadla, zostala len čistá láska a túžba po tom byť čo najbližšie k tomu druhému. Každý dotyk, každý pohľad bol dôkazom ich hlbokého prepojenia, ktorého sila ich držala spolu v tejto magickej chvíli. Nastala explózia cunami, ktorá sa nimi preliala a nezadržateľne ich dohnala k vyvrcholeniu. Marek v návaloch vzrušenia posledným prírazom skropil Filipovu jaskynku bielym semenom lásky, v tej chvíli uvidel, ako biela záplava strieka z Filipovho penisu ako z gejzíra, doprevádzaná hlasitým vzdychaním a kropí Filipovú hruď snehobielými kvapkami…

Keď nakoniec spočinuli v objatí, ich telá tesne pri sebe, cítili pokoj a tichú radosť. Neboli potrebné slová – všetko bolo vyjadrené v tých jemných dotykoch, pohľadoch a blízkosti, ktorá ich spájala viac, než by čokoľvek iné mohlo. Boli tam len oni dvaja, Filip a Marek, dvaja ľudia, ktorí našli jeden v druhom všetko, čo potrebovali.

V romantickej atmosfére neskorej noci, keď sa svetlo mesiaca jemne odrážalo od okna, sedeli Filip a Marek v tichej, ale intenzívnej blízkosti. Obaja sa dívali na seba, akoby sa čas spomalil a celý svet sa sústredil len na ich vzájomnú prítomnosť. Vzduch medzi nimi bol nabitý nevypovedanými slovami, túžbou a vzájomným porozumením, ktoré nepotrebovalo byť vyjadrené.

Ale ráno po ich spoločnej noci sa situácia začala komplikovať. 

O pár dní neskôr, keď Filip vychádzal z obchodu, zbadal Petra. Nečakal, že sa s ním stretne, no Peter ho pozdravil so svojim zvyčajným sebavedomým úsmevom.

„Ahoj, Filip! Aká náhoda,“ začal Peter s úsmevom. „Ako sa máš?“

Filip sa pokúsil byť zdvorilý.

„Fajn, vďaka. Marek sa nedávno vrátil z Prahy, tak sme mali trochu času pre seba.“

Peter sa zasmial, no v jeho očiach bolo čosi, čo Filipa znepokojovalo.

„Áno, Praha… Marek mi spomínal, že tam mal celkom zaujímavé stretnutie. Neviem, či ti o tom rozprával.“

Filip sa zamračil.

„Aké stretnutie?“

Peter sa tváril, akoby nevedel, či by to mal vôbec povedať.

„Nuž, neviem, či je to niečo, čo by som mal hovoriť, ale keď sme boli spolu v Prahe, Marek sa zoznámil s niekým novým. So Štěpánom. Vravím ti, bola to… zaujímavá situácia. Marekovi nebol ľahostajný, v tom som si istý.“

Filip pocítil, ako mu stúpa krv do hlavy.

„O čom to hovoríš? Marek mi o žiadnom Štěpánovi nehovoril.“

Peter pokrčil plecami a jeho pohľad sa stal chladnejším.

„Niekedy sa veci stávajú, Filip. Marek je fajn chalan, ale občas… neviem, či ti povedal všetko. Nemyslím si, že by ťa podviedol, ale vieš…, ľudia majú svoje slabosti.“

Filip sa cítil, akoby mu niekto vyrval zem spod nôh. Bolo to možné? Prečo by Marek niečo také tajil? V hlave mu začali víriť myšlienky a pochybnosti, ktoré nechcel pripustiť. Miloval Mareka, ale čo ak bolo na Petrových slovách niečo pravdy?

Peter si všimol Filipovu reakciu a priblížil sa k nemu o krok.

„Filip,“ povedal jemnejším hlasom, „nechcem, aby si trpel kvôli niečomu, čo nemusí byť tak vážne. Možno si si to len zle vyložil. Alebo… možno potrebuješ niekoho, kto by ťa pochopil. Ja som tu pre teba. Marek je môj bratranec, ale… tebe rozumiem lepšie, než by si si myslel.“

Filip sa naňho pozrel, stále v šoku z toho, čo sa práve dozvedel. Peter ho pozorne sledoval a jeho pohľad bol zrazu plný niečoho nebezpečne príťažlivého.

„Viem, čo prežívaš,“ pokračoval Peter ticho. „A viem, že nie je jednoduché byť niekým, kto sa niekedy cíti… zabudnutý.“

Filip cítil, ako sa napätie medzi nimi stupňuje, a hoci vedel, že Peter sa ho snaží zmanipulovať, niečo v jeho slovách ho zasiahlo. Vedel, že musí konať rozvážne. No v jeho srdci sa pomaly prebúdzala žiarlivosť, ktorú nevedel kontrolovať. Ale mal by dovoliť Petrovej hre rozbiť to, čo s Marekom budoval?