Chlapec vo veľkom meste - 1

Vždy som chcel cestovať a spoznávať nové krajiny. Veď každý z nás po tom iste raz zatúžil. Len nie je príležitosť, a tak si aspoň nájdeme nejakú náhradu. Niekto cestuje cez víkendy po okolitých krajinách a niekto iný zase číta cestopisy. V mojom prípade to bolo štúdium jazykov. Preto som využil šancu, keď nám na vysokej škole ponúkli zdarma kurz čínskeho jazyka. Začínalo nás veľa, ale na konci roka nás bolo len pár skalných študentov. Aj keď som sa snažil, nebol som veľmi schopným študentom. O to viac ma prekvapilo, keď nám na konci roka ponúkli ísť na rok na výmenný pobyt do Šanghaja na univerzitu. Kamarát, čo zvládol mandarínčinu lepšie ako ja, odmietol túto ponuku, lebo nechcel na rok opustiť svoju priateľku, a tak som ja dostal možnosť túto ponuku využiť. Kto z vás by odmietol?

Tak som ako dvadsaťročný chalan zamieril do veľkého mesta. Bol som tam úplne stratený. Doslovne. Moje lietadlo malo meškanie, a tak ma nikto nečakal na letisku. Keď som ale videl, že okrem čínskych znakov sú všade aj anglické nápisy, povedal som si, že prísť na univerzitu nie je žiadny problém. Kým som sa ale z letiska Pudong dostal do centra mesta, zabralo mi to vyše dvoch hodín. Na hlavnej vrátnici nikto nerozumel anglicky, a preto som lámanou mandarínčinou vysvetľoval, že hľadám profesora Wanga, u ktorého budem ďalší rok študovať. Asi tak desať minút po telefonáte vrátnika sa objavil mladý Číňan s veľkým úsmevom na tvári.

Oslovil ma dokonalou angličtinou: „Ahoj, volám sa He Wei, ale kľudne ma volaj Jack. Poď so mnou, zoberiem ťa za profesorom."

Bol asi tak o hlavu nižší odo mňa, ale napriek tomu z neho sálala životná energia a elán, ktorý by mu závideli aj väčší chlapi. Pod voľným tričkom sa rysovali svaly hovoriace o vyšportovanej postave. Nevedel som odhadnúť, koľko má rokov, ale vyzeral oveľa mladší, ako by som očakával od vysokoškoláka. Po príchode do kancelárie profesora Wanga som bol oboznámený s harmonogramom môjho štúdia ako aj detailmi mojej práce.

„A keď budeš potrebovať čokoľvek zariadiť, tak sa obráť na He. On síce iba teraz nastúpil na univerzitu, ale spomedzi mojich študentov má najlepšiu angličtinu."

Ďalšie týždne ubehli pomerne rýchlo. Počas dňa som chodil na prednášky a večer sa učil. Len počas víkendov som si našiel čas spoznávať mesto. Jack mi stále robil sprievodcu a prekladateľa. Pri mojich chabých snahách o komunikáciu v mandarínčine sa smial tým svojim typickým smiechom plným života. Boli to vždy príjemné chvíle, s Jackom sme boli najlepší kamaráti. Všetko to bolo nejako prirodzené a samozrejmé. Ani sa mi nezdalo, zvláštne keď som si na deň svojich narodenín našiel malú tortičku na pracovnom stole. Bol som rád, že si Jack spomenul. Ďalší víkend ma Jack pozval do kina, kde práve dávali Avengers v 3D. Jack bol veľkým fanúšikom komixov a dokázal sedieť celé hodiny s komixom v ruke. Našťastie Jack vybral film v pôvodnom znení s titulkami, takže som si aj ja mohol užiť svoj zážitok. Po filme Jack navrhol, že ma ako obyčajne odprevadí na internát, ale že sa potrebuje doma zastaviť zobrať preukaz do metra. Mali sme to po ceste, tak som samozrejme súhlasil.

Jack mal prenajatú maličkú izbu. V Šanghaji je ubytovanie pre študentov drahé, a tak sa šetrí, kde môže. Kým Jack si bral svoj preukaz, ja som si chcel opláchnuť tvár v maličkej kúpeľni. Aby sa ušetrilo miesto, kúpeľňa bola zároveň aj sprchovacím kútom. A ja ako človek neznalý veci som otočil nesprávny kohútik. Svoju chybu som si uvedomil až v okamihu, keď mi sprcha pokropila celý chrbát a zadok. Okamžite som vodu zastavil, ale moje tričko už bolo úplne mokré. Jack pochopil, čo sa stalo v kúpeľni, už v okamihu, keď začul sprchu a môj prekvapený výkrik. S úsmevom jemu vlastným mi ponúkol suché tričko. Keď som si dal dole svoje mokré tričko, Jack už stál predo mnou s novým tričkom v ruke a záhadným pohľadom upreným na mňa. Vykročil ku mne a miesto toho, aby mi podal tričko, ma objal. Tento prejav náklonnosti ma tak prekvapil, že som sa nezmohol na odpoveď. Jack asi zo strnulosti môjho tela pochopil, že som zaskočený, a s tichým ospravedlnením ma pustil a otočil sa ku mne chrbtom, aby som mu nevidel do tváre. Prišlo mi ho naozaj ľúto, lebo som ho nechcel uraziť a ani mu ublížiť. Takže keď išiel urobiť krok odo mňa, som sa načiahol a objal ho.

Stáli sme tak možno pol minúty, možno niekoľko minút. Mne to pripadalo ako večnosť. Cítil som ako v jeho tele bije srdce a ten pocit ma upokojoval. Keď som ho konečne pustil, Jack sa obrátil a pozrel sa mi do očí. Aj keď bol o hlavu nižší, v jeho charizmatickej tvári oči vynikali. Jeho čierne oči ma doslovne hypnotizovali. Ani som poriadne nevnímal ruky, ktoré pomaly zdvihol a položil na plecia. Potom sa postavil na špičky a zľahka ma pobozkal na ústa. Z mojich úst unikol tichý vzdych a pocítil som slabosť v kolenách. Chcel som urobiť krok vzad, ale nohami som narazil na posteľ. Kolená sa mi podlomili a v okamihu som ležal na posteli. Za normálnych okolností by som si vyslúžil od Jacka ten jeho živý smiech, ale teraz sa na jeho tvári objavil len tichý a tajuplný úsmev. Bezhlasne som ho pozoroval, ako sa prevalil na posteľ vedľa mňa a položil na moju hruď ruku. Znova som sa mu pozrel do tváre a videl som, že jeho šibalské oči ma neprestávajú sledovať. Znova ma bez slov pobozkal a ja som cítil, ako jeho ruka skĺzla o niečo nižšie.

Medzi bozkami som stihol povedať: „Jack, ja naozaj neviem, či to chcem."
„Ale áno, ty presne vieš, čo chceš. Vedel si to od začiatku."

Jeho ústa ma pobozkali na šiju a pohyb jeho jazyka ma začal rozpaľovať. Pomaly som zavrel oči a nechal sa unášať pocitmi. Nemalo zmysel protestovať. Moje chabé námietky skončili skôr, ako som ich stihol vysloviť. Cítil som, ako mi rozopol nohavice a vyslobodil ho. Otvoril som oči práve v okamihu, keď ho bral do úst. Ten pocit nikdy nezabudnem. Bolo to pre mňa prvý krát a nikdy som si nepredstavoval, že by to mohol byť tak úžasný pocit. Jack na chvíľu zastal a jeho oči sa upreli do mojej tváre. Cítil som, ako číta vo mne ako v otvorenej knihe. Pomaly začal pohybovať hlavou a ja som videl ako mizne v jeho ústach úplne celý. Mal som pocit, že som v nebi a že to môže trvať celú večnosť. Odrazu Jack zdvihol hlavu a na tvári mu zahral šibalský úsmev.

Povedal len „teraz ja" a postavil sa vedľa postele. Pomohol som mu zbaviť sa trička a čupol som si, keď som mu sťahoval kraťasy. Vtedy z nich vyskočila jeho pýcha a leskla sa ako nablýskané jabĺčko. Pochopil som, čo sa odo mňa očakáva, ale nejako som sa nevedel prinútiť. Obával som sa pachu, ale to, čo môj nos zachytil, ma len viac zrušovalo. Opatrne a neskúsene som ho si ho vložil do úst a začal kývať hlavou. Cítil som, ako mi v ústach ešte rastie, a na chvíľu som zneistel. Jack iste vycítil moje spomalenie, lebo jeho ruky sa objavili na mojej hlave a pomaly s ňou začali pohybovať tak, ako to on potreboval. Ja som neprotestoval a začal som sa snažiť. Chcel som mu oplatiť tú slasť, ktorú mi poskytol. Pomaly som zrýchľoval, keď ma Jack zarazil so slovami „ešte nie". Nechápavo som sa na neho pozrel, keď ma zatlačil späť na posteľ. Objal ma a ja som mu jeho objatie opätoval. Cítil som, ako jeho ruky putujú po mojom tele a pomaly smerujú dole.

Chytil ma za zadok a prsty sa začali neúprosne pátrať po vstupe dovnútra. Pri tom všetkom vzrušení to nebolo nič komplikované. Určite videl moju otázku v očiach, lebo mi zašepkal do ucha: „Dôveruj mi". Posadil sa medzi moje nohy a pod zadok mi podstrčil vankúšik. Zavrel som oči a zacítil som, ako mi na vstup tlačí jeho pýcha. Zo strachu pred bolesťou som sa stiahol, ale Jack mierne zatlačil a odrazu bol vnútri. Na okamih zastal, aby som si zvykol a potom sa začal rytmicky pohybovať. Pôvodný šok odznel a ja som si začal vychutnávať ten pocit. Bol to božský pocit cítiť ho v sebe. Zdvihol som nohy a položil mi ich na ramená. Prírazy boli čoraz rýchlejšie a tvrdšie. Neviem, či Jack vzdychal, ale mňa museli počuť aj susedia. Jack sa na mňa viac nahol a pocítil som, ako na mne leží svojou plnou váhou. Objal ma okolo ramien a začal zrýchľovať. Jeho rytmické vzdychanie mu znelo v ušiach a stupňovalo moje vlastné vzrušenie. Jeho telo na mňa tlačilo a udávalo tempo života. Odrazu začal silnejšie vzdychať a prírazy boli oveľa tvrdšie. A potom ten hlboký vzdych, keď sa blížil ku koncu. Aj to vyburcovalo moju vášeň a pri pohľade na jeho slastný výraz v tvári počas orgazmu som cítil, že aj ja striekam. Ako zastal, tak sme sa na seba pozreli. Obidvaja sme boli udýchaní a šťastní. Jack sa zvalil vedľa mňa a ja som mu položil hlavu na rameno. Stále som ešte nemohol uveriť tomu, čo sa práve odohralo. Hlavou mi vírilo tisíc myšlienok a bolo to celé spletité. Jack iste videl, že som zmätený, a tak ma pobozkal na tvár a upokojil slovami „nerieš to". Uznal som, že má pravdu, a cítil som, ako na mňa ide únava. Ani neviem, ako som zaspal. Ráno som sa zobudil v jeho objatí a vedel som, že tento študijný pobyt zmenil môj život.