Chlapec vo veľkom meste - 3

Aj teraz keď sa spätne ohliadnem dozadu, boli to krásne mesiace. Miloval som Jacka. Tú jeho mladú povahu, elán a živosť, ale hlavne ten úsmev. Dokázal sa usmiať tak, že ma to vždy úplne odzbrojilo, a ak náhodou som aj nemal dobrú náladu, tak ako keby na nebi vyšlo slnko a všetko bolo znova lepšie. Vo voľnom čase sme chodili spolu na výlety po meste, ukazoval mi okolie, chodili na obed a večeru… a samozrejme milovali sa. Aj vtedy bol Jack vždy impulzívny a dominantný. Vždy vedel, čo presne chce a kedy to chce. Nebral ohľad na partnera, ale zase aj to malo svoje čaro. Bolo úžasné sa nechať unášať jeho vášňou. Každé naše milovanie bolo ako to prvé. Plné prekvapení a nečakaných zvratov. Jack proste miloval spontánnosť a žil len pre tento okamih. Nepredvídateľnosť a náhoda len zvyšovali to vzrušenie. Nikdy nezabudnem na tú noc v tmavej uličke za reštauráciou. Alebo ako sme po prechádzke v parku skončili v kríkoch, alebo ako po pozeraní filmu sme sa milovali na gauči, až sa zlomila opierka. Naše milovanie bolo vždy dynamické a obidvaja sme na konci skončili šťastní, spotení a prudko dýchajúci s červenou tvárou. Jack bol vždy plný energie. Bol vždy zahladení do seba a do svojho vyvrcholenia, ale už len pri pohľade na jeho slasť som mal problém sa udržať aj ja. Slepo som ho miloval. Prvý krát som bol bláznivo zaľúbený a ochotný si predstaviť svoj život s niekým. Asi preto to potom tak bolelo. Tá bolesť vo vnútri bola strašná.

V ten deň som mal doobeda prednášky na univerzite, ale nemohol som profesora poriadne vnímať. Myslel som, ako s Jackom poobede pôjdeme do botanickej záhrady. Nie som fanda rastliniek, ale Jack mi proste nemohol zísť z mysli. S Jackom som mal dohodu, že sa o tretej poobede stretneme pred školou. Rozmýšľal som, kde asi teraz je. Keď prišla prestávka medzi dvomi prednáškami, odskočil so si na záchod a aj tam som na neho myslel. Keď som si umýval ruky, počul som v jednej z kabínok spláchnutie. Keď som vzhliadol od umývadla a pozrel sa do zrkadla pred sebou, od prekvapenia som skoro onemel. Videl som, ako z kabínky za mnou vychádza Jack rýchlym krokom. Chcel som na neho zavolať, nech si ma všimne, ale niečo ma zarazilo. Jeho ešte stále zasnený pohľad, červené líca a ruka, ktorou si zapínal nohavice. To som dobre poznal. Jack rýchlym krokom opustil miestnosť bez toho, aby sa obzrel, takže si ma určite nevšimol. O pár sekúnd na to z tej istej kabínky vyšiel vyšší chlapec s odfarbenými vlasmi. Keď si Číňania odfarbia vlasti, nie sú blond, ale tak do ryšava. Zapínal si opasok na nohaviciach a ešte s trocha neistým krokom vykračoval ku umývadlu, aby sa osviežil.

Ale pre mňa ako keby niekto zhasol svetlo. Zvyšok dňa poriadne ani neviem. Na prednáškach som sedel ako bez ducha, vôbec neviem, o čom boli. Až keď mi pípol mobil s Jackovou správou, že ma čaká pred školou, tak som sa prebral. Ale nechcel som sa prebrať z letargie. Strašne to bolelo. To že som niekomu veril a on ma zradil. Nedokázal som ho vidieť. Po tretej esemeske som sa donútil mu odpísať, že dnes nemôžem. Ostal som sedieť na mieste ďalších niekoľko hodín. Tá bolesť v hrudi bola strašná. Večer som si sadol do školskej jedálne, ktorá bola aj touto dobou preplnená. Nemal som na nič chuť, ale sadol som si so šálkou zeleného čaju. Rozmýšľal som, kde som urobil chybu a prečo ma Jack opustil. Hľadal som, čo som urobil zlé.

Po chvíli som začul: „Ahoj, môžem si prisadnúť? Vyzeráš že ťa niečo trápi."

Unavene som vzhliadol. Ach, to je Liang, môj spolužiak z krúžku. Liang bol asi tak vysoký ako ja, ale určite o desať kíl ťažší. Nebol tak vychudnutý ako ja, ale mal skôr podsaditú postavu. Jeho tvár mala výrazné lícne kosti a doširoka otvorené oči. Dosť netypické na Číňana. Spomenul som si, ako hovoril, že jeho dedko prišiel z Indonézie. Aj v jeho mandarínčine bolo cítiť prízvuk, ale on hovoril, že to je kantónština.

„Ahoj, rád ťa vidím. Kľudne sa posaď."
„Tak čo ťa tak trápi?" opýtal sa bez okolkov a jeho oči sa na mňa chápavo zahľadeli.
„Nechce sa mi o tom hovoriť," odvrkol som. Môj blízky vzťah s Jackom nebolo nič verejné a chcel som, aby to tak aj ostalo.
„Rozumiem, Jack," pokýval hlavou Liang.
Asi moje prekvapenie bolo ľahko čítať v tvári, keďže sa Liang len pousmial a pokračoval: „Aj keď som už dlhšie videl, že ste spolu, tak sa neboj. Nie je to niečo, o čom hovorím iným ľuďom."
Nemohol som si nevšimnúť, ako dal dôraz na slovíčko "spolu".
Niečo sa vo mne zlomilo, chcel som to zo seba dostať.
„Videl… videl som ho…," začal som, ale hlas sa mi zlomil.
„Ach, taký vyšší chalan s odfarbenými vlasmi?" opýtal sa Liang.
„Ako to vieš?" vyletelo zo mňa úplne bezprostredne. Odrazu som mal pocit, že Liang dokáže čítať nielen z mojej tváre, ale aj z mojej hlavy ako z otvorenej knihy.
Liang trocha posmutnel, sklopil zrak na stôl, ako keby tam odrazu uvidel niečo zaujímavé. Nechcel sa mi pozerať do očí, keď to vravel.
„Peng je jeho dobrý priateľ už tri roky, čo prišli spolu na univerzitu."
Nevedel som, čo na to povedať. Cítil som sa zahanbený a oklamaný. Celý ten čas, čo som miloval Jacka, on ma nemiloval. On ma nikdy nemiloval. Celý ten čas sa stretával s niekým iným a nikdy neprestal. Bol som pre neho len hračka na voľné popoludnia. Bol som zhnusený z Jacka a moju bolesť nahradzoval hnev. Teraz už viem, že to nie je lepšie, ale aspoň ma na chvíľu tak nebolelo srdiečko.

Ale čas všetko lieči. Začal som tvrdo študovať a chcel som si zlepšiť body zo zápočtoviek ešte pred koncom semestra. Možno to bol aj obranný reflex. Nechcel som Jacka už viac vidieť. Nemal som dosť síl, aby som sa mu pozrel do tváre. Len som mu napísal esemesku, že sa rozchádzame, lebo všetko viem. Neodpísal mi nahnevanú správu a ani mi nič nevyčítal. To jeho jednoduché "OK" ma bolelo o to viac. Bol som mu ľahostajný a to bolelo.

Blížilo sa skúškové a niekto v krúžku navrhol, aby sme si po skúškach urobili výlet. Všetci desiati, čo sme boli v krúžku, pôjdeme na výlet do Súdžou, mestečku, ktoré je síce v blízkosti Šanghaja, ale je to niečo, čo človek musí vidieť. Sú to čínske Benátky, krásne historické mesto pretkané kanálmi, na ktorých sa plavia loďky, miesto plné histórie z dôb dynastii Song a Tang.

Ubytovanie sme si našli v miestnom hotelíku. Keďže sme si nerezervovali izby dostatočne včas, nebol veľký výber. Jednoposteľové izby boli vypredané, a tak sme sa museli rozdeliť do dvojíc. Mne na tom nezáležalo, s kým budem, ak nebude hlasno chrápať. Stál som bokom od recepcie, kým sa chalani dohadovali s recepčným na izbách. Práve som si obzeral maľbu na stene, keď ma Liang poklepal po pleci, že už má náš kľúč. Po príchode na izbu som vyhlásil, že si idem dať sprchu. Cítil som sa trocha unavený z cesty, ale prúd horúcej vody stekajúcej mi po tele odplavil všetku tú námahu a vzpružil ma. Dal som si na seba biely hotelový župan, sadol si posteľ a začal študovať miestnu mapu. Liang vyhlásil, že sa ide tiež osprchovať, a zmizol v kúpeľni. Keď po pár minútach vyšiel, tak som pri pohľade na neho vyprskol od smiechu. Župan mu očividne nesedel. Liangove široké plecia boli priveľa na tento župan a rovnako aj kolená mu vytŕčali spod župana.

„Pch…," odfrkol si Liang, „omylom som dostal detskú veľkosť."

Ale ten smiech aj tak odstránil tú troche napätia, ktorú som si ani neuvedomoval. Liang si sadol vedľa mňa a pozeral mi cez rameno do mapy. Cítil som, ako ma jeho dych hreje na krku, a troche som stuhol, nevediac ako reagovať. Liang si všimol moju strnulosť a s vyhlásením „nejako máš stuhnutý krk" mi začal masírovať ramená. Liang mal pomerne veľké a široké ruky. Ale mal v nich aj cit. Úplne som cítil, ako mi z tela vyprcháva napätia, keď ma začal masírovať. Bolo to božské. Liang popri tom začal rozprávať:

„Ešte popri strednej škole som začal brigádovať ako maser. Ľudia mi vždy hovorili, že mám citlivé ruky."

A môj chrbát mu dával za pravdu. Tlak jeho rúk rozptyľoval únavu a zohrieval moje svaly. Keď mi začal masírovať krk, mal som pocit, že začnem od blaha vrnieť ako kocúrik. Nechápal som, ako mu to ide, ale nechcel som sa na nič pýtať. Nechal som myšlienky len tak plávať a unášal som sa okamihom. Potom mi rukami prešiel po spánkoch a zacítil som hladenie na ušných lalôčikoch a nižšie. Ten zamatový tlak bol vzrušujúci. Uvoľnene som sa tomu pocitu oddával.

Ani som necítil, že mi penis začína tuhnúť od toľkého vzrušenia. Zo sna ma až vytrhlo Liangove poloprekvapené „ale toto?", keď mi vykukol spod poloroztvoreného župana. Chcel som sa rýchlo zakryť, ale Liang ma chytil za ruku a zašepkal mi do ucha „nechaj to tak" a prešiel mi jazykom po uchu. To ma na okamih tak šokovalo, že som sa ani nebránil, keď jeho ruka mi siahla medzi nohy a jemne zapumpovala. Vzdych, ktorý mi unikol medzi perami, len potvrdzoval, že jeho jemné ruky vedia ako na to. Liang potom jemne stiahol predkožku a s naslinenými prstami jemne prešiel po žaludi. A potom trocha pritlačil. Bol to strašne intenzívny pocit. Aj keď bol Liang jemný, prítlak jeho prstov spôsobil úplnú extázu. Bol som zasiahnutý búrkou pocitov, ktoré som doteraz nemal. Bolo to tak úžasné, až to bolo strašné. Úplne som sa cítil ochromený tou prívalovou vlnou slasti. Nevedel som sa pohnúť.

Liang ma aj naďalej masíroval na žaludi a bozkával na krku. Ja som nedokázal odporovať. Nedokázal som ani len pohnúť rukou čo nohou, ako ma paralyzovala tá slasť. Možno by som predtým zvažoval, či dopustím, aby niečo medzi mnou a Liangom bolo, ale to už bolo pasé. Nedokázal som odporovať a bol som hračkou v jeho rukách. Ale Liang sa mi pozorne venoval a bozkával moje telo. Postupne prechádzal jazykom nižšie, až zastal v rozkroku. Cítil som, ako jeho jazyk pomaly ide smerom ku uzdičke a tam jemne zakmital. Liang na mňa vrhol pohľad plný hravých iskričiek a potom v okamihu moja pýcha skončila v jeho ústach. Ako ten vedel sať! Venoval sa tomu s takou vervou, že som dokázal len vzdychať.

Očividne aj jeho to vzrušovalo. Aj keď naďalej sa mi venoval, zvliekol si župan a videl som, že mu stojí v pozore. Jeho penis bol pre mňa až prekvapivo veľký. Až teraz som si uvedomil, že Jack mal oveľa menší. Liang mi zdvihol nohy a s vervou mi začal lízať dierku. To som ešte nezažil. Prvé pocity prekvapenia rýchlo vystriedal blažený pocit. Cítil som, ako sa uvoľňujem a jeho jazyk bez zábran vniká hlbšie. Liang sa na mňa pozrel a ticho sa opýtal:

„Chceš to?"

Ja som len ticho prikývol. Nevedel som si predstaviť teraz nepokračovať ďalej. Liang siahol do šuplíka nočného stolíka a vytiahol gél. Očividne bol na túto noc pripravený, ale teraz mi to bolo jedno. Jemne naniesol gél na moju dierku ako aj na svoj penis. Uvidel môj strach v očiach, keď som zahliadol veľkosť jeho pýchy, a preto dodal:

„Nebol sa, pôjdem pomaly a len tam, kde ty budeš chcieť."

To ma upokojilo. Zacítil som mierny tlak na dierku a snažil som sa uvoľniť. Cítil som, ako začína vnikať, a nemohol som uveriť, že by bol až tak veľký. Najprv pomaly zasunul len trocha a počkal, kým si zvyknem. Potom začal zasúvať hlbšie. A ešte hlbšie. Mal som pocit, že ho cítim až pri žalúdku, keď konečne zastal. Až teraz som si všimol, ako pozorne sleduje moju tvár. Usmial som sa na neho a on mi dal hlboký bozk. Cítil som, ako jeho jazyk preniká do mojich úst.

Zdvihol mi nohy a položil si ich na ramená. Začal pomaly prirážať a ja som mu radšej položil ruku na hruď, nech ho viem zastaviť, ak by som to nevedel vydržať. Po pár sekundách však ten pocit tesnosti odišiel a začal som si to len užívať. Cítil som, ako mi jeho pýcha masíruje vnútro a spôsobuje slasť. Liang pomaly zrýchľoval a ja som začal vzdychať pri každom náraze. Chcel som si siahnuť na penis, ale Liang jemne odtlačil moju ruku bokom. To ma vzrušilo ešte viac a moja pýcha stála ako stožiar medzi nami. Keď odrazu spomalil, prekvapene som sa na neho pozrel a Liang mi zašepkal do ucha:

„Otoč sa."

Prevalil som sa na brucho a postavil na všetky štyri. Cítil som, ako do mňa odzadu vniká, ale tentokrát to už bolo oveľa jednoduchšie, keďže som bol uvoľnený. Liang sa začal prirážať a ja som nedokázal tomu pocitu uveriť. Neviem, na čo dosiahla jeho pýcha v mojom vnútri, ale tá záplava slasti ma zrazila dole. Hlava mi klesla na vankúš a ja som nedokázal nič iné, ako hlasno vzdychať. Moja ruka šmátrala v okolí a stískala plachtu pri každom prirazení. Cítil som, že už čoskoro budem, keď zase spomalil a prevalil ma na chrbát.

Ľahol si na mňa a poľahky znova vnikol. Nohami som objímal jeho panvu, ktorá kmitala rovnako, ako som vzdychal. Začal ma bozkať na krku a ja som ho tuho stískal v náručí. Cítil som, ako to ide na nás oboch. Snažil som sa potlačiť vyvrcholenie, aby som ho dosiahol spolu s ním, ale ani jeden z nás to už nemohol dlhšie vydržať. Liang začal prudko prirážať a z jeho úst vychádzalo tiché „íí íí íí", ktoré sa synchronizovalo s mojimi hlbokými vzdychmi. Mal som dojem, že explodujem. Takýto orgazmus som ešte nezažil. Ani som sa nedotkol svojej pýchy, ale výstrek ma zasiahol až na hrdlo. Liang ma silno objal, zastal a ucítil som, ako jeho pýcha vo mne pulzuje. Pozerali sme na seba a v očiach nám žiarilo šťastie. Liang mi dal dlhý bozk a potom jemne vykĺzol zo mňa. Zvalil sa vedľa mňa a obidvaja sme ťažko oddychovali. Pozrel som sa na Lianga a videl som ho, ako ma s úsmevom na perách pozoruje spod privretých viečok. V jeho očiach som videl lásku.