Chlapec vo veľkom meste - 2

Spomienky mi víria hlavou ako jesenné lístie, čo rozfúka vietor. Ešte aj teraz, keď si na to spomeniem, mám pocit, ako keby to bol jeden bláznivý kolotoč udalostí. Neviem, kedy som začal vnímať Jacka ako fajn chalana, ale viem iste, kedy som sa zamiloval. Bolo to hneď prvý večer. Z neho priamo sršala tá mladícka energia, ten elán, a snaha užívať si život plnými dúškami. Hneď na druhý deň ráno som mu dal jemnú pusu, keď som videl, že otvára svoje ospalé oči, a zašepkal mu do uška svoje „milujem ťa". On sa len pousmial a jemne ma uhryzol do uška, čo ma nesmierne vzrušilo. Ani som netušil, že to bude také silné. Pomaly som sa zdvihol, že je na čase ísť do školy, ale Jack ma zastavil slovami „a vieš, že sa nesmie nechať svojho priateľa bez ranného sexu?" a so šibalským úsmevom ma ťahal späť.

Samozrejme som meškal na prvú vyučovaciu hodinu. A celý deň som sa absolútne nesústredil. Celý deň sa mi stále opakovali spomienky zo včerajšieho večera. Stále som nemohol tomu veriť, čo sa stalo ako aj tomu, aké to bolo intenzívne. Ale Jack už bol taký. Teraz to už chápem lepšie ako vtedy. Jack si proste rád užíval život tak, ako sa len dalo. A bol stále nadržaný. Počas sexu sa síce veľmi o partnera nestaral, ale už len to, ako vyjadroval svoju slasť, ma skoro privádzalo ku vyvrcholeniu. Miloval som ho a chcel som, aby sa aj počas sexu mal čo najlepšie. Kým pre mňa to bolo niečo úplne nové, tak Jack stále chcel experimentovať. Skúšať niečo nové. Boli to bláznivé týždne… Milovali sme sa každý deň a vždy tam bolo niečo nové. Najprv klasický misionár a potom odzadu. On naozaj miloval tú polohu, keď ma držal za boky a mohol sa prirážať. A ja som miloval ten intenzívny pocit, ako som cítil jeho kolík vo mne. Ten pocit zblíženia a možnosť spoločného vyvrcholenia. To najužšie puto s niekým, koho mám rád.

Jack bol vždy veľmi impulzívny. Príliš nepremýšľal o tom, čo bude robiť, a o následkoch. Proste si užíval život tu a teraz. Asi aj preto som ho miloval. Tá mladícka roztopašnosť ma vzrušovala a dávala mi pocit, že svet je tu na tento okamih len pre nás dvoch. Tak ako ten večer, keď ma zobral na prechádzku do ZOO v Changning. Potom sme zakotvili v malej, ale útulnej reštaurácii s pekným výhľadom, keďže bola na vyššom poschodí. Jack si vždy objedával jiaozi, plnené pirožky, ktoré sa sparili. Zbožňoval som ten jeho slastný výraz, keď ich jedol. Keď uvidel, ako sa na neho pozerám, usmial sa a po brade mu stiekla kvapka sójovej omáčky. Mal rozkošný úsmev, ktorý ma vždy dostal do kolien. Keď sme sa po večeri viazli malým výťahom dolu na prízemie, vytiahol som si vreckovku a utrel zvyšok škvrnky na brade. Najprv sa síce odtiahol, keďže netušil, ako sa ušpinil, ale ja som sa len usmial, chytil ho oboma rukami okolo pásu a pobozkal. Bol som šťastný za taký krásny večer. Nebránil sa bozku, a ako som sa k nemu tisol, cítil som, ako mu tvrdne v nohaviciach.

„Vždy nadržaný, že?" zašepkal som mu do uška a provokatívne ho pohladil v rozkroku. Jack tíško zastenal, ako ho začali nohavice ešte viac tlačiť, a mne robilo dobre ho dráždiť. Ale to už zaznel gong oznamujúci prízemie a dvere sa otvárali. Pred výťahom postávalo niekoľko ľudí, ktorí si našťastie viac všímali mňa ako Jacka, keďže som bol cudzinec. Jack z výťahu skoro vybehol a ja som pomaly vykračoval za ním na nočnú ulicu. Pristúpil som k Jackovi, ktorý bol ku mne otočený chrbtom, a jemne ho pohladil na chrbte. Jack sa prudko otočil so slovami „toto mi robiť nebudeš", chytil ma za ruku a ťahal.

Netušil som, čo myslí, ale nebránil som sa. Zahli sme do bočnej uličky za reštauráciu a potom do ďalšej. Tieto bočné uličky ma vždy fascinovali. Niektoré sú len dva-tri meter široké a majú tajuplnú atmosféru. Rád som sa v nich zastavil a počúval ruch veľkomesta. Ten pocit, keď človek je v tichej uličke a cíti ten neutíchajúci tep života mesta, bol nádherný. Ako sme prešli za ďalší roh, videl som, že sme v slepej uličke.

Jack zrazu zastal a ja som videl, ako má v tvári stále ten výraz, ktorý som videl vo výťahu. Vášnivo som ho pobozkal uvedomujúc si, že nás nikto nemôže vidieť. Jack mi ale položil ruky na ramená a so slovami „dokonči, čo si začal" ma tlačil na kolená. Prebudila sa vo mne nervozita, lebo na verejnosti som to nielenže nikdy nerobil a ani mi to nikdy ani len nenapadlo. Pocítil som strach v žalúdku a slabosť v kolenách. Ale tiež aj vzrušenie. Nechápal som tej kombinácii strachu a vzrušenia, ale ten pocit ma začal ovládať.

Vyslobodil som malého Jacka z nohavíc a ten vyskočil, ako by sa pýtal von. Jemne som ho pobozkal na špičku a potešilo ma, ako Jackom prešla vrna vzrušenia, ktorá ho celého striasla. Pomaly som ho chytil do úst a začal jemne sať. Jack mi chytil hlavu oboma rukami a začal určovať frekvenciu. Nebránil som sa. Vlastne ma to nesmierne vzrušovalo, ako ma používa. Poslušne som mu slúžil a odmenou mi bolo jeho tiché vyjadrenie slasti, čo mu unikalo medzi privreté pery. Keď som sa pozrel hore, tak som vo svite mesiaca videl, ako má zavreté oči a úsmev na perách.

Pohyboval mojou hlavou jemne, pomaličky, a užíval si každý moment. Trocha zrýchlil a potom znova spomalil. Keďže som mal voľné ruky, rozopol som si zips a vypustil z nohavíc aj ja svojho malého, ktorý si pýtal pozornosť pri toľkom vzrušení. Pár krát som pohol rukou, aby som svojmu maličkému pomohol, a uvidel som, ako Jack otvoril oči a pozrel sa dole na mňa. Asi nejako zachytil tie mykavé pohyby. Aj by som sa pousmial, ale s malým Jackom v ústach to naozaj nebolo možné.

„Takže ty chceš viac?" opýtal sa Jack tichým hlasom. Pomohol mi znova sa postaviť a dal mi dlhú pusu. Mal som dojem, že trvala roky. Celú večnosť. Jeho jazyk prekmitol do mojich úst a vyjadroval jeho dominanciu. Cítil som, ako jeho ruky putujú po mojom tele a jemne ho hladia. Oddával som sa tomu pocitu a vzrušovalo ma, ako jeho ruky pomaly postupujú dole. Jemne dokončili rozopnutie nohavíc a tie klesli až dole. Jeho ruka jemne pohladila môj kolík a potom rýchlo zapumpovala. Vlna slasti, ktorá mnou prebehla, mi úplne vyplavila zvyšky strachu z hlavy a predstavu, že nás niekto môže vidieť.

Pusa skončila tak náhle a prudko, až ma to zaskočilo. Jack ma jedným rýchlym pohybom otočil k sebe chrbtom a tlak jeho ruky na mojom chrbte ma prinútil sa oprieť oboma rukami o stenu. Uvedomil som si, o čo mu ide, až keď ma chytil za boky a ucítil som jemný tlak malého Jacka na svojom zadočku. Najprv to vo mne vzbudilo obavy z bolesti, ale vďaka môjmu vzrušeniu Jack vnikol hladko dovnútra až na doraz. Hekol som, ako do mňa narazil, a lepšie som sa oprel o stenu. Jack na chvíľu zastal a užíval si ten pocit hrejivého tepla. Potom ho začal pomaly vysúvať von, ako keby ho chcel vytiahnuť. A zase prudko zasunul. Až na doraz.

Každým prírazom mi prebehla vlna slasti cez telo a mal som dojem, že cez moje ruky na stene sa musí prenášať na okolitý svet. Odrazu ako keby môj svet sa zmenšil. Už som nevnímal tú uličku a ani ten mesačný svit. Ani tá droliaci sa tehla pod mojimi prstami mi už nepripadala, ako keby patrila do môjho sveta. Bol som ponorený do svojho malého sveta, kde ako morský príboj zasahoval Jack. Cítil som, ako si to užíva, a bol som z toho šťastný.

Potom si pritiahol môj zadoček ešte viac k sebe a stena mi už nebola na dosah. Bez opory som sa prehol, oprel o svoje kolená a cítil, ako Jack do mňa vniká pod iným uhlom. Krv sa mi nahrnula do hlavy. Uvedomil som si až teraz, ako vzdychám pri každom príraze a že ani Jack nie je ticho. Chytil ma za ramená a začal zrýchľovať. Pocítil som si, že je blízko vyvrcholeniu a ja tiež napriek tomu, že som sa svojho kolíku ani nestačil dotknúť počas tejto búrky vášne. Ako náhle som si ho rukou pohladil, cítil som, ako sa blíži ten moment.

Pri poslednom príraze Jack vydal hlboký vzdych a cítil som, ako jeho kolík vo mne pulzuje. Ten pocit jeho uspokojenia sa na mňa prenášal. Tak ako som predtým cítil jeho vzrušenie, som preberal aj tie pocity slasti. Pozeral som, ako spŕška hustých kvapiek dopadla na zem, a pri pohľade na ne som si ani neuvedomoval, že sú mojim dielom. Cítil som len neutíchajúci príliv šťastia.

Pocítil som, ako ma Jack pomaly opúšťa, a až teraz som si začal uvedomovať okolitý svet. Autá na neďalekej ulici trúbili, vzduchom sa niesla aróma pečeného koláča, v susednej uličke sa ozvala mačka. Príval endorfínov pomaly klesal a mne sa začali vyčerpaním triasť kolená. Obrátil som sa a videl som, ako si Jack práve zapína zips na nohaviciach a vykračuje smerom do rušnej ulice. Uvedomil som si, že moje nohavice sú ešte stále až pri členkoch, a tak som si ich rýchlo vytiahol. Na ulici som dobehol Jacka a pri ceste nočným Šanghajom som cítil, že ten život, čo pulzuje ulicami, je nielen neutíchajúci, ale ukrýva aj tajuplné príbehy bočných uličiek. Vykročil som teda do budúcnosti s vedomím, že ma čaká niečo úžasné.