Nečakané vzplanutie - 1

Konečne koniec školského roka. Môj prvý rok pedagogickej praxe bol „horor“. Hneď som dostal triednictvo a poviem vám: moja trieda nepatrila medzi tie ideálne. No postupom času som si ich takpovediac vycvičil a z mojich žiakov sa stali celkom šikovní študenti. Neskutočne som sa tešil na prázdniny. Hádam viac, ako keď som bol študentom. Volám sa Lukáš, mám 33 rokov a bývam v malej dedinke v jednom nemenovanom okrese na strednom Slovensku. Prvý deň prázdnin sa dostavil a ja som si užíval naplno oddych a bezstarostný život slobodného mladíka. S priateľkou sme sa pred mesiacom rozišli, a tak som si povedal, že toto leto ulovím nejakú pipku. Lenže ako leto ubiehalo , žiadna čajočka sa mi nepriplietla do cesty. Snáď len nejaké jednorazové stretká, sex na jednu noc a viac nič. Ok, povedal som si, nemám sa kam ponáhľať. Snáď sa mi nejaká kráska pripletie do cesty sama. A viac som tému nový vzťah neriešil.

Leto ubehlo ani som sa nenazdal. Oddýchnutý a načerpaný nových síl som sa s chuťou vrátil v septembri do školských lavíc. Keďže minulý školský rok odchádzala kolegyňa do dôchodku, vedel som, že tento rok k nám dôjde niekto nový. Ale pravdupovediac ma to nejako nezaujímalo. Hneď prvý deň nového školského roka sme si nastúpili na nádvorie školy ako každý rok. Po úvodnom príhovore riaditeľa sme sa pobrali do svojich tried. Oboznámil som deti so všetkým potrebným a mohli ísť domov. Potom som sa pobral do zborovne. Tam som si všimol mladého, vysokého a celkom fešného chalana, teda muža, ale pripadal mi ako niekto, kto ešte nemá ani 18. Asi nový kolega, pomyslel som si. A viac som tomu nevenoval pozornosť.

Na porade nám riaditeľ predstavil nového kolegu: „Toto je Jakub, náš nový učiteľ fyziky a techniky.“ A pokračoval ďalej: „Jeho uvádzací kolega bude Lukáš.“

A bolo to tu. Zasa práca navyše. Zaúčať mladého sa mi teda vôbec nechcelo. No ale mohol som odmietnuť? Tak teda dobre, povedal som si sám pre seba. Hneď po porade som zašiel za Jakubom.

„Ahoj, som Lukáš a mám ťa zaučiť, si pripravený?“ Pozrel na mňa, usmial sa a prikývol.

„Ok, čo potrebuješ vedieť ako prvé?“

„Kde sú toalety?“ Pozrel som naňho a ukázal som rukou tým smerom, kde boli wécka.

Hmmm, nadvihol som obočie a počkal som ho, kým sa vráti.

„Tak a teraz môžeme ísť na vec.“

„Kde je môj kabinet?“

„No, nie je len tvoj, máme ho spoločný.“

„Super,“ odpovedal Jakub, „tak ešte čo budeme mať spoločné? Žeby byt? Nemám totiž to kde bývať, som zďaleka a dochádzať dennodenne 50 km sa mi nechce . Nevieš o niečom dobrom, lacnom a slušnom na bývanie?“

Zhodou okolností som mal jednu voľnú izbu, a tak ma napadlo, že by som mu ponúkol podnájom. Nejaké prachy navyše by sa mi zišli. Veď ten náš učiteľský plat stojí aj tak za… „No áno, viem, mohol by si bývať u mňa,“ navrhol som mu.

Chvíľu mlčal a potom len prikývol: „Ok, po práci si to omrknem.“

Snáď z nás budú aj kamoši, pomyslel som si.

Ako náhle Jakub videl izbu a byt, súhlasil a nasťahoval sa. Dni ubiehali a z nás sa stali dobrí kamaráti. Stále viac a viac som chcel tráviť voľný čas len s ním. Bola s ním sranda, čas ubiehal a bolo mi v jeho spoločnosti príjemne. Jesenné prázdniny prišli ani sme sa nenazdali. Super, oddych, ničnerobenie, čas strávený s Jakubom. Ale čo ma to preboha napáda? Veď by som mal ísť na nejaké rande, loviť kočky, apod. A nie sa tešiť na Jakuba. Hmmm. Sme super kamoši, tak čo by sme neprežili chvíle zábavy srandy a…

Bola sobota večer. S Jakubom sme pozerali film, len tak sme sedeli a od strachu nedýchali. Horor, ktorý som požičal, bol fakt dosť desivý. Navyše vonku lialo ako z krhly a to dodávalo ešte desivejšiu atmosféru. Keď zrazu vypli elektrinu. Ticho prerušil Jakubov hlas:

„Tak toto nie. Šak ja si tu pustím asi do gatí.“

Hlasno som sa zasmial a postavil som sa, aby som našiel nejakú sviečku. V tej tme som skoro nič nevidel, a tak som išiel po pamäti na miesto, kde by sa mohli sviečky nachádzať. V tom som narazil do niečoho, teda lepšie povedané do niekoho. Rukami som zašmátral a nechtiac som chytil Jakuba za penis. Chvíľu som mačkal, až som si uvedomil, čo to oblapkávam.

„Sorry, preboha, prepáč, ja…, ja…“ V tom zapli znovu elektrinu a Jakub isto videl moju červenú tvár, ktorá bola červenšia ako tričko, ktoré mal na sebe. Film sme už nedopozerali a každý z nás sa pobral do svojej izby. O chvíľu Jakub vyšiel a vošiel do kúpeľne. Osprchoval sa a išiel znovu do svojej izby. Po chvíli som to isté zopakoval aj ja.

V noci som nemohol zaspať. Hlavou mi prebiehali rôzne myšlienky. Nemyslel som však na ten strašný horor, ktorý sme spolu sledovali, ale na ešte strašnejšiu príhodu s Jakubom. Prečo mi nič neodpovedal, keď som mu chytil vtáka? Prečo sa na mňa len pozrel a usmial sa?

Ach jaj. A prečo sa mi to páčilo ? Pri tejto rečníckej otázke som stŕpol. Páčilo? Chytať mužovi vtáka sa mi páčilo? Po chvíli som si musel priznať, že sa mi to náramne páčilo. Do rána som nezažmúril oko. Ešte, že idem v nedeľu k rodičom. Nebudem musieť stráviť deň s Jakubom. Asi by som sa zbláznil. Pozerať sa ne neho, na jeho krásnu tvár, postavu…

Večer som sa vrátil asi o pol ôsmej. Jakub už asi ležal vo svojej izbe. Bolo počuť, ako telefonuje. Bol som zvedavý, s kým volá. Je to jeho priateľka? Nespomínal mi ani raz, že by niekoho mal. Vlastne na tému vzťahy Jakub stále mlčal a hovoril som len ja. Nevedel som o jeho súkromnom živote nič. A do včera ma to ani nezaujímalo. No dnes som bol strašne zvedavý. Priložil som ucho k dverám a počúval, s kým volá.

„Nie, už je to za nami. Bolo to ťažké, ale prekonal som to. Preto som odišiel, aby som zabudol. Teraz mi je fajn. Mám sa skvele a možno onedlho sa budem mať ešte lepšie. Spoznal som super osôbku. Je odtiaľto, páči sa.“ V tom som počul, ako vstal z postele, a ja som rýchlym krokom zamieril do kuchyne. Dvere na jeho izbe sa otvorili a vošiel do kuchyne aj on. „Ok, budem končiť, maj sa.“

Zložil telefón na stôl a krásnym hlasom prehovoril: „Tak už si tu? Som ťa čakal, pripravil som večeru.“ A ukázal na sporák. Odkryl som pokrievku a do nosa sa mi dostala omamná vôňa nejakého jedla. Priznám sa, nevyzeralo to nejako vábne, ale voňalo to skvele. „Tak teda sa navečerajme.“

Sadol som si za stôl a Jakub servíroval svoje menu, ktoré pozostávalo z jedného jedla, a tak servírovanie mal hneď hotové. V tichosti, bez slova sme odjedali, keď v tom mi Jakub dal otázku, ktorú som vôbec nečakal: „Prečo sa mi vyhýbaš? Spravil som niečo? Alebo ti nejako ublížil?“

Pozeral som z nemým úžasom na neho a nevedel som, čo mu mám odpovedať. Po chvíli mlčania som tichým hlasom odpovedal: „Ty teda nie, to skôr ja.“

„Myslíš tu malú nehodu v tme?“ zasmial sa, postavil sa a podišiel ku mne. Celý som stŕpol. Prestalo mi chutiť a na prázdno som pregĺgal sliny, ktoré som už aj tak nemal. Nahol sa ku mne, pobozkal ma, pohladil po líci a povedal: „Škoda, že elektrinu zapli tak skoro.“

Dych sa mi úplne zastavil. Srdce bilo ako hrom. Vôbec som nevedel, ako mám zareagovať. Mal som sto chutí ho pritiahnuť k sebe a celého vybozkávať. No ja som vstal a odišiel som do svojej izby. Lepšie povedané – ušiel som. Čo teraz? Čo mám urobiť? Strašne som sa hanbil, mal som pocit, akoby som urobil niečo zlé. Dvere na mojej izbe sa otvorili a Jakub vošiel dovnútra. Nestačil som vyriecť ani slovo a už ma znovu bozkával.

„Prepáč, ja nemôžem. Ja… ja nie som…“

Jakub sa zarazil, chvíľu sa díval na mňa a potom sa vydal smerom k dverám. Na prahu izby sa zastavil a povedal: „Ja som si myslel, že…“

„Čo?“ odpovedal som ticho.

„Ale nič, nechajme to teda tak a zabudnime na to, prosím.“

Dvere sa zavreli a ja som nevedel, čo si mám myslieť. V duchu som si nadával, aký som debil, no na druhej strane som si nevedel predstaviť, že by som mohol túžiť po milovaní sa s mužom.

Celú noc som nezažmúril oka. Prehadzoval som sa z jednej strany na druhú. Myslel som na môjho podnájomníka. Čo asi robí? Je tak ticho. No čo asi, spi, odpovedal som si sám. Ach jaj, prečo som mu len navrhol, aby mohol bývať u mňa? Nemusel som sa takto trápiť a ďalej by som si užíval bezstarostný život. Prečo? Prečo? Prečo?

Ani neviem, ako prišlo ráno. Zobudilo ma hlasné zvonenie budíka. Chvíľu som ležal v posteli, keď som si náhle spomenul, že musím do práce. Tie prázdniny ubehli ako voda, do kelu! Vôbec sa mi nechcelo ísť medzi uvrešťané decká. Čas nesmierne rýchlo ubiehal a ja som ledva došiel na prvú hodinu. Zadychčaný, nevyspatý, ale nakoniec som to stihol. Čas v práci sa naopak strašne vliekol. Celý deň som nebol akoby vo svojej koži. Musím Jakubovi povedať, aby si našiel iné bývanie. Inak sa zbláznim, pomyslel som si. I keď sa budeme stretávať každý deň v práci, no aspoň ho nebudem mať doma, nablízku, pri sebe, vidieť  jeho krásne telo, keď vyjde s kúpeľne… A zasa moje myšlienky zablúdili k nemu. Nechápal som to. Ako je to možné, že ma tak fascinoval? Ešte ani jedna baba, s ktorou som chodil, ma tak nevzrušovala.

Po chvíli rozmýšľania som si musel priznať, že som asi inak orientovaný. Ale vôbec som to nechápal. Veď som mal toľko báb a sex s nimi sa mi páčil. Páčia sa mi baby, ale odkedy som spoznal Jakuba, neuvedomoval som si, že záujem o ne sa nejako vytratil. A teraz čo? Ak sa to dozvedia v práci, mám po kariére. Nehovoriac o tom, čo sa bude diať u nás v obci. Ale nech! To ma trápilo teraz najmenej. Musím si to overiť. V hlave sa mi zrodil plán.

Z práce som sa vypýtal o hodinku skôr. Akože mi náhle došlo zle. Šéf ma bez problémov uvoľnil a ja som sa ponáhľal domov pripraviť všetko potrebné. O tom, že by sa mal Jakub odsťahovať, som už nechcel ani počuť. Navaril som chutné jedlo, pripravil sviečky, pustil super romantickú hudbu a čakal na môjho kolegu. Stále som pokukoval po hodinkách a nevedel som sa dočkať. Kedy už príde? Veď už je čas. Kde jeeeee? Počkám ešte pol hodinku a asi to zbalím. Nie asi, ale určite. Keď som bol už pripravený, že to všetko zabalím, vchodové dvere sa otvorili a prišiel Jakub. Bez pozdravenia prešiel okolo kuchyne a išiel do svojej izby. Ani sa mu nečudujem, pomyslel som si. Ale ja som sa nemienil vzdať. Musím dokončiť, čo som začal. Trochu podgurážený alkoholom, ktorý som si zatiaľ čakajúc na Jakuba uchlipkával, som sa vybral smerom k Jakubovej izbe. Ticho som zaklopal. Nič. Žiadna odpoveď. Otvoril som dvere a Jakub sedel na posteli. Nič nerobil, len tam tak sedel a nad niečím rozmýšľal.

„Nooo, vieš , mohol by som ta pozvať na chvíľu do kuchyne? Pripravil som niečo chutné pod zub.“

Jakub sa zadíval na mňa, vstal a vybral sa smerom ku mne. Zastal tesne pri mojej tvári. Cítil som z neho alkohol. Už viem, kde sa toľko zdržal.

„Tak teda poďme a ochutnajme. Vonia to dobre.“

Úprimne som sa potešil a ihneď  som začal servírovať. Nálada bola výborná, včerajšok sme ani nespomenuli. Jakub spomínal na svoje detstvo, na príjemné chvíle strávené u babky, a keďže mal dosť vypité, niekoľko krát sa vyplakal, keďže ako som sa dozvedel, babka mu už nežila. Ani sme sa nenazdali a bola skoro polnoc.

„Ty kolega!“ začal Jakub, „mi nehovor, že ten bozk, čo som ti včera dal, sa ti vôbec nepáčil.“

„Ale páčil, Jakubko, a veľmi!“ Hmmm, alkohol fakt robí divy, pomyslel som si. Inak by som mu s takou ľahkosťou nikdy neodpovedal na takú otázku.

Nastalo ticho. Po chvíli sa Jakub postavil y vydal sa smerom ku mne. Zastal tesne pri mne, zadíval sa mi do očí a nežne ma pobozkal. Tento krát som mu jeho bozky opätoval. Bozkával som ho snáď po celej tvári.

Po chvíli ma chytil za ruku a odviedol ma do mojej izby. Zrazu bol skoro triezvy. Prekvapilo ma to, ale na rozmýšľanie nebol čas. Za pár minút sme boli obaja bez šiat a ani neviem, ako sme sa ocitli na posteli. Bozky nemali konca a ja som bol taký vzrušený, že som myslel že explodujem. Moje ruky ho hladkali po celom tele. Moje prvé milovanie s mužom sa práve dialo a ja som zistil, čo mi celý život chýbalo. Na nič som už nemyslel, len som sa oddal vášnivému dobrodružstvu. Cítil som sa ako v nebi. Najkrajší pocit v mojom živote. Práve som sa bezhlavo zamiloval.

Slnečné lúče sa už predierali oknom do mojej izby. Zazvonil budík a ja som bez problémov vstal. Dnes som mal skvelú náladu. Pri pomyslení na minulú noc som sa neskutočne tešil na Jakuba. Ale kde je? Keď som sa prebudil, už pri mne nebol. Zaklopal som na jeho izbu. Keď nikto neotváral, vošiel som dnu, ale nebol ani tam. Čudné. Keďže bolo už dosť hodín, ponáhľal som sa do práce s vedomím, že tam sa stretneme.

Keď som dorazil do práce, prvý pohľad mi padol na Jakubov stôl. Sedel tam, niečo písal. Tu je, ale prečo na mňa nepočkal? Práve zazvonilo a ja som nemal čas sa s nim ani porozprávať. Len sme sa pozdravili a každý išiel smerom k svojej triede. Zaučený bol na výbornú a už som mu nepotreboval pomáhať. Teraz ma bude zaúčať on, v duchu som sa usmial. Celú hodinu som myslel znovu na Jakuba. Nevedel som sa dočkať prestávky. Hodina sa konečne skončila a ja som sa ponáhľal za ním. Stretli sme sa na chodbe a spýtal som sa ho, prečo ma nepočkal. Jeho odpoveď mi znela logicky:

„Vieš, nechcem, aby nás spolu stále videli a tým si o nás niečo namýšľali. To, čo sa medzi nami stalo, sa nesmie nikto dozvedieť.“

To mi bolo teda jasné, pomyslel som si. Ani ja by som nebol rád, keby niekto vedel, že mám vzťah s mužom. Ale, máme vlastne nejaký vzťah? pomyslel som si.

„Vidíme sa doma,“ žmurkol na mňa Jakub a odišiel si po svojej práci.

Čas v práci našťastie rýchlo ubiehal a ja som sa nesmierne tešil na návrat domov. Stretli sme sa pred domom. Mal som veľkú chuť ho objať a celého vybozkávať. Ale musel som sa krotiť, aby nás nedajbože niekto nevidel. Ako náhle sa zatvorili dvere a my sme boli utajení pred okolitým svetom, ma Jakub chytil za kravatu a ťahal smerom k jeho izbe. Celou cestou mi venoval horúce bozky. Ja som mu neostal samozrejme nič dlžný. To, čo sa potom stalo, si každý asi domyslí.

Dni ubiehali a my sme s Jakubom boli najšťastnejší ľudia pod slnkom. Stále viac a viac som ho miloval. Cítil som, že ani ja som mu nie ľahostajný, i keď sme si ešte vlastne lásku nevyznali. Čakal som, kedy Jakub vysloví tie slová prvý a on zrejme čakal, kedy ich vyslovím ja. Deň D prišiel na moje narodeniny, v decembri. Jakub mi pripravil najkrajší deň môjho života, ale iná osoba mi naopak pripravila najhoršie prekvapenie, aké som vôbec neočakával ani v najhorších predstavách.