Nečakané vzplanutie - 2

Deň mojich narodenín sa blížil závratnou rýchlosťou. Jakub ma vopred upozornil, aby som si nič neplánoval, že má pre mňa pekvapko. Tešil som sa ako malé dieťa, keď dostane novú hračku. Akurát to vyšlo na piatok, a tak hneď po práci sme spolu išli domov, aby sme sa mohli prezliecť a pripraviť.

„Ako sa mám obliecť?“ opýtal som sa Jakuba.

„Daj si na seba niečo gala. Pôjdeme na super večeru. Všetko je pripravené, o siedmej máme byť na mieste.“

Nenamietal som a urobil som, ako mi povedal. Keď sme dorazili na miesto, stôl bol krásne prestretý, horeli na ňom dve sviečky a v strede bola váza s obrovskou kyticou červených ruží. Jakub ju vzal do ruky, podišiel ku mne a s láskavým hlasom mi pošepol do ucha: „Milujem ťa, neviem si predstaviť bez teba život.“

Kyticu mi podal a ja som ju z obrovskou láskou, ktorú som k nemu pociťoval, vrúcne prijal: „Aj ja ťa milujem, Jakub, prišiel si do môjho života a už nikdy nedopustím, aby si odišiel.“

Celý večer prebiehal ako zo romantického filmu.  Nežne sme sa dotýkali, hladili a ja som sa nevedel dočkať, kedy už odtiaľto vypadneme , aby som ho mohol celého vybozkávať. Veľmi som po ňom túžil. Asi o pol jedenástej sme sa konečne vybrali domov. Celou cestou, kým som šoféroval, ma Jakub hladil po stehne, pár krát som zastavil, aby som mu mohol darovať horúce bozky na jeho krásne, zmyselné pery. Keď sme dorazili do nášho spoločného hniezdočka lásky, naša prvá cesta smerovala do spálne. Celí nedočkaví sme sa na seba vrhli ako hladné zvieratá na svoju korisť a bozky, objímanie a láskanie nemali konca kraja. Nakoniec sme vyčerpaní zaspali v silnom objatí až nad ránom. Táto noc bola moja najkrajšia v živote.

Prebudilo ma hlasné zapípanie telefónu. Skoro som ho schytil, aby som nezobudil ešte spiaceho Jakuba. Taký bol krásny, že som sa nevedel na neho vynadívať. Potom som si uvedomil, že mi niekto poslal SMS správu. Otvoril som ju a tam bolo napísané: „Ahoj miláčik, všetko najlepšie k narodeninám, chýbaš mi, mám pre teba prekvapenie, dnes sa u teba zastavím, Simona.“

Preboha, len to nie. Čo odo mňa chce? Veď sme sa rozišli pred pol rokom. Nemôžem dovoliť, aby sem prišla a videla Jakuba. Všetci by sa to dozvedeli a bol by koniec našej lásky. Rozrušený som potichu vyšiel z izby a vytočil Simonine číslo.

„Vedela som, že mi zavoláš.“

„Ahoj Simona, prečo si mi poslala tú správu? Veď medzi nami už nič nie je a nehovor mi, že kvôli mojim narodeninám, lebo to ti neuverím. Veď si na ne zabudla aj naposledy, keď sme spolu chodili.“

V telefóne bolo chvíľu ticho a nakoniec sa ozvalo: „Potrebujem sa s tebou súrne stretnúť, musí to byť ešte dnes.“

Rozmýšľal som, ako to vyriešiť, aby nevidela Jakuba.

„Ok, teraz, hneď, pred picérkou.“

Na lístok som napísal Jakubovi, že som išiel nakúpiť raňajky a ponáhľal som sa za Simonou. Priznám sa, bol som zvedavý, čo chce.

Už z diaľky som ju videl, ako nervózne prekračuje z jednej nohy na druhú. Pristavil som auto pri nej, otvoril dvere a nakázal jej nastúpiť.  „Tak, čo bolo také dôležité?“

„No, vieš, Lukáško, chytila sa za brucho, pamätáš sa na tú párty u Filipa?“

„Áno, zviedla si ma! Využila si, že som mal vypité a stiahla si ma do postele.“

„No, no, no! Veľmi ťa nebolo treba ťahať. No a vieš, že sme nemali žiadnu ochranu?“ Pomaly mi to začalo dochádzať.

„Som tehotná a budeš si ma musieť vziať. Môj fotrík už vie, od koho čakám dieťa, a očakáva, že sa zachováš ako správny chlap.“ V tom okamihu sa mi zrútil celý život. Krvi by sa u mňa nikto nedorezal.

Z roztraseným a zároveň nahnevaným hlasom som jej vychrlil do očí: „Ako vieš, že je to moje? Však si mala aj iných, ako som sa dopočul.“

„Ak mi neveríš, pôjdeme aj na testy DNA a všetci sa dozvedia, že sa nechceš priznať k svojmu dieťaťu.“

V dedine, kde som býval a zároveň aj učil, som mal dobrú povesť a nemohol som dovoliť, aby mi takýto škandál pokazil kariéru. Chvíľu som mlčal a potom som Simone povedal, aby mi dala čas na to, aby som to mohol stráviť.

„Dobre, v pondelok ťa očakávam u nás.“ Vystúpila z auta a odišla.

Ani neviem, ako som došiel domov. Jakub už sedel v kuchyni a pil kávu. „A raňajky? Prišiel ku mne, nežne ma pobozkal a opäť si sadol, aby si vychutnal svoj ranný nápoj.

„Čo sa deje?“ vyzeráš, akoby si videl práve ducha .

„Ale nič, len cestou som asi zrazil veveričku, trochu ma to dostalo.“ Hanbil som sa, že musím Jakubovi klamať. Ale nemohol som mu povedať, že sa asi musíme rozísť a ja sa musím oženiť. Mal som chuť sa mu vyplakať na pleci.

„Idem do sprchy a potom si dáme niečo pod zub.“ Hodil som na neho silený úsmev a odišiel som do kúpeľne. Pustil som sprchu a rozplakal sa.

Prečo? Prečo? Ako budem teraz žiť bez človeka, ktorého milujem najviac na celom svete? Prečo som ho vlastne spoznal? Mohlo to byť teraz oveľa jednoduchšie. Ani neviem, ako dlhý čas som strávil v kúpeľni, ale muselo to byť dosť dlho, keďže Jakub už klopal na dvere.

„Si v poriadku?“

„Áno, áno, už som hotový.“ Všetko som si za ten čas premyslel. Musím sa s Jakubom, mojou láskou, rozísť, povedať mu pravdu a… Opäť sa mi do očí nahrnuli slzy.

Víkend sa blížil ku koncu a ja som si užíval posledné krásne chvíle, ktoré nám ešte ostávali. Skoro celé dva dni sme nevyšli z postele. Silno som Jakuba objímal, nechcel som ho už nikdy pustiť. Moja láska, akoby niečo tušila, mi do uška zašepkala: „Čo sa deje? Si akýsi iný. Na čo stále myslíš? Si duchom neprítomný? Mne to predsa môžeš povedať, to určite dobre vieš.“

Chvíľu som mlčal a rozmýšľal, ako mu to mám povedať. A potom som začal: „Vieš, Jakub, že kým som nespoznal teba, nemal som žiadne vzťahy s inými mužmi. Ty si prišiel do môjho života a ja som si uvedomil, že si to, čo mi po celý čas chýbalo. Milujem ťa tak, ako som ešte nikoho nemiloval.“

„To viem,“ odpovedal Jakub. „A ďalej? Pokračuj.“

Jakubova tvár zosmutnela. Akoby tušil, že teraz príde tá horšia časť.

„Počas leta som bol na jednej party. Bola tam aj moja bývala. Opili sme sa a skončili sme spolu v posteli. Boli sme riadne opití a nepoužili sme žiadnu ochranu. A včera mi poslala správu, aby sme sa stretli. To s ňou som bol včera ráno. Oznámila mi, že čaká moje dieťa.“ Celý čas som sa díval inde, aby som nevidel Jakubovu zronenú tváričku. Chytil ma za bradu, otočil k sebe, zadíval sa na mňa a smutným hlasom povedal:

„To znamená, že je koniec? Ako vieš, že je to tvoje?“

„Je to moje, som si istý, zaklamal som.“ Nechcel som, aby Simona a jej rodina nebodaj prišla na to, že sme s Jakubom milenci. Prišiel by o prácu a ja tiež. I keď na mne mi vôbec v tejto chvíli nezáležalo.

Nastalo ticho, hrozné ticho. Jakub vstal a bez slova odišiel z izby.

Zaboril som tvár do vankúša a ani neviem, ako som zaspal. Prebudilo ma hlasné zvonenie budíka. Oči som mal opuchnuté, akoby som celú noc vymetal jeden bar za druhým. Chytro som sa obliekol a išiel som nakuknúť do Jakubovej izby. Bola prázdna, skriňa otvorená a všetko oblečenie bolo preč. V kuchyni na stole bol položený list. Na sucho som preglgol. Uvedomil som si, že Jakub odišiel. Tak toto je koniec. Koniec jednej veľkej lásky. Chcel som v tej chvíli zomrieť, aby som už necítil tú bolesť na srdci. Podišiel som k stolu, vzal som do rúk list a začal čítať.

Lukáško, moja jediná láska…