Slepá láska – I. Dragan a Teo

Tento príbeh sa stal dosť dávno. Vtedy po oblohe ešte lietali draci a po krajinách kočoval slobodný národ – cigáni. Ale nestal sa až tak dávno, aby naň ľudská pamäť zabudla. Je to príbeh dvoch chlapcov. Dragana a Tea.

Dragan sa narodil ako syn draka Árona a princeznej Slavony. Je pravda, že draci vtedy princezné poväčšine unášali. Princezná Slavona sa však do draka Árona zamilovala a dobrovoľne s ním odišla. Onedlho sa z ich lásky narodil chlapček na polovicu človek a na polovicu drak. Dali mu meno Dragan. Dragan nevyzeral ako mutant. Narodil sa ako ľudské mláďa. Na draka sa menil, len keď bol hladný alebo plakal. Každé rozrušenie spôsobilo túto zmenu, keď sa z človiečika stal dráčik.

Keď mal Dragan asi dva roky, narodil sa mladej cigánke Zune tiež chlapček. Narodil sa v noci, keď bola jasná obloha. Bolo vidieť nekonečné množstvo hviezd. Nocou cvrlikali cvrčky, obďaleč horeli cigánske ohne vychýrených kotlárov. Do tohto klanu patrila aj Zuna. Pred deviatimi mesiacmi ich prepadli chamtiví zbojníci. Chceli ich obrať o hotové medené kotle, hrnce a hrnčeky aj o drahé medené plechy, z ktorých kotlári svoj tovar vyrábali.

Našťastie okolo išli traja vyslúžilí vojaci, ktorí skončili službu v kráľovom vojsku. Tí zbojníkov polapali. Poviazali ich a neskôr odovzdali vrchnosti, aby s nimi naložila podľa zákona. Zachránení cigáni vojakom z vďaky urobili veľkú hostinu – bašavel. V kotlíkoch sa varila polievka, guláš a na ražňoch opekali všakovaké mäso.

Po sýtom a výbornom jedle cigáni vybrali hudobné nástroje, lebo boli aj chýreční muzikanti. Hrali, spievali, tancovali. Pili opojné víno. Vtedy sa jeden z vojakov zapozeral do hlbokých a krásnych očí mladučkej cigánky Zuny. Cigánsky boh Devla tomuto zblíženiu požehnal a z neho sa zrodil Teo. Zuna už jeho otca Teodora po tej noci nikdy nevidela. Preto sa na dieťatko veľmi tešila.

Ako sa Teo narodil, otvoril pred prvým plačom oči, aby videl, kde je. V tom okamihu z oblohy padala hviezda. Jej pád na zem bol doprevádzaný náramným jasom. Odraz padajúcej hviezdy zažiaril v malých zelených očkách Tea. Záblesk bol tak náramne silný, že v nich zapálil plamienky. Tento jas a plamienky v očiach spôsobili, že Teove očká od tohto okamihu ostali slepé.

O výchovu Dragana sa starali s láskou obaja rodičia. Otec, drak Áron, dbal o to, aby v dome na vysokom brale mali všetko potrebné. Princezná Slavona sa venovala  domácnosti a výchove malého Dragana. Áron často odlietal na cesty, aby vymenil krásne vzácne kamene, ktorých bolo na vysokom nedostupnom brale neúrekom. Nakupoval za ne všetky potrebné veci a potraviny.

Slavona, aj keď bola princezná, vedela sa o domácnosť postarať. K svojmu šťastiu a životu nepotrebovali žiadne služobníctvo. Svojmu manželovi, Draganovmu otcovi, z prinesených potravín a z toho, čo na brale vedeli vypestovať, pripravovala naozaj kráľovské pochúťky. Áron ju a svojho synčeka zaplavoval tou najväčšou dračou nehou a láskou.

Raz sa Áron k večeru zo svojej cesty nevrátil. Nevrátil sa ani nasledujúci deň, neprišiel ani do konca týždňa. Slavona, keď nebol pri nej malý Dragan, žalostivo plakala. Po týždni do domu na vysokom brale prišiel so smutnou správou kmotor Árona a Slavony, krstný otec Dragana, strigôň Radúz. Povedal Slavone, že Árona zabili lukostrelci na hrade Stamina, keď ponad neho prelietal. Ozbrojenci si mysleli, že je to drak, ktorý si prišiel po ich princeznú. Tak miesto krvilačného draka zabili mierumilovného Árona. Radúz Slavone navrhol, nech za čas, kým prekoná najväčší žiaľ, ide k nemu do doliny aj s malým Draganom.

Slavona opustila hniezdočko lásky, kde prežila s Áronom najkrajšie chvíle svojho života. Smútok ju opantal natoľko, že už plakala aj pred malým Draganom. Slavona sa natoľko utápala žiaľom, že už nevládala ani vstať z postele. Darmo sa jej Radúz snažil podávať rôzne odvary zabudnutia, lektvary radosti, tinktúry životnej sily. Na Slavonu to nemalo žiadny účinok. Raz sa jej po zaručenom recepte odvaru zabudnutia podarilo zaspať. Radúz ho získal výmenou za moč dračieho panica Dragana od chýrečnej bosorky Tetivy.

Ako Slavona spala, snívalo sa jej, že priletel za ňou Áron. Zobral ju do náručia a povedal jej, že odteraz budú stále spolu. Z toho sna sa už úbohá opustená Slavona nezobudila. Ležala v posteli nehybne. Bola mŕtva.

“Pozri sa, ako sa tvoja mamička usmieva, už je spolu s tvojím ockom,” tlačili sa do očí Radúzovi slzy, keď stál s malým Draganom pri posteli s nebohou Slavonou. Usmievajúcu sa Slavonu odniesli pod vysoké bralo, na ktorom stál dom, kde spolu priviedli na svet Dragana. Tam ju pochovali. Z toho miesta, kde ju pochovali, začal časom vyvierať prameň slanej vody. Od toho momentu sa o Dragana začal starať Radúz.

V tom čase sa aj z Tea stala sirota. Jeho mama po pretancovanej noci opojená vínom vošla do rieky, aby schladila svoje rozpálené telo. Ponorila sa do vody celá aj so svojimi, po pás dlhými, havraními vlasmi. Z rieky sa už nikdy nevynorila. O malého Tea sa začala starať cigánska vedma, veštica a liečiteľka Zoja. Obaja chlapci tak dostali dobrú starostlivú výchovu od múdrych ľudí.

Slepý Teo sa naučil využívať všetky svoje zmysly naozaj dokonale. V klane cigánov kotlárov si Teovu slepotu nik ani neuvedomoval. Neraz sa Teo vyjadroval tak, ako keby naozaj videl.

“Pozrite, prečo Pejo tak kríva,” upozornil Teo vajdu, keď počul, ako úder jedného kopyta obľúbeného koníka je slabší a ozýva sa o zlomok času neskôr, ako by sa mal. Alebo…

“Teta Sukla, pozri do kotla, nevidíš, že sa ti pripeká cibuľa!” upozornil starú cigánku, keď chcela variť z barana guláš. Preto sa Teo stal v kotlárskej rodine riadnym členom a nie príťažou. Starí kotlári sa s ním radili, ktoré medené plechy majú kúpiť na výrobu kotlov.

“Tento znie veľmi tupo, chladol veľmi dlho v blízkosti ohňa. Tento zas moc zvoní, schladili ho prudko vodou. Ten by bol dobrý na zvonce, ale kotol by rýchlo praskol. Tento nemá čistý tón, je tam veľa kovu, ktorý nie je meďou. Tento znie, ako má znieť.” Kotlári ho vždy poslúchli a nikdy sa Teo nemýlil.

Dragan so svojím krstným otcom, strigôňom Radúzom, chodil liečiť chorých ľudí. Naučil sa prikladať pijavice. Na zranené telá dávať liečivé masti. Naprávať zlomené kosti. Vedel, ako zbaviť ľudí bolestí hlavy aj kašľa. Radúz ho učil, ktoré byliny sa kedy majú zbierať, aby mali tú najväčšiu silu. Aké produkty kupovať od lovcov a poľovníkov. Na čo je dobrá medvedia žlč, jazvečia masť, jelení loj, penis diviaka, pomleté jelenie parohy. Všetko, čo Radúz vedel, odovzdával Draganovi, aby raz v jeho diele pokračoval.

Ako Teo dospieval, pri hre s deťmi si uvedomil, že viac sa mu páči, keď sa môže dotýkať chlapcov ako dievčat. Neraz mu chlapec, ku ktorému sa Teo pritúlil, povedal:

“Teo, nevidíš, ja nie som Ilonka, ja som Janus,” upozornil ho chlapec a odbehol.

“Prepáč, pomýlil som sa,” kričal za ním Teo. Ale Teo sa nikdy nepomýlil. Vždy presne vedel a cítil, kedy je v jeho blízkosti chlapec, mládenec, alebo dievča. Dych chlapcov bol celkom iný. Celkom inak voňali. Z dievčat bolo cítiť voňavé kvety, ktoré si mladé cigánky dávali do vlasov. Jemne na nich cinkali korálky a kovové pliešky. Ich mačičky, ktoré mali pod dlhými pestrofarebnými sukňami, voňali občas kovovo. Po železe. To keď dievčina dostala raz za mesiac krvácanie.

Chlapci nekrvácali, oni zvykli voňať zvláštnou rybinou, to vtedy, keď sa so svojím vtáčikom sediacim na vajíčkach pohrali viac, ako sa patrí, a chudák vtáčik sa z toho prudkého naťahovania zmenil na tvrdú kosť, z ktorej, tak isto ako z kosti, vytiekol špik. Oproti špiku kosti ho vôbec nebolo treba soliť ani sypať naň vzácne korenie. Chuť svojho špiku Teo poznal dôverne, ale rád by ochutnal aj špik z vtáčikov svojich kamarátov. Oni sa však na vytláčanie a oblizovanie špiku nechceli hrať. Radšej vždy chytili za ruku niektoré z dievčat a zatiahli ju do húštiny, kde ich nik nevidel.

To, že sa aj Draganovi páčia chlapci, mládenci a muži už vedeli dva roky. Keď mal osemnásť rokov, išiel zbierať na lúku byliny, ktoré bolo najlepšie trhať na poludnie. Na lúke bol aj mladý pastier koní. Kone sa pásli. Žriebätá naháňali včely, ktoré im z kvetov ukradli peľ a nektár. Celá lúka voňala medom a zalievali ju žiarivé lúče augustového slnka. Pod lúkou žblnkotal potok. Mladý pastier sa povyzliekal donaha a osviežil sa v potoku. Vrátil sa na miesto, kde ležal pred tým. Ľahol si do mäkučkej trávy.

Pastier pocítil, že slnko sa skrylo za mrak. Pootvoril oči a videl ryšavého pehavého mládenca so zelenými očami. V rukách držal náruč rôznych bylín.

“Môžem si k tebe ľahnúť do trávy?” Dragan mu pozeral na pekne tvarovaný penis a miešok s guľkami v húštine hustých chlpov.

“Môžeš, ale vyzleč sa a choď sa umyť do potoka,” povedal pastier a pocítil horúčavu a túžbu, ktorá mu preletela telom. Dragan položil natrhané byliny na zem. Prikryl ich košeľou. Vyzliekol si nohavice. Pastier zbadal dlhý penis obrastený ryšavými chlpmi. Dragan zbehol k potoku a dôkladne sa poumýval. Vypláchol si aj ústa. Odtrhol pár stebiel mäty, ktorá rástla pri potoku. Narýchlo ich požul a vypľul. Ústa si vypláchol vodou.

Prišiel k pastierovi. Ľahol si do trávy. Pocítil túžbu a zvláštne chvenie. Cítil, ako mu krv začala prúdiť do jeho lona. Pozrel sa na pastiera, aj jeho krásavec sa dvíhal.

Dragan nemal odvahu dotknúť sa ho. Položil si svoju ryšavú hlavu nazad do trávy. Privrel oči. Pocítil, ako sa jeho ruky dotkla ruka pastiera. Otvoril oči, pastier bol nad ním. Perami sa dotkol jeho pier. Dragana zaliala spaľujúca túžba a vášeň. Ich pery sa spojili. Cítil jeho sliny a žiadostivý jazyk. Pastier pocítil v Draganových ústach sviežu chuť mäty. Jeho náruživosť začala narastať. Navzájom sa objali a dlho sa bozkávali. Rukami sa hladili po túžiacich telách. Pastier začal jazykom láskať Draganove bradavky. Tie začali tvrdnúť. Menili sa na pevné rubíny.

Rukami sa zmocnili svojich tvrdnúcich vtákov. Vzrušenie narastalo. Pastier v bozkoch pokračoval, oblizol Draganovho žrebca, prešiel ho jazykom od koreňa až po veľký tmavočervený žaluď. Stiahol mu predkožku, jazykom prešiel okolo uzdičky, vnikol do dierky na žaludi. Vtedy si Dragan uvedomil, že ak nechá pastiera, aby z neho vytlačil šťavu lásky, v tom momente sa zmení na draka. Bál sa, že pastier sa preľakne a utečie mu. Preto zobral pastierovu deku a prehodil ju cez nich. Na otázku, čo robí, mu Dragan povedal, že poludňajšie slnko je najprudšie a môže ich spáliť. Mali by potom boľavé pľuzgiere na koži. Pastier sal jeho vtáka, ústami mu chodil od koreňa až k žaluďu. Dragan mu pomáhal svojimi prírazmi. Pre istotu pastierovu hlavu pevne chytil rukami. Chcel tak zosúladiť ich vzájomný pohyb a udržať ho pod dekou, keď sa na pár okamihov zmení na draka.

Draganovo telo sa naplo a začalo do pastierových úst striekať ľudsko-dračie semeno. Pastier semeno prehĺtal. Malo celkom inú chuť ako semeno chlapov a chlapcov, ktorých už ochutnal. Pastier chcel odtiahnuť hlavu, ale Dragan ho pevne pridŕžal. Zazdalo sa mu, ako by sa mu jeho vták v ústach menil a náhle sa zväčšil. Aj ruky, ktoré mu pevne držali hlavu v lone, akoby boli iné. Akoby na nich cítil pazúry. Veľký vták mu celkom znemožnil dýchanie. Na chvíľu akoby stratil vedomie.

Prebral sa na to, že cítil, ako sa jeho tátoša ústami zmocňuje Dragan. Najprv mu chcel nadávať, čo to s ním urobil, keď ho tak pekne vycmúľal a on ho skoro zadusil. Ale nezmohol sa na slovo. Zalieval ho slastný pocit z toho, čo s ním robil Draganov jazyk a ústa. Dragan robil pastierovi presne to, čo robil pred chvíľou on jemu. Pevný pastierov penis ochutnával, oblizoval, vkladal si ho do úst, akoby ho chcel celý prehltnúť. Do úst si zobral aj jeho miešok s guľkami. Všetko to bolo tak nové, tak krásne. Dragan cítil neuveriteľné vzrušenie.

Mal strach, aby sa nedostal na vrchol aj on. Aby sa znova nepremenil na draka. V tom pocítil, že pastierovo telo sa naplo a v zášklboch vzpínajúceho žrebca sa mu do úst dostal pastierov výstrek vášne. Dragan ho prehĺtal. Takúto chuť ešte nepoznal. Tie svoje výstreky tiež ochutnal, ale pastier chutil inak. Obaja sa prevalili na chrbty a chvíľu zhlboka. Na tvárach oboch bolo vidieť úsmev. Ich pľúca nasávali čerstvý vzduch. Slnko im zohrievalo telá.

Draganov divý plnokrvník čnel do výšky ako osamotená jedľa na kraji lesa. Pastier tak pekný, veľký a lákavý penis ešte nevidel. Sadol si obkročmo na Dragana a rukou si nasúval jeho krásny penis medzi svoje polovičky. Dragan cítil, že narazil na malý otvor, jeho ritnú dierku. Pomocou pastierových prstov sa mu podarilo do nej vniknúť. Bol to krásny pocit, ako vstupoval do pastiera. Páčilo sa mu to. Pastier robil svojím telom pohyby hore a dole. Dragana to neuveriteľne vzrušovalo, ale zároveň sa desil predstavy, čo sa stane, ak začne striekať. Rukou vzrušoval pastierovho krásavca. Keď bol pevný, Dragan sa pohybom panvy vyšmykol z jeho riťky a poprosil ho.

“Vnikni teraz ty do mňa.” Pastiera nebolo potrebné dvakrát núkať. Otočil si Dragana. Poločlovek, polodrak cítil, ako mu do dierky vnikajú najprv pastierove prsty. Tie sa v jeho vnútri dotkli miesta, kde pocítil obrovské vzrušenie. Keď sa dierka trochu uvoľnila, vnikol doňho pastier svojím lipicanom. Dragan pocítil bolesť. Bolesť sa za chvíľu premenila na slasť. Pastier divoko vrážal do Dragana svojho divocha. On mu pohybmi panvy vychádzal v ústrety. Znova sa pastierovo telo naplo a Dragan pocítil, ako mu vnútro zalieva pastierov výron rozkoše. Dragan bol rád, že svoje vzrušenie ovládol.

Znova si ľahli na chrbty. Dýchali zhlboka.

“To bolo krásne,” povedal Dragan.

“Ty si to ešte nikdy nerobil?” opýtal sa ho pastier.

“Nie,” trochu zahanbene povedal Dragan.

“Príď aj zajtra, môžeme to robiť znova.”

“Prídem. Ako sa voláš? Ja som Dragan.”

“Poviem ti, ale najprv ma pomiluj ešte ty, stojí ti stále ako svieca, vzpína sa ako žrebec, keď sa chce zapáčiť svojím kobylám,” povedal pastier. Dragan mu povedal, nech sa otočí. Bol presvedčený, že keď sa ho zmocní odzadu, bude to najbezpečnejšie. Pastier si ani nemusí všimnúť jeho dračiu premenu. Tak, ako to urobil pastier, aj on mu do dierky najprv vnikol prstami, pohral sa s ňou a potom do nej vsunul svojho tvrdého vtáka. Pastier vzdychal blahom. Dragan sa ho zmocňoval pomaly. Užíval si každý krásny moment tohto spojenia. Bozkával pastierov chrbát.

“Dragan, divšie, poď!” vzdychal pastier, ktorému sa to páčilo. Dragan pridal na temperamente a o chvíľu sa aj jeho telo naplo ako luk a v tom momente sa začal znova meniť na draka. Pastier pocítil, že telo, ktoré sa ho dotýka, je akési iné. Aj penis v ňom sa mu zdal zrazu väčší. Dragan mu chcel oči prikryť dlaňami, ale pastier bol rýchlejší, otočil sa a zbadal za sebou draka. V tom momente chcel vykríknuť, ale cítil, ako mu pootvorené ústa čosi pevne zovrelo. Chcel vyskočiť zo zeme, ale jeho telo ostalo ležať na tráve. Cítil, ako mu neskutočne oťaželo. Celý pastier sa zmenil na kameň. Kus veľkého bledohnedého kameňa.

Dragan cítil, ako mu dračí penis zovrel tvrdý, pevný a chladný kameň. Snažil sa ho vytiahnuť, ale nešlo to. Cítil len, ako z neho v zášklboch vystrekovalo do kamennej dutiny ľudsko-dračie semeno. Dragana pochytila zúfalosť. Takto ostane navždy v kameni uväznený. Na prudkom slnku takto dlho nevydrží a s veľkým kameňom sa k vode nedostane, aby sa napil. Draganov strach spôsobil, že ešte dlhšie ostával premenený na draka. Vždy, keď prežíval výrazné emóciu, bral na seba dračiu podobu. Odovzdaný osudu objal kameň a z dračích očí začali vytekať slzy.

Chudák pastier. Ani jeho meno som nestihol spoznať. Po čase pocítil, že dračie pazúry sa mu menia na nechty. Tým, že sa vyrovnal s osudom, upokojil sa, prišla naňho ľudská podoba. Dračí penis sa zmenil na ľudský a ten z kameňa dokázal vytiahnuť. Ako človek ešte párkrát pohladkal kameň, skropil ho slzami, pobozkal a pomaly sa pobral preč.

Ľudia, keď našli kameň, boli prekvapení, že z dierky v kameni vyteká biela hustá tekutina. Po čase prišli na to, že táto tekutina má silné liečivé účinky. Mužom prinavracala silu, keď ich vášeň divokého žrebca vekom ochabovala. Po použití tekutiny im penisy znovu dokázali stáť a tvrdnúť ako v mladosti. Ženám tento elixír pomáhal, keď mali problém počať.

Niekto povedal, že s kameňmi sa chodí milovať drak. Za dva roky sa v bližšom aj širšom okolí objavilo viac takýchto balvanov. Dohromady ich bolo 24. Každý mesiac pribudol jeden. Ľudia z kameňov mali radosť, lebo liečivý elixír začali hodne používať. Ženy sa viac usmievali, rodilo sa viac detí a chlapi po večeroch nevysedávali v krčmách. Boli v posteliach so svojimi manželkami alebo frajerkami.

Končilo sa Teovo osemnáste leto. Už sa skončili detské hry, v ktorých mohol akoby omylom chytiť dôverne niektorého z rovesníkov. Tváril sa pritom, že si ho pomýlil s dievčaťom. Veľa času trávil sám. Pomáhal aj pri výrobe kotlov a kotlíkov. Presne vedel, či ešte treba búšiť a tvarovať medený plech, alebo už má ten správny zvonivý zvuk. Kotlári sa vo svojom putovaní otočili ako každý rok na juh, aby pred príchodom prvých snehov dorazili na svoje zimovisko.

Cestou stretli ďalší cigánsky klan korytárov. Starí známi sa zvítali. Bol to dôvod na veľký bašavel. Zarezali dva barany, v kotlíkoch sa varil guláš. Mäso sa opekalo na ražňoch. Vytiahli svoje hudobné nástroje. Pri svetle ohňov sa roztancovali a rozospievali vášnivé cigánske telá. Otvorili súdky s lahodným, opojným vínom. Obďaleč ohňa, bokom, sedel sám Teo. Pocítil, že k nemu niekto prišiel. Pomyslel si, že to bude dievča z rodu korytárov, ktoré nevie, že je slepý. Pocítil, ako si neznáma k nemu sadla. Teo nasal vzduch, ale miesto dievčenských vôní pocítil mužské pachy. Výrazná vôňa topoľového dreva, z ktorého korytári vydlabávali korytá. Vôňa tabaku a mužského potu.

Pocítil, že mužská ruka sa ho dotkla. Telom mu prebehlo zachvenie. Možno je neznámy tiež slepý. To by bolo fajn, potešil sa. Mal by aspoň dnešný večer pri sebe spriaznenú dušu.

“Možno ma nevidíš tak ako ja teba, ale ja som chalan, nie dievča.”

“Ja vidím, že si chalan, a si ten najkrajší cigán, akého som kedy videl,” prihovoril sa mu neznámy. Teova ruka sa dotkla tej jeho. Jeho prsty boli pevné, zvyknuté držať sekery rôzneho druhu. Ruka neznámeho prijala Teovu ruku. Koža na dlani bola aj napriek tvrdej práci zo sekerou jemná. Len pod prstami mal neznámy mozole od tvrdých jaseňových porísk nástrojov.

“Volám sa Teo,” predstavil sa mu.

“Ja som Béla,” povedal mu neznámy. “Škoda, že si slepý, lebo v tvojich hlbokých zelených očiach sa krásne odrážajú všetky ohne, akoby si mal v tele veľkú vášeň a túžbu Teo,” povedal mu svojim zvučným hlasom Béla. Teo sa prisunul k nemu bližšie.

“Čo ty vieš, je celkom možné, že sú plamene vo mne naozaj ukryté,” pošepol mu Teo a Bélovu ruku presunul medzi svoje nohy, kde mu začala pulzovať krv v jeho vtáčikovi. Vlastne to už nebol žiadny vtáčik, ale skutočný dravec túžiaci po prvom skutočnom vzlietnutí. Teo ho ako starostlivý sokoliar denne cvičil. Jeho dravec sa mu vždy za to odvďačil slastným pocitom, keď zo svojho zobáku do dlane Tea vypúšťal tú zvláštnu, trochu mazľavú tekutinu, ten špik, ktorý nebolo potrebné koreniť ani soliť.

“Poď, Teo, skúsime rozdúchať uhlíky, o ktorých vravíš, že máš v tele,” postavil sa Béla a odvádzal slepého Tea od ohňov, kde sa veselili cigáni. Obloha bola plná žiariacich hviezd. Béla viedol Tea čo najďalej. Hoci bol Teo slepý, po chvíli on viedol Bélu. Upozornil ho, keď išli okolo močiara.

“Daj pozor, na tej strane sa začína slatina, tam poľahky stúpiš to zradného bahna, v ktorom sa utopíš. Pozor, tu je jama na medveďa. Tadiaľ nie, tam je prudký zráz,” upozorňoval neustále Teo. Konečne prišli na malú lúčku, ktorú zalieval len svit hviezd a mesiaca.

“Ešte dlho pôjdeme, Teo?” pýtal sa nedočkavo Béla.

“Už sme tu, milý môj Béla,” nežne mu povedal Teo. “Tak skús, Béla, či je vo mne naozaj ten oheň,” pritúlil sa Teo k nemu. Béla pocítil v tele mladíka túžbu. Začal ho bozkávať ešte po chlapčenskej tvári. Teo cítil nad hornou Bélovou perou fúziky. Vášnivo sa im spojili v ústach jazyky. Mladíci sa vzájomne ochutnávali a bola to opojná chuť ako to najsilnejšie víno. Výdatné ako polievka zo sliepok, ktoré sa v cigánskych kotloch varievali celú noc. Výrazná ako chuť malých papričiek, ktoré dávali do gulášov s kopou šťavnatého mäsa. Sladké ako med lesných včiel, jahôd a malín.

Rukami si siahli na svojich dravcov, ktorí v ich nohaviciach rozpínali svoje mocné krídla túžiace po divokom lete na oblohe ich túžiacich tiel. V tú noc zažil Teo krásu chlapčenskej lásky. Béla mu uväznil jeho jastraba do svojich úst. Ten v klietke poskakoval, vzpínal sa, kým ju nezaplavil výstrekom lásky. Potom on zovrel perami Bélovho sokola. Bol nebezpečný, dravý, ale tak podmanivo lahodný, že ho z úst nepustil, kým sa Bélovo telo nenaplo ako luk a zalialo mu ústa tou najsladšou kašou, akú ochutnal Teo za 18 rokov.

Plamene ich tiel nepohasínali, práve naopak, šľahali do nočnej oblohy. Nočným tichom sa niesli ich náruživé vzdychy. Pod chvíľou bol Teo napichnutý ako kus mäsa na ražni, keď si sadol na Bélu ako na koníka a zažíval tú najdivokejšiu jazdu. Vzdychy sa menili na výkriky rozkoše, ktoré sa niesli do diaľky v nočnom tichu. Pri jednom z vrcholov, ktoré v tú noc Teo zažil, jeho tvár osvietila hviezda. Teove oči zbadali ten silný jas. V tom momente, na zlomok sekundy, videl, ako na ňom sedí krásny Béla a užíva si, že on je tým kusom barana napichnutom na ražni. Teo si želal, aby takúto rozkoš mohol zažívať čo najčastejšie, najradšej každý deň.