To som nečakal - 3. časť

Zobudilo ma ťukanie na dvere.

"Poď sa naobedovať," spoza dverí sa ozýva matka.

"Prídem za chvíľu." Prvá cesta ale vedie do kúpeľne, aby som si umyl tvár a aby som sa presvedčil, že nie je na mne vidno, že som plakal. V zrkadle som ale videl neznámeho vyplašeného chalana.

Matka čakala, kým si sadnem ku stolu a popriala mi dobrú chuť. Bolo to nezvyčajné, ale i ja jej som poprial dobrú chuť. Na tvári sa jej objavil úsmev.

"Vieš, o niečo ťa chcem veľmi pekne poprosiť," hovorí matka, "v sobotu príde ku nám môj priateľ na obed, chce sa s tebou zoznámiť a potom chce urobiť pánsku jazdu len pre vás dvoch."

"Musíš mi kaziť chuť do jedla," odvrknem, "poznáš môj názor, nechcem vidieť žiadneho tvojho priateľa!" No matka sa nevzdáva:

"Zaplatím ti vodičský preukaz, ak v sobotu nebudú s tebou problémy." Táto veta ma zaujala.

"Dáš mi to písomne?" začal som vydieranie.

"Súhlasím," rozvážne odpovie matka.

"A nebudem mu vykať, ale tykať!" Po krátkej pauze aj k tejto požiadavke som dostal súhlas.

No nie, to nie je dobré, keď otváram novú správu od pána:

"V sobotu, ťa chcem vidieť, zmrde!"

"Pane, nehnevajte sa na mňa, ale akurát som sľúbil matke, že sa zúčastním s ňou rodinnej oslavy, a nechcel by som ju sklamať. Ak by vám vyhovovalo, mohli by sme sa stretnúť v nedeľu hneď zavčasu ráno?" Asi hodinu som bol v neistote, no nakoniec som dostal odpoveď.

"Dobre, ale bude to za trest, ktorý si prichystám."

"O aký trest pôjde, pane?"

"To sa dozvieš v nedeľu, zmrde. Zabezpeč si voľno na nedeľu už od 5 hodiny rána!"

"Áno, pane, zabezpečím si, bez problémov."

"V nedeľu ráno ideme na túru, zastavíme sa aj na tej chate, čo sme boli teraz," oznamujem matke, ktorá prikývne na súhlas. "Ja len preto, ak by ste mali s tvojím známym program pre mňa na nedeľu, že to nebudem k dispozícii."

Celý týždeň som rozmýšľal nad stretnutím s priateľom mojej matky.

Ona už v sobotu ráno utekala ku kaderníčke a potom chystala slávnostný obed. Zvoní zvonec.

"Choď rýchlo otvoriť, to bude on," kričí na mňa mama. S prísnym výrazom v tvári otváram dvere. Skoro som odpadol od prekvapenia.

"Pane," začínam koktať a tichým hlasom pokračujem, aby matka nepočula, "ako ste ma našli? Ale my sme sa dohodli na zajtra, ja mám dnes rodinnú oslavu." No on sa len nahlas zasmial a vstupuje dnu. Spoza chrbta vyberá veľkú kyticu červených ruží.

"To je v poriadku, ja som v prvom rade prišiel za tvojou mamou, lebo som súčasťou rodinnej oslavy." Ostal som meraví od úžasu. Toto ma ani vo sne nenapadlo, že môj pán je matkin priateľ a môj budúci nevlastný otec.

"Prepáčte pane, nevedel som, nech sa vám páči," a ukázal som na dvere obývacej izby.

Matka nás navzájom zoznámila a my sme sa obaja tvárili, ako by sme sa nikdy nepoznali.

Pri obede bol so mňa najposlušnejší syn na svete, matka ale aj priateľ a môj pán sa len usmievali a ja som bol v sústavnej neistote, čo bude ďalej. Veď on vie všetko o mne, ja idiot, všetko som mu napísal v správach na BDSM zoznamovacích stránkach. Z mojich myšlienok ma vyrušil môj pán, keď mi potriasol rukou.

"Počul si, čo som sa pýtal?"

"Prepáčte, pane, nie?" Matka sa zasmiala:

„Vravel si, že mu budeš tykať?"

"Rozmyslel som si to," rýchlo som dodal a vieš, čo si mi sľúbila, dúfam, že to splníš!

"No zajtra mi pomôžeš sa ku vám nasťahovať," zopakoval svoju otázku môj pán.

"Áno, pane," vyhŕklo zo mňa.

"Veď ideš na túru," pripomína mi matka.

"Noooo to sa nejako ospravedlním, že mám dôležitejšiu prácu doma," kokcem ako malý chlapec.

Po obede, ma pán poslal do svojej izby so slovami: "Potom si vyrazíme na pánsku jazdu."

Slušne som sa poďakoval za obed a utekal som do svojej izby. Celú dobu som bol nervózny, čo to je, čo sa to deje, čo bude ďalej.

Mama na mňa vola, aby som sa nachystal. "Kým vy budete preč, tak ja urobím poriadok," hovorí matka.

Cesta autom ubiehala, zastavili sme za mestom, na okraji lesa na malej čistinke.

"Si prekvapený?" opýtal sa ma pán.

"Áno, odvetil som úprimne."

"No ja som bol tiež prekvapený, keď si mi v minulosti písal, že tvoja matka má priateľa. Zistil som, že sa jedná o tu istú osobu a už mi nebolo viac treba. Na stretnutí som veľmi dobre vedel, že budeš v prvom rade mojím synom, nie subom, len keď to budeš potrebovať k prevýchove, a preto som ti na chalupe rozprával o mojich plánoch. Matku som zasvätil do nášho tajomstva a vedela, že víkend budeš tráviť so mnou a nie s bandou chuligánov. Otvorene ti hovorím, minulým víkendom sa ti začal meniť život. Urobím z teba poslušného, úctivého, hrdého a poctivého muža. Do maturít bude z teba jeden z najlepších žiakov a to aj bez vydierania triednej učiteľky, na to môžeš vziať jed. Každý tvoj čo len najmenší priestupok neunikne trestu. Každý piatok podvečer pôjdeme na chalupu do nedele rána, kde budeme robiť na prestavbe. Nedeľu sa budeš pripravovať do školy. V týždni budeš doma najneskôr o 19 hodine, ak budeš mať vážny dôvod, prečo by si mal byť preč po 19 hodine, dopredu mi to oznámiš a ja sa rozhodnem, či ti to povolím alebo zamietnem. Upozorňujem ťa, že 19:00 je len raz za deň a meškanie čo len o minutú, je dôvod na trest. Ale bez povšimnutia nebudú ani tvoje študijné výsledky, denne spolu budeme kontrolovať elektronickú žiacku knižku. Odteraz chcem, aby si mal jednotky, strpím aj dvojku ale s ostatnými známkami sa rozlúč, ak ma nechceš donútiť k udeľovaní a následnému výkone trestu. Pochopil si ma?"

"Áno, pane," pochopil som.

"No dobre, ale pre istotu si to všetko zajtra napíšeš, aby si sa časom nevyhováral, že si o tom nevedel a podobne. Odteraz ťa začnem volať synak a ty mňa otec. Ak ťa budem musieť trestať, budeš pre mňa darebák a ja pre teba Pane! Pochopil si?"

"Áno, pane, prepáčte otec."

"Otcovi môžeš tikať, no pánovi budeš vykať! Na znak súhlasu si podajme ruky. Jeho mocný stisk ruky svedčil o jeho úprimných slovách a aj to, že netáral do vetra. Cesta autom domov bola už voľnejšia, využil som, že sme len my dvaja spolu, a opýtal som sa otázku, ktorá mi vŕtala hlavou od chvíle, ako som zistil, že môj nový otec sa nasťahuje ku nám už zajtra.

"Otec, keď mi narastú vlasy, ako často budem musieť chodiť k holičovi?" Otec sa zasmial.

"No aby som bol úprimný, nebudeš chodiť k holičovi." Srdiečko mi podskočilo od radosti, ale len kým nepokračoval v začatej vete. "Ja si holím hlavu každú nedeľu a odteraz sa pridáš ku mne a aj do posilňovne budeš chodiť so mnou."

"Bež si oddýchnuť do izby a rozmýšľaj o tom, čo sme poobede rozoberali. Teraz my s matkou ideme na prechádzku. Zajtra o 5 ráno vstávame a čaká nás veľmi náročný deň."

Po odchode rodičov na prechádzku som rýchlo po rokoch otvoril svoje učebnice a učil som sa do noci. Veď otec mi to na čistinke vysvetlil rázne a veľmi jasne.

V nedeľu do obeda už bol otec u nás nasťahovaný, po obede sme spoločne v mojej izbe spísali Nové pravidlá a navzájom ich podpísali. Okrem iného budem zodpovedať za sústavný poriadok svojej izby, otec to nazval, že pri každom mojom odchode z izby bude izba vyzerať, ako by tam nikto nebýval. Otec nezabudol ani na elektronickú žiacku knižku a spísali sme i všetky doterajšie známky, nakoľko odteraz každú novu známku budem musieť zdôvodniť a v prípade neúspechu niesť aj patričný trest. Veď tabuľka za známky bola jednoznačná a jasná: za 3 dostanem 10 rán cez nohavice a za 5 dostanem 10 rán cez nohavice + 25 rán cez trenky + 50 rán na holí zadok, vždy to bude trstenicou alebo koženým pásom. Ale ani poznámky v škole nezostanú bez povšimnutia. Bude jedno či dostanem 5 alebo poznámku, trest bude rovnaký. Teraz si uvedomujem, že som v situácii, o ktorej som nesníval ani v tom najhoršom sne. Po večeri mi otec ukázal, ako si dokáže sám oholiť hlavu, no moju oholil on.

"Zajtra pôjdeme spolu do posilňovne, prichystaj si športový úbor."

Ak si myslíte, že som sa z nudy išiel hrať na počítači a hľadať stránky s BDSM tematikou, tak sa mýlite. Ja som sa učil a pripravoval na pondelok do školy.

V pondelok v škole som zažil ďalší veľký šok. Na začiatku hodiny matematiky, učiteľka mne a môjmu najlepšiemu spolužiakovi Ferovi nariadila, aby sme okamžite išli do kabinetu triednej učiteľky. Cestou sme sa jeden druhého pýtali, čo sa deje, no na nič sme neprišli, tak sme so smiechom zaklepali na kabinet. Otvorila nám triedna učiteľka a pozvala nás dnu. Skoro som odpadol, keď v kabinete sedel môj nový otec aj s otcom môjho priateľa. Nič dobé z tohto nemohlo vzniknúť.

"No čo nám poviete," začal môj otec.

"Neviem, čo by sme mali povedať," snažil som sa upokojiť situáciu.

"No ako si predstavujete pomoc vašej triednej učiteľky?"

"Nooo, normálne, že nás pripraví na maturitu," znova rýchlo odpovedám.

"A o vydieraní neviete nič," opýtal sa Ferov otec. Cítil som, ako som sa celí červenám, no Fero robil zo seba sprostého, že o akom vydieraní to hovoria.

"Tak ty nevieš, o čom hovoríme?"

"Nie," rázne zapieral Fero.

"Ty nám k tomu čo povieš?" opýtal sa môj noví otec a prísnym pohľadom na mňa pozeral.

"Nooo, viete, to bol len taký malý žartík, nič vážneho. Veď sme dospelí, tak nič takého si nemôžeme dovoliť." Otec zvýšil hlas pri otázke:

"Takže pripúšťaš vydieranie?"

"Bola to len taká nevinná zábavka, ale nie vydieranie."

"Dobre, teda," miernejším hlasom pokračoval môj otec. "Obaja doma odovzdáte kompromitujúce materiály s pani učiteľkou, alebo ako vy tvrdíte, nevinú zábavku na úkor učiteľky a teraz sa nám straťte z očí, ale nemyslite si, že sme s tým skončili." Nechcel som sa priznať Ferovi, ako som sa prezradil v komunikácii s mojím budúcim pánom, no teraz novým otcom. Tak cestou do triedy som nadával na učiteľku, ako nás podrazila a ako si to ešte vypije.

No vedel som, ak poruším otcove pravidlo, že to bude ešte horšie, preto moja prvá robota po príchode domov, bolo nachystanie kompromitujúceho videa fotografii, aby som ich odovzdal otcovi po jeho príchode domov.

Otec si bez slova pozrel, čo som mal nachystané. Čakal som, že bude zúriť, že sa bude vyhrážať trestom, no on bol absolútne vyrovnaní, akoby sa nič neudialo.

"Máme pre teba darček," už od dverí mi oznamuje matka s otcom a podávajú mi zabalenú úzku ale dlhu drevenú škatuľa. S radosťou ju otváram. No radosť okamžite pominula. Škatuľa bola vystužená a vystlaná červenou látkou a v nej dve trstenice jedna hrubá a druha omnoho tenšia. Otec zbadal môj vyplašený výraz v tvári.

"No dúfam, že ich nebudeme musieť dlho používať. Ale to bude závisieť všetko len od teba, ako dlho ti bude trvať tvoja zmena k zodpovednému človeku." V duchu som sa zaprisahal, že tak rýchlo od neho nedostanem.

O 19 sme spolu išli do posilňovne. Otec mi dal riadne do tela, ale i on cvičil zarovno so mnou. Pri návrate späť len tak medzi rečou poznamenal. Chcem ti len oznámiť, že v piatok o 15 hodine ideme na chalupu, tak aby si bol na to pripravený.

"Áno, s tým počítam, veď si vravel, že každý piatok ideme na chalupu do nedele rána."

Po návrate domov som išiel do izby, kde som sa unavený rýchlo vyzliekol a utekal sa osprchovať. O pár minút vrazil rozzúrený otec do kúpeľne a už ma za ucho vyťahuje zo sprchy a ťahá ma do izby. Keď zbadám mamu, skrývam si svoju pýchu v rozkroku. No otec zreve:

"Ruky za hlavu." Hanba, nehanba, plním jeho príkaz, nechcem ho ešte viac rozzúriť.

"Čo je to tu za bodrel?" A ukazuje na zem, kde je hromada môjho oblečenia, ako som sa vyzliekol pred sprchovaním. Prehol ma cez stôl, na ktorom už bola otvorená škatuľa s trstenicami. Jednu berie do ruky a už mi s ňou mláti mokrí zadok. V duchu počítam jedna, dva, … desať.

"To ti stačí." Vystriem sa a utekám späť do sprchy.

"Kde utekáš, vráť sa! Na čo si zabudol, zmrde?! Ohnúť, trest si zopakujeme," a ukazuje na stôl. A na môj zadok dopadá ďalších 10 rán.

"Ďakujem pane, za spravodlivý trest," nahlas ďakujem so slzami v očiach.

"Teraz rob poriadok a potom do sprchy." Obaja sa pri tom pozerajú na moju činnosť. Nohavice i mikinu skladám, pri tom sa mi hompáľa môj penis medzi nohami a ja sa hanbím najmä pred mamou. Ostatné použité veci beriem do koša so špinavým odevom a pokračujem so sprchovaním a neveriacky krútiac hlavou, ako rýchlo som vyskúšal jednu z nových trsteníc.

A čo bolo ďalej? No o tom porozprávam nabudúce.