To som nečakal - 4. časť

Ešte pred dvomi týždňami som netušil, ako sa mi obráti život o 180 stupňov. To som nečakal ani pri dohodnutí schôdzky s dominantným pánom. Veď ja som chcel len vyskúšať na 2-3 dni, aké to bude, keď musím niekoho poslúchať a podriadiť sa, a dosť. Potom si žiť svoj krásny život, kde mi posluhujú spolužiaci, ktorý sa ma boja, alebo triedna učiteľka, ktorá sa bojí, aby sa neprevalilo, ako sme ju zviedli, a robila všetko preto, aby ostatní učitelia boli k mne i Ferovi zhovievaví a nemali sme problém zmaturovať.

No spolužiaci sa ma už neboja, žiadna finančná výpomoc z ich strany, práve naopak provokujú a ja radšej od nich utekám, aby som sa nedostal do konfliktu s novým otcom. Ale aj triedna učiteľka odo mňa či Fera stiahla ochrannú ruku a sú učitelia, ktorí si to teraz vychutnávajú.

Matematikárka si ma vychutnala už v stredu.

"No pozrime sa bližšie na tvoje vedomosti," spustila hneď, keď mi ukazuje písomnú prácu, na ktorej svieti jednotka. "Od koho si ju odpísal?"

"Od nikoho," odpovedám hrdo.

"No, poď ku tabuli a ukáž pred celou triedou, ako si v skutočnosti s vedomosťami." Zadala mi prvú úlohu z písomky. Začal som sa potiť a cítil som, ako očervenela moja tvár. Aj napriek snahe niektorých spolužiakov som príklad nevypočítal k spokojnosti matematikárky a s druhým príkladom to bolo rovnako. Tretí príklad už mi ani nezadala.

"No, dnešná odpoveď je za 5 a za to, že si odpisoval, z písomky máš tiež 5." Nohy sa mi triasli od strachu. Neistým krokom som si sadol na svoje miesto. Stále dúfam, že to zabudne zapísať v elektronickej žiackej knihe. Pamätám si včerajší výprask a dnes to bude omnoho horšie.

Triedna učiteľka, ledva prišla do triedy na svoju hodinu, už rieši zmenu zasadacieho poriadku. Opúšťam svoje perfektné miesto a najmúdrejšieho spolužiaka, ktorý mi pomáhal pri písomných prácach. Teraz som na očiach učiteľom a môj spolu sediaci v lavici je môj najlepší spolužiak Fero, no s vedomosťami je na tom asi tak isto ako ja a nepredpokladám, že mi bude nápomocný pri písomkách. No nový zasadací poriadok má platiť nielen na hodinách s triednou učiteľkou, ale aj na ostatných. Budem mať čo robiť, aby som sa doučil všetko to, čo som za posledné roky zanedbal.

"Kde si dnes vyrazíme, čo vyvedieme?" pýta sa Fero cestou zo školy. Hanbím sa mu povedať, ako sa musím zmeniť a začať sa učiť. No našiel som si výhovorku, ako ideme na výlet na chatu, že sa na to už od nedele teším.

"Haha, že ide s rodičmi na chatu," smeje sa Fero, "akosi sa ti začína páčiť ten nový foter."

Ihneď po príchode zo školy som si išiel skontrolovať známky z matematiky. Dnešné 5, 5 tam samozrejme svietili. To som v poriadnych problémoch. Uvažujem, či sa priznať alebo čakať, až na to príde otec. Už nie som taký hrdý a nebojácny. Vyberám si druhú možnosť a čakám, až otec bude chcieť vidieť moje výsledky…

Zaborený do učenia som nepočul príchod otca do izby. Strhol som sa, keď ma pohladkal po holej hlave.

"Teší ma, že sa učíš, no pozrime čo bolo v škole," hovorí s úsmevom. No ten mu nevydržal dlho. "Čo? To si robíš zo mňa srandu? Nachystaj sa, za chvíľu prídem!"

Kľačím asi v strede izby a v predpažených rukách držím novú trstenicu. Vyberám tu hrubšiu, tá tenká riadne včera štípala. Po príchode žiadam otca, žiadam ho o trest. Prvých 10 rán sa dalo zniesť, no po stiahnutí nohavíc som prehnutý v boxerkách, no otec mi ich riadne našponoval a časť, ktorá zakrývala moje polky zadku, vtiahol medzi polky, ktoré ostali na časť obnažené.

Už prvé rany mi spôsobujú neskutočnú bolesť, kvílim, dupkám na mieste a prosím. Po stiahnutí boxeriek mi do úst pchá otec pravítko.

"Budeš ticho a udržíš ho, ináč ti zapchám ústa." No nevydržal som ani prvých 10 rán a už mi pravítko spadlo z otvorených úst pri hlasnom výkriku.

"Otvor ústa," nariaďuje otec. A do úst mi pchá moje ponožky. Našťastie čisté a nie tie, čo mam prepotené zo školy na nohách, a na môj zadok dopadajú ďalšie rany.

Po skončení rýchlo vyberám ponožky z úst a ďakujem za spravodlivý trest za 5 z matematiky. Zadok ma páli a ja som si vedomý, že to je len za prvú 5 a za ďalšiu ešte dostanem. Vezmi si tú druhú trstenicu a budeš ma čakať. Rýchlo sa obliekam a už kľačím s predpaženými rukami a s tenkou trstenicou v ruke…

Po asi 10 - 15 minútach ma už bolia aj kolená od kľačania, no do izby vchádza otec aj s matkou. Prosím o trest, predkláňam sa cez stôl a do úst dávam ponožky. Aj napriek tomu z hrdla počuť prvé zvuky. Po stiahnutí nohavíc mi otec upravuje boxerky ako v prvom kole.

"Fúúúú," počujem matku, keď zbadala moje polky. No otec len odmerane poznamenal, že nemôže za to, že náš syn je darebák a nechce sa učiť…

Kým výprask skončil, som plakal ako malý chlapec. Po skončení ďakujem, vzlykám a do rukáva si utieram nos. Zostaň v predklone, nariaďuje mi otec. Nohy sa mi trasú a čakám, že si našiel dôvod, prečo má ma ešte potrestať. Po niekoľkých minútach sa mi dotkol zmláteného zadku. Zaskučal som, ale skôr z preľaknutia. Otec mi začal opatrne natierať obe polky nejakým krémom, ktorý chladil moje rozpálené polky. Bolo to veľmi príjemné a vzrušujúce, na čo zareagoval aj môj penis. Otec si to všimol, prešiel aj po ňom a napokon odišiel z izby. Najprv kontrolujem rukou zadok po exekúcii a napokon aj v zrkadle, kde som videl môj zadok červený a hrboľatý ako roleta.

Noc som prespal na bruchu, no sedenie v škole bolo nepríjemné a každý pohyb, čo som urobil, bolo cítiť. Našťastie do piatku už nebola žiadna známka a robil som všetko podľa dohodnutých pravidiel, aby som si to znova nezlizol.

V piatok čakám prichystaný na príchod otca z práce, aby sme išli na chalupu, ako ju otec nazýva. Pôjdeme až o 16. hodine.

"Dnes budeme mať na chate aj návštevu," oznamuje mi otec. Nevyzvedal som sa koho, aby som ho náhodou nerozhneval.

"Sadni si na zadné sedadlo," hovorí otec pred jazdou. Cestou vidím na chodníku stojaceho Fera i s otcom. Zastavujeme pri nich. Obaja nastupujú do auta a navzájom sa zdravíme. Fero, sediaci vedľa mňa, potichu sa pýta:

"Kde ideme?"

"Na chatu," ticho odpovedám.

"Na čooo?" mykám plecami, že neviem, no moc sa mi to celé nepáči. Obaja otcovia sa na predných sedadlách auta bavia, vtipkujú a smejú. Keby ich niekto sledoval, tak si myslí, že sú to dlhoročný najlepší priatelia, a oni sa poznajú len chvíľu.

Po vstupe do chalupy sme s Ferom zostali vo vstupnej chodbe a otcovia išli obzerať celú chalupu.

"Tu som sa zoznámil s otcom," šepocem Ferovi, "a toto chce prebudovať v čo najkratšej dobe, preto sem budeme chodiť každý týždeň," snažím sa chváliť, ale aj vysvetľovať, prečo nebudem môcť cez víkendy robiť lumpáčiny s Ferom.

Otec na nás vola asi po pol hodinke. Vchádzame do mne už známej mučiarne. Môj otec hlasno zakričí.

"Vyzliecť všetko, a obaja!" Neváham a strhávam zo seba odev, ktorý skladám do jedného balička a ukladám na poličku ako pred 2 týždňami. Fero len nechápavo na mňa pozerá. Na to už jeho otec kričí na Fera:

"To platilo aj tebe, a rob, čo si počul." Napokon aj Fero podľahne a pomaly sa zoblieka a ukladá si veci vedľa mojich.

Kým tak urobil, obaja otcovia študujú môj stále citlivý zadok s viditeľnými stopami po výpraskoch. Obaja siahajú na moje polky a môj penis nenecháva dlho na seba čakať a postupne sa dvíha. Fero je odoslaný si sadnúť do kresla, kde je okamžite pripútaný za ruky a nohy. Aj napriek tomu, že Fero chcel vzdorovať a krútiť hlavou, môj otec si ho chytil a urobil mu prvý rez strihacím strojčekom cez stred hlavy.

Uvedomujúc si situácie, prestal sa brániť a s plačom prijal údel, že i on ostane holohlavý ako ja. Ja som počas celej tej doby kľačal oproti nemu s rukami za hlavou a mal som pozerať do zeme. No veľmi ma vzrušovalo vidieť ho, ako mu padajú vlasy na zem. Po oholení hlavy na koleno bol oslobodený z kresla. Prvá jeho reakcia bola rukami zistiť škody na svojej hlave. No tak ako ja pred dvoma týždňami aj on zistil, že je dokonale plešatý a darmo hľadal nejaký čo len malý chlp vlasu. V kresle som ho vystriedal a bolo mi britvou odstránené strnisko, ktoré dorástlo od nedele.

Kým sa Fero spamätal, už bol pripnutý v klade, ktorú som mal možnosť vyskúšať na prvom stretnutí s dominantom a dnešným otcom. Za to, že zapieral vydieranie triednej učiteľky, dostal od jeho otca 25 rán trstenicou a 25 rán širším koženým pásom. Páčilo sa mi, ako kričí, prosí, sľubuje. Po krátkej prestávke mi je nariadené, aby som mu dal ja silných 25 rán strapcovými dútkami asi 40 cm dlhými za vydieranie učiteľky. Wooow, ani som netušil, aký nádherný ma Fero zadok, mal ho prekrásne oblý a tvrdý. Môj penis hneď zareagoval a ja by som mu ho najradšej vrazil do jeho diery. Ale dať mu po ňom tvrdý výprask? Nechcel som, aby ho to bolelo, preto som ho skôr pohladil s dútkami, ako udrel. Nevšimol som si, že to môj otec sleduje spoza môjho chrbta až do doby, kým na môj chrbát nedopadol asi dvojmetrový bič.

"Aaaauuu," vykríkol som od bolesti, až som sa prehol.

"Máš ho trestať, nie hladkať," zakričal môj otec, "za každú slabú ranu budeš následne potrestaný ty!" Zašeptal som:

"Prepáč, Feri." A zvyšných 24 rán boli z celej sily. Zanedlho sme sa vystriedali a dostal som i ja. Už zo zvyku som mu poďakoval za trest. Fero nechápavo pozeral, či som normálny. Po vyslobodení sme obaja museli kľačať s rukami za hlavou. Otcovia sedeli za stolom a popíjali si pivko.

Otec mi dáva do rúk papier. Keď som zbadal prvú vetu, vyschlo mi v krku. No ja som musel nahlas čítať spoveď oboch spolužiakov, ktorých som šikanoval. Oni nezabudli na nič, všetko tam bolo, ako ma museli finančne podporovať, ako mi museli kupovať spodné prádlo, ktoré sa mi páčilo, ako mi nosili do školy desiatu podľa toho, čo som si deň dopredu zaželal, ako mi nosili do školy a zo školy tašku, ako za mňa roznášali letáky a ja som inkasoval peniaze, kupovali mi lístky na vystúpenia, pozývali ma na pivo či kupovali cigarety. No nezabudli ani na bitky, na to, ako ma fajčili a ja som sa vystriekal buď na tvár alebo do úst a museli to prehĺtať, na to, ako som im mrdal zadok násadou od metly alebo uhorkou, ako som na nich pľuval a alebo do úst púšťal sliny, spomenuli aj, ako mi bozkávali a lízali nohy či spotené vajcia po telocviku. Raz som jednému z nich chcel vymočiť do úst, to odmietol, tak ho Fero chytil a ja som mu močil na rozkrok. Po skončení vypadal, ako by sa pomočil. S plačom utekal vtedy domov.

Keď som skončil, otec ma dal do klady a môj už boľavý zadok zinkasoval ďalších 50 rán širokou koženou plácačkou. Po vyslobodení a poďakovaní som sa vrátil kľačať na svoje miesto. I Fero dostal svoj papier, z ktorého čítal svoje obľúbené praktiky pri šikanovaní spolužiakov. Nakoľko sme ich šikanovali skoro vždy spoločne, jeho čítanie bolo veľmi podobné môjmu. I Fero išiel do klady a dostal svojich 50 rán.

"Poďakuj," okríkol ho otec. Fero plačúci vykoktal zo seba:

"Ďaakkujem, ootec, za trrrest."

No vyslobodenia sa nedočkal. Mal ukázať otcom, ako mu fajčili spolužiaci penis. Ja som musel predstúpiť pred neho a dať môj penis do jeho úst. Vedel som, že sa určite vymeníme, preto som mu ho plánoval pred vyvrcholením vybrať. Bol som riadne nadržaný, lebo som už niekoľko dní nemal ani príležitosť ani čas sa poriadne vystriekať. Fero ma začal fajčiť, zavrel som oči a začal som vzdychať rozkošou. Prestal som si uvedomovať, kde som a že ma sledujú obaja otcovia.

Prebral som sa zo snenia až na Ferove čudné zvuky, uvedomujúc si, že som mu ústa naplnil mojou poriadnou dávkou mrdky. To už otcovia na neho kričia, buzík, hltaj, a nie že to vypľuješ. S veľkými problémami väčšinu Fero prehltol, len niečo mu vytieklo kútikmi úst.

Po vyslobodení z klady som si musel kľaknúť pred Fera a teraz som mal v ústach ja jeho penis. Snažil som sa to mať čo najrýchlejšie za sebou a moje ruky boli na jeho bokoch, aby som sa stihol odtiahnuť od neho. No Fero mi neodpustil nič. Pred vyvrcholením pritlačil moju hlavu k svojmu rozkroku, a až som cítil špičku jeho žaluďa na mojich mandliach, a zrazu sú moje ústa plné. Napína ma na vracanie, no nakoniec zdolávam a nejakú časť prehĺtam a zvyšok pľujem na zem.

"Ok," hovorí otec, "ty si zopakuješ túto lekciu."

"Prosím, radšej mi udeľte bitku, ale semeno už nie…" Otec sa len škodoradostne zasmial. Fero ma ešte ponížil a utrel si špičku penisu zo zvyšku semena o moju tvár tak, ako sme to robili i my. Riadne ma nahneval.

"Trocha ich znehybníme a ja ti ukážem chalupu a zámysel na prestavbu. Kľaknúť," nariaďuje nám otec, na krk dostavame obojok, do análu hák s guľôčkou. Obojok je napevno spojený s hákom. Zápästia rúk sú spútané pri členkoch nôh. Aby sme sa nemohli rozprávať, ústa nám zapchali roubikom s guľôčkou. Nepríjemná poloha, a v nej budeme aj hodinku, kým sa otec bude chváliť po celom objekte. Fero je spútaný predo mnou a nedá sa nevšimnúť jeho guľatý zadok, juuj ako by som ho riadne vytrtkal. Som riadne vzrušený pri pohľade na ten zadok. Onedlho ma už bolia kolená od kľačania na tvrdej zemi, nedá sa mi nijako uvoľniť a zľahčiť si nepríjemné čakanie.

Konečne počuť hlasy oboch otcov a vzápätí vstupujú do miestnosti. Pri odväzovaní môj otec hovorí Ferovu:

"Čo si myslíš, bude sa im páčiť, keď budú mať vymrdané zadky, ako to robili oni svojím spolužiakom?"

"Juuj, super," myslím si a už si predstavujem, ako strkám Ferovi svôj penis do zadku. Mňa prvého uväzujú do klady.

"Natri mu ten skurvený zadok," nariaďuje otec Ferovi a ja cítim chlad lubrigačného gélu v otvore. No to, čo potom vchádza do môjho análu, nie je Ferov penis, ale dildo. Otec riadil tempo vsúvania a vysúvania. Ja spočiatku kňučím, ale po 5 minútach prosím, že stačí, zadok ma bolí, no moje prosby nie sú vypočuté. Po asi 15 minútach sa striedame. Vsúvam Ferovi didlo a predstavujem si, ako by tam bol môj penis, do druhej ruky si uchopil svoj penis, no to už cítim bičík na mojom chrbte a ja sa dostávam do reality. Voľnou rukou, aby som nemohol držať penis, musím si držať ucho. Ani Ferovi sa táto činnosť nepáči a vykrikuje, určite od bolesti.

Konečne opúšťame tuto miestnosť a ide sa večerať. Po večeri s Ferom robíme poriadok. Keď som si myslel, že dnes sme už skončili, tak som sa zas veľmi mýlil. Otcovia sedia v kreslách a my kľačíme vedľa nich ako psíkovia a držiac im pivo, ktoré na pokyn im podávame, aby sa napili. Otec sa chváli s našou zmluvou o trestaní či za zlé výsledky v škole, ale aj o udržiavaní poriadku, zákazu nočného flákania sa a pod. Ja sa pri tom červenám a hanbím sa pred Ferom. Fero sa naopak nad tým všetkým usmieva. No vtom Ferkov otec hovorí, aké je to úžasné, a že aj u nich doma musia zaviesť takéto pravidlá. Môj otec sa ale ponúka, že bez problémov mu naše pravidla požičia, s čím Ferov to z nadšením prijíma. Pozriem na Fera, ktorému úsmev na perách vystriedal nechápavý výraz s otvorenými ústami…

Konečne dnes už končíme s touto komédiou a máme sa isť pripraviť na spanie. Rozmýšľam, ako sa s Ferom dohodnúť, že by som mu strčil penis do zadočku. Dúfam, že nebude protestovať, poprípade sa aj on vystrieka do môjho. No do izby vchádza otec, nariaďuje nám, aby sme si ľahli na brucho, a ruky nám pripína k bokom postele. To aby ste si v noci nehonili svoje penisy.

Ticho v izbe preruší Ferove: "Sme v piči, sme v totálnej piči. To, kde si našiel takého debila, ako je tvoj nový foter. To nie je pravda, to je len zlý sen."

"To je skutočnosť," oponujem mu, "žiadny zlý sen…" Únavou zaspávame.

Budíček nám vyhlásili už o 5. rannej hodine. Po raňajkách, urobení poriadku a hygiene otec priniesol 2 sady pracovného odevu, ktorý pozostával zo zelenej košele, veľkých zelených treniek a čiernych vojenských kanád. Fero nechápal, prečo si to má aj on obliecť, no jeho otec ho zahriakol, aby si to okamžite obliekol. Potom Ferovi bola nadiktovaná dohoda a úlohy podľa našej predlohy. Fero ich písal so slzami v očiach.

No ale to nebolo všetko, ako sme si mysleli, teraz mám písať aj ja, a to ako dodatok k zmluve.

"No mládenci, ako sa vám páčilo, keď vám spolužiaci nosili tašky do školy alebo nosili desiatu, či vám museli nosiť peniaze? No od pondelka sa to zmení. Teraz budete nosiť tašky vy im a budete robiť i desiate podľa ich výberu." Svojich spolužiakov, ktorých budeme obsluhovať, si budeme po týždni striedať. No a obaja budeme chodiť piatok robiť na chalupu a môj otec nás bude platiť 1€ za hodinu. No tieto zarobené peniaze budeme musieť odovzdávať svojím spolužiakom, je to postupne vracanie nášho dlhu. Oni sú o všetkom oboznámení. Dajú vám potvrdenie, koľko peňazí ste im odovzdali, a tu máte každý svoj zoznam na týždeň, aby ste vedeli, čo im máte urobiť na desiatu do školy.

Ferov otec žiadal heslo, aby sa dostal k Ferovým známkam, ale on zapieral, že ho nepozná. Jeho otec sa nedal oklamať a zavolal triednej učiteľke, ktorá mu ho veľmi ochotne povedala. Kontrolou známok sa Ferov otec len čudoval nad zlými známkami za posledný týždeň.

"No máš čo opravovať, za tieto ťa nebudem trestať, ale už od pondelka si na teba posvietim." Fero sa triasol, ale zimou to nebolo. Uvedomoval si tak isto ako ja, že staré dobré časy nám skončili a začína nám iný život, ktorý ani jeden z nás nečakal. Otec nás zaviedol na miesto dnešných prác a každému z nás zadelil prácu.

"Mládenci, aby ste vedeli, pracujete pod kontrolou kamery, tak žiadne zašívanie sa, najmä kým ja pôjdem odviesť Ferovho otca a priveziem mamičku…"
Robota bola ťažká, Fero provokoval, ako by si dal cigaretu a pivo. No my sme mali k dispozícii len čistú vodu.

Konečne večer a my sme si mohli konečne oddýchnuť. Dnes sme už neboli zamknutí ako zajatci. Ferovi som opatrne začal rozprávať, že už nebudeme môcť využívať na ukájanie sa spolužiakov a mali by sme si navzájom vypomôcť.

"Čo? Si debil?" osopil sa Fero, "veď ešte teraz ma bolí zadok, čo si mi ho tým didlom šukal." Nastalo ticho, ktoré ale prerušil Fero. "Aby si nepovedal, že nie som kamarát, niečo vymyslím, ale daj mi do pondelka čas…"

V nedeľu po raňajkách sme sa pobalili. Otec každému vyplatil po 15 € a odišli sme domov. Cestou otec zastal pri hypermarkete, aby sme mohli kúpiť potraviny na pondelňajšie desiate pre spolužiakov.

Do večera som doma strávil čas nad učebnicami a prípravou do školy. Keď som zaspával, predstavoval som si, ako mi Fero nadstavuje zadoček…