- Stano
Zobúdzam sa po preflámovanej noci.
Kruci, čo som to pil? Mám mierne okno. Spomínam si, že som bol v bare. Prisadol si ku mne taký sexi chlpáč a dali sme si pár drinkov.
Viem, že som ho pozval k sebe, ale cestu si nepamätám.
Útržky, fragmenty. Nahota. Spotené telá, kefovačka…
Prejdem si po tvári. Bol to sen alebo realita? Pod prstami cítim vrstvu niečoho, čo na tvár nepatrí…
Vystriekal sa mi na tvár?
Každopádne ma určite vytrtkal. Čo mal za vtáka? Baranidlo?
Prejdem si prstami po dierke. Nabehnutá a bolestivá. Fasa, a ja si z toho dokopy nič nepamätám.
Pohnem sa na posteli a hlava mi ide explodovať. Ježiš, chcem zomrieť. Káva, sprcha, nie nutne v tomto poradí.
Vstávam a nahý prechádzam do kuchyne a zapínam kávovar.
Zvonček. Bože, čo ľudia nemôžu spať? Hodím okom na hodiny. 10.30. Hmmm, asi už nie je ráno.
Beriem šálku s horúcou kávou a otváram dvere.
Za dverami stojí chlap. Odhadom môj vek, moja výška, široké ramená…
Nech nie som po opici a vymrdaný, tak by som sa nechal ukecať.
Stojí tam s kanvicou v rukách, ústa pootvorené a hľadí na mňa.
"Eeeeee," prehovorí.
No fasa… krásny si, len čo je pravda. Z montérok bez trička mi dáva na obdiv svoju hruď zarastenú hustými čiernymi chĺpkami. Polodlhé vlasy, strapatá brada…, ale prečo taký chlap musí byť debil? Niekto hore má fakt zmysel pre humor.
Premeriava si ma od hlavy až pätám a naspäť.
Prečo sa mu oči zdržali na mojom vtákovi? Pozriem dole a zisťujem, že som stále nahý a k tomu polovičná erekcia. Veď nech sa chlapec pozrie, nemám sa za čo hanbiť.
Stretnú sa nám pohľady a ja spýtavo zdvihnem obočie. Zasmeje sa.
"Ahoj, prepáč, že ťa ruším, ale som bez vody, mohol by som si nejakú nabrať? Mimochodom, som tvoj nový sused."
Pozerám na tú dokonalú tvár.
"Jasné, poslúž si, kuchyňa je napravo," kývnem rukou a odchádzam do sprchy. Musím s tým nastupujúcim tlakom niečo urobiť.
"Keď budeš hotový, tak zabuchni," poviem a odchádzam do kúpeľne.
***
"Ako to ide, chlapi?" zakričím od dverí a vchádzam do svojho vysnívaného bytu. Stodesať štvorcov čistého luxusu. Veľa svetla, veľa miesta.
Zamierim do kuchyne, odkiaľ počujem hluk a hlasy.
"Čo sa tu pre boha deje?" zvýšim hlas na osadenstvo a pozerám sa na tú spúšť na zemi.
"No viete šéfko, trúbky si out. Zanesené a úplne nepriechodné. Musíme ich vymeniť, inak za pár týždňov vytopíte susedov."
Kývnem na znak, že chápem. Nič sa nedá robiť. Ak je toto jediný problém, ktorý musím riešiť, tak je to v poriadku.
"V poriadku, Janko," pozriem na vedúceho skupinky, prešedivelého pupkatého majstra. "Len nech je to v poriadku, nikam sa netreba náhliť."
Nájom v byte, kde sa teraz zdržujem, mám zaplatený do konca mesiaca, takže ešte mám čas. Vlastne tam chodím len prespávať. Všetok čas venujem prerábke svojho hniezda.
"Dajte sa do práce a ja zatiaľ urobím kávu a pridám sa k vám."
"Eeee… no… šéfko, ale tá voda nejde, veď viete…, museli sme ju odstaviť…"
"Čo prosím??? To sme odstavili od vody celý barák? Ľudia ma zabijú."
"Nie, nie, len vás, kým to dokončíme," ospravedlňujúco sa na mňa usmeje. "Skúste poprosiť susedov…," navrhne.
No, fajn nápad, aspoň niekoho spoznám. Beriem kanvicu a vyrážam na misiu.
Keďže môj byt sa rozkladá na celom podlaží, schádzam o poschodie nižšie a zastanem pred mohutnými mahagónovými dverami.
Podľa informácií je tento byt veľký ako môj.
Veľmi praktické. Aspoň človek nemusí počúvať zvuky mládeže, ktorá žúruje alebo hádky podnapitého manželského páru.
Zazvoním a čakám.
Počujem zvuky mrmlania z opačnej strany dverí.
V tom sa dvere rozletia a ja hľadím na najsexi chlapa, akého som kedy videl. Teda aspoň dnes.
Vie o tom, že je nahý? Jeho penis nie je úplne v kľude. Vyzerá to na začínajúcu erekciu. Akosi neviem, ako mám reagovať.
V ruke zviera šálku s kávou, strapaté vlasy a krvou podliate oči na mňa hľadia s otázkou.
Začnem koktať niečo o vode, ani sám neviem čo. Jeho dokonalé hladké telo ma obralo o schopnosť vnímať aj niečo iné.
Sebavedome stojí nahý vo dverách, a buď si je taký vedomý svojej príťažlivosti, alebo má takú opicu, že nevie, čo robí. Pozýva ma dnu a rukou mávne smerom do kuchyne.
"Keď budeš hotový, tak zabuchni," zvolal, keď odchádzal do kúpeľne. Musím poznamenať, že aj pohľad zozadu stál za to. Dokonale štíhle nohy zakončené svalnatým zadkom. Nie moc, tak akurát.
Naberám vodu a mierim ku dverám.
Počujem zvuk sprchy. Prichádzam ku kúpeľňovým dverám, ktoré sú pootvorené. Vidím siluetu nahého tela, ruky opreté o stenu a voda steká na hlavu. Ten pohľad ma vzruší aj rozruší. Je čas vypadnúť.
"Vďaka za vodu. Vidíme sa," zakričím len zo zdvorilosti, viem, že pre šum vody ma nemôže počuť. Potichu za sebou zatváram dvere a hlasným odfúknutím sa opriem o jeho dvere.
Bože, to je chlap. Ale bude sa so mnou baviť? Viem, ako to chodí medzi susedmi. Zdvorilostné dobrý, a tým to hasne. Niečo musím vymyslieť. Musím.
***
Uplynuli zhruba dva týždne od návštevy môjho sexi chlpatého suseda. Tak si ho v hlave volám. Asi preto, že sa mi akosi nepošťastilo zistiť jeho meno. Klamem sám seba. Žiadne zhruba. Je to pätnásť dní a štyri hodiny. Asi mi šibe.
Otváram vchodové dvere, vchádzam do vestibulu a vyberám schránku. Samé letáky, samozrejme, ako vždy nič zaujímavé. Ale počkať… v ruke držím bielu obálku. Žiadna adresa. Obyčajná biela. Otváram ju priamo na schodoch. Pozvánka na kolaudačnú párty môjho nového suseda. Zajtra o siedmej. Z mne neznámeho dôvodu sa mi zrýchli dych a začínam sa potiť. Čo to so mnou je?
Dýchaj, chlapče, hovorím si pre seba a kráčam k sebe.
Sám pred sebou musím prestať hrať komédiu a priznať si, že ten človek ma zaujal. Zajtra. Zajtra sa ukáže čo a ako.
Piatok, krátko pred siedmou… dal som si na sebe záležať. Aspoň myslím. Ležérne voľné nohavice, tričko neurčitej farby, hladko oholený. S vlasmi bohužiaľ moc neurobím. Sú strapaté od prírody. Schytím zo stola fľašu whisky, darček pre hostiteľa, a kráčam o poschodie vyššie.
Skôr, ako stihnem zazvoniť, sa dvere otvoria a tam stojí moja sexi návšteva z pred dvoch týždňov. Ľahké ľanové nohavice a biela košeľa dávajú vyniknúť jeho snedej pokožke a chĺpkom na hrudi i svalnatým zápästiam. Chvíľku na mňa pozerá, vzápätí sa usmeje a ukáže rad bielych zubov.
"Ahoj a vitaj. Pod ďalej. Ja som Jaro," predstaví sa a podáva mi ruku. "Prepáč, na moment som ťa nevedel zaradiť, oblečeného som ťa hneď nespoznal," usmeje sa ešte širšie na vlastnom vtipe.
"Teší ma, som Tomáš. Vidíš, a to si ma nevidel vo všetkých polohách, len v tejto jednej," vraciam mu pokus o fór, ktorý mi moc nevyšiel. Odvrátim zrak, ale nedá sa nevšimnúť si, ako mu zaiskrí v očiach. "Darček pre teba," podávam mu fľašu a červenám sa.
Prečo sa krucinál červenám? Nikdy som nebol v rozpakoch pred žiadnym chlapom.
Radšej sa obzerám po preplnenom byte. Hlava na hlave. S hlasným výkrikom sa k nám rúti drobná kyprá blondínka. Vrhne sa na Jara a s výrazným mlask ho bozká priamo na plné pery. Niečo sa vo mne pohne, odvraciam oči a mám chuť odísť.
"Prepáč, Tomáš, musím na chvíľku odísť. Bav sa. Ešte sa zastavím," hovorí mi a odpláva aj s blondínou v závese, ktorá neustále niečo hovorí.
Sedím bokom od otvorených dvier terasy a popíjam už druhý drink, v ktorom cinkajú kocky ľadu. V takýto horúci večer nie práve najlepší nápad. Neustále sledujem Jara, ako chodí od skupinky k skupinke a hltám ho očami.
Niekto nerád nosí spodnú bielizeň, pomyslím si, keď sledujem je mužstvo, ako sa voľne pohybuje v nohaviciach. Rozoznám to. Tiež tieto veci nemám rád a už vôbec nie v horúcom počasí. Privriem oči a prestavujem si Jara v rôznych situáciách. Ani v jednej z nich nemá na sebe šaty.
"Ahoj," ozve sa z ničoho nič nado mnou.
"Ahoj," odpoviem a hltám ho očami.
"Prepáč, že sa ti nevenujem. Nečakal som takú účasť. Urobím ti súkromnú prehliadku. Niekedy, keď tu nebude toľko ľudí," hovorí mi a mne napadajú rôzne scenáre.
"Jasné, ako ospravedlnenie ma môžeš pozvať na večeru," vyletí zo mňa skôr, ako si stihnem premyslieť odpoveď. Fuuuuuuuuuck!!! Čo sa vtieraš človeče, kričím na seba v duchu.
Jeho intenzívne oči má spaľujú. Čakám, že sa zvrtne a odíde alebo sa rozosmeje. Miesto toho si kľakne a chytí ma ledabolo za koleno. Je mi horúco.
"Oki, tak zajtra o ôsmej, tu u mňa. Budú špagety so syrom," potľapká ma po nohe a vstáva.
Nemám slov.
"A… hmmm, ešte maličkosť…," nakloní sa blízko k môjmu uchu. Jeho dych vonia po škorici. "Neviem síce, na čo si myslel, kým som prišiel, ale je to trochu vidieť…"
Pozriem sa na nohavice a vidím, ako sa kopček v rozkroku zväčšil. Mám skoro erekciu.
Krásne sa na mňa usmeje, žmurkne a odchádza.
Predýchavam.
Mám rande. Máš rande, Tomáš. Teda aj on je gay. A ak nie, aspoň si popasieš oči.
Ukľudňujem sa, cítim, ako erekcia poľavila. Dvíham sa na odchod.
Teraz chcem byť sám.
Zajtra…
Komentáře