TROYAT: Tvrdé zacházení jako sexuální preference ano, jako stav společnosti ne

Ahoj TROYATe,

rozhodli jsme se tě společně s redakcí Ostrovních povídek trochu vyzpovídat, jelikož jsi byl tím šťastlivcem, který zabodoval v anketě Povídka roku 2017 v kategorii Tvrďárna. Budeme tedy moc rádi, když nám zodpovíš pár otázek. :)

Ahoj Jaachime,

ďakujem, že si sa ozval. Rád ti odpoviem na tvoje otázky čo najobšírnejšie. Ak by ťa to nudilo, alebo ak by si pri tom zaspal, kľudne to skráť. (pozn. redakce – nezaspal, nezkráceno :) )

Na začátek položím trochu očekávanou otázku: Jaké je pozadí vítězné povídky? Co (popřípadě kdo) tě k jejímu psaní inspiroval(o)?

Určite si si všimol, že prostredie v Cukrovej hore hodne pripomína armádu, keďže to prostredie dôverne poznám od 15 rokov, umiestil som práve príbeh tam. Aby som tam mohol vymyslieť nejaké vlastné pravidlá, vymyslel som teda Cukrovú horu. Tvrďárny mam rad aj v živote, holdujem tomu možno skôr ešte ako od 15 rokov, takže mám veľa skúseností aj v tejto oblasti, a rozhodol som sa to preto spojiť. Mne sa najlepšie píše, ak píšem o niečom, čo poznám a čo mi je blízke, a ak niečo nepoznám, snažím sa to písať tak, aby to bolo uveriteľné, ale v podstate si ani veľmi vymýšľať netreba, pretože život prináša rôzne neuveriteľne situácie, tak ich len používam v tom BDSM prostredí.

Vždy ma táto problematika zaujímala aj profesne, preto som to so záujmom sledoval nielen v mojom bezprostrednom okolí, ale aj v tlači, či už išlo erotické hry alebo bežný život, väčšinou v nejakých uzavretých sociálnych skupinách.

Jaký je tedy tvůj postoj vůči chování a zacházení, které se v povídce objevuje?

Aký je môj postoj k tomuto? Ako sexuálna preferencia áno, ako stav nejakej sociálnej skupiny nie, aj keď v našej spoločnosti je to tak hlboko zakorenené, že sa nemôžme diviť, keď to niekde prepukne do chorobného stavu. Aby som to nejako priblížil, raz som bol na nejakom lekárskom vyšetrení a paní doktorka sa pýtala, kde pracujem, tak som jej odpovedal. Opýtala sa ma, prečo sa tí vojaci tam tak šikanujú. Opýtal som sa jej: „Paní doktorka, keď ste nastúpili do svojho prvého zamestnania niekde v nemocnici, mohli ste si prvá vyberať, kedy chcete služby alebo kedy chcete čerpať dovolenku? Nie, vždy sú dôležitejší tí, čo sú starší a skúsenejší, a tí, čo majú nejaký status a spoločenské väzby, a v takých uzavretých komunitách ako armáda, väznice a internáty sú tieto rozdiely viditeľnejšie a oveľa tvrdšie.“ A to sme sa bavili o lekároch – vzdelaných a inteligentných ľuďoch. Tak aby som dokončil odpoveď v nejakej zdravej forme: áno, iba len pokiaľ to nikomu neubližuje. Ja napríklad neuznávam ani také tie americké spolky, ktoré majú tu obeť posunúť vyššie, ako to často prezentujú v tých filmoch. Vždy to tu obeť nejako poznačí.

Kev natáhl Dredaře na 6 dílů, ty jsi však už na první díl navázal 10krát. Blížíme se k vrcholu Cukrové hory, nebo jsme stále ještě v polovině cesty?

Tak ako som písal na začiatku, pobyt v ústave je na štyri roky a poviedkou som niekde na začiatku prvého. Môžem akurát prezradiť, že príbehy budú každý rok uzavreté a že novým rokom príde nová zápletka, postavy niektoré odídu, nové rovnako zaujímavé prídu, každopádne verím, že sa čitatelia nebudú nudiť a ostanú mi verní aj naďalej.

Nyní trochu volněji. Víme, že umíš napsat kvalitní tvrďárnu, ale dokázal bys napsat i romantickou povídku?

Áno, viem napísať aj romantickú poviedku a určite si ju časom budete môcť prečítať. Mám ju už dlho rozrobenú.

Jsi také jeden z nových autorů na Ostrovních povídkách, a tak se ptám i tebe, jak myslíš, že se bude tvá tvorba dále vyvíjet? Co můžeme od TROYATa čekat? :)

Myslím, že ostanem pri tvrďárnach. Mám rad pochmúrne miesta, divných ľudí, rôzne tajomná a záhadná, tak určite ich vo svojej tvorbe použijem.

Samozřejmě nemůže chybět menší zpovědnice, takže… kdo je to vlastně TROYAT? Zkus se nám trochu popsat.

TROYAT je prezývka, nick. Používam ju od vtedy, čo bol chat na teletexte, a nevedel som si rýchlo niečo vymyslieť, tak prvé, kde mi pichli oči, bola polička s knihami. Mali sme doma nejakú knihu od toho autora, tak som to použil a od vtedy ten nick používam. Pod týmto nickom vlastne dodnes vystupujem všade na rôznych internetových fórach a chatoch, takže pokiaľ niekoho zaujímam natoľko, že by chcel o mne vedieť viac, nebude mať problém ma nájsť ako dominanta praktikujúceho BDSM.

Ani tebe bezpochyby nemine otázka týkající se Ostrova. Víme, že jsi už ve spolupráci s TomDogem, autorem několika povídek z tohoto prostředí, vydal povídku Tomovy prázdniny. Nehodláš přesunout nějaký svůj další příběh právě do Ostrovního ráje?

Tomovy prázdniny som mal už niekoľko rokov pripravené s niekým iným. No ten dotyčný si nebol schopný nájsť čas, aby napísal svoju verziu príbehu. Som rád, že sa svojej úlohy veľmi dobre ujal TomDog, čím mu ďakujem a pozdravujem ho. Prezradí, že bude mať pokračovanie. A čo sa týka Ostrovných poviedok… už si nepamätám, kto ma k Ostrovným poviedkam priviedol, a musím povedať, že ma tá myšlienka veľmi nadchla a dodnes to pokladám za geniálny nápad. Keď som sa v tom začal šprtať, čítal si pravidlá, ako to funguje… teda ako by to malo fungovať… priznávam, že neviem, či to tak funguje, pretože som tých Ostrovných poviedok prečítal veľmi malo. Zistil som, že pre mňa to nebude schodná cesta, pretože som sa v tých pravidlách stratil, a musel by som všetky tie poviedky prečítať, aby som vedel do toho nejak naviazať. A čítať ma to nejak veľa nebavilo. Niektoré boli nudne, iné nezáživne, teda pre mňa. Určite sa hodne čitateľom páčia… Nemyslím, že by som bol nejaký náročný čitateľ, ale musí ma to zaujať. No tak aby som to zhrnul, myslím, že písať ostrovné poviedky bez toho, aby som poznal poviedky ostatných, sa nedá, tak asi sa k tomu ani nedostanem.

Je nějaký autor, se kterým bys chtěl v budoucnosti spolupracovat? Jaké jsou tvé nároky ohledně psaní?

Mám rad autorov, ktorí nemajú problém písať. Začnú o varení nedeľného obeda a dostanú sa až pochovávaniu Eskimákov a vy ani nepostrehnete, ako ste sa tam dostali. A tak pokiaľ sa niekto taký nájde, rad s nim budem spolupracovať, ak by aj on mal záujem. Ak si čakal, že napíšem konkrétne meno, tak to nie. Nemám nejak tvorbu kolegov zmapovanú, nečítal som na OP veľa poviedok, od istého času som sa zaprisahal, že pokiaľ mam niečo komentovať, čo sa mi nepáči, tak to radšej komentovať nebudem. Párkrát som v snahe pomôcť autora skôr ranil, ako ho nejak posunul vpred, preto ak už niečo skomentujem, musí sa mi to naozaj páčiť, a pokiaľ ma poviedka nezaujme hneď od začiatku, tak ju už nedočítam. Iba niekedy, len z úcty k autorovi, pretože je to pre mňa strata času. Preto ani neviem nikoho menovať, ale musím povedať, že v ankete o poviedku roka som mal jedného favorita vo svojej kategórii, ktorému som držal palce. Ale aby si si zas nemyslel, že čítam len tvrďárny, tak aj Dredař sa mi veľmi páčil.

A nyní… máš nějaký prostor pro to, co bys rád řekl čtenářů, autorům, komentátorům a všem na OP. :)

Ja sám mam veľmi rád filmy, veľmi rád! Pozriem si, ak môžem, niekoľko filmov denne. V podstate sa čudujem, že v dnešnej dobe ešte niekto číta, a čudujem sa ešte viac, že niekto číta poviedky "ochotníckych" autorov, ktorý píšu na OP. Veľmi si týchto ľudí vážim, že v dnešnej dobe, keď už bolo všetko napísane a sfilmované, si niekto sadne a číta tieto naše literárne pokusy a ešte sa mu aj páčia! Zároveň obdivujem všetkých autorov, že píšu a že majú tu silu pokračovať a odovzdávať kus seba. Tak obom odkazujem: zotrvajte. Čitateľom – zotrvajte nás čítať – a autorom – zotrvajte písať. Hovorí sa, že písanie je ako jazdenie na bicykli... keď sa to raz naučíš, tak to už ide samo. Neviem, či to je tak, lebo mne to dáva vždy zabrať a niekedy sa pri tom poriadne spotím. Nie je to ľahké nachádzať vhodne slová do textu poviedky, preto som rád, keď si môžem prečítať nejaký komentár. Ostatní mi iste dajú za pravdu, že to veľmi poteší, keď si môžeme prečítať reakciu. Preto odkazujem všetkým komentátorom: nebojte sa napísať svoj názor, veľmi nám to pomáha, či už je to prejav súhlasu a obdivu, alebo naopak.  A samozrejme nemôžem zabudnúť na tvorcov OP, ktorým  patrí veľké vďaka, že pracujú na takomto projekte a že ho držia pri živote. Je veľa ľudí, ktorým to pomáha, či už len tým, že sa s nimi niekto podelí o svoje pocity, alebo sa môžu s niekým stotožniť. Samozrejme nemôžem zabudnúť ani na svojich čitateľov. Veľmi ma prekvapilo vaše hodnotenie a hlasovanie a veľmi vám za to ďakujem a dúfam, že vás čoskoro neomrzím.

Děkuji mockrát za rozhovor a za tvoje obsáhlé odpovědi. A přeju hodně zdaru do dalšího psaní!

A vám čtenářům děkuji za přečtení celého rozhovoru. Budu velice rád, když zanecháte komentář, jak TROYATovi, tak mně, abychom věděli, co do příště zlepšit, nebo naopak, co více probrat, popřípadě koho byste rádi měli „na plovárně“.

Jaachim