Romány

  • Oliver
Stylromantika
Datum publikace16. 11. 2026
Počet zobrazení1295×
Hodnocení4.58
Počet komentářů5

Život na intráku šiel ďalej. Dano je fakt férový týpek. Moje priznanie si nechal pre seba. Nešlo však nevšimnúť si jednu vec…, a možno ešte jednu. Od toho rozhovoru už nechodil po izbe nahý. Rovnako ranné stoporenie údu sa snažil zakrývať. Snáď preto, aby som si to nevysvetľoval inak, no zaiste ma nechcel provokovať. Pravdupovediac bol dobre stavaný, taktiež aj značne vybavený, inakšie by si v porne nijako neškrtol. Že vraj nie je môj typ. Opäť klamstvo. Stačilo by jediné súhlasne znamenie, nezaváham a urobím to. Svetlovlasý, tmavovlasý, holohlavý…, na tom predsa vôbec nezáleží. Dôležité sú skôr sympatie, jemné iskrenie, a ak zapracuje chémia, potom ktorýkoľvek chalan uvažuje inou časťou tela… Rozhodne to nebýva rozum.

  • Oliver
Stylromantika
Datum publikace2. 11. 2026
Počet zobrazení1455×
Hodnocení4.69
Počet komentářů5

Až teraz som si uvedomil faktickú skutočnosť. Bol úplne nahý. Postával tam predo mnou, pripomínajúc významného atléta v celej svojej vyšportovanej kráse. Sotva ho moje prekvapené oči uzreli, prebehla mi hlavou myšlienka, že práve on musel  v niektorom z minulých životov, pravda ak dáke skutočne jestvujú,  stáť Michelangelovi predlohou k vytvoreniu sochy povestného Dávida. Temer dokonale identická podoba. Husté, tmavé, vlnisté vlasy, aristokratická tvár, pôsobivo vymodelované, hladké  telo bez ochlpenia. Teda... Poniže brucha ma zaujal hustý chumáč kratunkých čiernych chĺpkov a ešte čosi. Jasný dôkaz toho, že jeden evidentný rozdiel odlišujúci ho od chýrnej sochy tu predsa bol. Viktorova mužská pýcha sa v mojich očiach javila byť podstatne výraznejšia než tá Dávidova. V ten moment moja myseľ usúdila jediné. Mám asi najmenší penis na svete. Spamätávajúc sa z prekvapenia mi z hrdla vyšlo: „Ahoj.“ 

  • Oliver
Stylromantika
Datum publikace26. 10. 2026
Počet zobrazení1433×
Hodnocení4.50
Počet komentářů5

Posledné úpravy a ľudia zmizli. „Chalani, zvršky dole, zostanete len v bielizni. Tak a ideme na vec,“ prikázal režisér. Usadol do svojho kresla, komunikujúc s kameramanom, mu dával posledné inštrukcie. Obaja sme vyzliekli odev a postávali v boxerkách. Ja v červených a Chevalier v bielych. „Šup do postele,“ oznámil Radek so smiechom. Spočiatku išlo všetko dobre. Držiac sa režisérových pokynov sme hrali presne podľa jeho predstáv. Nasledovali veľavravné pohľady, nesmelé dotyky, prvé opatrné bozky. Doposiaľ žiaden problém. Zakrátko som ucítil, ako Chevalier celý stuhol a na nepatrný okamih akoby vypadol z koncentrácie a tým aj z celého deja. Jednoducho takúto reakciu nešlo nevšimnúť si. Obaja stále v pevnom objatí.