Romány
- mishoples
- black





Čítam tie zápisy, sú strohé, krátke. Často o žalúdočných problémoch. Kde tu sa objaví aj spomienka na incident, kde sa snažil ochrániť 13-ročného chlapca pred Stanom Hojstričom a nakoniec ho obvinili, že to on bol útočník. Ani jedna jediná zmienka o mne. Až mi to začínalo byť ľúto. Neskutočne ľúto. Na násilníkov si spomenie a na mňa nie. Ja, ktorý ho stále milujem. Milujem ho doslova a do písmena až po hrob. O mne ani jedna zmienka, ani jedno písmenko, ani čiarka. Plačem.
- mishoples
- black





“Mirko myslí, že či sme si tam my dvaja…,” vysvetľuje mu Andrej. “Neboj sa, nevrzli sme si tam, ja som na baby, ale Andrej je skvelý chalan, aj keď je gay,“ uisťuje ma Sveťo. Zazvoní mu mobil a povie, kde je. Už som pokojnejší. Sveťo vyzvedá od Andreja, čo robí. Môj chlap sa prizná, že pomocného robotníka na stavbe. Sveťa zaujíma, koľko zarobí, a keď mu Andrej povie sumu, sa len zasmeje. “Vyser sa na takú robotu, u mňa dostaneš okamžite päťkrát viac, a keď sa osvedčíš, môže to byť aj desaťnásobok,” ponúka mu prácu Sveťo. Andrejovi zažiaria oči.
- mishoples
- black





“Raz sme sa sprchovali a v base je hierarchia. Každý má svoje miesto. Na vrchole je kápo a ten má zástupcu a potom rôznych poskokov. Z druhého klanu mali niečo proti nášmu kápovi. Jeden chlap naňho zaútočil žiletkou a ja neviem, ako som sa medzi nimi ocitol. Švih a žiletka zasiahla moje stehno. Nebol to útok na mňa, ale ja som si to zlízol. Vďaka tej jazve som sa stal kápovým chránencom a…,” náhle sa Andrej zasekne. “Čo Andrejko? Pokračuj,” som zvedavý, čo sa stalo.
- mishoples
- black





Krásny je deň, keď Tvoja tvár sa smeje,
už nie si sám, nech Ťa to pri srdci hreje,
veď život samotný je túžba nesplnených prianí,
lež ten, čo Ťa miluje, Tvoju dušu chráni
a s Tebou splnia sa mu všetky krásne priania,
keď láska kvitne v nás, od večera do svitania.
- mishoples
- black





Andrej ma chytí za ruky a vážne mi pozrie do tváre. “Vieš, Mirko, teraz ti to už môžem povedať.” “Čo Andík?” ostávam prekvapený. “Mal som veľké obavy, obrovské obavy, aké to bude. Teda ani neviem, či to chceš vlastne počuť,” pýta sa neisto. “Andrej, chcem vedieť všetko, čo sa ťa týka, nech je to čokoľvek,” uisťujem ho.
- mishoples
- black





“Mirko, teraz ťa musím pripraviť, ak ti bude čokoľvek nepríjemné alebo ťa to bude bolieť, okamžite povedz.” Ja len súhlasne zahmkám. “Rozumel si? Nechcem ti nejako ublížiť. Prvý raz to dosť bolí.” “Navadí,” chcem byť odvážny, ale popravde, moja tréma a obavy stále rastú. Andrej otvára zásuvku na nočnom stolíku. Vyberá indulonu. Natiera mi ružicu okolo konečníka. “Najprv ťa trochu vyprstím,” oznámi mi. “Čo ma?”
- mishoples
- black





Ešte jedna pusa a vychádzame z kríkov. Oproti nám sa rútia dvaja policajti. “Chlapci, nevideli ste tu nejakých trtkošov?” pýta sa jeden. “Prosím?” pýtam sa zarazene. Cítim, ako sa červenám. V duchu mu odpovedám “My nie sme trtkoši, my sme fajčoši.” “Súložiacu dvojicu, pohlavný styk, ak viete, čo to je! Dostali sme hlásenie,” dodáva druhý, ktorý nás považuje za nepoškvrnené vtáčatká, ale my sme už riadni vtáci.
- mishoples
- black





“Elektrizuješ!” tvrdí, že na vine som ja. Znova sa pokúsime o dotyk. Puk, ďalší úder. “Je to suchý vzduch.” Ide do kúpeľne, pustí si na ruky vodu, vlhkými rukami si prejde po nohaviciach. “K tomu krepsilonky, sme ako malé elektrárne,” pobozká ma. Idem si aj ja zvlhčiť ruky. “Tak vieš, prečo má Pinokio nervy, keď ide okolo zápalkárne?” figliarsky sa usmieva.
- mishoples
- black





“Andrej, ty si už niekedy robil to…,” neviem, ako presne nazvať maznanie sa s našimi vtákmi s ústami. “Myslíš fajku alebo učene orál?” pomôže mi Andrej. “Áno, to,” pritakávam. “Bohužiaľ robil. Mirko, ale skutočne krásne a ozajstné to bolo až s tebou,” ovinie mi ruku okolo krku a začne ma bozkávať.
- mishoples
- black





“Nekňourej, brouku, mne to už chytlo. Koukni jako šilhám rukama,” začne Andrej parodovať Fredyho v češtine. “Šilhá se očima vole, né?” zakosím aj ja do češtiny. “Možno máš pravdu, to je asi žmurkať,” uvedomuje si Andrej chybu. “Myslím, že žmurkať je mrkat, ale šilhat, to je…,” neviem si teraz ja spomenúť na správny slovenský výraz, ale priblížim obe zrenice k nosu a názorne mu to ukazujem. “Ahá, máš pravdu, to je škúliť,” napadne Andrejovi ten správny preklad.
- mishoples
- black





“Ukáž vtáka,“ prikazuje Stano. “Obyčajný normál, na teba sa nechytá,” konštatuje Čierny Peter. “Háčik, si na rade!” Andrej vytiahne svojho krásavca. Všetkým je na prvý pohľad jasné, že ide o pekný kúsok. Andrej oblúkom začne šťať, je asi pol metra od poslednej značky, ale jeho prúd silnie a preští najvzdialenejšiu značku minimálne o 20 cm. Chalani jasajú. “Andrej! Háčik je víťaz!” oslavujú ho, ako keby vyhral maratónsky beh. Viacerí tvrdia, že ho má aj najdlhšieho. Stano si sťahuje tepláky, porovnávajú si ich navzájom.
- mishoples
- black





Cítim, ako sa jeho bradavky menia na kamienky. Neuveriteľné, aké sú obe naše telá na seba vnímavé. Ďalšie miesto, kde pociťujem elektrizovanie, je môj pupok. Andrej mi ho láska jazykom. Naše vianočné stromčeky už túžobne stoja a chceli by vypustiť svoj salónkový fondán vášne. My v objavovaní jeden druhého pokračujeme. Andrej si na mňa líha celým telom. Mám strach, že sa napichne na môj stožiar. Cítime, ako nás naše stromčeky otláčajú. Andrej mi vsunie svoj stromček medzi stehná a robí prírazy. Ja ho hladkám a hryziem do ucha tak, ako mi to robí aj on.
- mishoples
- black





“Pozri, týchto nám bol čert rohatý dlžný,” pošepnem mu. “Nemaj nervy!” upokojuje ma. “No čo borčekovia, čo ste robili v tých kríkoch?” provokatívne sa pýta Stano. “Čo asi? Bozkávali sa a vyhonili si,” povie s takou samozrejmosťou Andrej, až mi to vyrazí dych. Mám dojem, že sa asi zbláznil. Cítim, že sa červenám.
- mishoples
- black





Budím sa na to, ako Andrej protestuje. “Nie, nie, nechaj ma prosím! Nie, nerob to!” chvíľami prosí, chvíľami nadáva. “Andrej, Andrejko, čo je? Čo ti robím?” som preľaknutý, že som mu ublížil. Andrej pokračuje v prosbách, jeho hlas je zúfalý. Zúfalstvo chytá aj mňa. Zažínam svetlo. Andrejovi stekajú po lícach slzy. Stále opakuje.
- mishoples
- black





Teším sa. Príjemný pocit sa mi rozlieva po celom tele. Budem mať svojho ochrancu. Svojho anjela strážneho. Vtedy ešte netuším, že za tým neskutočne milým chalanským úsmevom sa skrýva aj čert pokušiteľ. Cítim, že môj malý v teplákoch chce byť znova veľký. Vidím, ako Andrejov pohľad skĺzne tým smerom. Prosím, Andrej, prosím, nerob to, lebo zas budem mať v teplákoch raketu Sojuz pripravenú na štart.