Romány

“Edo, poď dnu, moji rodičia sa chcú s tebou rozprávať,” povedal Ondrej. “Počkať, Ondro, predsa ty si bol… už nie Erik…,” nerozumel tomu Paľo. “Erik chce každého,” trpko sa pousmial Edo. “Ale okrem seba nemiluje nikoho,” skonštatoval Ondrej. “Tvoj foter je s tým ok?” ostal prekvapený Peter.

“Pavelko, tuším, že dnes ťa mám radšej ako včera,” vyznal mu svoj pocit. Keď sa Marcel vrátil, vybral nôž. Dal ho Petrovi do ruky a povedal mu, nech stlačí nôž v dlani, aby sa ostrie dotýkalo prstov. Potom to dal spraviť Paľovi. “Tento nôž je ako vyhrotená situácia medzi vami. Pokiaľ ho len držíte, nič sa nestane, museli by ste na ostrie veľmi pritlačiť, ale keď nastane skrat a vy nožom potiahnete, tak…” “Sa porežeme!” povedal Peter. “Alebo si odrežeme prsty,” dodal peháč.

“Petrus, ako dlho si mi už nepovedal túto vetu. Viem, dnes cítiš ľútosť z toho, čo sa mi stalo. Ja som šťastný, že si pri mne, ale čo ak ťa o dva týždne zmlátim tak, ako zmlátili mňa. Čo ak ťa zo žiarlivosti zabijem.” “Ale Pali, nepreháňaj.” “Petrus, nepreháňam, je to tak a ty to vieš, a ak to neurobím ja, urobíš to ty,” povedal Paľo rozhodne. “Takže ty hovoríš koniec?” zamrazilo Petra. “Petrus, neviem, fakt neviem, ale mám strach.” Do izby vstúpil ošetrovateľ s invalidným vozíkom. “Pán Hláska, idete na CT-čko.”

Paľo išiel za Alicou. “Pali, ak chceš, môžeme sa stretnúť aj po lyžiarskom.” “Alis, nie som proti, ale chcem ťa upozorniť, že my dvaja môžeme byť len kamoši,” povedal jej Paľo úprimne. “Veď si vravel, že nemáš dievča,” reagovala prekvapene. “To aj platí, ty si si nič nevšimla?” “A čo?” “Ja som vo vzťahu. Som gay, Alis,” pritisol ju k sebe. “S Petrom, však,” mala slzy na krajíčku, lebo k Paľovi cítila nesmiernu náklonnosť.

Rytmus sa začal zrýchľovať. Tichým ranným lesom sa niesli ich zvieracie zvuky. Asi 20 metrov od nich vyšli dva mladé 4 ročné jelene desatoráky. Zastali a pozerali na milujúcu sa dvojicu, ktorá sa dostala k vrcholu. Paľo v zášklboch plnil Petrovo vnútro teplým semenom. Striekať začal aj Peter. Jelene zastali, stále na nich hľadeli. Peter otvoril oči, drgol do Paľa. Oči chlapcov sa stretli s očami krásnych budúcich kráľov lesa. Chvíľu na seba pozerali. “No čo, kamoši, chcete sa pridať?” oslovil ich Peter. Až na Petrov hlas sa jelene prebrali z údivu a z toho, čo videli. Rozbehli sa po zasneženej pláni.

“Ale, ale, kolega Bystrický, nezdalo sa mi, že ste taký zarytý homofób.” “Aký som ti ja kolega, okamžite ma pusti!” ručal od bolesti Juraj. Paľo si ho otočil a pozeral mu do očí. “Pustím, neboj sa, ale najprv mi povedz, čo máš proti buzerantom? Ublížili ti?” nevydržal prenikavý pohľad Paľových očí a klopil zrak. “To nie, ale…,” strácal pevnú pôdu pod nohami. “Tak sa Lukimu ospravedlň, lebo to z teba vytrieskam, potom budeš môcť hovoriť, ako ti buzerant ublížil!”

Jazykom mu ešte poláskal vädnúci penis a presunul sa k Petrovi. “Ty moje zvieratko,” povedal mu nežne. “Ty môj divoký kanec, s tebou je každý okamih krásny,” chlapci po náročnom víkende zaspali v posteli, hoci nebolo ešte ani 9 hodín. Cez noc sa ešte dvakrát zobudili a dvakrát sa pomilovali.

“Vážení smútoční hostia, chcem sa vám poďakovať, že ste prijali pozvanie k tomuto stolu. Pred pár chvíľami sme na poslednú cestu vyprevadili moju milovanú starú mamu. Bola to úžasná žena. Jej odchodom mám pocit, že sa definitívne zavrela brána za mojim detstvom. Stará mama, to boli pre mňa krásne chvíle prázdnin a Vianoc. Keď prišla ona, bol to pre mňa vždy sviatok. Vtedy som ako dieťa vždy pociťoval pokoj a lásku. Ešte pred svojim odchodom na večnosť do náruče Boha som jej stihol predstaviť môjho priateľa. Ona ho prijala a určite by bola šťastná, keby ste ho prijali aj vy.”

Na pumpe si nemohli dopriať bozky, ale kým von fajčili a popíjali kapučíno, celý čas sa držali za ruky. Aj tento malý kontakt pohoršil jedného šoféra a okomentoval to. “Buzeranti zasratí, choďte sa obchytkávať inam.” Paľo ho prebodol pohľadom, Peter sa mu už chystal niečo štipľavé povedať. “Tí dvaja sú moji synovia, tak sa kroťte vo výrazoch a môže vám byť štyri, či sa držia za ruky, bozkávajú alebo oblievajú kávou,” mala pohľad odhodlanej levice. Muž si len niečo zahundral a nasadol do terénneho mercedesu.

“Palino, môžem ti urobiť dobre?” zašepkal. “Petrus, vážne mi chceš urobiť dobre?” opýtal sa Paľo. “Že váhaš!” usmial sa Peter. “Nechaj ma teraz samého, dobre?” povedal Paľo potichu, ale dôrazne. Petrovi prebehol po chrbte mráz. Tak zmierenie a odpustenie to ešte zďaleka nie je. Ale nechcel ísť s Paľom do konfrontácie či konfliktu. Lásku si nemohol vynútiť, to vedel. So slzami na krajíčku opustil Paľovu izbu.

“Petrus, ty budeš mať oproti mne veľkú výhodu, že máš prešívaného vtáka,” zatváril sa tajomne Paľo. “Prečo myslíš?” nevedel Peter, na čo sivooký peháč naráža. “Keď bude zima, teda myslím poriadna zima, a mne bude môj kokôtik mrznúť, tvojmu bude teplo, lebo je prešívaný,” usmial sa Paľo na svojom vtipe.

Snívali sa im krásne sny, popisovať ich by bolo ako nosenie dreva do lesa. Snívalo sa im o tom, čo práve robili. Ich sny boli o sexe. O krásnom, nežnom aj vášnivom sexe v ružových pančucháčoch. O sexe dvoch spriaznených duší, ktoré tak isto ako ich mladé krásne telá vytvárali dokonalý pár.

Márne Paľo hľadel do Petrových modrých dúhoviek, nevidel v nich ani náznak odpustenia. Videl v nich niečo hrozné. Niečo, čoho sa bál najviac. Nevidel v nich nič. Pre tie krásne modré dúhovky bol on, Paľo, vákuum, vzduchoprázdno, medzihviezdny mrazivý a smrteľný priestor, v ktorom je všetko živé odsúdené na zánik. Totálne nič a hrozivé ticho, z ktorého človek už po 15 minútach šalie.