• black
Stylklasika
Datum publikace22. 7. 2022
Počet zobrazení1379×
Hodnocení4.69
Počet komentářů4

“Bohužiaľ, už zatvárame,” oznámil predavač, zrejme vedúci predajne. Paľo nevedel, akým argumentom by ho mohol obmäkčiť, a keďže ho nič nenapadlo, sklamane sa bez slova otočil.

Vykročil nazad k zastávke. Ale smutný nebol. Stále si opakoval pred očami tu scénu, ktorá mu napadla u Petra. Postava chlapca, ktorá vystúpi z tmy javiska do svetla reflektoru. Chlapec, ktorý vyzeral ako nahý, ale nebol nahý, lebo mal na sebe biele pančucháče. Mal na sebe ten jeden krásny pásik vpredu a dva vzadu. V ušiach počul potlesk a na javisko vychádza ďalšia postava. Tá postava je on, má na sebe bledohnedé tričko a bledohnedé pančucháče. V ruke drží ružu a podáva ju bielemu. Nahne sa k nemu a chce ho pobozkať. V tvári bieleho jasne spoznávame Petra, jeho neposedné blonďavé kučery, usmiate modré oči. Tvár Paľa sa k nemu blíži, sleduje ho sivými očami, pery má už už pripravené na bozk. Priviera oči…

“Ahoj, spoznávaš mesto?” prerušil ho zo zasnenia hlas Moniky. 

“Vravela si, že španielčinu máš na druhom konci mesta,” trochu prekvapene reagoval Paľo, keď Moniku stretol tam, kde nemala byť. Práve teraz by bol najradšej sám so svojimi myšlienkami a spomienkami na to, čo zažil s Petrom.

Monika spustila, že ich zavolali všetkých z ľudovej školy umenia, lebo krajské divadlo pripravuje výpravnú rozprávku a potrebujú na jej naskúšanie aj výpomoc, tanečníkov, hudobníkov, ale aj mladých hercov. V literárno-dramatickom oddelení je len pár chlapcov, tak ich poprosilo vedenie divadla, aby im pomohli s náborom na školách.

“Ty si vravel, že ťa zaujíma divadlo,” spomenula si na jeho predstavovanie prvý deň v škole Monika. Paľo prikývol a súhlasil, že keď sa bude robiť výber, tak príde. Inokedy by bol takouto správou nadšený, ale teraz to malo preňho hodnotu ako pár mincí na hot-dog, pritom pred ním sa črtal Trójsky poklad, Atilov hrob, či Tutanchamónova hrobka. Vlastne dnes sa toho pokladu aj dotkol. A je dosť pravdepodobné, že sa ho dotkne a bude sa ním kochať aj zajtra. Peter mu navrhol, aby prišiel, lebo príklady z matiky sa mu zdajú viac ako ťažké. Teda to je oficiálny dôvod, ten skutočný by asi znel: “Dvom chlapcom v pančucháčoch sa kráča lepšie ako jednému.”

Keď doma zaspával, myslel znovu na Petra, na jeho nohy v bielych pančucháčoch, na jeho pevný penis, na jeho dlaň položenú na posteli, na jeho modré oči, na spojnicu troch švov medzi jeho stehnami, na kruhy, ktoré mu zadné švy robili na zadku. Cítil vzrušenie, ale rozhodol sa, že dnešný večer, tak ako to zvykol robiť už niekoľko rokov, si ho nevyhoní. Poznal dokonale sebauspokojovanie, ale to, čo zažil dnes, bolo celkom iné, inak vzrušujúce, jednoducho jedinečné. Doteraz viedol len monológ. Až dnes pocítil silu dialógu a to sú dva fenomény, ktoré sa dajú len ťažko porovnávať. Áno v divadle vás vie zaujať aj monológ, ale dialóg ponúka omnoho viac farieb, dynamiky a temporytmickej zmeny. Zaspával v ušiach so symfóniou, symfóniou pocitov, o ktorých len sníval a ktoré mu bolo dopriate zažiť.

Ráno mal jasný plán, zo školy ide rovno do Obuvi. Nové pančucháče teraz rozhodne potrebuje. Potom rýchlo domov, osprchuje sa, lebo dnes majú v škole aj telocvik a hlavne na dialóg, v ktorom chce pokračovať, sa patrí, aby bol čistý. Možno by mal použiť aj nejaký parfum, nie len tuctový deodorant, ktorý bežne používa. Má nejaké peniaze našetrené, tak ich môže na to použiť. Ale toľko peňazí ťahať do školy? Má päťstovku od mamy na pančucháče, na parfum by investoval podobne, ale v drobných nemá päťsto, tak musí zobrať tisícku, a to už je trochu riziko, nechávať taký obnos v šatni. Peniaze si dal do tenisiek pod vložku. Budú síce aromatické, ale ako známy politik povedal, že peniaze špinavé nie sú, tak nebudú ani smradľavé. 

Čas v škole sa mu neskutočne vliekol. Nevedel sa dočkať konca prvej hodiny. Nasledujúci telocvik prebehol rýchlo. V šatni si stiahol pančucháče spolu s nohavicami. Všimol si, že dvaja spolužiaci už mali na sebe spodky. Pančucháče však nevidel. Po telocviku myšlienky na Petra neboli tak intenzívne, lebo po rozcvičke hrali basketbal.

Po telocviku s obliekaním nerobil žiadnu vedu. Vytiahol pančucháče z nohavíc, natiahol ich na seba a vzápätí už mal na sebe aj nohavice. Celé to trvalo len zlomok času oproti tomu, ako sa vyzliekal včera u Petra. Všimol si, že ho sledoval ten istý spolužiak, ako aj včera v šatni. Keby bol Paľo všímavejší, tak by zistil, že aj on má na sebe pančucháče, ale nie bavlnenú klasiku, ale pánske.

Nasledovala hodina s triednou. Hneď v úvode zisťovala, či mu Paľo odniesol úlohy. Paľo prisvedčil, že áno a že dnes ide znova, aby mu pomohol s matikou. Triedna ho pochválila, že je to od neho šľachetné a že by bolo dobré z tohto urobiť zvyk, ak bude niekto dlhodobejšie chorý, tak by mal mať svojho prideleného sponzora, ktorý by sa s ním zameškané učivo doučil a podľa výsledku by mohol byť aj ocenený známkou.

Paľovi napadlo, akými slovami by triedna ohodnotila to, že mu Paľo pomohol uvoľniť aj nahromadený tlak v jeho semenníkoch. Teda že si ho uvoľnili obaja.

“Prečo sa usmievate, Paľo, neprijali by ste jednotku z matematiky, môžem to navrhnúť kolegyni, ak Peter bude dobre zvládať zameškané učivo,” reagovala profesorka triedna.

“Áno, to by som bral,” ešte viac sa musel usmiať Paľo. Jednotka z matiky za to, čo robil a zrejme aj dnes bude robiť s Petrom – “Super obchod!” To by sa dal nahovoriť aj na matematickú olympiádu.

Konečne skončilo vlečúce sa vyučovanie. Paľo rýchlo utekal do školskej jedálne, nezdržiaval sa tým, aby na nohách spolužiakov odhaľoval pančucháče. Nemal ani dôvod. Je dosť pravdepodobné, že čochvíľa bude mať nové pančucháče a v pančucháčoch ho čaká pod perinou jeho nový kamarát. Vlastne je to už jeho kamarát? Včera prvý raz prehodili medzi sebou pár viet. Pred tým sa vlastne ani poriadne nerozprávali, ale spojilo ich spoločné tajomstvo, spolu s ním vykročil na cestu spoznávania jeden druhého, ale aj seba samého. Čo ho čaká, to netušil, ale prijal ruku, ktorou sa ho Peter dotkol a ukázal mu, že sen nemusí ostávať snom, ale môže sa stávať skutočnosťou.

“Pomôžem vám s niečím, alebo poradím?” opýtala sa Paľa mladá predavačka, ktorý bezradne stál pri stojane s pančuškami a pohľadom hľadal predavačku, ktorá sľúbila, že mu ich v sklade pohľadá.

“Hľadám pančucháče, klasické, bavlnené, ale väčšie ako 160-tky,” povedal jej.

“Áno, mali sme, kolegyňa ich odložila pre niekoho z divadla,” vysvetľovala predavačka.

“To som ja,” potešil sa Paľo.

“Bohužiaľ neviem, kam ich dala, a dnes tu nie je.” Nepotešila ho, ale vraj zajtra bude určite v práci doobeda tak, ak by mohol… Ale Paľo mal zajtra dlho školu, tak mu povedala, že zistí, kde sú odložené, a môže prísť. Posmutnelý Paľo vyšiel z obchodu. Plánoval sa zastaviť ešte pre parfum, ale zrazu stratil náladu, nemal chuť teraz strácať čas vyberaním vône. Vlastne parfum si on sám nikdy ani nekupoval. Čo už, ide sa domov a pod sprchu. Paľo dokázal zmeniť celkovú náladu o 180 stupňov v zlomku sekundy a často na to stačilo mávnutie motýlieho krídla.

Doma pod sprchou mu napadlo, že by mohol použiť niektorý otcov parfum. Mal jeden, ktorý používal pri sviatočných príležitostiach. A napadla mu ďalšia vec, dnes si dá aj on pančušky na ostro, ale ktoré? Tie, čo mal v škole, už asi nie a z čistých už nemal veľký výber. Chcel si určite dať bavlnené vrúbkované, tie sa podľa všetkého najviac páčia aj Petrovi. Dvojo hnedých je špinavých a ostali mu už len bledo sivé a modré. Ostatné mama podarovala, mal síce aj pánske, ale na doučovacie rande sa hodí klasika. Rozhodol sa pre sivé. Skontroloval sa pred zrkadlom, bol spokojný sám so sebou. Pohľad mu padol na hodinky. Odkedy skončila škola, ubehli už takmer dve hodiny. Ešte parfum, chvíľu mu trvalo, kým našiel ten správny, a navoňal sa ako typický arab. Parfumom vôbec nešetril. Uvedomil si to, keď stál pred zvončekom do Petrovho domu. Zazvonil, neozval sa žiaden hlas, len sa ozval bzučiak. Pohotovo otvoril bránku. Pred domom neparkovalo žiadne auto. Dvere na dome boli otvorené. Chvíľu váhal, čakal, že ho niekto vovedie. Pootvoril dvere, ale nikde nikto. Vošiel dnu, ale dvere nezatvoril. Chvíľu čakal, čo sa bude diať, ale nedialo sa nič. Váhal, mám ísť ďalej, alebo čakať? Netušil koľko času ubehlo, ale potom sa rozhodol, vyzul si topánky a vošiel do vstupnej haly. Na schodoch sedel Peter.

“Už som si myslel, že neprídeš,” vyčítal mu tak trochu, ale v skutočnosti sa ho nevedel dočkať. Od momentu, keď im skončila škola, počítal každú jednu minútu. Aj keď Peter nebol začiatočník, včerajší zážitok s týmto chalanom bol aj preňho v čomsi mimoriadny. Mimoriadny v tom, že si boli rovnocenní, že mali obaja blízky vzťah k pančucháčom, že mu Paľo voňal a aj chutil a každopádne ho túžil spoznať bližšie.

Peter sa postavil, mal na sebe bledomodré pančucháče a bledomodré tričko s dlhými rukávmi. Na pančucháčoch mal biele trenírky. Paľo stál ako obarený, ak by sa neudialo dnes medzi nimi nič iné, už toto by mu stačilo. Peter sa blížil k nemu.

“Prečo si nezavrel dvere?” trochu vyčítavo naňho pozrel Peter.

“Prepáč, nevedel som…,” ospravedlňoval sa Paľo.

“Nevedel si, že tu na teba čakám už viac ako dve hodiny?” pokračoval vo výčitkách Peter.

“Povedal si, príď, ak sa ti bude chcieť,” obhajoval sa Paľo.

“A ty si povedal, že prídeš hneď po škole,” argumentoval Peter.

“To som netušil, že budem niečo musieť zariadiť,” priznal Paľo.

“A mňa si zaradil na druhú koľaj…, neskladajte, ste v poradí!” nechcel mu to darovať tak lacno Peter, ktorý išiel medzi tým do chodby zavrieť dvere. Paľovi nerobili tie výčitky dobre, nebol z tých, ktorý by sa vedeli dobre brániť, preto vždy radšej ustúpil a vždy priznal vinu, ak urobil chybu.

“Prepáč, Peťo, máš pravdu, je to moja chyba, že si tu bol ako na ihlách, mrzí ma to.” Paľovo ospravedlnenie zabralo, Peter sa pozrel naňho a na tvári sa mu dnes objavil prvý úsmev.

“Som rád, že si tu, ideme ku mne?” Dotykom ruky ho vovádzal ďalej. Keď Paľo pocítil dotyk jeho ruky, hoci cez niekoľko vrstiev oblečenia a aj podľa tónu hlasu pochopil, že je mu odpustené.

“Ty dnes nejako ináč voniaš,” zaregistroval jeho výrazný parfum. “Dúfam, že si nebol pred tým, ako si sem prišiel, na nejakom rande,” pokračoval kráčajúc po schodoch pred Paľom.

“Však to je pánsky parfum,” vysvetľoval mu trochu naivne Paľo.

“A muži na rande nechodia?” usmial sa Peter. Až teraz Paľovi docvaklo, aký hlúpy argument použil. Paľo už radšej nič nepovedal, aby mal možnosť nabažiť sa pohľadom na Petrove nohy v bielych teniskách, nad nimi krásne bledomodré harmoniky, spod bielych trenírok sa usmievali na Paľa kruhy pančuškových švov, ktoré sa stáčali dovnútra na vnútornej strane stehien. Bolo jasné, že Peter sa na toto stretnutie pripravoval minimálne tak dôsledne ako Paľo. Vošli do jeho izby. Posteľ bola upravená. Perina starostlivo zložená, teda určite ho nečakal v posteli. 

“Bože, ty tu máš ale prekúrené, nebude ti vadiť, ak by som si dal dole nohavice?” zatváril sa vážne Paľo.

“No neviem, či je to veľmi vhodné, lebo o chvíľu prídu naši,” s pokusom o kamennú tvár naskočil na Paľovu hru Peter.

“No nič, tak prebehneme pár príkladov a ja padám domov,” nebol si celkom na istom, ako je to v skutočnosti s Petrovými rodičmi.

“Ale aspoň bundu si môžem vyzliecť?” dával si ju dole bez čakania na odpoveď Paľo.

Peter si medzi tým vyzul biele tenisky, odhrnul perinu a sadol si na posteľ. Chodidlá so sexy rebrovaním si tiež vyložil na posteľ. Paľo naňho pozeral. Anjel sa dnes zmenil na archaniela Gabriela, ktorý vie šľahať ohnivým mečom, ak sa mu niečo nepáči.

“No dokedy sa chceš pariť v tých nohaviciach? Otec má službu a mama príde tiež až večer,” povedal konečne pravdu. Paľovi nebolo nič potrebné hovoriť ďalej. Zopakoval sa včerajší striptíz do pančušiek. Tiež si dával na čas, nech si Peter užije pohľad na jeho pančucháče.

“Dnes bol telocvik, mal si ich aj v škole,” vyzvedal Peter.

“Mal, ale tieto nie, iné,” odpovedal Paľo a skladal si nohavice a položil ich na kreslo, ktoré bolo na tom istom mieste ako včera, teda pri posteli. Najprv uvažoval, že si sadne do kresla, aby trochu natiahol čas, ale Peter naňho žiadostivo pozeral.

“No poď sem, ty nedochviľný zločinec,” pošepol Peter, Paľo zrušil svoj zámer trochu viac ho dráždiť a provokovať a posadil sa poslušne k nemu. Už keď si sadal, Peter ho chytil za stehno. Paľo pocítil priam elektrický impulz a intenzívnejšie vnímal Petrovu vôňu. Aj tá bola silnejšia a trochu iná ako včera, ale mala čo robiť, aby prebila tú jeho. Zrejme aj on použil parfum, ale použil ho omnoho decentnejšie.

“Vidím, že dnes sme sa na farbe pančušiek dohodli,” skonštatoval Peter.

“Nerozumiem,” nechápal Paľo.

“Každý ich máme predsa vo farbe očí,” pomohol mu Peter.

“Ale ty predsa nemáš zelené pančuchy,” vážne povedal Paľo.

“Ja nemám ani zelené oči, a ak mi to urobíš nabudúce, že ma necháš tak dlho čakať, budem mať červené pančuchy a oči podliate krvou,” vrátil sa k téme zmeškaného príchodu. Oči chlapcov sa stretli.

“Považoval som to za uzavreté,” trochu urazene reagoval Paľo.

“Tento raz to je, ale do budúcna, prosím nerob mi to,” zjemnel tón Petrovho hlasu. Paľo konečne dal impulz svojej ruke, aby sa dotkla Petrovho stehna. Chystal sa na to hneď po tom, ako sa ho dotkol Peter. Jeho ruku mal na stehne stále a pomaly sa blížila k miestu predného švu, kde sa kohútik sediaci na vajciach začal výraznejšie prebúdzať. Aj Paľova ruka putovala po stehne. Pocítil, ako mu Peter najprv jemne a potom dosť výrazne stlačil kohútika a aj miešok. Paľo jemne vzdychol.

“Ako vidím, pán si niekde zabudol slipy,” zhodnotil Peter fakt, že Paľo má pančušky na ostro.

“Pán si nikde nezabudol slipy, jednoducho si ich nedal, aby pánovi uľahčil proces dobíjania,” oznámil Paľo, ale už bol dobitý, lebo Petrova ruka mu vnikla pod pančušky a pevne mu zovrela podmanené územie. Paľo mu pomohol a pančucháče si dal nižšie. Jeho ruka sa vrátila k Petrovmu stehnu, ale dotýkal sa jeho trenírok. Pod jemnou látkou cítil rebrovanú štruktúru, pod ktorou sa prebúdzal aj Petrov kohút. Už sa tešil, ako sa s ním pohrá, možno sa im to podarí aj súčasne, ale začal sa viac sústrediť na to, čo s ním robil Peter. Pocítil, ako mu stiahol predkožku. Čo to je? Aký zvláštny pocit. Peter sa dotkol jeho nalievajúceho sa kohútieho hrebienka, ale čím? Mal zatvorené oči. Tie sa mu zatvorili okamžite, ako sa mu v ušiach ozvali prvé tóny hudby. Videl, ako je Petrova blonďatá hlava sklonená nad jeho rozkrokom. Práve mu jazykom prechádzal po obnaženom žaludi. Paľo mu položil pravú ruku na jeho husté blonďavé kučery a začal ich hladkať. Pravou sa dotýkal jeho trenírok. Cítil, ako sa do láskania zapojili aj Petrove pery. Jemne začínal ochutnávať jeho tvrdnúci penis. Bože, to je krásne. Vedel o takýchto praktikách, ale fajku mu ešte nik nerobil. Postupne sa Petrove pery dostali až ku koreňu penisu. Celá Paľova pýcha bola v jeho ústach. Rukou mu masíroval vajíčka. Peter pustil penis z úst a začal mu ochutnávať miešok. Prácu na penise prevzala na chvíľu ruka. Po chvíli sa vrátil znova ústami ku kohútikovi a začal ho intenzívne fajčiť. Paľo sa dostával do siedmeho neba. Konečne sa trochu uvoľnil a začal najprv nenápadne nesmelo prirážať. Keď zistil, že má ten správny rytmus, začali byť pohyby jeho panvy intenzívnejšie. Miestami cítil aj Petrovo sanie a občas dotyk jeho zubov. Všetko to bolo preňho nové, vzrušujúce a krásne.

Pocítil, ako sa Petrova ruka dotkla jeho zadku. Najprv mu ho začal hladkať, potom jemne stisol cez pančucháče jednu polovicu, po chvíli však ruka vkĺzla pod pančuškový lem a dotýkala sa jeho kože. Za krátky okamžik Peter pridal aj druhú ruku. Takto mal v dlaniach jeho pevný zadok. Dlaňami robil jemné korekcie vzájomného pohybu, aby boli čo najviac synchronizovaní. Začali spolu fungovať ako jeden stroj, stroj na vzdychy, vášeň, stroj na cit, ktorý začal medzi chlapcami vznikať.

Pokračuj, Peťo pokračuj! V duchu pridával Paľo svojim slovám vzdychy. Pocítil, ako sa jeden Petrov prst osmelil a začal krúžiť okolo jeho dierky. Bolo to vzrušujúce, nové, čo ešte na ňom Peťo objaví? Doteraz v ňom číta presne ako v knihe. Začínal na stránky nového zošitu písať prvé vnemy, dotyky a prieniky dvoch ľudí, ktorí sa začínajú spoznávať cez fyzický kontakt a ktorí si dnes spôsobili aj bolesť. Paľo tým, že nechal nedočkavého Petra čakať tak dlhý čas, a Peťo tým, že nešetril na jeho stranu s výčitkami. Dvaja ľudia, ktorí majú k sebe blízko, ale tí istí ľudia budú na seba aj tvrdí, ak jeden druhému ublíži.

“Už budem…,” podarilo sa medzi jemnými vzdychmi vyšepnúť Paľovi. Chcel tak upozorniť Petra, že o chvíľu bude striekať, aby zachytil šľahačku jeho tela. Peter bol na to pripravený, cítil, ako sa Paľove telo naplo, párkrát mu v kohútovi trhlo, ako keby bol zasiahnutý elektrickým prúdom, alebo omylom trafený krátkozrakým poľovníkom. To, že budú nasledovať výstreky, vedel a bol na to pripravený najlepším spôsobom, akým vedel. Pevne zvieral Paľov penis asi tak v polovici jeho dĺžky, už len pár pohybov a už to išlo. Päť trhnutí a päť výstrekov. Všetko Paľovo semeno zachytil vo svojich ústach a prehĺtal teplú hustú tekutinu, prvý raz v živote dobrovoľne s chuťou, dokonca vzrušením. Dnes vnímal Paľov nástroj ako väčší a mohutnejší ako včera. Ale bol to nástroj, ktorý mu vyhovoval svojím tvarom, dĺžkou aj pevnosťou, a naviac mu chutil. Paľo sa vystrel a začal zhlboka dýchať. Teraz nevnímal nič iné, ako rozkoš, ktorá sa mu od penisu rozlievala do celého tela. Peter vypustil vädnúci Paľov penis z úst a nechal ho voľne ležať na pančuškovom prednom šve ako maratónskeho bežca, ktorý zdarne dobehol do cieľa. Bežec pretrhol cieľovú pásku a zosunul sa na zem. Vyzeral ako mŕtvy, ale žil. Tak isto ako Paľo, ktorý bol zaplavený endorfínmi šťastia a rozkoše. Paľo viac ležal, ako sedel. Peter si k nemu priľahol, tváre mali blízko sebe. Obidvoma chlapcami lomcovala túžba pobozkať jeden druhého, ale ani jeden nenachádzal na to odvahu. Obaja mali pocit, že práve bozk by bolo niečo záväzné, čo by druhá strana nemusela byť ochotná prijať. Poznali sa vlastne len 24 hodín. Toľko času prebehlo od ich prvého kontaktu, toľko času vedia jeden o druhom, že ich druhá koža sú pančucháče, toľko času čakali na tento svoj deň, ktorý posúva ďalej ich prvé dotyky a vzájomné spoznávanie.

Modré Petrove oči sa vpíjali do Paľových sivých dúhoviek.

“Petrus, ty si brutus,” povedal Paľo pod dojmom, čo práve zažil, a možno aj z obavy, trémy či neistoty, že teraz by sa asi on mal odhodlať vziať Petra do svojich úst. Do úst, ktoré majú za sebou len tri pokusy o zblíženie sa s dievčatami. Ústa, ktoré zatiaľ len objavovali, čo dokážu objaviť, ale najdlhšia výprava trvala len dva týždne cez toto leto. Všetko sa to skončilo iba pri bozkoch a dotykoch bez toho, aby objaviteľ pocítil viac len ako zvedavosť, bez toho, aby vyslali do tela impulz, že telo treba doslova otráviť endorfínmi lásky. Teraz je to iné, zatiaľ pracovali len ruky a ústa slúžili len na to, aby vypúšťali vzdychy, a telo bolo za tých krátkych 24 hodín naozaj zaplavené drogou zvaná láska. Drogou najsilnejšou, ale legálnou, za ktorú nik na vás nepodá tesné oznámenie. Drogou nebezpečne návykovou a závislosti od nej vás nedokáže zbaviť ten najzručnejší psychiater a duševnú rovnováhu vám nevráti ani 20 sedení u toho najvnímavejšieho psychológa. Nepomôže tu ani skupinová terapia. Tu pomôže len čas a terapia v dvojici. Terapia dialógu dotykov a poznania.

Paľova ruka sa dotýkala Petrových bielych trenírok, cez tenkú látku cítil zreteľne predný šev pančucháčov a ich rebrovanie. To je úžasné, môcť sa niekoho takto dotýkať. Opatrne stlačil ruku a pocítil prebúdzajúci sa Petrov penis. Pripravoval sa na to, že o chvíľu si ho vloží do úst on. Druhou rukou mu začal dávať dole trenírky. Peter mu pohybom nôh pomohol, aby ich dostal z nôh. Paľo sa zosunul z postele a kľakol si pred pololežiaceho Peťa. Ústami sa dotkol miesta, kde sa pod pančuškami rysoval tuhnúci úd. Oboma rukami chytil Peťa za zadok a ten okamžite hlasno vzdychol. Jasné, treba sa pripraviť na výrazný hlasový prejav, povedal si Paľo a začal bozkávať jeho narastajúci penis. Po predohre bozkov mu rukou stiahol pančucháče pod miešok, pozdravil bozkom každé z jeho vajíčok. Všimol si, že ľavé je akosi väčšie a visí aj nižšie. Zobral každé do úst a pomasíroval ho jazykom. Petrove vzdychy nedali na seba čakať. Potom mu stiahol predkožku, nežne mu pobozkal žaluď, zospodu jazykom prešiel po uzdičke. Peter od rozkoše privieral oči, Paľo ich mal zatiaľ otvorené, chcel si do pamäte vryť tento zážitok. Všimol si, že Petrove zlatočervené, možno až ryšavé chlpy, sú na rozdiel od Petrových vlasov upravené. Možno aj strihané. Postupne si penis hlbšie a hlbšie vsúval do úst. Vnímal tu zvláštnu chuť a nosom nasával vôňu Petrovho živočíšna. Striedavo uvoľňoval a zvieral zovretie svojich pier a stále mu ochutnával každý milimeter. Zatiaľ to nebol pravidelný pohyb. Petrov penis ešte nebol dokonale stuhnutý návalom krvi, ale o chvíľu bol už pevný ako kosť. Paľo začal do svojich pohybov dávať pravidelnosť, pocítil na svojej hlave Petrove ruky. Pod chvíľou mu hladkali a potom pevne zovreli jeho vlasy. Možno Peťo chcel upravovať rytmus, ale nebolo to potrebné. Svedčili o tom neustale hlasnejšie a zrýchľujúce sa Petrove hlasové prejavy. Hlasnejšie ako vzdychy, ale ešte nie výkriky.

Keď sa otáčkomer ich sexuálnej mašiny blížili k červeným číslam, vyrušil Paľa Petrov hlas.

“Pali!” Paľo sa pozrel smerom hore a Peter mu podával papierové utierky. Paľo ich zobral, nečakal, že tak rýchlo sa dostane Peter na vrchol. Páčilo sa mu mať takto v ústach Petra. Pocítil prvé Petrovo trhnutie spojené teraz už s výkrikom rozkoše, ale Paľo penis stále nepúšťal z úst. Keď ho prehltol Peter, urobí to aj on a v ústach pocítil teplú, jemne slanú a horkastú tekutinu. Rýchlo ju prehltol, lebo vedel, že príde ďalší prídel. Po Petrových výkrikoch nasledovalo uvoľnenie. Paľo pustil jeho penis z úst, až teraz použil utierku. Najprv mu poutieral pomaly ochabujúci penis a potom si podvedome utierkou utrel ústa. Paľo mu vytiahol na pás pančucháče a posadil sa k nemu.

“Asi to nebola veľká sláva, s rukou mám skúsenosti, ale ústami som to robil prvý raz,” čakal na zhodnotenie svojej prvej fajky.

“Pali, ja som doteraz lepšiu fajku nezažil,” pohladkal ho po tvári Peter, Paľo mu pobozkal prsty.

“Ďakujem,” vďačne mu za pochvalu odpovedal. “A veľakrát si zažil fajku?” pokračoval už zvedavejšie Paľo.

“Neviem, či veľa, alebo málo, ale táto bola najlepšia,” pokračoval v komplimentoch.

“Vieš, mám dobrého učiteľa,” vrátil mu smeč Paľo.

“A ja dobrého žiaka, lebo tak sa zdá, že ten môj žiak má pána učiteľa veľmi rád,” Peter kontroval.

“No mal by ho, keby občas pán učiteľ nebol tak ješitný a samoľúby,” zdalo sa to Paľovi už príliš, tak preto sa rozhodol ho trochu schladiť.

“Čo si to povedal, tak ja som ješitný a samoľúby? Za to ťa vyšticujem,” chcel chytiť Paľa za vlasy a trochu ho za ne vyťahať, ale to mu už pevne zvierala Paľova ľavačka jeho ruku a pravačka mu znehybnila jeho ľavú ruku. Peter sa snažil vytrhnúť, ale nemal šancu, začali sa klbčiť, najprv na posteli, potom padli dole a o chvíľu bol Peter na lopatkách.

“Dobre, pán žiak, vzdávam sa, ak ma okamžite pustíš, nenapíšem ti do žiackej poznámku,” priznával Peter Paľovu fyzickú prevahu.

“Vážený pán profesor, pustím vás až vtedy, keď mi poviete, čo ste si o mne mysleli, keď ste ma prvý raz videli v triede,” dal si podmienku Paľo.

“Dobre, poviem, ale pusti ma,” zaprosíkal Peter. Paľo ho pustil.

“Povedal som si, ďalší cezpoľný…,” začal Peter.

“Povedz rovno vidlák, alebo sedlák!” pomohol mu Paľo použiť presnejší výraz.

“Dobre, ďalší vidlák, ktorý keď ma uvidí pred alebo po telesnej v pančucháčoch, tak sa začne chechtať ako debil, alebo sa aspoň pohrdlivo usmeje a dá poznámku, že som zženštilý baleťák,” odpovie úprimne Peter.

“A čo si si o mne myslel ty?” chcel poznať Paľov názor.

“Ľúbivý blonďáčik, za ktorým slintajú všetky baby a on ich strieda ako ponožky,” povedal Paľo.

“Hádam pančucháče!” zaprotestoval Peter.

“Tie by som k tebe nepriradil v žiadnom prípade a myslel som si, že ak ich ty uvidíš na mne, tak skonštatuješ, že k vidlákom neprišla správa, že pančušky sa nosia len po piatu triedu, lebo potom spôsobujú neplodnosť,” povedal Paľo na Petrovu adresu.

“No naozaj sme sa KRÁSNE dokázali zhodnotiť,” ironicky sa pousmial Peter.

“V našom prípade prvý dojem klamal dokonale,” dodal Paľo. Peter nasal vzduch, stále bolo cítiť Paľov silný parfum.

“Pali, nechceš sa osprchovať? Keď ťa zacíti tvoj otec, určite ti vynadá, že si na seba vylial pól fľaštičky z jeho parfumu,” navrhol mu Peter.

“Ako vieš, že je otcov?” prekvapí sa Paľo.

“Chanel Blue je dosť drahý a používajú ho muži v strednom veku,” prezradí mu Peter. Paľo len žasol nad jeho znalosťami v oblasti parfumérie.

“Poď, osprchujeme sa v pančuškách,” navrhol Peter.

“A v čom pôjdem domov?” nebol tomu veľmi naklonený Paľo.

“Neboj sa, dám ti čisté.”

Chalani si stiahli tričká a len v pančuškách išli do sprchy. Peter nastavil správnu teplotu vody a vliezol pod sprchu ako prvý. Paľo stál vedľa, mimo prúdu vody. Peter ho chytil za ruku a pritiahol k sebe. Pobozkal ho na rameno, bozkami prešiel kolo krku, vybozkával ho až po bradu, aby sa vrátil na pravé nepobozkané rameno, z ramena sa pozornosť jeho bozkov preniesla na Paľov pevný hrudník. Jeho ústa si vzali do pozornosti Paľove prsné bradavky. Najprv sa s ňou pohral jazykom, potom sa prebozkával k druhej. Paľo cítil vzrušenie. Do ruky zobral Petrov penis a začal sa s ním hrať. Peter okamžite reagoval a začala sa mu doň znova valiť rozvášnená krv. Peter začal prirážať do Paľovej dlane. Paľo pocítil, že mu Peter do zubov chytil jeden z desiatich chĺpkov a potiahol. Paľo zjojkol, pocítil nielen bolesť, ale aj vzrušenie. Pevnejšie zovrel Petrov penis a začal mu ho pravidelne dráždiť. Teraz zaútočili Paľove ústa a povenovali sa Petrovým bradavkám. Peter, ako zvykol, vydával hlasnejšie zvuky a teraz sa to podobalo na jemné zavýjanie. Paľove ústa prešli od bradaviek k pupku, s ktorým sa tiež ústami pohral a pomasíroval jazykom. Zrazu sa ozval smiech. Pupok bolo Petrovo miesto, na ktorom je šteklivý. Trochu sa pozabával tým, ako sa Peter chichoce, ale keď sa ozvalo Petrovo “Stačí!” prešiel k penisu, ktorý bol už dokonale tvrdý.

Hneď ho oboma rukami chytil za jeho pevný mokrý zadok a ústami sa začal zmocňovať jeho penisu. Najprv oblizovanie a bozky a potom ho zobral do úst celý. Prsty pravej ruky si prepracovali cestu k Petrovej dierke. Najprv len okolo nej krúžil ukazovákom, potom sa pokúsil o vniknutie. Zvierač bol pevne stiahnutý, ale pod vplyvom dráždenia sa uvoľnil a Paľov ukazovák vnikol dnu. Trochu masíroval toto miesto, zasúval a vyťahoval prst bez toho, aby Petrovu dierku opustil. Spomenul si, ako bol pred nedávnom na urologickom vyšetrení. Lekár mu cez konečník prehmatal prostatu. Takmer pol dňa bol z toho vzrušený. Bol by v tom čert, keby som toto miesto nenašiel aj u Peťa. Prenikal hlbšie. Peťo vzdychal, ale to mohlo byť len preto, že sa mu intenzívne venoval ústami. Keď mal takmer celý ukazovák v Peťovi, pocítil pod prstom malé teliesko. Prešiel po ňom a asi našiel to správne. Ozvalo sa Petrovo zavytie. Paľo pokračoval v stimulácii vpredu aj vzadu.

Po chvíli Peter dosiahol vrchol. Potom sa on začal venovať Paľovi. Rovnako vášnivo to prebehlo aj vo vymenenom garde. Keď sa chlapci vzájomne uspokojili, stiahli si mokré pančucháče a natreli sa sprchovacím gélom. Navzájom sa osprchovali. Peter vybral dve čisté osušky, navzájom si vysušili telá, mokré pančucháče vyžmýkali a prevesili na kúpeľňový radiátor. Voňaví a čistí sa vrátili do izby.

“Poď si vybrať, aké chceš pančuchy, odsunul zasúvacie dvere na skrini. Na celej jednej poličke boli ako nové poskladané pančucháče podľa farieb. Niežeby z nich z jednej farby bolo po jednom, či dvoch kusoch, ale určite z každej boli minimálne troje. Tých najtradičnejších, bledohnedých, bolo najviac, možno päť, potom všetky odtiene modrej, zelenej, sivé, čierne, biele, tmavohnedé, a dokonca aj fialové. Paľo sa rozhodol pre bledohnedé. Tie sa mame určite nebudú zdať podozrivé.

“Chceš aj slipy?” opýtal sa Peter.

“Netreba!” povedal Paľo a chcel si pančucháče natiahnuť na holé telo.

“Vydrž, ja si ťa chcem obliecť. Môžem?” poprosil Peter. Paľo sa posadil na posteľ. Zobral mu pančucháče z rúk, mávnutím rúk potriasol s nimi, pančušky sa poslušne narovnali po celej dĺžke. Otočil si ich tak, aby jeden šev smeroval dopredu. Kľakol si pred Paľa. Zroloval jednu pančuchu takmer po špičku a začal ich naťahovať na nohu. Najprv mu pančuchu natiahol pekne na chodidlo, aby rebrovanie bolo navrchu a hladký úplet na spodnej časti chodidla. Potom päta pančuchy sadla na Paľovu pätu, ťahal pančušku cez kotník uvoľňovaním prstov a pohybom nahor obliekal do pančuchy celé lýtko. Dbal na to, aby pančuška bola napnutá a rebrovanie smerovalo rovno nahor. Keď sa blížil ku kolenu, pobozkal mu ho, potom pančušku vytiahol do polovice stehna. Zroloval ľavú pančuchu a zopakoval obliekanie druhej nohy. Keď mal Paľo pančucháče natiahnuté do pol stehien, Peter mu pobozkal ochabnutý penis, aby ho vzápätí skryl pod predný šev pančušiek. Aby sa mu to úspešne podarilo, Paľo sa postavil. Rukami mu Peter prešiel po zadku, ktorý bol obopnutý bledohnedým rebrovaným úpletom. Proces obliekania zrealizoval aj Paľo. Nevedel sa nabažiť týchto momentov. Je to priam neuveriteľné. Jeho kamarát mu obliekol pančušky a teraz mu ich oblieka on. Pred tým, ako sa chystal skryť do pančušiek jeho penis, neodolal, aby si ho na chvíľu nevložil do úst a párkrát pevne stlačil perami.

Krv mladých býčkov sa začala znova dostávať do varu. To, čo pravé robili, nemohlo ostať len v rovine obliekania. Bola to sexuálna dráždivá hra. Ich hra.

“Urobme 69,” navrhol Peter.

“Prosím?” nechápal Paľo, čo chce jeho kamarát urobiť.

“Urobíme si dobre súčasne,” a už tlačil Paľa na posteľ, aby si ľahol. On si ľahol opačne a hneď začal z pančucháčov vyberať Paľov penis.

“A kto sa urobí prvý, musí splniť tomu druhému jedno želanie,” rozhodol Peter a už mal jeho prebúdzajúci sa penis v ústach. Kým sa Paľo dopracoval k jeho ešte spiacemu kohútikovi, ten jeho bol už prebudený a isto tvrdol. Chvíľu to vyzeralo tak, že želanie bude určite plniť Paľo, ale podarilo sa mu po pár silnejších zovretiach pier, kombinácie sania a pravidelných pohybov prebrať k životu aj Petra. Rukou mu párkrát zovrel miešok a potom sa prsty posunuli k jeho zadku a rozhodne začali dobýjať jeho dierku. Keď sa Paľov ukazovák dostal k inkriminovanému miestu, bol Petrov náskok zmazaný a Paľo ho prinútil, aby ho predbehol a úspešne ho dohnal k vrcholu minimálne o pol minúty skôr. Až keď to mal Peter za sebou, dovolil Paľo, aby ho Peter uspokojil.

Chvíľu chlapci ležali vedľa seba, dýchali zhlboka. Keď pootvorili oči, každý mal pred sebou lono svojho kamaráta v pančucháčoch.

“Tak vrav, čo ti mám splniť,” prijímal porážku Peter, ale bola to porážka neskutočne sladká a krásna.

“Petrus, zvládli sme tri čísla, aj 69, čo keby sme sa pozreli aspoň na tri príklady z matiky?” vrátil sa Paľo k tomu, prečo oficiálne prišiel za Petrom.

“Pali, to nemyslíš vážne!” zaprotestoval Peter.

“Ale myslím!” trval na svojom Paľo. Peter vybral zo skrine rovnaké bledohnedé tričká, také, aký bol odtieň pančušiek, chalani si ich vzájomne natiahli. Peter neopomenul pritom Paľove bradavky a znova ho zubami poťahal za chĺpky na jednej z nich.

“Pali, stačia len dva,” snažil sa vyjednávať Peter.

“Nie, tri, a keď to zvládneš, splním ti aj ja jedno želanie.“

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (34 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (34 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (33 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (31 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (42 hlasů)

Další ze série

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+3 #4 Odp.: Otoč sa k slnku – 2. Vo farbe očíSinme 2022-07-29 18:41
Ďakujem za ďalší veľmi pekný diel. To ich objavovanie a pocity z prvej lásky vieš popísať naozaj krásne. A to, že je to netradičné, je na tom vlastne krásne tiež. Teším sa na pokračovanie.
Citovat
+2 #3 Odp.: Otoč sa k slnku – 2. Vo farbe očíblack 2022-07-27 20:52
Ďakujem za slová podpory. Čitateľov chcem ubezpečiť, že pokračovanie bude. 3. a 4. je už zredigovaná, 5. na redigovanie čaká, 6. práve píšem a v 6. diely som tak kde som pôvodne predpokladal že to bude v 3. Môj pôvodný zamer bol asi 20 častí, ale asi toho bude viac. Hoci oproti 1. o 2. prejavil záujem len polovičný počet čitateĺov, ale aj to je pre mňa zaväzujúce a chcem im dopriať pokračovanie. Vlastne už keď to číta jeden človek, splnilo to svoj účel. Chcem sa touto cestou poďakovať aj Markovi, ktorý rediguje a opravuje moje texty. Môžem sľúbiť len jedno, bez toho aby som niečo prezrádzal, Otáčať sa k slnku budeme dosť dlho.
Citovat
+4 #2 Odp.: Otoč sa k slnku – 2. Vo farbe očíOlda 2022-07-27 16:46
Stále to má něžnou poetiku a ta až téměř dětská stylizace, objevování, poznávání je moc příjemná na čtení. Držím palce aby to autorovy vydrželo.
Citovat
+6 #1 Odp.: Otoč sa k slnku – 2. Vo farbe očíGD 2022-07-23 08:31
Tak tohle zjevení jako hrom. Čím nás ještě překvapíš?
Citovat