Otoč sa k slnku – 7. Black & rainbow

Peter sa započúval do hudby a uvedomil si, že vybral naozaj dobre. Na obale CD-čka bol lúč svetla prechádzajúci hranolom, ktorý sa rozkladá na dúhové pruhy. Počúvajúc hudbu, ktorá sa niesla priestorom, prestal vnímať čas. Začala prvá skladba druhej strany Money. Zrazu pocítil zovretie, váha tela útočníka ho zvalila na schodnicu. Ruky mu zovrel a dal bleskovo dozadu. Peter počul kovové cvaknutie. Jeho ruky boli znehybnené v želiezkach. Snažil sa dať hlavu tak, aby na útočníka videl, ale podarilo sa mu zbadať len ruku v koženej rukavici a čierne tričko. Počul trhanie pásky, zrazu pocítil, ako mu páska zalepila ústa. Na hlavu mu útočník natiahol čierne vrecko, dalo sa cezeň dýchať, ale nič nevidel.

Petrovi napadla jediná možnosť, to môže byť jedine “ON”, ale “ON” predsa jasne povedal, že je koniec. Taká bola dohoda. Ak to nie je “ON”, tak potom je to skutočný zlodej alebo nejaký úchyl. Útočník ho zdvihol zo zeme, prehodil si ho cez plece a niesol ho do jeho izby. Peter vôbec nepočul, že by dvere do izby otvoril, ale jasne počul, ako sa dvere zabuchli, keď ich útočník zavrel prikopnutím. Zrazu cítil, že letí vzduchom, za okamih dopadol na svoju posteľ. Útočník sa zvalil k nemu. Aj keď mal Peter z toho šok, strach a zdesenie, pociťoval aj isté vzrušenie. Ruka votrelca sa vsunula pod jeho lono a začala mu stláčať miešok a postupne preberať aj jeho kohúta. Ten sa ochotne, aj napriek všetkému, čo sa tu za pár okamihov udialo, začal nalievať krvou a postupne tuhnúť. 

Pocítil, že ruky votrelca mu uvoľnili putá na ľavej ruke. Pravú ruku mu útočník pripútal o kovový rám postele. Ľavú ruku sa mu snažil znehybňovať priľahnutím svojím telom. Peter rukou vnímal telo útočníka, ktorý ho pritláčal bruchom. Posunul ju nižšie. Tam, kde predpokladal, že začnú nohavice, pocítil len hladký úplet. “Azda trikot?” pomyslel si. Ruka išla nižšie. “Ty pako, aký trikot, to musia byť pančucháče!” Ruka pocítila predný pančuškový šev. Útočník chytil jeho ľavú ruku, zacvakol o ňu klepeto pút a tie tiež pripevnil na rám postele. “Paľo, to bude určite Paľo!” Začalo mu dochádzať, že to nie je “ON” a ani zlodej, alebo sexuálny násilník.

Keď bol pripútaný, ruka útočníka mu znova pomasírovala kohútika, Peter očakával, že o chvíľu mu útočník stiahne zo zadku pančušky a začne sa “znásilňovanie.” Pocítil, ako sa útočník začal dotýkať jeho zadku, ale sťahovanie pančušiek za nedialo. Napriek tomu jasne vnímal, ako mu medzi polovičky vnikajú prsty, najprv pomasírovali okolie dierky, potom po nej krúžili, až do nej vnikol jeden aj druhý prst. Vycvičená dierka nekládla veľký odpor. Pocítil chladivý gél a po krátkej príprave votrelec doňho vrazil svoje baranidlo. Začalo sa znásilňovanie. Oproti predošlým hrám sa dialo v relatívnom tichu, nebolo počuť výrazné Petrove stony a zavýjanie, nebolo počuť ani plieskanie polovičiek o lono, ktoré na ne dorážalo. Z obývačky doliehala tlmená hudba Floydov. Peter začal poslušne prirážať. Po chvíli pocítil, že sexuálny útok trochu spomalil a potom útočník svoje baranidlo z Petra vytiahol celkom. V duchu ho prosil “Neprestávaj! Pokračuj!”

Útočník mu odopol ruky, pretočil Petra na chrbát a ruky mu znova pricvakol o rám postele. Párkrát mu cez pančucháče pomasíroval naliateho kohúta, potom si vyložil jeho nohy na plecia. Znova doňho vnikol bez toho, aby mu sťahoval pančucháče. Nastala jazda, ktorá vyvrcholila napnutím tela útočníka a po pár kŕčoch Petrovo vnútro začalo zaplavovať teplé semeno. Takmer súčasne začal striekať aj Peter. Unavený útočník sa zvalil k svojej obeti. Chvíľu zhlboka rýchlo dýchal, aby telo nahradilo kyslíkový dlh. Potom pocítil, ako mu rozväzuje čierne vrecko a dáva mu ho dole. ”Ďakujem ti Paľo, bolo to krásne, ale ten prvotný šok ti nedarujem!” Povedal si v duchu pre seba Peter a začal spriadať pomstu. 

Do očí mu preniklo svetlo, cítil to, aj keď mal oči stále zatvorené. Ruka mu strhla pásku z úst a cítil, ako ho útočník pobozkal na ústa. Petrove ústa nereagovali. Paľa zachvátila panika. Čo ak Petrovi ublížil, prečo stratil vedomie, čo sa deje?!

“Petrus!” snažil sa kamaráta prebrať k vedomiu. Začal ho potľapkávať po líci, ale Peter nereagoval. “Do čerta!” precedil pomedzi zuby Paľo. “Ja som nechcel,” do hlasu sa mu dostával plač. V tom si všimol, že Peter pootvoril viečko, ale rýchlo ho zavrel späť, aby vyzeral ako mŕtvy. Paľo okamžite prečítal Petrovu hru. “No čo už, stalo sa, príčina úmrtia – utrtkaný k smrti,” povedal Paľo s kamennou tvárou. Peter ďalej hral mŕtveho, aj keď mal chuť vybuchnúť do hurónskeho smiechu. “Počkám chvíľku a ešte raz sa doňho urobím, kým nevychladne.”

Povytiahol Petrovo veselé tričko a jazykom mu začal dráždiť bod “S” – bod smiechu, v Petrovom prípade pupok. Peter chvíľu statočne odolával a potom sa rozosmial, konečne otvoril oči a videl Paľa celého v čiernom. Men in black mu sťahoval vpredu pančušky a zobral do úst jeho ochabnutého kohúta. V tom si všimol, že okolo Petrovho inštrumentu bol urobený výrazný kadernícky zásah.

“To si čo urobil môjmu kriplíkovi, teraz nie len skrátená uzdička, ale aj zostrih na pankáča?”

Pobozkal vyholené miesto, bozkami pozdravil malé aj veľké vajko a začal sa venovať ochabnutému penisu, ktorý si len pred chvíľou uľavil a zabrblal celý predok Petrových pančúch. Paľo využil aj otvor, ktorý mu urobil na zadku a vnikol do jeho dierky prstom a začal mu masírovať prostatu. Priestorom sa začali niesť Petrove hlasové prejavy potvrdzujúce, že znova zažíva rozkoš, Paľo ho sal a dráždil mu prstom prostatu, netrvalo dlho a Peter sa napol ako luk a v kŕčoch vystriekal v priebehu krátkej chvíle druhú dávku spermií. Paľo ich zachytil v ústach. Opustil Petrovho vtáka a prisal sa na Petrove pery, teraz ich Peter ochotne otvoril. Pocítil, že z Paľových úst sa mu dostáva jeho vlastné semeno. Zas niečo nové, možno trochu cez, ale určite cítil vzrušenie. Prijímal z úst tejto skvelej bytosti do svojich vlastné výlučky rozkoše. Ochotne prehĺtal späť do svojho tela semeno zmiešané s Paľovými slinami. Ich vášnivý bozk by určite trval podstatne dlhšie, keby Petrove ruky neboli stále pevne pripútané k posteli. Peťovi sa podarilo oslobodiť si ústa od Paľových pier.

“Mohol by si mi konečne uvoľniť ruky, ty votrelec, alebo chceš naozaj čakať, kým nevychladnem?” protestoval Peter, hoci bol viac ako spokojný a šťastný, čo práve zažil. Uvoľnenými rukami objal Paľa a začal ho náruživo bozkávať. “Ty môj men in black, skoro som sa posral od strachu,” priznal Peter svoje prvotné zdesenie.

“No škoda, že len skoro,” smial sa Paľo.

“Ti šibe, a keby som sa naozaj?” pýtal sa ho Peter, čo by spravil.

“Mali by sme prvý čokoládový sex,” vtipkoval ďalej Paľo a pritom láskal rukami Petra, prijímal a opätoval jeho bozky.

“Pán vtipný, to ťa ako napadlo?” vyzvedal Peter.

“No napadlo.” Rád prijímal uznanie. “Ale aj ja som mal na mále, keď si hral mŕtveho,” priznáva Paľo.

“Keby si nemal tie hlášky, tak by som vydržal aj dlhšie,” obvinil ho Peter, že zábavu pokazil on.

“Hlášky začali, až keď si sa prezradil, že ti nič nie je!” hájil sa Paľo.

“Tak mne nič nebolo? Obmedzil si moju osobnú slobodu, roztrhol mi fungl nové pančušky, a vlastne, však ty si ma de facto, aj de jure znásilnil. Ja som ti na styk nedal súhlas,” vážne ho obvinil.

“A nepáčilo sa ti to?!” mal protiargument Paľo. “Ale ak chceš, poďme na políciu, môžeš ma udať!”

“To si píš, že by som ťa okamžite udal, ale už si to odčinil, ty odberná mobilná jednotka mojich spermii,” priznáva Peter.

“Len či som takto nespôsobil tvoje samooplodnenie,” usmial sa Paľo.

“Môžeš si to patentovať, ty môj Pali black. Bol si super, niečo takéto som naozaj nezažil.”

Začal ho s vďakou bozkávať a od úst prechádzal na ušné lalôčiky, potom krk, a ani sa Paľo nenazdal, už ho zubami ťahal za chĺpky na bradavkách. Popri tom mu cez pančucháče pasíroval povädnutý penis, ktorý sa preberal k životu. Stiahol mu pančuchy a to tak nešikovne, že na nich praskla guma. To však nevadilo, aby o chvíľu vysal aj on druhú Paľovu dávku vášne. Tak isto ako aj on, v ústach preniesol výlučok ich rozkoše k Paľovým ústam. Paľo prisatý k Petrovým perám ochutnával zmes svojho semena a Peťových slín. Po tomto výkone obaja chlapci v objatí zaspali na posteli.

Paľo vychádzal z morských vĺn v čiernych pančucháčoch a čiernom tričku. Na brehu ho čakal Peter v dúhových pančucháčoch a žltom bodkovanom tričku. Peter mu podal ruku a v tom momente mu na podanú ruku dal jednu časť pút, druhú mal na svojej ruke. Peter ho súril.

“Poď, bežíme k slnku!” povedal Peter, ale nerozbehol sa.

“Prečo k slnku?” opýtal sa ho Paľo. Vtedy zbadal, že Peter mal na druhej ruke drôtenú potápačskú rukavicu, v ktorej držal morského ježka. Poodtiahol v prednej časti Paľove pančucháče a ježka mu hodil do nich. Paľo pocítil v svojom lone na miešku pichanie. Aby to nestačilo, Peter mu ježka a jeho inštrument začal stláčať drôtenou rukavicou.

Paľo náhle precitol zo sna, ležal na posteli, chcel sa pohnúť, ale ruky mal putami pripútané k posteli. Nad jeho lonom sa zohýnal Peter. V rukách držal kružidlo a pichal Paľa do miešku aj do penisu. Paľo sa chcel pohnúť nohami, ale aj tie mal spútané. Na to použil vynaliezavý Peter pásku.

“Nemykaj sa black, lebo to bude bolieť ešte viac!” upozornil ho. Po chvíli Peter odložil kružidlo a zobral do ruky dva štipce na prádlo.

“Čo chceš robiť?!” pozeral na Petra s nedôverou.

“Neboj sa, bude sa ti to páčiť… možno.” Vytiahol Paľovo tričko, prisal sa mu najprv na ľavú a potom na pravú bradavku, vždy keď sa s ňou lúčil, zubami poťahal chĺpky a na koniec pripol na bradavku štipec.

“Au, čo robíš?” zjojkol Paľo.

“Pokoj black, ty si sa dopustil na mne násilia, tak aj ja mám právo trochu poubližovať tebe!” oznámil mu Peter a na dôkaz potiahol jeden aj druhý štipec.

Paľa to zabolelo, ale zároveň ho to vzrušovalo. Peter mu nechal štipce na bradavkách a vrátil sa k jeho dvíhajúcemu sa vtákovi. Začal mu ho lízať a sať. Paľo začal vzdychať blatom. Keď sa blížil Paľo pomaly a isto k vrcholu, Peter intenzitu zmiernil a potom aj pustil z úst stoporený penis. Poťahal ho za bradavky. Vzrušenie Paľa bolo silné, ale Peter presne vedel, čo robí. Nechcel mu dovoliť, aby sa urobil hneď. Sadol si na Paľa a jeho stoporeného kohúta si cez dieru na pančucháčoch vsunul medzi svoje polovičky. Paľovi sa nedarilo do Petra vniknúť. Všetko záležalo len na šikovnosti, či nešikovnosti Petra, ako správne nasmeroval svoj otvor do raja. Paľo len ťažko mohol byť v tomto momente so svojimi minimálnymi pohybmi nápomocný. O to šťastnejší bol, keď po miernom tlaku sa uvoľnila Petrova dierka a prijala ho ako vyprahnutá zem, keď na ňu dopadnú kvapky dažďa. Paľo cítil, ako mu jeho tuhý penis obopína silný kruhový sval Petrovho zvierača. Vnikal do Petra ako nahriaty nôž krájajúci tortu. Aj keď bol znehybnený, cítil ako sa stávajú jedným telom, jedným celkom. To, že bol odkázaný hlavne na Petra, to, že mu musel dôverovať, prepájalo aj ich duchovné vnútro. Na dôveru si síce neprisahali kvapkou krvi, ale dôverovali si navzájom možno až príliš, čo ich na jednej strane robilo silnejšími, ale aj zraniteľnejšími zároveň.

Paľo začal prirážať pohybom svojej panvy, aby podporil Petrov pravidelný pohyb, onedlho sa Petrove hlasné vzdychy začali meniť na zavýjanie. Paľo cítil znova, že sa blíži k vrcholu, keď pocítil, že ten chutný špekáčik na jeho ražni sa znova vysunul a prestal ďalej grilovať plameňmi vášne a rozkoše.

“Čo robíš, Petrus?” sklamane sa pýtal svojho zlomyselného milenca zámerne odďaľujúceho možnosť dosiahnuť vyvrcholenie.

“Vydrž,” povedal Peter, znova mu poťahal štipce na bradavkách, dal mu dlhý bozk na ústa, vrátil sa k jeho prázdnemu ražníku, poláskal ho jazykom a otočil sa Paľovi chrbtom a cez dierku v čiernom úplete na dúhových pančucháčoch sa snažil napichnúť špekáčik na ražeň, aby pokračovali v grilovačke.

“Takto ti neuvidím tvoje krásne oči!” protestoval Paľo, že sa mu má pozerať na chrbát.

“Však ty máš oči stále zatvorené!” otočil sa k nemu Peter, ktorému sa stále nedarilo nasunúť sa na Paľa.

“Pozerám, ale iba vtedy, keď ich máš zatvorené ty,” prezradil Paľo. Mal trochu problém pozerať sa priamo do očí rozvášneného Petra.

“Ty stále robíš na mňa nejaké podfuky!” obvinil ho Peter.

“Podfuky, ale určite ťa netrápim prerušovaním…” Nedopovedal, lebo Petrovi sa podarilo nasunúť špekáčik na ražeň a Paľo až na doraz doňho vnikol.

“Ale už to nepreruš, Petrus, prosím,” žiadal ho Paľo.

“Pokúsim sa,” vyrazil cez vzdychy Peter.

Naozaj vrchol dosiahli už rýchlo a takmer súčasne. Peter sa zvalil k Paľovi, odopol mu štipce z ubolených bradaviek, za odmenu ich pobozkal a venoval bozk vďaky aj Paľovým perám.

“Aký som bol?” opýtal sa Paľo.

“Ty ako mŕtvy chrobák!” zasmial sa Peter.

“A kto ma prišpendlil na posteľ ako preparovaného chrobáka?” hájil sa Paľo.

“Tak prišpendlený som bol ja a pri tom som podával výkony ako gymnastka na kladine,” opravil ho Peter.

“Myslím, či som bol poslušný!?” upresnil Paľo.

“Áno, bol si poslušný chrobák, nie, čierny motýľ s tým najsladším sosákom na svete,” chválil ho Peter.

“Tak osloboď láskavo čiernemu motýlikovi krídla,” prosil Paľo.

“No určite, aby mi motýlik uletel?” nesúhlasil Peter.

“To dokedy tu budem ako Prométeus?” pýtal sa Paľo.

“Kým sa orol nenasýti,” odpovedal Peter.

“No, to sa načakáme, kým tvojmu orlovi urobia plastiku zobáka a bude môcť slobodne lietať,” narazil trochu necitlivo na nie celkom bojaschopného Petrovho operenca.

“Čierny motýľ, ty vieš všetko tak cynicky zaklincovať! Idem na cigaretu a potom uvidím, čo urobíme s tvojim trestom!” postavil sa Peter a bral si mikinu s cigaretami.

“Prepáč, Petrus, bolo to odomňa sprosté,” prosil o odpustenie Paľo.

Peter mu bez slova odomkol putá a nechal Paľa, nech si nohy oslobodí sám. On vyšiel na balkón fajčiť. Po chvíli za ním prišiel aj Paľo pridŕžajúci si čierne pančucháče, na ktorých mal roztrhnutú gumu. Prišiel k Petrovi, voľnou rukou ho objal okolo pásu a pobozkal ho na líce. Peter mu podal zapálenú cigaretu a Paľo si potiahol a vyfúkol dym. Cigarety ho už nedráždili na kašeľ. Znova ho pobozkal, Peter bozk prijal, ale neopätoval ho.

“Čo ti je, Petrus?” zareagoval Paľo na jeho vážny pohľad.

“Neviem, zamyslel som sa,” povedal Peter.

“Nad nami dvoma?” pozrel do Paľových zvedavých očí, tých bystrých figliarskych, trochu tajomných, ale úprimných očí. “Prečo láska?” nežne pošepol Paľo.

“Neviem prečo, Pavel Hláska,” vážne, ale tiež šeptom mu povedal Peter.

“Prvý raz si vyslovil celé moje meno, Peter Svikruha.”

“A ty si mi prvý raz povedal LÁSKA,” pobozkal ho Peter.

“Lebo to tak cítim Petrus,” vyznal sa Paľo.

“Pali, skvelé by bolo, keby si to necítil len teraz, skvelé by bolo, aby to bola fakt,” zamýšľal sa Peter.

“Ty mi neveríš, Petrus?” sklamane sa opýtal Paľo.

“A ty si veríš, Hláska?” pokračoval Peter.

“Chcem si veriť, veriť, že to, čo k tebe cítim, je láska a nie sú to iba rozbúrené hormóny a teplošské správanie, že som taký ako ty, taký, akého ma chceš,” dokončil svoje vyznanie Paľo.

Peter dofajčil, pobozkal Paľa a vošli do izby. Chlapci zamierili rovno do kúpeľne, kde vbehli pod sprchu iba v pančuškách. Poriadne sa vyumývali, mokré pančucháče zhodili zo seba a potom sa navzájom vyutierali do sucha jedným uterákom. Pri utieraní si dopriavali bozky na tie najnepravdepodobnejšie  miesta a záhyby svojich krásnych mladých tiel. Peter objavil, že Paľov bod “S” je na vnútornom zhybe lakťov, a tak isto na vnútornej strane kolien. Nové dve miesta, ktoré sa onedlho stali cieľom Petrových útokov. Vyutieraný chlapci sa vrátili do izby.

Nasledovalo vzájomné obliekanie pančucháčov. Peter podal Paľovi svoje bledohnedé, ktoré mal na sebe pred príchodom Paľa. Ten mu pančušky naťahoval pomaly a starostlivo, ako keby obliekal novorodenca. Užíval si každý dotyk tkaniny, ktorá obopínala nohy toho, ktorého nazval láskou. Často miesto, na ktoré sa práve chystal natiahnuť pančušky, pobozkal. Tak isto a tiež do bledohnedých obliekol Peter Paľa. Tiež sa správal k nemu s nehou, akú vedia prejaviť dievčatá, keď obliekajú svoje bábiky. Pri kolenách si nedal ujsť, aby Paľa nerozosmial. Natiahol mu pančušky už na stehná, keď ich náhle stiahol a jazykom ešte raz pošteklil vnútorné strany kolien. S nehou mu hladkal zadok, keď naň natiahol celé pančucháče. Pre nich dvoch tento elektrizujúci a vzrušujúci moment obliekania pančucháčov zavŕšili dlhým bozkom. Našťastie ich kohútiky poslušne spali. Obliekli si tričká.

“Peťo, poďme na učenie, máme na to dve hodiny,” rozhodne povedal Paľo.

“A potom pokračujeme?” žiadostivo naňho pozrel Peter.

“Nie, potom musím odísť,” povedal vecne Paľo.

“Však si tu mal ostať spať, tak som sa tešil na našu prvú spoločnú noc,” sklamane pozrel naňho Peter.

“Neboj sa, ja sa vrátim,” ubezpečoval ho Paľo.

“A kedy?” narastalo Petrovo sklamanie.

“Hneď, ako to vybavím, som späť,” sľuboval Paľo.

“Naozaj musíš?” zisťoval, či by sa to nedalo zariadiť inak.

“Musím, sľúbil som to mame,” Paľo argumentoval, že je to záväzné.

“A môžeš mi prezradiť, o čo ide, alebo sa máš s niekým stretnúť?” žiadal ho aspoň o informáciu.

“Petrus, áno, mám sa stretnúť, ale viac ti nemôžem povedať.”

Keď Peter počul z Paľových úst meno Petrus, pochopil, že všetky otázky alebo nátlak sú zbytočné. Meno Petrus používal Paľo, keď mu chcel poďakovať za to, čo prežili, keď mu vyznával lásku, keď bol k nemu maximálne úprimný, keď mu chcel povedať niečo dôležité. Bolo na ňom až neuveriteľné, ako sa tento jemný a citlivý chlapec vedel zmeniť na prísneho a zásadového, dokonca bezhlavo nebezpečného útočníka, či zviera. V priebehu týždňa objavil, že tento všedný, ničím nie zaujímavý chlapec, má toľko polôh. Že jeho šedivosť na prvý pohľad je zmesou tých najpestrejších farieb a odtieňov ľudskej povahy, nálad a citov. Tento chlapec, ktorý ho dotiahol k tomu, aby sa začal s chuťou učiť. Aby prijímal vedomosti a informácie, ktoré cez neho pred tým preleteli ako voda cez riedke sito. Teraz sa učil hltavo a rýchlo, lebo chcel, aby si všetko zapamätal, aby vyrátal príklad správne na prvý pokus, aby mu ostalo viac času na láskanie so svojim učiteľom v doučovaní. Tento jeho príťažlivý učiteľ v pančuškách bol zároveň jeho žiakom v sexuálnych hrách. Aj tento žiak bol veľmi učenlivý a snaživý a pravdepodobne čo nevidieť svojho učiteľa dobehne a možno predbehne.

Doučovanie im išlo naozaj rýchlo, počas neho si chlapci dopriavali kontakty svojich nôh v pančucháčoch, hladkali sa navzájom, ale bez výraznej snahy toho druhého doviesť do stavu vzrušenia. Šetrili sa na večer, keď sa Paľo vráti.

Za oknami už dávno zapadlo slnko, keď Paľo povedal: “Tak ja pobežím,” a začal si obliekať čierne džíny.

“Počkaj!” zastavil ho Peter. Povytiahol mu poriadne pančušky na pás až potom mu vytiahol hore džíny, pančuškový lem bol viac ako 5 cm nad nohavicami. “Takto sa mi páčiš, nech ich vidno, keď sa zohneš, a nie že si ich spustíš nižšie, lebo ti prechladnú kríže,” poučoval ho Peter.

“Áno, mamička,” sľúbil Paľo, “a ty Peťulko neotváraj cudzím ľuďom!” dodal v polohe dospeláka.

“Jasné, oci,” prijal hru Peter. “A oci, pusinku!”

Chlapci sa objali, ako keby sa lúčili na dlhú dobu. Paľo si zobral batoh, v tom mu niečo napadlo. Zalovil v ňom, podal Petrovi obálku zapečatenú pečatným voskom s otlačenými ozdobnými písmenami PH.

“To si otvor, Petrus, keď tu nebudem.”

“Čo je tam?” pýtal sa zvedavo Peter.

“Uvidíš, keď to otvoríš.”

Paľo si zobral svoju bundu zo stola a tenisky uložené pri balkónových dverách. Keď sa zohol, na zadku nad nohavicami mu bolo krásne vidieť pančuškový lem a tie dva krásne švy, čo prezrádzalo, že pod nohavicami sú pančucháče. Aj keď celý čas bol Paľo s ním v pančuškách, tento odhalený ženský členok spod róby pôsobil na Petra tak elektrizujúco, že cítil, ako sa mu dvíha jeho operenec.

“Môžeš si dať jednu cigaretu synáčik, kým tu nebudem, ale nie viac!” láskavo mu Paľo povolil dávku nikotínu.

Peter vyšiel za ním na balkón. Pri obúvaní tenisiek mu Paľo doprial ešte pohľad na chodidlá, na ktorých rebrovanie pančušiek krásne kopírovalo túto časť nohy. Najprv jedno a potom druhé chodidlo zmizlo v teniske. Ešte pohľad na lem nad nohavicami, tento pohľad sa zopakoval, aj keď preliezal Paľo balkónové zábradlie a ukázali sa aj kotníky s pančuškovými harmonikami.

“Nechceš ísť dverami?” opýtal sa ho Peťo.

“Kadiaľ som prišiel, tadiaľ aj odídem,” oznámil mu Paľo, keď bol v polovici drevenej konštrukcie.

Keď bol vo výške ešte takmer 2 metrov, zoskočil a cez záhradu utekal k tajnej bránke na plote. Petrovi znova začalo vŕtať v hlave, čo to mohlo byť, čo sľúbil mame, o čo ide, s kým sa má vlastne stretnúť. Postava Paľa zmizla v lese.

Peter si zapálil cigaretu, jednu mal povolenú. Ale ak to bude viac ako hodina, dám si ďalšiu. Ale nie, nedám, aj keď ja som mu nič nesľúbil. Hláska povedal, že som jeho láska. Aké bude jej trvanie? V tom si spomenul na obálku. Čo v nej je? Cigareta mu prestala chutiť. Ešte si dal z nej tri šluky a takmer polovicu cigarety hodil do ríny.

V izbe netrpezlivo prelomil pečať. Zrazu sa mu roztriasli ruky. Čo ak je dnu napísané, že je koniec. Ale prečo by to robil, hoci ten náhly odchod… Nervózne otvoril obálku, vybral papier, zdalo sa mu to ako celá večnosť, kým papier rozložil.

“Aby som nepokazil Tvoju ani moju hru, tak tipujem Black & Rainbow.” Petrovi sa znova roztriasli ruky – Čierna a dúha! Bože, ja som chcel odpoveď na niečo iné, nie toto! Uvedomil si, že to, čo sa deje medzi nimi dvoma, tak to nie je asi vôbec náhoda. Je to niečo viac a je pri nich okrem ich lásky aj niečo ešte silnejšie. Vyššia sila alebo moc, ktorá si s nimi zahráva. To ona ich dala dohromady? Praje im, alebo naopak, má pre nich okrem týchto prekvapení niečo, čo nebude až tak príjemné? Nevedel, čo si má o tom myslieť.

V tom počul zvonček. Natiahol si na seba krátke texasky a zbehol dole. Stlačil dorozumievanie s bránkou pred domom.

“Prosím?” ozval sa Peter.

“Robíme odpočet plynu,” ozval sa zachrípnutý mužský hlas.

“Poďte ďalej!”

V tom si uvedomil, že Paľo mu hovoril, že nemá otvárať dvere, ale už to urobil. Však to bola len hra, alebo…?