Otoč sa k slnku – 38. Z teploška gay

“Ach bože, zas tie nešťastné pančucháče?” vzdychol Juraj, keď mu Žura podala čierne pančuchy. Mali kostýmovú skúšku. Vyzliekať sa začal aj Paľo s Petrom.

“Chalani, vy si na sebe nechajte svoje pančušky. Čo máš proti pančucháčom?” opýtala sa Juraja.

“Dobre vieš, že mám nohy do “O”,” hneval sa Juraj.

“Viem, neboj sa, budeš mať dvojfarebné a to tvoje óčko opticky vyrovnáme. Pančuchy sa ešte vyrábajú v Prahe.” Podávala im jednotlivé kusy renesančného, štylizovaného kostýmu.

“Palino, môžeš si dať na chvíľu dole tú svoju čiapočku?”

“Žuri, radšej si ju nechám, ak mám niečo skúšať na hlavu, mám tam zašité rany,” upozornil ju Paľo.

“Nie, len chcem vidieť ten materiál.” Paľo si dal dole ochranu hlavy. Podal ju Žure. Tá si ju obzerala.

“Zaujímavý materiál, možno by sa nám to hodilo,” skonštatovala pri obzeraní elastického obväzového materiálu.

“Ako sa to volá?”

“Pruban, môžem ti vypýtať vzorky, majú rôzne šírky, zajtra tam ideme, Paľovi vyberajú stehy,” ponúkol sa Peter.

“To budem rada. A zistite aj výrobcu alebo, kde sa dá ten pruban kúpiť,” povedala Žura. Otvorili sa dvere, vošiel Oliver.

“Chalani, všetci traja, keď tu doskúšate, choďte do skúšobne s klavírom, je tam korepetítor aj skladateľ.”

Chalani s Jurajom prišli k hudobníkom. Texty piesní poznali. Korepetítor im zahral prvú zo siedmych piesní, ktoré budú v hre. Paľo sa okamžite začal chytať. Skladateľ ho upozornil na intervaly, kde bude treba dať si pozor na presnú intonáciu, ako aj na pasáže, kde by v záujme výrazu bolo vhodné prejsť do falzetu.

Po pripomienkach to skúsil Paľo ešte raz. Autor sa tváril spokojne. Paľo podotkol, že lepšie výrazovo by sa mu spievalo, keby už poznal kompletný hudobný podklad, nielen s klavírnym doprovodom. Skladateľ prisľúbil, že podklady budú hotové do konca týždňa. Chcel ich iba počuť spievať, aby aranžmán podkladu mohol ešte prípadne prispôsobiť ich vokálnym schopnostiam a hlavne farbe hlasu.

Po Paľovi to skúsil Juraj. Žiaľ, nebola to veľká sláva.

Prešli na pieseň pobočníka, pôvodnej Paľovej postavy, ktorú v druhej alternácii robil Peter. Tam sa chytal Paľo okamžite a aj Petrovi to išlo celkom dobre. Aj keď, na rozdiel od Paľa, nikdy nechodil na spev, prekvapivo čisto intonoval a vedel aj udržať tón.

V stredu Paľovi vybrali stehy. Primár bol spokojný, ako sa rany zahojili. Jazvy na tvári nebolo takmer vidieť. Ruka bola tiež v poriadku. Prišiel sa pozrieť naňho neurológ. S nálezom bol spokojný, aj keď niektoré reflexy ešte neboli celkom v norme. Peter vypýtal pre Žuru vzorky prubanu. Rany na tele sa zahoja rýchlo, na duši ostávajú. Paľo sa tváril, že je všetko v poriadku. Peter vnímal, že nie je to celkom ten istý peháč, aký bol pred útokom. Možno mu pomáhali aj antidepresíva, na ktoré ho nastavila psychiatrička. Mal ich brať mesiac.

Na skúške prechádzali posledné dejstvo. Týždeň im ubehol veľmi rýchlo. Mišo im nosil informácie zo školy a pomáhal im preberať zameškané učivo. Dohodli sa, že cez víkend by mohli vybehnúť na Mišovu chatu. Kvôli pocitu bezpečia chodili všade autom. Paľo so sebou nosil v rukáve bundy nunčaky, Peter reťaz. Okrem toho nosili každý aj kaser. Našťastie žiadny nový útok sa nekonal. Paľo cítil, že psychofarmaká mu otupili hroty vnímania, všetko bolo ako v opare, tak ich jednoducho vysadil. Naviac, keď si v letáku prečítal, že okrem stavov úzkosti potláčajú aj sexuálnu aktivitu.

Prišla sobotná skúška, vyčistili posledné dejstvo a celé ho zbehli v oboch alternáciách. Peter sa necítil najlepšie. Mal dojem, že niečo naňho lezie. Paľo chcel s ním ostať doma a zrušiť cestu na Mišovu chatu. Peter však trval na tom, aby išiel, lebo Mišo sa na to veľmi tešil. Vravel, že keď je taký nesvoj, žiadna zábava s ním aj tak nebude. Zalezie do postele a vypotí sa s paralenom, dá si vitamínovú bombu. Povedal Paľovi, nech pokojne ostanú aj na noc. Ak by sa cítil v nedeľu dobre, môže sa preňho Paľo vrátiť.

Paľo zobral Dolfiho a išiel k Mišovi. Čakal ho len sám bez Erika. Vraj má veľa učenia, nestíha a ostal v Bratislave. Paľa prekvapilo, že ho nezlomil ani vidinou víkendu na krásnom mieste plnom romantiky, kde môžu byť celý čas sami sebou.

“O chate som mu nehovoril, to malo byť prekvapenie,” povedal Mišo. Keď prišli na chatu, zbadali, že k nej boli vyjazdené stopy. Zrejme od štvorkolky. Či niekto bol aj v chate, nezistili, lebo schody vďaka strieške nad nimi neboli zasnežené. Zdalo sa im, že chata nie je ani tak veľmi vychladnutá ako bola pred Silvestrom. Mišo nalial welcome drink, už si chceli pripiť, keď sa ozval motor. Pred chatou zastala štvorkolka. Auto nevideli, lebo Paľo Dolfiho zaparkoval asi 100 m pod chatou. Tam končilo prepluhovanie cesty zo strany ako prišli. Ďalej boli záveje.

Peter s Mišom vyšli z chaty. Zo štvorkolky zosadal Ondrej s Erikom. Mišovi skamenel úsmev.

“Kurva, Erik, tak toto je to tvoje učenie?!” precedil pomedzi zuby Mišo.

“No čo, vybehol som si trochu s Ondriškom, nebudem celé dni len nad skriptami,” zľahčoval to Erik.

“Vybehol, áno? Koľkokrát ste tu boli?” prepichoval ho Mišo pohľadom.

“Nebudem sa ti spovedať…,” nedokončil vetu Erik, lebo ho k zemi zrazila rana päsťou od Miša. To už Miša chytil Ondrej.

“Kroť sa mladý, nebudeš otĺkať môjho chalana!”

“Tvojho chalana?!” Strhla by sa bitka, keby medzi nich neskočil Paľo a neodtlačil ich od seba, bolo by to divoké.

“Prestaňte, ovládajte sa. Dosť, že nás mlátia kadejaký grázli, nebudeme sa otĺkať medzi sebou!” Paľov bleskový zásah ich schladil. Ondro pomáhal Erikovi vstať zo zeme.

“Toto si posral kamarát, medzi nami je koniec!” precedil Erik.

“Tak ja som to posral? Kto komu nasadil parohy?!” Miša prešiel už prvotný nával zúrivosti.

Ondrej s Erikom nasadli na štvorkolku a stratili sa za zákrutou.

“Kurva, kurva, kurva! A ja som mu tak veril!” V Mišovi nastupovala ľútosť, že bol takto bezcitne kopnutý do prdele.

“Miško, poď dnu, upokoj sa!” snažil sa Paľo pomôcť kamarátovi prekonať zúfalstvo z prvého rozchodu. Vošli do chaty. Mišo do seba kopol oba welcome drinky.

“Vieš, nechcel som ti to hovoriť, Miško, bol si tak zaľúbený, ale Erik ti zrejme zahýbal už pred Vianocami s Edom. Naozaj si nezaslúži tvoju lásku,” Mišo ho prepichol pohľadom.

“Čo to vravíš? Odkiaľ to vieš?” šepkal Mišo.

“Bol som v Bratislave kupovať Petrovi posteľ a videl som ich.”

“Do piče, Pali, si taký istý hajzel ako on! Prečo si mi nič nepovedal…,” začal ho tĺcť päsťami do hrudníka. Paľo ho chytil za ruky. Znehybnil ho.

“Pokoj, Miško, pokoj, máš právo mi nadávať, áno, mal som ti to povedať, ale nemal som to srdce…,” objal si Miša.

“Kurva, Pali, kurva prečo? Prečo?” Zúrivosť sa náhle v Mišovi zlomila na ľútosť. Začal plakať. Paľo ho začal utešovať bozkami.

“Neboj sa, nájdeš si chalana, ktorý si zaslúži tvoju lásku a ktorý si ju bude vážiť.” Súcit, spoluúčasť a ľútosť sprevádzaná hladkaním a bozkami sa postupne začala meniť na vášeň, vzrušenie a žiadostivosť. Zrazu bol Mišo prisatý na Paľových ústach a vnikal mu do nich jazykom. Paľo sa snažil zastaviť príval Mišovej túžby a vášne. Čím viac sa snažil odtiahnuť, o to dôraznejšie ho Mišo objímal. Cítil, ako mu rukou vnikol do nohavíc a cez pančucháče mu zovrel penis. Ani nevedel ako a už mal Mišo jeho stoporeného vtáka v ústach. Stačil povedať len… “Nie, Mišo…,” a už vzdychal v rytme pohybov jeho hlavy.

***

Otvorili sa dvere na izbe. Peter ležal v posteli nad otvoreným notebookom.

“Pali, ty si sa už vrátil?” otočil sa k peháčovi. Keď videl výraz jeho tváre, okamžite vedel, že sa niečo stalo.

“Čo je?” sadol si Peter v posteli a pritiahol si Paľa k sebe.

“Prepáč, Petrus, všetko som posral.”

“Čo preboha? Pali, vrav. Nabúral si?” nevedel, aká tragédia sa mohla stať.

“Horšie.”

“Zrazil si niekoho?” snažil sa ho pritúliť k sebe.

“Nie,” z Paľových očí sa vyhrnul prúd sĺz. Peter sa mu ich snažil bozkami osušiť. Po chvíli sa mu podarilo Paľa upokojiť. Vyzliekol mu bundu aj nohavice. Sedeli vedľa seba, obaja len v mikinách a pančucháčoch. Napriek tomu, čo mu Paľo vravel, bol Peter stále pokojný a vyrovnaný.

“Nakoniec ma Mišo vyfajčil. Našťastie som nič nepil, tak som mu povedal, že odchádzam.”

“Ty si ho nechal tam?”

“Nie, vrátil sa tiež.”

“Dáš si panáka?” Paľo prikývol.

“Počkať, na tie lieky by si…,” uvedomil si Peter, že Paľo berie antidepresíva.

“Vysadil som ich.”

“To si asi nemal,” vyčítal mu.

“Z nich som bol ako pripitý, nalej, prepáč, kopni ma do riti…,” triasol sa Paľov hlas.

Peter vybral fľašu whiskey a nalial dva poháre. Chalani ich do seba kopli. Peter išiel do kúpeľne naliať vodu. Zo skrine vybral hrubé tepláky.

“Poď na cigu.”

“Už ti je lepšie?”

“Pavelko, myslím, že si ma práve vyliečil,” pobozkal ho.

“Prepáč, Petrus…,” znova sa spustil z Paľových očí prúd sĺz.

“Kurva, Pali, už nebuč!” Natiahli si na pančucháče tepláky, vzali si aj bundy a išli na balkón.

Paľovi z rukáva bundy vypadli nunčaky. Podal ich Petrovi.

“Rozbi mi hlavu, ak to neurobíš ty, spravím to ja!” povedal v afekte Paľo. Peter mu ich prudko vytrhol a vyhodil z balkóna.

“Paľo, do riti, prestaň sa správať ako kokot!” povedal mu rozhodne. Podal mu cigaretu a objal si ho.

“Však aj som kokot!” precedil Paľo pomedzi zuby.

“Teraz budem hovoriť ja. Asi chceš vedieť, ako sa teraz cítim,” Paľo prikývol.

“To, čo sa stalo, čo ste urobili s Mišom, z toho vôbec nie som nadšený. Ale som nadšený z toho, akého mám chlapa. Chlapa, ktorý urobí chybu a okamžite príde a prizná sa. Je ochotný za to, čo spravil, niesť následky,” pozeral sa mu do očí.

“Petrus…”

“Šadap! Pali, keby som tam bol ja, možno by to dopadlo ešte horšie, možno by som Miša utešoval tak, že rovno by som ho pretiahol alebo on mňa. Reagoval si tak, ako by v takej situácii reagoval každý. V konečnom dôsledku za všetko môže Erik. On podviedol Miša.”

“Chceš mi povedať, že sa vlastne nič nestalo, keď sa stalo tak veľa?” nerozumel Petrovej reakcii.

“Áno, stalo sa, ale keby Erik…”

“Keby pes na kopci nesral…,” povedal Paľo.

“…tak by ho roztrhlo,” dopovedali to unisono.

“Dobre, žiadne keby! Stalo sa, čo sa stalo, vážim si, že si mi to povedal. Vravím ti, že to neberiem ako dôvod, ktorý by mal zničiť alebo ohroziť náš vzťah. Ty si tam nechcel ísť, ja som ťa posielal. Mišo je náš spoločný kamoš. Keď zistil, že ho priateľ podvádza, zosypal sa. Pomohol si mu, tak buď aj teraz chlap, nebuč a prijmi moju ruku aj odpustenie,” zahasil cigaretu, Paľo tiež. Peter ho objal.

“Pali, ty ani netušíš, ako si ťa vážim ako človeka. Si ten najsprávnejší chalan, akého som v živote stretol. A tento fakt nezmení ani to, ak spravíš nejakú chybu. Nie som ochotný sa ťa vzdať, za žiadnu cenu,” pobozkal ho a prešiel mu dlaňou po očiach, aby osušil jeho slzy.

“Poď si ľahnúť, láska, si rozrušený, potrebuješ sa vyspať,” vyzliekol Paľa do trička a pančucháčov a uložil ho do postele. Zhasol svetlo a privinul si ho do náručia. Paľo o chvíľu v Petrovej náruči zaspal. Peter mu jemne hladil jazvy na tvári. Bolo ich skutočne ledva vidieť.

“Láska, zas mám dôvod milovať ťa viac ako včera,” pevne si ho objal a tiež zavrel oči.

V noci sa Paľo zobudil, snažil sa dostať z Petrovho objatia. Zas ho prenasledovali útočníci v škraboškách v labyrinte. Unikal im, ale oni sa stále blížili. Petrova ruka ho z labyrintu vytrhla. Paľo bol spotený. Malý pohyb Petra okamžite zobudil.

“Prepáč, pusti ma. Musím…,” pošepol mu Paľo.

“Jedine spolu,” hrabal sa aj Peter z postele. Obaja išli spolu na záchod. Navzájom sa spolu vycikali. Po tom, čo sa udialo, mal tento obrad ešte sinejší náboj nežnosti. V objatí sa vrátili do postele. Ich kohútikom sa začalo šuchoriť perie.

“Nemám sa ísť osprchovať?” pošepol Paľo.

“Už ťa držím a už ťa nepustím, chcem ťa takého, ako si,” bozkával ho po tvári. Rukou mu prechádzal po bradavkách. Tie na dotyky okamžite reagovali. Začali tvrdnúť. Peter mu dal dole tričko. Tvrdnúce bradavky poláskal jazykom, jemne ich stlačil zubami. Paľo vzdychol. Nezabudol poťahať zubami aj chĺpky okolo bradaviek. Paľo slastne zasyčal. Rukou mu prešiel po tvrdnúcom penise, ruka pokračovala cez miešok, pohral sa s jeho guľkami a cez hrádzu prešiel až k Paľovej dierke. Obkrúžil ju prstami a začal do nej vnikať. Paľo mu už na pohyby prstov začal prirážať. K tomuto miestu sa priblížil aj Petrov jazyk. Keď mal dojem, že je Paľo pripravený, navlhčil dierku ešte dávkou lubrikantu, tak isto aj svojho kohúta. Začal do Paľa vnikať najprv odzadu. Neponáhľali sa nikam. Niekoľkokrát zmenili polohu, aby svoje vášnivé milovanie čo najviac predĺžili. Vzájomne si to užívali. Celkom sa oddávali svojej rozkoši. Tak ako ich telá, aj ich duše tu boli len jedna pre druhú. Cítili v dôrazných a dlhých pohyboch, že sa obaja dostávajú na vrchol. Keď Peter v zášklboch naplnil Paľa dôkazom svojej lásky, vzal si do úst žiadostivo Paľov penis, aby aj on dostal vytúženú dávku jeho teplého, jemne trpkého semena. Zdalo sa mu, akoby teraz malo jemne sladkastú chuť.

O chvíľu sa spokojní chlapci zas v objatí túlili k sebe.

“Bolo to krásne, Petrus,” bozkával ho po tvári Paľo.

“Snívalo sa mi, že mi vravíš, milujem ťa viac…”

“Nesnívalo, ja som ti to vravel a teraz ti poviem, že ťa milujem viac, ako som ťa miloval, keď som ti to vravel naposledy.” Pri týchto slovách Paľo zas prestal ovládať svoje emócie. Oči mu zaplavili slzy.

“Petrus, ja som tak šťastný, že ťa mám.”

“Ja tiež, chlapec môj.”

***

Do elegantnej reštaurácie vošla štvorica. Mladí muži v sakách odsunuli dámam stoličky, aby sa pohodlnejšie usadili. Čašník im priniesol jedálne lístky. Keď si objednali, začala rozhovor Mária.

“Po premiére budú jarné prázdniny, už ste rozmýšľali, ako ich strávite?”

“No bolo by fajn ísť na lyže, ale…,” povedal Peter, ale nedokončil myšlienku.

“Viem, vaše lyžovačky zatiaľ vždy skončili… no neslávne,” skonštatovala Silvia.

“Veď práve, z toho máme s Peťom obavy,” priznal Paľo. Čašník im priniesol aperitív. Dámam Prosseco a mladým mužom grepový džús. Evidentne jeden bol vodič a druhý ostal s ním solidárny.

“Myslím, že nielen vy dvaja, však Silvia,” obrátila sa na Petrovu mamu Mária.

“Asi tak,” prikývla.

“Tak to spravíme jednoducho, cez jarné prázdniny sa lyžovačka konať nebude,” našiel jednoduché riešenie Peter.

“Peťo, lyže, lyžiarky a ani zjazdovky za vaše nezhody, alebo ak chceš konflikty, nemôžu,” chytila Silvia za ruku syna.

“Určite, je to len o nás dvoch,” priznal Paľo.

“A už máte ferman predstavení po premiére?” opýtala sa Mária.

“Hráme to v marci vždy v nedele a utorky,” povedal Paľo.

“Jarňáky sú vlastne bez predstavenia, po premiére týždeň voľna,” dodal Peter.

“Synovia, a čo keby na lyžovačku išli aj vaše mamy, čo tak talianske Dolomity?” dokončila ponuku Silvia.

“Dolomity? To sú zjazdovky asi o inom ako u nás,” zažiarili Paľovi oči.

“To si píš, že sú, ale s mamami?” ostal zaskočený Peter.

“Vy sa za nás hanbíte? Lebo my dve sme na vás hrdé a pyšné,” usmiala sa na nich Mária.

“Ja viem, nemyslel som to tak, ale…,” vykrúcal sa Peter.

“Spolu budeme iba na raňajkách a na večeri, celý čas budete na zjazdovkách sami dvaja…,” začala Mária.

“Teda, ak si neurobíme nejaký spoločný program, ale nemusíme,” navrhovala Silvia. Paľo chytil Petra za ruku.

“Petrus, ja by som bol za, ak nie si zásadne proti, však naše maminy sú celkom fajn,” prihováral sa za lyžovačku Paľo.

“Ja viem, len ma to trochu zaskočilo,” postavil sa a pobozkal mamu Peter.

“Jasne, že som za. Ďakujem,” potom pobozkal aj Máriu. To isté spravil aj Paľo. Čašník im začal prinášať výborne vyzerajúcu a rozvoniavajúcu večeru. Peter sa dovtípil, že celé Dolomity sú vymyslené aj preto, aby boli v bezpečí a aby peháč prišiel na iné myšlienky. Trauma z toho, čo zažil, trýznila jeho psychiku, aj keď sa tváril, že to dáva.

***

Doobeda nahrali v divadle piesne. Skladateľ rozhodol, že Paľov spev bude použitý aj v Jurajovej alternácii. V jeho prípade to bude čistý playback. Peter naspieval svoju verziu piesne pobočníka. Paľo ju nahral tiež, ale povedal, že túto pieseň dá bez problému aj naživo. Podarilo sa im ešte na pár hodín dostať sa do školy.

Poobede sa stretli s Kamilom. Urobil naozaj veľké gesto, keď navrhol Paľovi a Petrovi zmierenie. Zatiaľ to vyzeralo, že on je objednávateľom útoku na Paľa. Usvedčovala ho sms-ka z utajeného čísla. Tomuto dôkazu však neprikladali veľkú váhu ani policajti. Kamil ich ubezpečoval, že naozaj v tom nemá prsty. Viac im nemôže povedať, ohrozil by svoju bezpečnosť. Majú mu vraj veriť, aj keď možno bude prinútený prijať rolu objednávateľa útoku.

***

V pondelok sa znova stretli aj s psychológom Marcelom. Najprv s nimi riešil, ako zvládajú to, čo Paľo prežil. Paľo si odskočil na toaletu a Peter narýchlo vysvetlil Marcelovi, že peháčovi nerobí dobre, keď o tom každý stále hovorí. Že sa mu zrejme o tom aj často sníva. Keď sa Paľo vrátil, dal im Marcel otázku, čo ich v poslednej dobe najviac utvrdilo, že patria k sebe. Paľo začal vravieť o svojom prešľape. Znova si začal sypať popol na hlavu, nebol ďaleko od sĺz. Iniciatívu prebral Peter. Po chvíli chytil Paľa pevne za ruku a povedal, ako to vyriešili. Doteraz vždy silnejší Paľo sa odovzdane pozeral na svojho blonďáka. Peter si ho chytil okolo pliec a peháč sa v jeho objatí cítil bezpečne, Marcel sa ich opýtal, čo teraz cítia.

“Cítim, že mám vedľa seba chlapa, ktorý aj keď urobí chybu, vie prísť a povedať mi o tom,” povedal Peter. Paľo sa vzchopil a nabral energiu, Peter zložil ruku z jeho pliec. Paľo to nevravel Marcelovi, ale rovno Petrovi.

“Môj chlapec, teda partner, aj keď sa mu stane krivda, ublížim mu, je ochotný ma vypočuť. Dokáže bez vášne a afektu zhodnotiť celú záležitosť…,” preniesol pohľad na psychológa. “Vie to položiť na misku váh, či to stojí za to, aby zmenil svoj vzťah ku mne,” Marcel sa postavil.

“Poď sem, Pali,” objal ho.

“Peter, aj ty!” Tiež ho objal a chvíľu ho držal v náručí.

“Chlapci, pamätajte si tento moment, práve ste sa z pojašených chalanov – teploškov stali dospelými chlapmi, gaymi. Keby mi niekto povedal, čo sa stalo po týždňovej terapii, neveril by som,” bol dojatý Marcel.

“Prepáčte, Marcel, môžem?” opýtal sa Peter. Marcel prikývol.

“Keby pes na kopci nesral…, bolo by ho roztrhlo,” povedali spolu.

“Prepáčte, ja som vám tykal,” ospravedlňoval sa Marcel.

“Nič sa nedeje, pokojne nám tykajte ďalej, ak to Petrovi nevadí,” navrhol Paľo.

“Samozrejme, Marcel,” súhlasil.

“Dobre, ale v tom prípade si tykáme vzájomne, ja som Marcel,” podal im ruku.

“Prepáč, Marcel, kým budeme pokračovať, môžem jednu osobnú otázku?” opýtal sa Paľo.

“Skús, ak to bude možné, odpoviem,” sadol si Marcel.

“Ty máš niekoho, si vo vzťahu?”

“Bohužiaľ nie, viete, to, že riešim vzťahy a zameriavam sa na párové terapie, nie je pre mňa zárukou, že to viem aplikovať aj v súkromnom živote. Môžeme pokračovať? Ale ešte raz, spravili ste mi nesmiernu radosť. Želám si mať takého priateľa po svojom boku, ako ste vy dvaja.”

***

V utorok sa po skúške ozval Paľovi Mišo, vraj by im priniesol úlohy, ale má strach, ako bude naňho reagovať Peter. Paľo mu povedal, nech príde, že Peter ho možno ani nezabije. Boli u Paľa, keď zazvonil zvonček. Paľo len v pančucháčoch išiel otvoriť, voviedol Miša. Petrovi nepovedal, že príde. Peter na okamih ostal prekvapený, pozrel na Paľa, potom sa postavil.

“No poď sem, ty zvodca…,” naznačil pravačkou úder, Mišo sa mykol. Peter ho stisol v náručí. “Je mi ľúto, Mišo, že si bol takto Erikom podvedený. Ale nie je dôvod, aby si sa preňho tak trápil…, zachoval sa ako hajzel,” Peter ho objal a aj pobozkal.

“A to, čo sa stalo potom…,” bol v rozpakoch Mišo.

“No to sa stalo, už sa neodstane. Verím, že to ostane ako skrat po šoku. Dúfam, že nemienite v tom pokračovať, lebo potom vás oboch stiahnem z kože a budem krájať tupou stranou nožíka.”

“Ešte raz sa vám obom ospravedlňujem,” klopil Mišo oči.

“Michal, máme ešte jeden lístok na piatkovú premiéru. Chceš?” navrhol mu Paľo. S Petrom si vymenil krátky pohľad. Pochopil, na piatok dali lístok aj Marcelovi. Mišo prikývol.

***

V stredu poobede boli kompletné kostýmy. Naozaj pančucháče, ktoré dostal Juraj, eliminovali opticky zakrivenie jeho nôh. Paľo mu poradil, aby nedával nohy k sebe a stál vždy mierne rozkročený, alebo posunul jednu nohu viac dopredu. Juraj sa mu za fintu poďakoval. Chalani tiež mali pančucháče farebne delené, ale rovnou čiarou, u Juraja to bola krivka. Vo štvrtok už odpaľovali generálky. Vždy obe alternácie. V piatok to bola dokonca verejná generálka.

Jurajova alternácia vždy išla ako prvá. Naskúšané mali aj miesta “breptov”. Diváci vždy dobre reagujú na moment, keď sa herec pomýli, vypadne mu text. Tieto momenty vznikajú náhodne a sú často odmenené výbuchom smiechu, ale účinkujúci zažívajú stres. Totálny prúser je, keď sa herci na takomto brepte sami rozosmejú, totálne vypadnú z roly.

Predvídavý režisér ich však pripraví vopred. Naskúšanú mali aj klaňačku, bola to takpovediac choreografia a dohodli sa, ak by diváci požadovali prídavok, dajú znova úvodnú pieseň Alberta. Juraj po verejnej piatkovej generálke vôbec nevyzeral dobre. Ledva ju dohral. Koniarik si to všimol. Pýtal sa ho, čo s ním je. Juraj povedal, že mu v závere prišlo zle. Koniarik tušil komplikácie. Po druhej generálke oznámil, že je celkom možné, že dnes večer pôjde alternácia s Paľom v hlavnej postave a zajtrajšok ostáva otvorený podľa zdravotného stavu Juraja.

Chalani sa odviezli k Petrovi, na chvíľu sa vystreli. Podarilo sa im dokonca zaspať. Mali za sebou verejnú generálku. Zobudili sa takmer naraz. Dopriali si pár bozkov, ale ďalej nepokračovali. Išli pod sprchu, vzájomne sa obliekli, ale dali pozor, aby nenaštartovali vzrušenie, ktoré by len ťažko zastavili. Nerobilo im to až taký problém, lebo obaja cítili v žalúdku mravce a v tele chvenie, neklamný dôkaz, že o chvíľu ich opantá pani zvaná tréma.

Prišli do divadla, vo vchode sa stretli s Jurajom. Hneď im povedal, že to nedá. Išli za Koniarikom. Pri pohľade na bledého Juraja oznámil: “Ide Paľova alternácia a zajtrajšok sa uvidí.” Koniarik Juraja poslal domov, nech sa to pokúsi vypotiť.

Nervozita chalanov narástla. Obliekli sa do kostýmov a išli do maskérne. Bubu ich poslal, nech si pred líčením idú dať nalepiť madony (mikroporty). Vrátili sa, Bubu ich zobral do parády. Do maskérne prišiel aj Lukáš. V kostýme vyzeral výborne. V pančucháčoch krásne vynikli jeho pekne tvarované nohy tanečníka. Pol hodinu pred predstavením sa stretli aj s Dušanovými chlapcami a hercami, ktorí budú tancovať, aby sa rozcvičili, lebo úvodný tanečný výstup bol dosť náročný.

Pred začiatkom predstavenia si dali vo fajčiarni cigaretu. Paľo mal nervy.

“Čo keď mi vypadne text, Petrus?”

“Na generálke ani na skúškach ti nevypadol ani raz Pavelko,” upokojoval ho Peter, ktorý cítil tiež trému, ale nie tak intenzívne ako peháč. Ten vďaka líčeniu prestal byť peháčom. Chcel ho pobozkať.

“Neblbni, poserieš mi líčenie. Veď práve…, vtedy mi nevypadol, tak prečo nie práve počas premiéry,” sám sa znervózňoval.

“Tak mysli na to, že sa ti dnes večer splní jeden z tvojich snov a budeme sa milovať až do rána,” pošepol mu Peter.

“Ty teraz dokážeš myslieť na sex?”

"Pavelko, ja na sex s tebou myslím stále,” nenápadne sa k nemu pritlačil a rukou mu zovrel kohútika v divadelných pančucháčoch.

“Petrus, ty chceš, aby som na scénu vybehol so stožiarom?”

“Nebolo by to sexy? Viem o pár ľuďoch, ktorí by to ocenili.”

“Petrus, ty si hrozný pako, za to ťa po premiére tak pretiahnem, že budeš skučať a zavýjať.”

“No konečne, to je môj Pavelko.”

Do fajčiarne prišiel Oliver. “No poďte chalani, nech vás nakopnem.“