• black
Stylklasika
Datum publikace5. 8. 2022
Počet zobrazení826×
Hodnocení4.59
Počet komentářů5

Postava chlapca vystúpila z tmy javiska do svetla reflektoru. Chlapec, ktorý vyzeral ako nahý, ale nebol nahý, lebo mal na sebe biele pančucháče. Mal na sebe ten jeden krásny pásik vpredu a dva vzadu. V ušiach počul potlesk a na javisko vychádza ďalšia postava. Tá postava bol Paľo. Mal na sebe bledohnedé tričko a bledohnedé pančucháče. V ruke drží ružu a podáva ju bielemu. Nahne sa k nemu a chce ho pobozkať. V tvári bieleho jasne spoznávame Petra, jeho neposedné blonďavé kučery, usmiate modré oči. Tvár Paľa sa k nemu blíži, sleduje ho sivými očami, pery má už už pripravené na bozk. Privrie oči a nasleduje bozk, dlhý, vášnivý. Paľo otvára oči, nebozkáva sa s Petrom, ale s Monikou. Je oblečená v bielych šatách bez ramienok. Na scénu sa vracia Peter, teraz má na sebe tmavozelené pančucháče, na nich čierne trenírky a také zelené tričko takého istého odtieňu, ako sú pančucháče, v jednej ruke má horiacu cigaretu, v druhej gitaru. Tú podá Paľovi. Paľo si ju prevesí cez krk, Petrova ruka mu k ústam priloží cigaretu. Paľo si potiahne, vyfukuje dym a trochu sa rozkašle. Na gitare začne vybrnkávať Ami.

“Oh Petrus, Oh Petrus, 

Aj keď sa k nám temné oblaky priženú.

Petrus, Petrus, budeme sa milovať a nosiť na rukách, naše nohy v pančuchách.”

Spev náhle prerušil zvuk klaksóna, v ruke ho držala urazená Monika, ktorá zúrivo stláča červený gumený balónik. Zvuk klaksóna sa prelnul do zvuku budíka. Paľo vstal z postele. Na nohách mal celú noc nové bielo čierne melírované pančucháče. Nechcelo sa mu prezliekať do pyžama a tak ísť do kúpeľne. Ako naschvál ho akurát stretla mama.

“Ty si spal v pančucháčoch?” trochu sa začudovala, keď ho videla takto.

“No, nejako sa mi nechcelo prezliekať do pyžama,” na svoje ospravedlnenie povedal mame.

“Aj tak je to zaujímavé, keď si bol chlapec, musela som ťa najmenej týždeň presviedčať, že si treba už začať obliekať pančušky, a teraz si ty ten prvý, kto ich ťahá zo skrine,” zamyslela sa mama.

“To vieš, postpubertálne stavy majú aj svoje svetlé stránky,” zavtipkoval Paľo.

“Ale tieto si hádam nechceš dať aj do školy?” opýtala sa ho.

“Neboj sa mami, dám si čisté,” ubezpečil ju.

“Tak utekaj už pod sprchu, ty môj pančuškový princ, ťapla ho mama po zadku.”

“Mami, čo robíš?” zareagoval zahanbene Paľo.

“A celý pubertálny vývoj dieťaťa je často doprevádzaný odmietaním pohladení a dotykov zo strany rodičov, ktoré dovtedy dieťa vždy očakávalo a vyžadovalo,” psychologickou poučkou komentovala Paľovu reakciu mama.

Paľo sa na ňu zaškeril a vyplazil jej jazyk.

“Len pokračuj, ťapnem ťa aj po ústach!” zatvárila sa akože vážne mama. “Palino, musíme sa vyúčtovať,” pripomenula mu.

“Ja som doplácal ešte zo svojich,” ohradil sa Paľo.

“Však to myslím, videla som, že si si toho kúpil hodne,” upresnila mama, že neočakáva výdavok, ale chcela synovi dať peniaze, aby si to nefinancoval sám.

“To je v poho mami,” zatváral za sebou dvere.

“Poobede sa vyrovnáme,” povedala mama a medzi dverami mu ešte dala pusu.

Paľo sa poriadne vysprchoval, na záver pustil na seba studenú vodu, aby si náhodou kohútik nezmyslel šuchoriť perie. Nahý sa vrátil do izby. Chvíľu uvažoval, ktoré pančušky si dnes na seba dá, najprv vzal do ruky zelené, už z nich odtrhol aj papierový obal. Na obale si prečítal: detské pančuchové nohavice, 100% bavlna, farba zelená, špička retiazková, vhodné pre chlapca aj dievča. Kto vie, prečo výrobca uvádza práve chlapca na prvom mieste. Už si chcel začať pančušky obliekať, keď mu padol zrak na červené. Po chvíli váhania zelené poskladal a vybral červené. Naposledy mal také pančušky na sebe pred pár rokmi. To chodil ešte do šiestej alebo siedmej triedy. Spomenul si na jeden incident. Mal oblečené červené pančušky v škole. Bol piatok. Zrazu niekto prišiel s tým, že kto má na sebe červené ponožky alebo podkolienky, tak je teplý. Paľo sa vtedy ohradil, že to nie sú ponožky, ani podkolienky, ale pančušky. Reakcia chalanov bola taká, že keď sú to červené pančušky, tak to je duplom. Posmech trval do konca vyučovania. Potom si vždy dával pozor, aby si červené nikdy neobliekol v piatok.

Ale dnes je piatok a vlastne dobre, že je piatok. To, že sa mu páčia chlapci v pančuškách, to vedel a bral to celkom samozrejme. To, že nie je jediný, koho to vzrušuje a sexuálne priťahuje, zistil tento týždeň. Takže áno, na chlapcov som a s dievčatami, to sa uvidí. Pomaly si vychutnával obliekanie pančušiek. Dlaňami a nohami vnímal to pančuškové panenstvo úpletu. Prvé oblečenie pančušiek bolo vždy jedinečné. Bavlnené vlákna neboli ešte celkom usadené, boli mäkučké a poddajné. Krásne obopínali každý záhyb a krivku nôh. Táto pančušková poddajnosť a prvotná elasticita, neuveriteľná hebkosť sa stratila hneď po prvom vypraní. Mäkkosť si vlákna zachovali asi tak po desiate pranie. Potom nasledovala druhá fáza, ktorá trvala odhadom po 30 pranie. Pančuškové vlákna uľahli, poprípade sa voľné mikroskopické výčnelky bavlny poodlamovali. Vlákno sa stalo tuhším, pančušky sa vedeli síce stále pekne prispôsobiť nohám, ale mali už tendenciu vyťahovať sa. Robili na nohách a kolenách známe harmoniky, neraz na zadku vedeli ovisnúť ako starecká koža. Pri vyzliekaní ostali natiahnuté, po opraní sa vedeli stiahnuť, ale tvar nedržali dlho. A posledná tretia fáza bola, že pančušky boli celkom poddajné, tkanina sa stala tenšou, neraz na prstoch, päte alebo kolenách presvitala, ako sa bavlnené vlákna nosením zodrali. 

Natiahol si červené námornícke tričko a išiel sa pozrieť na seba do zrkadla. Páčil sa sám sebe. Bol zvedavý, či Peter ocení jeho dnešný výber. Najedol sa, do tašky vložil desiatu. Na pančušky si dal čierne džíny a na tričko čiernu mikinu. Pripadal si sexy. Navoňavkoval sa s Bvlgari, do tašky hodil aj tubu s lubrikantom, lebo čo ak… a vyrazil do školy.

Cestou si hovoril, je ti mizerne, bolí ťa hlava, máš aj horúčku, je ti zle. Keď vchádzal do školy, naozaj nevyzeral dobre. Oči mal pohasnuté, gestá aj chôdzu spomalenú. V šatni sa len na krátky moment sústredil na svoje nohy v červených pančucháčoch. Cestou do triedy si všimol dokonca 4 chlapcov, ktorí mali na nohách pančušky, podľa všetkého jedny boli bavlnená klasika. Ale v žiadnom prípade nedovolil, aby mu to spôsobilo radosť alebo nedajbože zlepšilo náladu. Ochladenie bolo už trvalejšieho charakteru, tak bolo celkom pochopiteľné, že zo šatníkov sa vyťahovali teplejšie veci. Paľo vošiel do triedy, už z diaľky sa naňho usmievala Monika. Mala na sebe čiernu sukňu, čierne pančuchy, bielu blúzku s červenými bodkami a priliehavý čierny svetrík s červenými gombičkami. Oblečením tvorili dokonalý pár. Paľo si sadol do lavice k nej. Monika sa k nemu nahla a na líce mu dala letmú pusu. Urobila to zámerne, nech je všetkým jasné, že ona s Paľom chodí. Vlastne bola to pravda, ona s ním chodila. A on? On nad tým ani neuvažoval.

“Včera to bolo krásne, Pali,” pošepla mu.

“Bolo, ale nemusíme to robiť aj tu,” dosť chladne jej povedal Paľo.

“Čo ti je?” prekvapila ju Paľova odmeranosť.

“Cítim sa mizerne, Mony, asi niečo na mňa lezie,” ospravedlnil sa Paľo. Povedal to tak presvedčivo, že Monika ho len pohladkala po ruke, a keď chcela matikárka, aby Paľo išiel k tabuli vyrátať príklad, Monika oznámila, že je mu veľmi zle a ponúkla sa, že k tabuli pôjde ona. Paľo zvládal svoju rolu perfektne. Matematikárka ho poslala za triednou, nech ho pustí z vyučovania. Triedna sa ho spýtala, či má s ním niekoho poslať, ale Paľo povedal, že to nie je potrebné. Potešil sa, že Monika s ním nešla za triednou, lebo tá by ho určite rada odprevadila.

“No chlapci, už je chladno, treba sa dobre obliekať,” poučila ho triedna.

“Ja sa obliekam, pani profesorka,” obhajoval sa Paľo.

“Asi málo, pod nohavice si treba už obliekať aj dlhé spodky…,” bola presvedčená, že Paľo má určite holé nohy.

“Alebo pančucháče,” dodal Paľo.

“Správne, tak,” dodala triedna, nečakala takýto argument, hlavne od 18-ročného chlapca. Paľo jej so skleneným pohľadom poprial príjemný víkend. Ona jemu, aby sa cez víkend kuríroval. Ani vo sne ju nenapadlo, že to všetko je len dobre zvládnuté divadielko. Nikdy nemala problém pustiť žiaka domov, aj keď bola presvedčená, že žiakovi nič nie je. Bolo jej viac ako jasné, že z nejakého dôvodu dotyčný nechce byť v škole.

Paľo zazvonil u Petra. Ani sám nevedel pochopiť, prečo zotrvával v mrzutej nálade, ktorú si vsugeroval. Neozval sa žiaden hlas, len bzučiak. Vstúpil na pozemok, už z diaľky videl, že aj vchodové dvere sú otvorené. Vošiel, dvere za sebou zavrel. Opakoval si, mal by si sa tešiť, určite ťa poteší pohľad na Petra, ale žiadne napätie alebo nedočkavosť neprichádzala. Vyzul sa v chodbe. Vošiel do haly. Čakal, že Peter bude sedieť na schodoch tak ako minule. Ale nebol tam. Trochu ho to prekvapilo a zároveň prebralo z letargie.

Na očiach pocítil dlane.

“Hádaj, aké mám na sebe,” ozval sa Petrov hlas.

“Bude odmena?” začal vyjednávať Paľo.

“Áno, a hlavne, keď ma v nich uvidíš, to bude odmena, tak aké?” Cítil, že Peter je vzrušený, lebo sa pritláčal k nemu. Cez vrstvy oblečenia vnímal jeho tvrdnúci penis, ako sa mu dotýka zadku.

“Dovoľ mi dotyk a ja ti poviem aké, dobre?” dal si podmienku Paľo.

“Ale nepozri sa,” prosil ho Peter.

“Neboj sa, nepokazím hru, chcem len dotyk.” Paľo siahol dozadu, pocítil látku trenírok, siahol pod ne a prekvapenie, necítil známe a očakávané rebrovanie, ale hladkú príjemnú tkaninu. Rukou išiel ďalej, pocítil predný šev a pod ním Petrov penis, stlačil mu ho.

“Červené,” tipol si Paľo. Peter mu zložil dlane z očí.

“Ty si azda bosorák, ako to robíš?” Peter ostal sklamaný. Paľo sa otočil. Peter bol naozaj v červených pančucháčoch, ako podľa dotyku zistil presne, naozaj neboli rebrované, ale hladké. Na nich mal čierne trenírky. Červené tričko s čiernymi rukávmi. Vyzeral skvele a neskutočne sexy.

“Vyzeráš úžasne,” povedal Paľo, ale jeho nadšenie nebolo také, ako Peter očakával.

“Nezdá sa ti, že tu máme prekúrené?” ospravedlňoval sa Peter a rovno mu začal rozopínať opasok na nohaviciach.

“Veru,” skočil na hru Paľo a pomohol Petrovi, aby dali nohavice dole. Peter ostal vyvalený.

“Aj ty červené?”

“Ako vidíš,” pokúsil sa usmiať Paľo, ale veľmi mu to nešlo.

“Vyzeráš super aj s tým tričkom,” uznanlivo hodnotil jeho outfit Peter.

“Dík,” povedal Paľo a mal pocit, že nálada o ničom sa vracia.

“Čo ti je?” Peter vycítil, že jeho kamarát nie je vo svojej koži.

“Neviem, odkedy som si vsugeroval, že mi je zle, som úplne bez nálady,” skonštatoval Paľo.

“Dáme si panáka, to ti pomôže,” navrhol Peter.

“Nezvyknem piť,” pochyboval Paľo o tom, že by mu alkohol pomohol.

“Jack Daniels ti pomôže,” nalial dva poháre whisky. Jeden podal Paľovi. “Tak na to, nech sa ti vráti dobrá nálada!” navrhol prípitok Peter.

“A na červenú,” pousmial sa konečne Paľo. Chlapci si priťukli a napili sa hnedkastej tekutiny. Paľo pocítil, ako mu hrdlo zalialo teplo. Tekutina stekala nižšie a cítil, ako ho rozohrieva. Druhým dúškom dopil pohár.

“Ešte jeden?” opýtal sa Peter, keď videl, že má prázdny.

“Neblázni, ty červený pokušiteľ,” odmietol Paľo.

“Vidím, že červený mariňák na alkohol reaguje. Fakt vyzeráš sexy,” bral mu pohár.

“A aj voniaš sexy,” zacítil Paľov parfum.

“Čo je to?” nespoznával Peter vôňu, ktorá Paľovi sedela a jeho priťahovala.

“Bvlgari,” povedal Paľo a mal radosť, že kamarát ocenil jeho snahu.

“Znova si potiahol otcovi?” vyzvedal.

“Nie, kúpil som si včera.”

“Len mi nepovedz, že u Alexandra Veľkého?” zvedavo sa pýtal Peter.

“Tam,” prikývol Paľo.

“A akú zľavu ti dal Šani?” pokračoval vo výsluchu.

“50%,” pochválil sa Paľo.

“Tak to si ho musel minimálne vyfajčiť, alebo mu podržať,” zarazene reagoval na % zľavy.

“Ani jedno, ani druhé, nedovolil by som, aby sa ma ten buzerant čo i len dotkol!” rozhodne mu oznámil Paľo.

“Tak počkať, mne dal 20% za pusu a 30% za jazýčkovú, tak 50…,” nechcel mu uveriť Peter.

“Nebol žiaden kontakt, len som si dal dole nohavice a ukázal som sa mu v pančucháčoch,” vysvetlil Paľo.

“A to ťa ako napadlo ukazovať mu svoje pančušky?” nerozumel jeho konaniu Peter.

“Ad jedna, neboli to moje, ale tvoje pančušky, ad dva, mal som v taške kúpené nové, jeho zaujalo, čo mám v taške, a mal som tam nové pančucháče a chcel vedieť, či ich mám aj práve na sebe,” vysvetlil mu, čo sa dialo.

“Ty sa správaš ako prostitút,” pokrútil hlavou Peter.

“Tak ty sa s ním bozkávaš, mňa sa ani len nedotkne a ja som prostitút!” vstúpil do Paľa hnev.

“Presne!” zaklincoval Peter, ale to nemal robiť, Paľo ho chytil, v tom okamihu bol Peter na zemi. Paľo ho mal okamžite na lopatkách. Šikovne sa otočil, sedel chrbtom k Petrovej hlave, chodidlami mu fixoval ruky a začal mu vyťahovať tričko, aby sa dostal k jeho pupku. Rukou mu prešiel aj do trenírok a cez pančušky pohladkal nalievajúci sa penis, ale nevenoval sa mu ďalej. Najprv prstami a potom jazykom mu začal dráždiť jeho pupok.

“Prostitút, násilnícky prostitút!” začal sa smiechom a chichotom zachádzať Peter. Chvíľu hra pokračovala, ale Peter začal po pár minútach strácať dych.

“Prestaň Pali, lebo sa poštím! Poďme hore!” prosíkal Peter. Paľa to celkom prebralo k životu. Z úsmevom sa postavil a pomohol aj Petrovi zdvihnúť sa zo zeme.

“Povedal si, že Šani je buzerant, a čo sme potom my dvaja?” pozrel mu do očí skúmavo Peter.

“My sme predsa len teploškovia?” cítil Paľo, ako alkohol v ňom účinkuje.

“A v tom je aký rozdiel?”

“Buzerant je taký, ktorý svoju orientáciu vystavuje na obdiv každému a vyfajčil by aj kvetináč, keby mal vtáka,” vysvetľoval svoju teóriu Paľo.

“No a teploškovia?”

“Tak tí sú celkom iní. Teploškovia nosia vždy v piatok červené ponožky alebo podkolienky.”

“Ale my máme pančušky,” argumentoval Peter.

“Tak to sme teploškovia na druhú. A ad dva, teploškovia majú svoju teplú krv len pre seba,” pokračoval v teórii Paľo.

“Len pre seba? To akože sa s ňou nedelia,” nerozumel, ako to myslí.

“No nie len pre seba, ale aj pre svojho kamaráta teploška, s ktorým…,” chcel povedať sa bozkáva, ale nepovedal to, lebo to by nebola pravda. Oni dvaja sa nebozkávajú.

“No poď hore, ty môj teploško,” posielal ho hore schodmi Peter.

“Choď prvý, vieš, kde mám izbu,” dával mu prednosť.

“Nie, ty, ty si domáci,” protestoval Paľo.

“Nebuď sketa, chcem si vychutnať pohľad na tvoje nohy v tých červených pančuškách,” priznal pravdu Peťo.

“Ja tiež,” oponoval Paľo.

“Dobre, ostaň tu,” povedal Paľo a vyšiel hore po schodoch, hore sa otočil a vrátil sa nazad. Neponáhľal sa, dal dosť času Petrovi, aby si vychutnal pohľad na jeho nohy v červených pančucháčoch…

“Teraz choď ty,” Peter urobil to isté, čo Paľo. Keď skončili mólo v pančuškách po schodoch, vyšli obaja vedľa seba do Petrovej izby.

“Ozaj a ešte mi dlhuješ vysvetlenie…, to, že si dnes uhádol, že mám červené, bola povedzme náhoda,” Peter smeroval k niečomu inému.

“Nebola, to bola zákonitosť!” opravil ho Paľo.

“Zákonitosť, prečo?” nechápal Peter.

“No aj ty si teploško a v piatok si teploškovia dávajú červené pančušky,” hral sa s ním Paľo.

“Dobre, pripustime, a vo štvrtok si dávajú zelené?” spýtavo sa mu zahľadel do očí.

“Videl som ťa, Peťo,” priznal sa Paľo.

“Ty si tu bol?” prekvapene pozrel Peter.

“Bol, videl som ťa,” nechcel ho ďalej trápiť a držať v neistote Paľo.

“Tak ty si neskutočná sketa, ja na teba myslím celý deň, ty si sem prídeš špicľovať a nedáš o sebe vedieť,“ zlostí sa Peter.

“Keď som ťa videl, tak si na mňa určite nemyslel,” vytkol mu Paľo.

“A to už ako môžeš vedieť?”

“Keď som ťa videl na balkóne, tak ti nestál,” dal jasný argument.

“Jasné že nie, lebo som si ho vyhonil,” bránil sa Peter.

“Tak pán si ho honí sám, a odo mňa chce, aby som bol zdržanlivý. Takže môžem ísť preč, ty to zvládneš sám,” začal ho provokovať Paľo.

“Ale nevyhonil, len som ťa provokoval. Fakt, Pali, mohol si mi aspoň zakývať alebo na chvíľu zbehnúť dnu,” bol smutný Peter, že Paľo bol od neho pár metrov a nedal o sebe vedieť.

“Sám si vravel, ty provokatér, že by to nemalo zmysel,” rukou vnikol pod Petrove trenírky a začal mu kohútika stískať cez pančucháče.

“Nemalo, tak si radšej prostituoval a špicľoval,” nechcel mu tak jednoducho Peter odpustiť.

Ani to poriadne nestihol dopovedať, znova ležal na lopatkách a Paľo sa zmocnil jeho chúlostivého pupčeka. Začal mu ho vášnivo bozkávať a Peter jačal od smiechu. Podarilo sa mu však zahryznúť do Paľovej polovičky, ktorú mal pred tvárou. Paľa to zabolelo, ale aj vzrušilo zároveň. Nechcel Petra trápiť ďalej, tak svoju pozornosť vrátil k Petrovmu penisu. Stiahol mu trenírky, najprv mu ho bozkával cez pančucháče a po chvíli mu stiahol aj tie a nasal ho ústami. Jazykom sa začal hrať s jeho žaluďom a uzdičkou. Opatrne sa prevalil na bok, aby Petra náhodou nekopol a umožnil mu, aby sa aj on dostal k jeho lonu. Peter mu začal kohútika bozkávať tiež najprv cez pančucháče. Vzal ho do rúk, stiahol mu pančuškový lem a začal ho spracovávať  ústami a jazykom. Pocítili známe vibrácie, do uší im prenikal zrýchľujúci sa zvuk basy, z diaľky krátke záchvevy zbustrovanej sólo gitary, hrali striedavo E a Cis. Netrvalo dlho a chlapci si v 69 urobili navzájom dobre a každý prehltol ponúknuté mililitre vášne svojho kamaráta. Chvíľu zhlboka dýchali s hlavami pri svojich lonách. Nežne sa navzájom hladkali po nohách a nazad natiahli na ochabujúce penisy červené pančucháče.

“Ideme na čísla na papieri?” celkom šeptom sa opýtal opojený šťastím Paľo.

“Pali, ešte sa chvíľu maznajme, potom matika,” navrhol Peter. Paľo rád súhlasil. Peter vstal, zhodil zo seba čierne trenírky, odhrnul perinu a ľahol si. Ruku vystrel k Paľovi.

“Poď ku mne ty môj…,” znel tiež nežne jeho hlas.

“Dobre si rozmysli, čo povieš, lebo tretíkrát neprestanem, kým sa nepoštíš,” hrozil mu Paľo a tváril sa viac ako vážne.

“… ty môj teploško červenopančuškový,” povedal mu nežne, lebo po ňom túžil.

“Dobre, ty môj teploško pančuškovočervený,” prijal pozvanie Paľo. Priľahol si k nemu a Peter ich zakryl. Hlavou mu vnikol pod námornícke tričko a začal ho bozkávať okolo bradaviek. O chvíľu Paľo pocítil, ako ho zubami potiahol za chĺpky pri bradavkách, zjojkol, ale bolesť začala stupňovať jeho novú vlnu vzrušenia. Po chvíli Peter opustil bradavky a položil si hlavu vedľa Paľa.

“Palino, chcel by som, keby si ma dráždil cez dierku, tak ako minule, a potom by si mi to mohol do nej urobiť,” nežne mu dával návrh na prvý sex do análu.

“Petrus, ja som to nikdy nerobil,” priznal sa Paľo.

“Ja viem, Pali, ale ani ja nie a myslím, že to prvýkrát zvládneš lepšie ako ja,” posmeľoval ho Peter.

“Ale vravel si predsa…,” nerozumel Paľo, lebo Peter sa priznal, že už má sexuálnu skúsenosť s oboma pohlaviami.

“Robili to mne, ale ja nikomu a tebe verím viac ako sebe a chcem, aby to prvý raz medzi nami bolo pekné,” priznal, ako to je naozaj.

“Dobre.” V tom si spomenul, že tubu s lubrikantom má v taške a tá ostala dole. Vstal z postele.

“Hneď som tu,” otvoril dvere a zbehol do obývačky. Zobral tašku a chcel vybehnúť hore.

Videl, ako na schodoch stojí Peter a pozerá na neho, čo robil, jednu ruku má na prsiach a druhou si hladká prebudeného kohútika v pančucháčoch.

“Necháš ho, taký veľký a chce škrtiť takého malého!” zavtipkoval Paľo a už bol pri ňom a chytil ho on za kohútika. Vrátili sa do izby. Paľo otvoril tašku a vybral lubrikant.

“Čo to máš?” zvedavo sa pýtal Peter.

“Gél! A viac sa nepýtaj, lebo mi začneš nadávať do prostitútov,” povedal Paľo.

Vytlačil si na prsty pár centimetrov a rukou vnikol medzi dva švy pod zadnú časť pančucháčov, prstami s gélom sa pokúsil vniknúť do Petra, dierka sa chvíľu bránila, ale po chvíli prst vnikol dnu, potom aj druhý. Hľadal hrčku prostaty. Asi ju našiel, lebo sa ozvalo Petrovo: “Jaj, jaj, jaj…”

Paľo chvíľu pokračoval v stimulácii. Začali postojačky s tým, že Peter sa predklonil, aby Paľo lepšie dokázal vniknúť, potom ho Paľo zvalil na posteľ. Stiahol si svoje pančucháče, na svojho stoporeného kohúta dal ďalšiu dávku lubrikantu, zbytok votrel Peťovi do konečníka a pokúsil sa doňho vniknúť. Po pár nešikovných pokusoch sa mu to podarilo. Cítil, ako mu penis obopína Petrov zvierač, cítil príjemné teplo jeho vnútra. Opatrne sa pokúšal dostávať hlbšie a hlbšie. Bol to neuveriteľný pocit, keď mu po chvíli Petrov konečník zovrel penis. Pomaly a opatrne začal prvé pohyby ich splynutia. Hĺbka aj frekvencia sa stupňovala. Peter mu začal prirážať. O chvíľu počul, ako sa k Petrovým výkrikom rozkoše pridalo plieskanie jeho slabín a podbruška o Petrove polovičky. Znova sa ozvala basa, sólo gitara E a Cis, ktoré začalo striedať Fis a s narastajúcim vzrušením sa ozval aj synťák. Vokálne sólo mali Petrove vzdychy a výkriky.

Na jednej strane to bolo úžasné, skvelé, zas niečo nové a na druhej strane to vnímal Paľo ako niečo, čo je celkom prirodzene. Niečo, čo patrí k životu, tak ako dýchanie, tak ako plač a slzy, ako smiech a rozkoš. Niečo, čo keď človek spozná, nedokáže bez toho žiť. Ako dieťa, ktoré urobí prvý krok a potom ho čaká nekonečný počet krokov až do smrti. Od toho okamihu to začal vnímať ako svoju potrebu, potravu pre svoju dušu a aj telo.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (19 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (19 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (19 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (19 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (28 hlasů)

Komentáře  

+1 #5 Otoč 4.mishoples 2023-01-23 20:29
Aj teraz s odstupom času sa vraciam k začiatku príbehu.Oboch chalanov mám rád a fandím im.
Citovat
+2 #4 Neuvěřitelné podobnostiPetr 2 2023-01-22 14:22
Tyto příběhy mě připomínají dětství. Taky se jmenuji Petr a můj spolužák a kamarád na základní škole se taky jmenoval Pavel. Též pocházel z tzv. „lepší rodiny“. Otec byl učitelem na gymnáziu a matka učila na naší škole. Vždycky když onemocněl, přišla do naši třídy s jídlo nosičem, abych mu domu donesl oběd. Bylo to na druhém konci města a já měl vždycky radost, že se uleju z vyučování, což mnohdy představovalo dvě, tři hodiny. Celou dobu mi na magnetofonu přehrával nové písničky, které nahrál buď z rádia nebo zapůjčených gramofonových desek. Byla to jedna z mnoha našich společných zálib. Už tenkrát jsem taky patřil mezi milovníky punčocháčů, zejména krepsilonových nebo nylonových. Oba jsme byly na holky a nikdy se o punčocháčích nebavili. Žasnu nad množstvím těchto podobností a kladu si otázku, kolik asi lidí s podobnými zážitky na světě existuje.
Děkuji autorovi za tyto skvělé povídky, které mě jednak vrátily do dětství, ale i vzbudily lítost nad tím, že jsem něco takového taky neprožil.
Citovat
+4 #3 Odp.: Otoč sa k slnku – 4. TeploškoSinme 2022-08-06 21:38
Za mňa pekná kapitola. Chlapci sú zábavní a fakt im to spolu krásne ladí.
Budem sa tešiť na ďalšiu časť. Nech im tá láska vydrží. :-)
Citovat
+5 #2 TeploškoGD 2022-08-06 09:55
si budu pamatovat, líbí se a dostáváš další 🌟
Citovat
+4 #1 No tedaGD 2022-08-06 09:37
čím dál bíc jsem radši, že tě tu máme. Píšeš čím dál zajímavěji a dráždivěji. To by člověk neřekl jak se dají suprově užívat pančušky. :D Máš zvláštní styl psaní, kdy tvoříš symfonii chtíče i s "notovým zápisem", tohle jsem ještě nikde nepotkal. Dávém za to 🌟navíc a pridávám i za ten poslední odstavec🌟🌟🌟🌟🌟 👏
Citovat