Otoč sa k slnku – 28. 5 minút slávy

Ten večer patril im dvom. Zažili prvý raz na vlastnej koži tých neopakovateľných 5 minút slávy. Ten krásny pocit, keď ti všetci tlieskajú. Keď sa nešetrí slovami chvály na vašu adresu. Keď vás vyzdvihnú na samý Olymp. Tento pocit dôverne známy všetkým umelcom. Je silný ako kokaín, LSD aj heroín. Je prudko návykový, a keď ho človek nedostáva pravidelne, začne pociťovať trýznivé absťáky. Úspech a lákavý pocit vlastnej dokonalosti zlomil už veľa talentov. Pochoval ich aj s ich slávou v samom zárodku. Ustáť úspech je neraz komplikovanejšie a ťažšie ako vyrovnať sa s neúspechom.

Ak sa ti niečo nepodarí, núti ťa to postaviť sa znova na nohy. Pozbierať všetky sily a znova vykročiť dopredu. Neúspech ťa môže spáliť a ty sa musíš postaviť.  Povstať ako Fénix z popola. Úspech, ten nádherný pocit, ti ako lykožrút vlezie pod kožu, aby si necítil, čo s tebou robí. Vysiela signály, už to bude len takto, úspech ti privolá ďalší úspech a ty budeš stále na výslní.

Pritom chradneš ako vysychajúci strom, ktorý sa dusí. A čím väčší úspech dosiahneš, o to býva horší pád.

Ich zaslúžený úspech bol výsledkom procesu. Tie básničky nevznikli náhodne. Aby k tým slovám dospeli, museli prekonať nejedno sklamanie, neistotu. Aby získali poznanie, že to, čo medzi nimi je, je láska. Museli za ňu a o ňu bojovať. Museli sa hodiny pozerať úprimne do svojich očí. Museli sa dotýkať a dotyky prijímať, aby láska skutočne po kvapkách do nich vtekala. Ponúkli extrakt svojho vzťahu, svojej vášne, na obdiv. Tento prchavý destilát však vzišiel z hektolitrov neistoty, obáv, strachu, sĺz aj beznádeje.

Príbeh Janka a Jarka, ktorý všetkých tak dojal, bol vykúpený krvou a utrpením. Dotkli sa ho zľahka, poodhalili rúško ich tajomstva a obdiv a spoluúčasť prijali, akoby trpeli oni dvaja.

Vzťah medzi Paľom a Petrom bol vášnivý, úprimný a spaľujúci. Chlapci ho dokázali denne živiť svojou náklonnosťou a všetkým tým, čo dokázali tomu druhému zo seba dať. Obetovali na oltár svojej lásky všetko, čo sa v nich za osemnásť rokov v nich nahromadilo. Pálili neistoty, otázky aj obavy, s nimi horela ako benzín aj ich vášeň objatia, dotyky, bozky a spojenia.

Láska je však nenásytná Hydra. Ak jej na oltár prestaneš prikladať, ona sa nezastaví a pomaličky nenápadne s trpezlivosťou drevokazného hmyzu, pažravosťou svalovca, plamienkom ohňa, zavŕta sa hlboko do toho, čo pomaly, postupne, krok za krokom vzniklo. Termitími hryzadlami premení pevné trámy a brvná na papierovú hmotu.

Všetko sa to deje ako v narkóze. Nik nič necíti, nik nič nevidí, nepočuje. Až sa v jednom momente všetko zborí do seba. Nechcem dopredu zbytočne biť na poplach. Chlapci môžu všetko zvrátiť a pokračovať nazad z miesta, odkiaľ sa vybrali k vrcholu slepou cestou. Nechcem kuvikať, však noc je ešte mladá. Ráno príde až o niekoľko hodín.

Ale možno sa predsa v tomto momente začalo niečo diať. Od tohto dňa už Petrus nepovie Pavelkovi, že ho má dnes radšej ako včera a nevie sa dočkať toho, ako ho bude milovať zajtra.

A ak mu to aj náhodou povedal, asi to už nebola úprimná pravda.

“Petrus, láska, zavolám už hádam taxík,” pošepol Paľo Petrovi. Peter ho lascívne objal jednou rukou okolo krku a zmyselne vystrčenou perou s jazykom pripraveným na vniknutie do úst dal bozk.

“Pavelko, noc je ešte mladá a ja sa tak dobre bavím,” snažil sa ho obmäkčiť ďalším bozkom.

“Nezabudni, že aj zajtra, teda už dnes, máme náročný deň,” pripomínal mu Paľo.

“Ja viem, však ti pomôžem,” sľúbil Peter.

“Zlatko, ale ja sa chcem s tebou ešte dnes milovať,” pošepol mu.

“Však aj ja, ale všetci sú takí úžasní. Nikdy som nič takéto nezažil,” prosíkal Peter.

“Maximálne hodinu, ani o sekundu viac,” nechal sa ukecať Paľo.

“Ľúbim ťa, láska,” pobozkal ho Peter a už bol v skupinke ďalších obdivovateľov, ktorí mu hneď naliali šampus.

Paľo išiel za hudobníkmi zo Smaragdu. Chvíľu sa spolu rozprávali. Z kufríka vybrali mikrofón madonu. Paľo si ju založil. Kapela začala hrať predohru k skladbe Simona and Garfunkela – The Sound Of Silence. Zvukár Paľov hlas zdvojil. Paľo prišiel pred Žuru. Uklonil sa, vystrel ruku a Žura s ním išla na parket. Vlnili sa v pomalom rytme. Paľo spieval. Keď sa v tanci dostali k skupinke, kde stál Peter, Žura natiahla ruku a zobrala ho do trojice.

Po chvíli tanca prišla k svojej milej Helga. Zobrala ju z náruče chlapcov a pieseň dotancovala s ňou sama. Kapela začala hrať druhú skladbu. Bola to Angie od The Rolling Stones. Teraz spieval Paľo Jaggerovu verziu. Peter ho chvíľu sledoval, potom si položil hlavu odovzdane na jeho plece.

Tieto dva slaďáky venoval dvom ľuďom, ale potlesk dostal od všetkých.

“A verzia Oh Petrus, Oh Petrus…,” žiadostivo pozrel na Paľa a ten naňho žmurkol.

“Aj tá môže prísť, len musíme už ísť,” chcel ho pobozkať, ale madona mu v tom bránila.

Po návrate domov zhadzovali zo seba oblečenie, aby ostali len v pančucháčoch a tielkach. V objatí sa zvalili na posteľ.

“Boli sme skvelí, však?” chcel Peter počuť slová chvály aj od svojho chlapca.

“Teraz budeme skvelí,” rukou mu cez pančucháče zovrel miešok. Peter slastne vzdychol.

“Ale bol si spokojný?” vyzvedal Peter ďalej.

“Spokojný budem, až sa krásne pomilujeme,” žil Paľo pre tento okamih, ktorý sa práve chystal prežiť.

“Pavelko, ty ma nepočúvaš, splnilo to tvoje očakávanie?” stále sa v myšlienkach vracal k programu.

“Láska, nevidel si, aký som bol šťastný, a hlavne, aký šťastný budem?” začal prstami spracovávať Petrovu dierku. Peter sa konečne odpútal od myšlienok a pocitov z večierku a začal si tiež užívať. Jeho peháčik sa postupne dobíjal do otvoru rozkoše a pôžitku. Paľo sa konečne dostal dnu a pomaly začal s prírazmi, Peter mu náruživo vychádzal protipohybmi v ústrety. Paľova predstava bola, že sa budú milovať dlho, Peter naopak túžil dosiahnuť vrchol čo najskôr, lebo už cítil poriadnu únavu.

Šikovnejší v tejto snahe bol Peter a sťahmi svojej vycvičenej dierky a dlhými prírazmi dosiahol, že Paľovo telo sa naplo a v štyroch zášklboch ho naplnil teplým výronom svojich citov. Peter sa prevalil na chrbát. Paľo sa chcel hrať, oddialiť aspoň Petrov vrchol. Peter ho chytil za hlavu a viedol k tomu, aby sa aj on zbavil tlaku vo svojich guľkách. Po chvíli boli Paľove ústa plné Petrových bičíkovcov. Paľo mu dôkladne jazykom očistil kohútika.

Presunul sa k Petrovi v nádeji, že ho bozkami preberie k ďalšej aktivite. Peter začal zhlboka dýchať. Neodvratne sa ponáral do ríše snov.

Peter s Paľom v kostýme Janka a Jarka stoja na pódiu. Klaňajú sa. Ovácie sú obrovské. Peter odhadzuje do publika svoju čiapku aj vestu. Paľo chce odísť, urobí pár krokov do zákulisia, ale zastaví ho neutíchajúci potlesk a aj Peter. Chytí ho za ruku a privádza do stredu pódia. Na nátlak publika aj Paľo odhadzuje medzi fanúšikov čiapku aj vestu. Teraz Paľo odchádza naozaj. Peter na pódiu ostáva. Začína si vyzúvať vysoké šnurovacie topánky. Tie tiež odhadzuje. Publikum skanduje ďalej, Paľo sa musí vrátiť. Peter stojaci na pódiu len v pančucháčoch si rozopína krátke nohavice, zatočí s nimi nad hlavou a ako talizman letia aj tie do publika. Paľo sa ho snaží odtiahnuť z pódia, aby ukončil tento pokus o striptíz.

“Petrus, poď Petrus!” zobudil sa Paľo na vlastný hlas. Jeho blonďáčik mu spokojne spal v náručí. Paľo bol rád, že to všetko bol len sen. Za oknom už bolo svetlo. Paľo ho pobozkal na líce. Mal snahu zobudiť ho, lebo cítil, ako má svojho kohúta napruženého. Znova sa snažil Petra zobudiť bozkom, ale ten sa len pomrvil a pretočil sa k Paľovi chrbtom. Paľo to využil a jemne mu začal hrýzť ušný lalôčik. Prešiel mu rukou po prednom šve pančucháčov. Petrov kohútik spal tak isto ako jeho majiteľ. 

“Palinko spinkaj, ľúbim ťa,” pošepol zo sna Peter a zamotal sa do periny, aby unikol pred Paľovými dotykmi. Sivooký peháč pochopil, že jeho milenec je stále v ríši snov. Možno práve pobehuje po javisku len v pančucháčoch. Možno je už bez nich, celkom nahý, a chystá sa ich hodiť svojim fanúšikom ako ten najvzácnejší talizman.

Paľo s odstávajúcim predným švom pančucháčov vošiel pod sprchu. Teplá voda mu robila dobre. Nechal ju po sebe stekať. Pôsobila naňho ako balzam, ale tlak v guľkách mal veľký. Zovrel si cez pančucháče svojho nadržaného kohútika a pocítil, že to musí urobiť. Musí uvoľniť ten obrovský tlak, ktorý sa v ňom za celú noc nazhromaždil.

Jeho milenec, jeho Petrus, je od neho pár metrov v posteli a on si honí pod sprchou. Najprv pociťoval výčitky, ale pochopil, že ak nechce trpieť, musí si pomôcť sám. Pomaly po dvoch mesiacoch znova onanuje. Mal dojem, že k týmto praktikám už nebude musieť siahnuť. Za chvíľu doprial svojmu telu zaslúženú úľavu. Stiahol si pančucháče, dokončil sprchovanie, mokré pančuchy ešte prepláchal, vyžmýkal a zavesil na radiátor.

Zo skrine si vybral čisté zelené pančucháče, natiahol si ich naostro. Omnoho radšej by bol, keby mu ich obliekol Peter, ale ten bol stále v ríši snov. Dal si tričko, mikinu, vybral z Petrovho saka cigaretu, zapaľovač a išiel na balkón.

Potreboval cigaretový dym, aby si premyslel, čo a ako ide robiť. Potreboval, aby guláš bol hotový na 16-tu hodinu. Pozrel na hodinky, bolo štvrť na desať. Myšlienkami sa preniesol na nich dvoch. Po včerajšku mal taký zvláštny pocit.

Na jednej strane radosť, lebo ich program mal taký úspech. Tušil, že ich program bude prijatý dobre, ale až s takým úspechom a ováciami nepočítal. Na druhej strane si uvedomoval, kde boli chyby, čo by sa dalo zdokonaliť. Vedel, že aj jeho spev mohol byť lepší. Našťastie tam bol šikovný zvukár a dal mu na hlas hall /echo/, ktorý zakryl všetky nedokonalosti. Po všetkých tých potleskoch a gratuláciách mal teraz pocit prázdnoty. Prázdnota a samota sa násobila, lebo Peter spal a on sám fajčil na balkóne.

***

Paľo mal už nakrájané mäso a bol v polovici s cibuľou, keď do kuchyne prišiel Peter. Tak isto bol len v zelených pančucháčoch a tričku, lebo dnešný deň sa mal niesť v poľovníckom duchu.

“Už si dlho hore láska?” privinul sa k Paľovi a pobozkal ho.

“Už hodinu, máš chlebík vo vajíčku,” oznámil mu Paľo. Peter by sa najradšej maznal, ale Paľo bol zabratý v práci. Chcel, aby sa guláš začal variť pred 11-tou hodinou. Medveď bude potrebovať 4 hodiny, aby zmäkol. Peter si pochutil na raňajkách a ponúkol sa, že môže pomáhať. Paľo mu dal na starosť papriky a paradajky. Štipľavé mali ísť zvlášť. Do gulášu ich dá len pár a potom samostatne uvarí štipľavinu.

Paľo pomaly končil s cibuľou, bol poriadne vyplakaný.

“Neplač Palinko, ja ťa ľúbim,” zavtipkoval Peter.

“Viac ako včera?” čakal jeho obľúbené vyznanie.

“Veru nie, lebo si mi ráno utiekol z postieľky a nemal ma kto poláskať,” vyčítal mu Peter, odložil tanier do umývačky, objal Paľa a pobozkal ho. “Ale chlebík vo vajku to napravil,” oznámil, že je mu odpustené.

“Ver, že radšej by som sa hral s tvojimi vajkami, ale cibuľa sa sama nenakrája, sviňa jedna plačopúdna,” laškoval s ním Paľo.

“Fuj, ale štípe,” pocítil ju aj Peter v očiach a pustil sa do umývania papriky.

Paľo do veľkého hrnca hodil kus masti a pridal asi dcl olivového oleja. Keď to bolo zohriate, pridal za polievkovú lyžicu rasce a nechal ju rozpukať. Potom pridal cibuľu a začal ju miešať. Peter mal nápad, že ak by to dali do tlakového hrnca, bolo by to skôr hotové a nebolo by treba ani miešať.

Paľo mu kázal, aby ochutnal pálivú papriku, či je naozaj pikantná. Peter ochutnal a tváril sa, že štípe poriadne. Dal ochutnať aj Paľovi, tomu sa zdala normálna, ale pre istotu povedal Petrovi, nech vyrezáva žilky.

Keď bola cibuľa na polovičku udusená, pridal v mažiariku podrvené borievky, tymian, nové a čierne korenie, kus nastrúhaného čerstvého zázvoru a trpezlivo miešal ďalej. Keď bola cibuľa naozaj skaramelizovaná, dohneda podusená, stiahol plameň, pridal sladkú mletú červenú papriku a premiešal s udusenou cibuľou.

Vtedy aj Peter dokončil krájanie papriky a paradajok a začal sa venovať svojmu kuchárovi. Žiadostivo sa mu prisal na pery a chcel jazykom ochutnávať jeho ústnu dutinu. Paľo sa však z objatia vymanil, lebo už bolo treba pridať medvedie mäso. Aj to začal miešať, aby v teplom cibuľovom základe pustilo šťavu. Keď bolo oblanšírované, pridal trochu soli.

Peter sa však nedal odbiť. Ako Paľo znovu stál pri hrnci, Peter mu vpredu stiahol pančucháče a začal zľahka bozkávať Paľovho kohútika. Zobral do úst jebo vajká a jemne ich hrýzol. Hoci bol Paľo naplno zabratý varením, táto pomoc kuchtíka sa mu páčila. Páčilo sa to aj kohútikovi, ktorý začal rásť. Paľo podlial mäso červeným vínom a poctivo miešal ďalej. Peter mu začal masírovať polovičky, stiahol mu pančucháče a do dierky sa začali dobíjať Petrove prsty.

V tom sa ozval výkrik smrteľne raneného medveďa. Paľo na žaludi a na citlivej sliznici konečníka pocítil kapsaicín z Petrových rúk a slín v ústach.

“Ty kokso! Si si neumyl ruky! Ja skapem,” jačal Paľo.

“Čo mám robiť?” bol zdesený Peter, že zas svojmu miláčikovi spôsobil nechtiac bolesť.

“Máte ľad? Ale nechyť ho do rúk!” Peter vybral z mrazničky ľad a zobral ho rukavicami na horúce veci.

“Ako ti pomôžem, Palino?” chcel byť nápomocný Peter.

“Dones lubrikant a frcgumu, ak máš, a aj chirurgické rukavice,” dával ďalšie inštrukcie. Medzi tým vyklepol ľad. Jednu kocku si priložil na žaluď, druhou krúžil okolo konečníka. Pomáhalo to. Kocku strčil do dierky, bol to zvláštny, trochu nepríjemný pocit, ale hlavne to zmiernilo to žeravé pálenie kapsaicínu z paprík.

Keď Peter doniesol veci, Paľo mu prikázal nech si najprv poriadne umyje ruky. Keď ich mal suché, natiahol mu rukavice. Potom mu dal do ruky varešku s tým, že bude miešať, on si kľakol, stiahol mu pančucháče, zobral mu do rúk jeho kohútika a párkrát ho postláčal. Začal ho bozkávať, jemne dráždiť jazykom.

“A tvoje ruky?” zľakol sa Peter.

“Ja som papriku nečistil.” Dokonca aj Petrov penis bolo cítiť od papriky. Keď sa na obnaženom žaludi objavila prvá kvapôčka tekutého posla lásky, Paľo zubami odtrhol obal na prezervatíve a celkom zručne ho začal Petrovi nasadzovať.

“Ozaj láska, na čo sú ti frcgumy, keď my ich nepoužívame?!” skúmavo pozrel na Petra.

“A miešaj!” prikázal vodcovsky. “Presne na takéto príležitosti,” zavtipkoval. Prezervatív mal už natiahnutý.

“A kde si sa ty naučil tak šikovne nasadzovať kondómy?” divil sa Peter.

“Pri takýchto príležitostiach,” odsmečoval mu.

“A čo teraz?” mal obavy Peter, aby Paľovi zas nejako neublížil. Paľo sa postavil. Pobozkal ho a pritlačil sa na jeho tvrdého vtáka.

“To ti hádam ďalej nemusím vysvetľovať…, len nezabúdaj, že sme v kuchyni,” usmial sa Paľo. Vyklepol ďalšie kocky ľadu a dal si ich do dierky, ktorá už tak nepálila.

“To sme boli ešte trtkoši amatéri!” smial sa Peter.

“Tak do práce, profi trtkoš!” nahol sa Paľo nad guláš a provokatívne mu vystrčil svoj zadok v pančucháčoch. Peter mu stiahol pančušky na zadku. Na prsty v rukaviciach si vytlačil lubrikant a začal ho nanášať na Paľovu schladenú dierku. Obkrúžil ružicu, cez hrádzu prešiel na miešok, trochu sa s ním pohral a vrátil sa k ružici. Začal vsúvať najprv jeden, potom druhý prst. Paľo sa tlaku prstov podvolil a po chvíli cítil vo vyštípaných útrobách Petra s jeho krásne tvrdým vtákom.

“Bože ty si studený, budem mať pocit, že trtkám s mŕtvolou,” vsunul sa do Paľa až po koreň.

“Tak do práce, funebrák! Nech náš gulášik má zaslúžene meno teplý, teplý guláš!” miešal Paľo pokrm a oddával sa svojmu milencovi.

Bol to ich prvý gumený sex. Paľo ochutnal šťavu. Natiahol sa pre pár krúžkov štipľavej papriky a hodil ju do hrnca, aby sa rozvarila a štípala neskôr aj chuťové bunky, nielen sliznice na orgánoch lásky. Paľo počas milovania dostal nápad. Usmieval sa a užíval si to. Po dosiahnutí vrcholu si Peter stiahol prezervatív. Paľo mu jazykom poláskal jeho kohútika a zlízal zbytky semena, ktoré neskončili v gumenom väzení a nakoniec v smetnom koši.

Paľo zmiernil plameň pod gulášom, povedal Petrovi, aby uvaril dobrú kávičku, a on zbehol hore pre cigarety a mikiny. Keď sa vrátil, kávička bola uvarená, pomiešal guláš, ktorý sa robil “utajeným varom”, ako označil tento záhadný spôsob prípravy. Tekutina len veľmi jemne prebublávala. Takmer sa nevarila. Čím sa mäsko dusí pomalšie a v čo najmenšom množstve tekutiny, tým je lepšie.

Zobrali si kávu pred dom a zapálili si cigaretu. Konečne sa v rozhovore mohol vrátiť Peter k včerajšiemu programu. Bol zvedavý, ako to vidí Pavelko s odstupom. Čakal superlatívy a chvály, ale peháčik mu vymenoval všetky tie nedokonalosti, chyby a lapsusy, ktorých sa dopustili. Peter bol sklamaný.

“Takže na hovno?” bol sklamaný Peter.

“To som Petrus nepovedal v žiadnom prípade, len poučenie do budúcnosti, chce to viac času na prípravu a na skúšky.”

Dobre vymrznutý sa vrátili do kuchyne. Keď vonku fajčili, mali na sebe len pančucháče, hoci na vrchnej časti mali na tričkách mikiny. Paľo pomiešal guláš, prilial trochu červeného vína a pridal ešte pár krúžkov štipľavej papriky. Pritiahol si Petra, objal ho a začal žiadostivo bozkávať. Zrazu nasledovalo cvak, cvak a Peter bol pripútaný želiezkami k šporáku. Peter sa potešil.

“Bude divočina? Dávno nebola,” netušil, čo ho čaká. Paľo si vložil do úst pár krúžkov štipľavej papriky. Kľakol si pred Petra, stiahol mu pančucháče a vložil si jeho povädnutého kohútika do úst. Nasledoval kapsaicínový orálny sex, pri ktorom Peter ručal, skučal, pišťal a jačal. Ale to nebolo ešte to najhoršie, čo ho čakalo. Keď Paľo dosiahol jeho aj svoje vzrušenie, natiahol si aj on prezervatív a na ruky dal gumené rukavice. Peter na chvíľu stíchol.

“Drahý môj, papriková fajka bola za moje vyštípanie a urážku, že trtkáš mŕtvolu. Teraz príde pomsta za bozk pirane a štupeľ v zadku.” Paľo zobral jadrovník zo štipľavej papriky, prešiel okolo Petrovej dierky. Peter začal okamžite jačať. To najhoršie ho však ešte len čakalo. Začal striedavo zvierať a uvoľňovať dierku. V momente uvoľnenia mu Paľo jadrovník vsunul do konečníka.

Peter mal dojem, že to je jeho koniec. Petrov krik prešiel do skutočného plaču. Paľo sa ho začal neľútostne a surovo zmocňovať. Prirážal do Petra divoko, pritom mu kázal miešať guľáš. Blonďák trpel, z modrých studničiek vytekali slzy. Vedel, že je to zaslúžený trest za všetky bolesti a šoky, ktoré spôsobil peháčovi. Svoj údel potrestaného otroka prijímal.

Ohnivé pálenie ustupovalo krásnej bolesti, ktorá ich oboch súčasne priviedla k nádhernému spoločnému orgazmu. Paľo striekal do gumy, ale Petrovo semeno nekontrolovateľne smerovalo ku gulášu. Našťastie zástup potencionálnych Petrových potomkov neskončil v hrnci. Ten bol upálený v plameni plynového horáku. Pach spálenej bielkoviny bol dosť nepríjemný.

Paľo zakryl guláš. Dal ho mimo horáka, odopol Petrove putá a umyli sporák. Peter objal Paľa.

“Ty hovädo jedno…, ale bolo to krásne, večer ťa ja takto brutálne pretiahnem!” ceril sa naňho.

“Ale neopováž sa niečo do mňa okrem vtáka strkať, ty šrac šalený!” vystríhal ho Paľo.

“Ta ja šaleny? Ty chuju!“ chlapci sa pustili do bitky. Naozaj lietali medzi nimi tvrdé rany a neinkasoval len Peter. Pár minút bitky ukončili na zemi v objatí a bozkoch.

“Ľúbim ťa ako koňa,” pošepol mu Peter. Znelo to úprimne. Kým sa oni dostanú na vrchol, prezradím zbytok receptu na teplý-teplý medveďo-jelení guláš. Pridali jelenie mäso, polovicu sladkej nakrájanej papriky, pár krúžkov štipľavej. Dochutili mletým čiernym korením. Ak bolo treba podliať, tak červeným vínom (nikdy nepoužívajte do varenia patoky, ale najlepšie víno, ktoré budete k jedlu aj podávať, v našom prípade Dunaj – slovenský novošľachtenec). Po hodine sa pridá zvyšok zelenej papriky, oregano a 3 lyžice slivkového lekváru. Pred dokončením osminka masla (boli 4 kg mäsa), majoránka a pretlačený cesnak.

Ako prví prišli Žura, Helga a Oliver. Hostitelia ich privítali v poľovníckom duchu. Peter mal bledozelené pančucháče, kožené lederhosen po kolená, zelenú károvanú flanelovú košeľu. Paľo mal tmavozelené pančucháče, maskáčové kraťasy tiež po kolená. Zelené tričko s dlhými rukávmi a zapínaním na gombičky pod krkom a streleckú zelenú vestu.

Žura priniesla plný plech krémešov, Oliver dve fľaše starej mysliveckej a Helga asi 30 fotografii zo včerajšieho večierku. Peter im nalial drinky. Oliver, Paľo a Peter si dali spišskú borovičku, Helga so Žurou si dali naliať koňak. Okamžite sa pustili do prezerania fotiek. Hoci bola Helga na prvý pohľad dosť chladná a odmeraná, takpovediac čítanková lesba, jej fotografie dokonale zachytávali cit a vzťahy medzi objektami, ktoré fotila. Krásne využívala svetlo a mala neuveriteľne dobre vyvinutý inštinkt pre zachytenie toho správneho okamihu. Jej fotografie bravúrne zachytávali väzby a prepojenie medzi ľuďmi na snímkach. Boli to veľké fotky formátu 24x18. Polovica bola čiernobiela.

Chalani boli na viac ako polovici fotografii. Boli nadšení zo záberov. Krásne sa dalo čítať, čo medzi nimi pulzuje, že k sebe patria, že tvoria pár. Na jednej fotografii bol Erik v maske elfa a anjel Edo. Tie pohľady, ktoré na seba mali, boli viac ako veľavravné. Helge sa podarilo zachytiť okamih vzniku lásky na prvý pohľad. Jeden na druhého pozerali zaujato, nebol to len kontakt očí, ale celkový výraz tvárí. Záber zachytával, že chlapci si vzájomne “zavoňali”. Všetci chválili, že je to asi najlepšia fotka zo všetkých.

Poprosili Helgu, aby im túto fotku neukazovala, lebo Mišo by bol zrejme veľmi sklamaný, keby uvidel, čo na fotke bolo. On práve zažíva svoje prvé veľké vzplanutie a zamilovanie. Helga s tým nemala problém.

“No a toto?” držal Peter v rukách fotku, kde neuveriteľne zamilovane pozerá čertík Lukino na Paľa, ktorý spieva. Jediné šťastie bolo, že Paľo pozeral do publika a nie na čerta.

“Hádam nežiarliš?” pozrel pobavene Paľo na blonďáka.

“Čerta by som stiahol z kože a tebe by som vypichol oči, keby si sa naňho pozrel!” vyhrážal sa mu Peter, pritiahol si ho k sebe, dal mu pusu a vzápätí ho uhryzol do nosa. Chalani sa začali klbčiť.

“Chlapci, nemáme prísť tak o pätnásť minút?” napomenula ich Žura.

“Prepáčte, Oliver, ty si povedal, že viac nám k programu povieš zajtra, teda dnes,” ospravedlnil sa Peter.

“Helga, tie fotky?” opýtal sa Paľo.

“Sú vaše,” usmiala sa, bola rada, že sú chalani tak nadšení.

“Helga, môžem?” zdvorilo sa opýtal, ona prikývla a dal jej pusu. To isté urobil aj Peter.

“Tak spustím? Ale, bude v tom aj kritika,” opatrne začal Oliver.

“To je jasné!” Paľo vedel, že tam boli aj chyby.

“Nuž, chlapci, ako celok a k čomu bol program určený, fajn. Splnil účel a mal aj náznak istých kvalít a dobré nápady, ale…,” urobil pauzu.

“Bol na hovno?” sklamane mu skočil Peter do reči.

“Nie doslova, ale mal typické chyby a nedostatky amatérskeho vystúpenia. Nebol dostatočne pripravený, bolo potrebné naskúšať a obrúsiť množstvo detailov. Bol to dobrý, ale surový materiál. Pri prednese básní…, bolo to fajn, Peťo, keď si išiel sám. Trochu si bol poddimenzovaný, pod textom. Chýba ti ešte technika reči. Keď nastúpil Paľo, celkom ťa prevalcoval svojim hlasom. Trochu si to prepaľoval, Pali. Tá poézia je jemná, subtilná a ty si si tomu dával veľa pátosu. Peter potom v druhej básni vyznieval ako šedivka nevýrazná,” valcoval ich Oliver.

“Díky, Pali, tak vlastne ty si mi posral recitáciu,” vyčítal mu.

“Koľko ste to skúšali?” pýtal sa Oliver.

“Párkrát doma a potom raz v bare,” priznal Paľo.

“To je nič! A režíroval vás niekto?”

“Nik, my sami,” skonštatoval Peter.

“To ste si ani nemohli uvedomiť, aké chyby robíte, mali ste sa mi ozvať, pomohol by som,” vyčítal im.

“Aj ten denník…, znieslo by to viac emócie a hlavne dosiahnuť, aby ste na seba naväzovali, aby to bol dialóg tých dvoch postáv, nie dve samostatné výpovede.”

Našťastie dorazil kaplán Tomáš aj s Karolom, vzápätí aj Šani a Bubu. Tesne po nich prišiel Lukino s Edom a ako posledný Mišo s Erikom. Oni priniesli tri pecne čerstvého domáceho chlebíka. Tomáš 5 litrový demižón Skalického rubínu a Lukino veľký makovník i orechovník.

Predvianočná hostina s teplým-teplým medveďo-jelením gulášom sa mohla začať. Rozhodli sa, že k nemu budú piť skvelý Skalický rubín. Kto chcel, mohol si guláš dochutiť štipľavinou, zvlášť boli uvarené v gulášovej šťave aj huby, a tak isto v gulášovej šťave varené zemiaky. Čerstvý chlebík bol ako príloha a míňal sa ako “teplé rožky”.

Všetkým chutilo a každý si ešte pridal. Celý čas hovorili o včerajšom programe. Všetci v superlatívoch, ale v Paľovi a Petrovi rezonovalo stále to, čo im povedal Oliver. Tomášovi s Karolom bolo ľúto, že program nevideli. Tomáš o programe vedel, chalani ho aj pozvali, ale mal obavy. Nevedel, aká by bola reakcia verejnosti a  cirkevnej vrchnosti, ak by sa prevalila jeho návšteva gay klubu.

Skalický rubín sa k chuti diviny mimoriadne hodil. Neskôr sa dostal na rad aj Dunaj, ktorého chalani kúpili celý kartón. Nasledovali krémeše, makovník, orechovník a skvelá káva, ktorú priniesol a uvaril Bubu.

“Som veľmi smutný, chlapci, že som ten program nemohol vidieť,” skonštatoval Tomáš, Karol s plnými ústami makovníka tiež pritakával.

“Chalani, okrem kapely ste tu komplet, čo keby sme si dali generálku, aj keď po premiére,” navrhol Oliver.

“Ja mám všetky podklady od smaragdu na kľúči,” povedal Paľo.

“Aj ja všetky tanečné,” skonštatoval Lukáš.

“Chlapci, ja by som vám bol tak vďačný,” prosíkal Karol, ktorý mal v ruke už orechovník.

“My nemáme kostýmy,” povedal Erik.

“Poďte, hore niečo nájdeme,” rozhodol Peter. O chvíľu sa vrátili do obývačky všetci v náznakových kostýmoch, Paľo s Petrom mali na sebe kostýmy Janka a Jarka. Elfovia mali páskované pančucháče, tričká a kraťasy. Jeden hnedé a druhý bledomodré. Edo bol v bielych pančucháčoch a bielom tričku a Lukino červené pančucháče, čierne trenky a červeno čierne páskované tričko.

Peter do audiosystému pripojil mikrofón. Oliver dal Paľovi inštrukcie, aby sa Purplov pokúsil spievať drsnejšie a s väčšou emóciou smútku. Tiež chcel, aby báseň začal Peter výraznejšie s tým, že to hovorí Paľovi, ktorý je v diaľke a postupne sa blíži. Paľo mal svoju báseň hovoriť len Petrovi. Vyskúšali mikrofón. Na malom mixpulte mu Oliver pridal echo.

A program pre mini publikum sa začal. Kde tu ich Oliver pozastavil, opravil, ale program mal svoje gule aj v tomto improvizovanom priestore. Naopak získal na intímnosti a pravdivosti. Diváci aj účinkujúci sa bavili.

Po programe Tomáš s Karolom boli celkom namäkko. Pogratulovali všetkým a vybozkávali ich. Tomáš sľúbil, že ak o rok budú robiť niečo podobné, určite príde. Gulášový večierok ukončili pred deviatou.

Peter sa nevedel dočkať, kedy ostanú sami, aby oplatil Paľovi drsné kapsaicínové znásilnenie. Ako prišli do izby, hodil Paľa na posteľ a pricvakol mu jednu ruku putami o posteľ. Druhú mu nechal voľnú, aby sa mu jeho milenec mohol voľnejšie prispôsobovať v polohách. Najprv ho začal ochutnávať jazykom. Dobre mu ponaťahoval chĺpky na bradavkách a jazykom ich stimuloval do absolútnej tvrdosti. Paľo slastne vzdychal.

Rozopol mu kraťasy, Paľo ich striasol z nôh. Z pančucháčov mu vylovil kohútika a poláskal ho perami a jazykom, rukou mu masíroval guľky. Pančucháče mu stiahol na zadku a chvíľu ju masíroval po okrajoch, aby o chvíľu do nej surovo vrazil svojho nadržaného tvrdého kohúta. Paľo cítil bolesť, čo potvrdzovali aj jeho nezvykle hlasné vzdychy a aukanie. Bolesť sa prelievala do nádherných pocitov vzrušenia.

“Do puče!” bolesťou zaskučal Peter.

“Čo je, Petrus?” preľakol sa.

“Asi som sa natrhol,” vytiahol svoj penis z Paľa. Bol pokrytý krvou.

“Kurva, kurva, kurva…,” nadával Peter a utekal do kúpeľne. Paľo bezmocne ležal s holým zadkom na posteli. Podarilo sa mu zbadať kľúčik. Zobral ho a chcel odomknúť putá. Kľúčik mu však padol za posteľ.

Po pár minútach sa vrátil Peter a polovzrušený penis mal zamotaný v gáze, cez ktorú premokala krv. Paľo chcel, aby ho odomkol. Peter však zobral mobil a volal JEMU. ON to zdvihol. Mal obrovské šťastie, bol v službe. Zranený Peter musel prácne odtiahnuť posteľ aj s ležiacim Paľom, aby sa dostal ku kľúčiku od pút.

***

“Neboj sa, Peterko, to sa bežne po plastike frenula stáva, že tkanivo na jazve praskne, ale nič mimoriadne to nie je. Týždeň si, mládenci, doprajete sexuálnu abstinenciu,“ ubezpečoval ho ON. Po očku sledoval Paľa. Evidentne bol spokojný, akého priateľa si vybrala jeho sexuálna hračka. Navrhol, že keď sú už tu, že vyšetrí aj Paľa, či má všetko v poriadku. Paľo sa netváril dvakrát nadšene, ale Peter ho posmeľoval.

Najprv ho ON vyšetril ultrazvukom. Tam bolo všetko v norme. Paľo sa poutieral od gélu. Peter mal pravdu o ŇOM. Paľo vnímal tú silnú charizmu svojho menovca. Potom mu povedal, nech si rozopne nohavice a ukáže krásavca. Paľo rozopol nohavice. Pri pohľade na pančucháče sa usmial.

“Ó, ďalšie pančucháče, tak vy ste sa dlho hľadali, chlapci,” smial sa. Prehmatal mu miešok aj testes, stiahol predkožku, skontroloval úpon aj celé telo penisu. Nakoniec prišla na rad prostata. Paľo sa oprel o vyšetrovacie lôžko, predklonil sa. ON mu vnikol prstom do konečníka.

“Peterko, vidno, že svojmu chlapcovi sa pravidelne venuješ, krásne vie uvoľniť dierku,” zavtipkoval ON a skúseným dotykom urológa mu palpačne vyšetril prostatu. Venoval sa jej viac, ako je slušné, čo malo okamžitý efekt a Paľovi stál penis ako stožiar. On sa rozhodol, že treba orgán obzrieť aj v takomto stave. Skúsil priechodnosť predkožky. Všetko bolo v poriadku.

“Príroda ti ho pekne obdarila, priam výstavný kus,” chválil ON Paľov nástroj.

“A čo všetko s ním dokáže…, a ozaj, ak by mal pacient v konečníku cudzí predmet, ako by si to riešil?” vyzvedal Peter.

“Podľa toho, čo by to bolo,” usmial sa ON.

“Povedzme štupeľ od šampanského.”

Paľo ho v tom okamihu prepaľoval pohľadom.

“Veľmi jednoduché, poslal by som ho k tvojmu tatkovi, alebo na internu,” mal pohotové riešenie zbavenia sa problému.

“Peterko, musím ťa pochváliť, našiel si si krásneho chlapca, aj tá jeho riťka je taká chrumkavá. Hneď by som si ho od teba požičal,” zavtipkoval.

“Na to zabudni, Pavel, Pavelko je len pre mňa,” povedal rozhodne Peter.

“Haló vážení, ja som stále tu!” stál Paľo z obnaženým popredím aj pozadím. Cítil sa ako kôň, ktorý je vystavený na predaj.

“No dobre, natiahni si pančušky, hotovo,” pozrel na Paľa, usmial sa a ťapol ho po zadku.