Otoč sa k slnku – 31. Milénium

V noci sa primár zobudil. Myslel, že mu praskne hlava. Pomaly vstal. Nevedel, ako sa dostal do postele. Nevedel, čo sa všetko udialo. Nechápavo pozeral okolo seba. Nevedel, kde je. Intuitívne išiel k dverám. Keď sa ocitol v miestnosti s krbom, už mu to začalo dochádzať. Poľovačka, bažanty, jeho syn so svojim milencom. Whiskey, kopec whiskey. Čo to všetko potáral. Pootvoril dvere na izbe, kde spali chlapci. Držali sa v objatí. Boli trochu odkopaní. Spod periny im vytŕčali nohy v pančucháčoch. Primár ich starostlivo pozakrýval.

Pohladkal po líci Petra, ten sa trochu pomrvil. Potom sa jeho ruka presunula nad Paľovu tvár. Chvíľu váhal a potom pohladkal po líci aj jeho.

“Nie, Petrus, spi…,” zo sna zamumlal Paľo.

Chvíľu pozeral na chlapcov. Myšlienkami sa vracal do svojej minulosti. Vybavil sa mu Suliko, ten krásny démonický Gruzínec. V primárovom oku sa objavila slza. V tom momente by urobil najlepšie, keby chlapcov zobudil a svoj príbeh im porozprával. Mal ideálnu príležitosť nájsť si svoju cestu k synovi. V tomto momente mal šancu svoj život zmeniť. Mal možnosť zachrániť seba a aj svojho syna od utrpenia, ktoré mu mohol spôsobiť.

Nie, dnes nie je ten správny deň, vlastne správny deň možno vôbec neexistuje. Všetko je predom určené. Nemá žiaden zmysel pokúšať sa o zmenu. Vlastne celý Suliko bol len neskutočný omyl. Zlý krok, ktorý sa nikdy nemal stať. Potichu zavrel dvere na izbe chlapcov. Odišiel so svojimi myšlienkami, aby ich pochoval pod ďalších trinásť zámkov. Trinásť balvanov, ktoré ho stále ťažili, aj keď sa to stalo tak dávno. Sú veci, ktoré nevieme vymazať zo svojej pamäti, a keď sa o to snažíme, robíme zlé a ešte horšie kroky a rozhodnutia.

Ráno sa chlapci zobudili ešte za tmy. Bolo štvrť na sedem. Okamžite sa začali zaplavovať prívalom bozkov. Konečne celú noc spali znova v objatí. Okamžite by vyrazili smerom k vrcholu, ale močové mechúre mali na to iný názor. Tak, ako to robili od začiatku, spoločne išli na záchod a vypustili svoje zásoby moču. Konečne ich močové ventily, alebo ak chcete kohútiky, mohli spĺňať to ušľachtilejšie poslanie. Ono vycikať sa, poskytuje tiež istú dávku slasti.

Na stole našli odkaz od otca: “Ďakujem, že ste ma uložili. Nechajte ma spať. Na daniele choďte len vy dvaja s Ondrejom. Lovu zdar!” Chlapci sa vrátili do vyhriatej postele a dopriali si ranné milovanie. Tentoraz Paľo vnikol do Petra. Bolo to dosť bolestivé, lebo lubrikant si zabudli zobrať. Jednou rukou sa venoval jeho kohútovi a druhú mu dal do úst, aby ho radšej hrýzol a nezobudil otca ranným spevom bolesti a rozkoše, ktorú zažíval.

Ondrej dorazil o štvrť hodinu skôr ako mal. Chalani už boli umytí, prezlečení v čistých pančucháčoch. Nohavice si ešte nechceli dávať, lebo vonku bolo dosť chladno. Ondrejovi sa ich oblečenie evidentne páčilo. Ponúkli mu kávu. Ondro súhlasil. Chalani si obliekli nohavice a s kávou vyšli pred chatu, aby si mohli zapáliť.

“Chalani, môžem vám dať…, tak trochu…, ako by som to…,” vykrúcal sa Ondrej, nevedel, ako sa ich to má spýtať.

“Či spolu chodíme alebo spíme?” bez problému mu pomohol Paľo.

“No asi tak nejak,” vydýchol si Ondrej, že to nemusel takto natvrdo povedať on.

“Čo mu povieš, Petrus?” otočil sa na blonďáka.

“Ondro, jedno aj druhé, sme pár,” pozeral pritom na Paľa, lebo otázku položil on. Videl, že peháč je s odpoveďou spokojný.

“A ty to máš ako?” išiel rovno na telo Paľo.

“Ja som si s chalanmi len honil, bolo to fajn, ale mám teraz aj dievča,” povedal Ondro.

“Ondrík, odpoveď nájdeš len sám a v sebe.”

“No, chalan ťa vyhoní lepšie ako baba, ale zas dobrá trtkačka…,” teoretizoval Ondro.

“Chalan ťa aj lepšie vyfajčí, a keď ťa dobre pretiahne alebo ty jeho…,” dopĺňal svoje skúsenosti Peter.

“Ak chceš, robíme Silvestrovskú gay párty neďaleko odtiaľto, pod Bielou skalou,” navrhol mu Paľo.

“Ale tam by som asi nemal prísť aj so svojou kočkou…,” ponuka ho zaujala.

“To asi nie,” prisvedčil Peter.

“Premyslím si, zavolám ti, poďte, ukážem vám na mape, ako budeme poľovať.”

Vošli dnu do chaty.

Gazíkom zastali pred senníkom. Paľo vystúpil. Mal počkať 30 minút a potom sa mal pohnúť chodníkom pomalou chôdzou. Daniele by mali byť zaľahnuté pri lúke, ktorá sa mu otvorí asi po 800 metroch. Gazíkom pokračoval s Petrom ďalej.

Po pol hodine sa Paľo pohol. Kráčal pomaly z nohy na nohu. Dával pozor, aby nespôsobil nijaký hluk. Po pár krokoch vždy zastal a načúval. Naslinil si prst a skúsil ako fúka. Vetrík išiel naňho, to bolo dobré. Ak sú pred ním, nemali by ho zacítiť. Po pár metroch sa pred ním začala otvárať lúka. Paľo si k očiam priložil ďalekohľad. Pomaly skúmal terén. Na jednom mieste sa mu zazdalo, že niečo vidí. Pozrel voľne očami a znova cez ďalekohľad. Asi osemdesiat metrov po ľavej strane boli daniele zaľahnuté. Paľo zvesil pušku z pleca a držiac ju oboma rukami kráčal opatrne priečne lesom smerom pod zaľahnuté daniele. Zámerne zvolil tento pohyb, lebo keď daniele zdvihne, tak nechcel, aby bežali do lesa, ale naopak hore cez lúku. Tam mal byť Peter a Ondrej. Pušku mal pripravenú na výstrel, keby sa daniele zdvihli.

Ponáral sa viac do lesa, aby bol krytý, ale aby mal aj dobrý výhľad. Keď bol asi dvadsať metrov od miesta, aby bol kolmo pod danielmi, začali sa dvíhať. Paľo sa rýchlo dostal ešte bližšie pod nich a hodil pušku do pleca, opierajúc sa o strom, aby mal väčšiu stabilitu. Už puškohľadom vyberal kus, ktorý by mohol uloviť. Mali možnosť strieľať výradové kusy vo všetkých vekových kategóriách. Ležalo tam 8 kusov.

Prechádzal po jednotlivých parožiach. Chovný, chovný, chovný…, hovoril si v duchu. Celkom na kraji si všimol dvojročného vareškára, jedna vareška vyvinutá dobre, ale druhá výsada bola krátka ihlica, bez náznaku varešky. To je môj kus, povedal si Paľo, odistil pušku, napol napináčik a stred kríža umiestnil za lopatku stojaceho daniela. Cítil, ako jeho vnútro zalieva nesmierne vzrušenie. Prásk! Ozvala sa rana. Daniel ostal v ohni. Potom urobil tri skoky, podlomili sa mu predné behy. Zvalil sa nabok. Paľo ho chvíľu sledoval s puškou pripravenou dostreliť ho, ak by sa zdvihol.

Záplava adrenalínu začala klesať. Vzrušenie povoľovalo, ostal v ňom len slastný pocit z úspechu. Zapálil si cigaretu a fajčil. Mal cigaretu v polovici, keď sa ozvala ďalšia rana a po nej druhá. Aj podľa zvuku a miesta to boli dve pušky. Druhý výstrel bol z ťažšej guľovnice.

Pred chatou boli na zemi dva daniele. Paľov vareškár. Petrov lopatár, ale ten mal tiež druhú výsadu nevyvinutú. Bola to len väčšia vareška. Zrejme ten starší, asi 5 ročný, daniel splodil toho mladšieho a deformita v paroží sa dedila. A bol tam aj mladý diviak. Von vyšiel aj papagáj Stenly. Ujal sa obradu zálomkov, jednu vetvičku s dubovým lístím namočil do farby uloveného zvera, vložil mu ju do papule, druhú, tiež omočenú v krvi, podal lovcovi. Najprv Petrovi a potriasol mu rukou so slovami: “Lovu zdar!” Syna aj objal. A bolo to úprimné objatie. To isté urobil s vareškárom, podal Paľovi zálomok a tak isto ho objal a nakoniec dal posledný hryz aj diviačikovi a krvavý zálomok úspešnému Ondrejovi. Tak isto po padaní ruky nasledovalo aj objatie. Na rad prišlo aj povyšovanie do kasty lovca danielov. Peter si ľahol na svoj ulovený kus a otec sa ho viac ako len symbolicky dotýkal palicou.

“Stenly, pritlač trochu, nech to aj cíti!” posmeľoval ho Paľo. Primár trochu sily do úderov pridal, ale nie viac ako o 5 deka.

“Povyšujem ťa do cechu lovcov danielov!” precedil bez väčšej emócie.

“Oci, to ma hladkáš?” uťahoval si z neho na danielovi ležiaci Peter. Potom palicu zobral Ondrej a dal mu skutočných 10 rán, ktoré aj cítil. Paľa už povyšovali traja, lebo podľa obradu mal na to právo aj Peter, hoci bol za lovca danielej zveri povýšený len pred pár sekundami. Paľov zadok tých skutočných rán cítil viacej. Peter s Ondrejom išli do chaty. Primár zadržal Paľa.

“Pali, môžem na sekundu?” Paľo prikývol.

“Viete, veľmi si nepamätám, čo sa včera udialo, trochu som to asi prepískol,” ospravedlňoval sa.

“To sa stane každému, Stenly,” usmial sa chápavo.

“Možno, ale chcem vás poprosiť, mohli by sme sa vrátiť do režimu vykania, mrzelo by ma, keby som si takýto dôležitý moment nepamätal,” vysvetľoval mu.

“Pán primár, vy mi pokojne tykajte, ja si to dobre pamätám a ja vám budem znova bez problému vykať,” navrhol mu Paľo.

“Paľko, chcem, aby to bolo vzájomné, ale aj tak som rád, že sme sa mohli lepšie spoznať a tak povediac zblížiť.” Aj keď to bol zo strany primára krok vzad, bol to pokrok.

“Ja neviem, čo si zo včerajšku pamätáte a čo nie. Ja nie som dôležitý, ale zblížili ste sa so svojim synom. A to je super,” pozrel mu prenikavo do očí Paľo. Ako by mu chcel povedať: “Stano, neposer to, tvoj syn ťa potrebuje, tak isto ako ty jeho. Necúvaj do ulity, z ktorej sa ti podarilo úspešne na chvíľu vyliezť.”

***

Paľo s Petrom stáli pred dverami do ateliéru. Za dverami sa ozvalo zatrúbenie slona. Po chvíli im otvorila Žura. Mala na sebe zaujímavý outfit. Voľné šaty z pleteniny v rôznych farbách, ktoré krásne ladili k dvom uloveným bažantom, ktoré dostala. Okrem toho jej priniesli aj veľký balík s danielím a diviačím mäsom. O úlovky sa postarala Gréta, oni si vyzliekli bundy. Boli oblečení vyslovene elegantne. Mali na sebe nové saká. Už nepôsobili ako chlapci, ale ako mladí muži. V kategórii chlapcov ich stále držali ich hravé oči a tak isto bledohnedé pančucháče, ktoré sa usmievali na ich chodidlách, keď si vyzuli topánky.

Okrem toho priniesli aj dve knihy Mikuláš 1999 a dve reprezentatívne knihy – gotický a renesančný kostým v anglickom originály. Žura z nich mala obrovskú radosť. Knihy boli určite veľmi drahé. Chalani od nej dostali ľanové košele s výšivkou na náprsenke a na stojacom golieri. Podobné, aké mali na Mikulášovi, keď stvárňovali Janka a Jarka. Na výšivke bolo zakomponované písmeno P, na ľavej strane bolo zrkadlovo obrátené. V Paľovej výšivke bolo “P” sivej farby, v Petrovej modrej.

Od Gréty, ktorá mala obrovskú radosť z diviny, a hlavne z bažantov, dostali 4 portréty. Dva sólové a dva spoločné. Fotky naozaj dokonale vystihovali ich osobnosť a dvoj-portréty ich krásny vzájomný vzťah. Fotografie boli zarámované. Gréta sa priznala, že bažanty chce využiť hlavne na fotenie.

Po milej návšteve, hoci ešte za milšiu by ju považovali, keby boli len so Žurou, sa vrátili k Petrovi. Konečne si mohli poriadne prezrieť veľkú krabicu s archívnymi pančucháčmi. Boli to zväčša klasické bavlnené pančucháče. Niektoré mali aj iný ako rebrovaný úplet. Našli medzi nimi aj funglovky, dokonca aj nemecké Strumpfhose.

Boli to rebrované pančucháče z nejakého syntetického materiálu. Neodolali a natiahli si ich na seba. Teda Paľo do nich obliekol Petra a on zas jeho. Samozrejme, že si pri tom láskali svoje nohy a zakončili to vzájomným orálnym sexom. Pančušky im obopínali nohy. Na dotyk nebol materiál tak mäkký a príjemný ako bavlna, ale nechali si ich na sebe.

Chalani prišli za Silviou, na Strumpfhosen si natiahli trenírky.

“To ste kde vypriadli krepsilónky?” okamžite spoznala materiál, ktorý vymysleli východonemecký súdruhovia. Materiál, ktorý sa im na rozdiel od plastových lyžičiek z “Pelíšiek” naozaj podaril a bol takpovediac nezničiteľný, ale za to perfektne horľavý.

“Dostali sme ich od kaplána Tomáša,” povedal Paľo.

“Keď som bola dieťa, tak krepsilón z DDR bol neskutočný hit. Deti si závideli, ak sa niektoré objavilo v krepsilonkách. Jedno či to bol chlapec, alebo dievča. Niekomu ten materiál však vadil,” spomínala na časy minulé.

“Mami, spomínal ti otec niekedy nejakého Gruzínca Sukila?” vyzvedal Peter.

“Sulika!” opravil ho Paľo.

“Áno, Sulika.”

“Nie, prečo?”

“Chcel nám povedať zrejme nejakú zábavnú príhodu z mladosti, tak či ju nepoznáš ty?” vysvetľoval Peter.

“Nie Peťo, nič mi to nehovorí.”

“Trochu si vypil, tak sa uvoľnil, že sám seba nazval papagájom, a dokonca mi navrhol tykanie,” doplnil Paľo.

“Tak tomu neverím,” žasla Silvia.

“Ani ja som ho takého nezažil a nevypil si trocha, ale poriadne sa zbomboval,” pokračoval Peter.

“A prečo papagáj?” nechápala.

“Keďže ja som gaj a on je môj otec, tak je papa-gaj,” vysvetlil Peter.

“Ja odpadnem,” nechcela veriť.

“Vôbec som ho nespoznával,” skonštatoval.

“Vieš, Peťo, tvoj otec Stano mal ako chlapec strašne tvrdú výchovu,” začala vysvetľovať to, aký je.

“Spomínala si,” prikývol Peter.

“Ale nevravela som ti o tom, ako ho otec za všetko bil. Ako vysokoškolák musel byť doma do desiatej. Predo mnou ho dokonca aj párkrát vyfackal. Keď som sa ho zastala, tak sa oboril na mňa, či aj ja chcem dostať pár faciek,” spomínala, čo zažila s manželom a jeho otcom.

“Tomu neverím. Starý otec?”

“Áno, taký bol. Raz ho začal fackať a povedala som, že môjho manžela otĺkať nebude, a ak neprestane, zavolám políciu. Potom sme k nim prestali chodiť. Potom, po dlhom čase, až keď si mal rok.”

“Mami, prečo si mi o tom nikdy nepovedala, ani otec?” objal ju Peter.

“Na čo, Peťko? Iba by si sa tým trápil.”

“To veľa vysvetľuje, prečo je taký, aký je,” uvažoval Paľo.

“Jeho otec je už viac ako desať rokov pod zemou, mal čas sa zmeniť,” skonštatovala Silvia.

“Poďte, otvoríme si niečo. Červené alebo biele?” navrhla.

“Ja by som si dal biele,” povedal Paľo.

“A ja červené,” mal inú chuť Peter.

“Otvorím jedno aj druhé a ja si vyberiem, ku komu sa pridám, a prineste cigy, zapálime si tu.”

Nasledujúci deň naložili do Dolfiho starú Petrovu posteľ a previezli ju k Paľovi. Petrovo 1 a pol lôžko nahradilo starú Paľovu váľandu. Doviezli aj časť diviny a so Slávom sa pustili do výroby silvestrovských klobás. Urobili diviačie aj danielie. K divine pridali bravčové mäso v pomere 1:1. Dobre okorenili a opaprikovali. Slávo im prezradil klobásové tajomstvo: “Čo do klobásy nedáš, to tam nehľadaj!” Niekoľko klobás si uvarili na čerstvo a veľmi im chutili. Časť klobás odviezli k otcovmu kolegovi, ktorý údil aj svoje.

Deň pred Silvestrom išli pre zaúdené klobásy. Krásne voňali. Začali sa baliť na chatu, aby tam urobili poriadok a dobre ju vykúrili. Spolu s Mišom a Erikom mal ísť s nimi aj Luki. Ten však ochorel. Tak mu zaniesli po páre z diviačej aj danielej klobásky. Lukáša to veľmi potešilo, ale bol veľmi smutný, že nemôže ísť s nimi. Bol na antibiotikách.

“To máš preto, Luki, že nenosíš pančušky!” karhal ho Paľo.

“Ja ich nenosím?” vystrčil Lukáš nohu spod periny. Pod pyžamovými nohavicami mal biele pančucháče.

“No však za to!” usmial sa Peter. Sľúbili Lukimu, že budú naňho myslieť a v novom tisícročí mu donesú zo silvestrovskej kapustnice z chaty.

Ešte pred obedom vyrazili s naprataným Dolfim na chatu. Čakala ich poriadna šichta. Najprv poriadne vyvetrať, vyzametať, poutierať prach a odstrániť množstvo pavučín. Umyť kúpeľňu, záchod, umyť všetky riady, taniere a poháre v kuchyni. A neustále kúriť, aby sa poriadne vymrznutá chata vyhriala, lebo stará horáreň nebola len z dreva, ale aj z kameňa. Vyprášiť koberce, poumývať dlážky.

Na to, že chatu dávali do poriadku 4 chalani, robili to naozaj dôkladne. Skončili, až keď bola vonku tma. Uvarili si klobásu a otvorili k nej červené víno. Vypili jednu fľašu a unavení si išli ľahnúť. To bola oficiálna verzia. Po práci boli oba páry hodne nadržané. Prvé sa ozvali hlasné Mišove vzdychy, ktoré o chvíľu prehlušil Petrov koncert zvukov, ktoré vydával pri tom, ako sa ho zmocnil Paľo. Našťastie tento raz lubrikant nenechali doma.

Ak by náhodou niekto išiel okolo chaty, zrejme by vnikol dnu, aby zachránil tých dvoch mládencov, ktorých tam nejaký sadisti vraždili. Asi by bol prekvapený, keby tam našiel chlapcov usmievajúcich sa blahom. Asi po dvoch hodinách sa oba vymilované páry stretli znova v hlavnej miestnosti.

Výstup dvakrát na vrchol spôsobil, že znova vyhladli. Spravili si praženicu z 15 vajec a vypili ešte dve fľaše vína. Posedeli spolu ešte viac ako hodinu, každá dvojica v objatí a rozprávali o večnosti chrústa. Teda o všetkom a o ničom. Boli šťastní, že sú spolu, že sa nemusia skrývať. Pretvarovať sa, akí v skutočnosti sú. To ich spájalo. To im dávalo vedomie, že majú právo na svoje šťastie.

Druhý deň ráno sa zrážali pred záchodom aj pred kúpeľňou. Paľo s Petrom mali radosť, že Mišo s Erikom mali na sebe darček, ktorý im dali. Mali na sebe oblečené pánske pančucháče.

“No čo, Mišo, už ti pančušky nevadia?” Mišo sa zatváril, že je to celkom praktické oblečenie a začne ho asi nosiť. Zaujímal sa aj o to, či by sa dali zohnať aj také bavlnené, aké majú oni dvaja. Chalani mu sľúbili, že mu ich zoženú. Po raňajkách ich čakala ďalšia šichta. Bolo treba navariť kapustnicu, uvariť zemiaky na šalát, pripraviť diviaka na pečenie, nakoreniť ho, prešpikovať cesnakom. Mali celé stehno. Narezať a do oleja naložiť danielie steaky z chrbta. Uvariť bažantiu polievku na novoročný obed. Teda poriadna kuchárska skúška aj pre skúsenú gazdinú.

Šéfkuchár Paľo však rozdával úlohy a on robil len tie najdôležitejšie a najzodpovednejšie práce. Peter zavolal Šanimu, čo ešte treba dokúpiť. Mali prísť ešte traja Erikovi kamoši a Edo, ktorých mal o jednej v meste vyzdvihnúť Peter. Šani s Bubum mali doviezť ešte troch.

Kým išiel Peter pre várku chalanov, Paľo s Mišom a Erikom dokončili šalát a pustili sa do prípravy chlebíčkov, jednohubiek a tapas. Erikova špecialita boli ďatle zabalené v slanine s chilli papričkou a zapečené. Tak isto aj krevety s plátkami nakladaného zázvoru a kusom limetky. Prvý dorazil Šani so svojou suitou. Chalani si popodávali ruky a pustili sa do vykladania auta. Dva kartóny šampanského, dva kartóny belgického piva Petrus – prekvapenie pre Petra. V dvoch kartónoch bol tvrdý alkohol a ešte dva demižóny vína. Dve tašky rôznych orieškov, krekrov, sladkých a slaných pochutín a šmakovičiek, 4 pecne čerstvého chleba.

Čo však najviac šoklo Paľa, bol arzenál pyrotechniky. S Petrom nechceli, aby v lese strieľali a robili ohňostroj. To, čo priniesol Šani, bolo na prelomenie Stalingradského frontu. To už prišiel aj Peter so svojimi oslávencami. Dohromady ich bolo 13. Šťastné to Paľovo aj Petrovo číslo. Na uvítanie si dali po panáku domácej slivovice a pustili sa do chlebíčkov, jednohubiek a tapas. Dlhšie to chalani pripravovali, ako to vydržalo na tanieroch a misiach.

Chalani, čo prišli, boli hladní. Aj ďalšia várka oslávencov doniesla veľké zásoby a rôzne koláče, ktorými mamy vybavili na oslavu príchodu nového milénia svojich synov. Na večeru si dali pečeného diviaka, ku ktorému bola omáčka zo sušeného ovocia a Paľova špecialita – Pálffyho knedle. Pivo Petrus, ktorému sa Petrus naozaj veľmi potešil, sa míňalo po diviakovi jedna radosť. Vtedy sa vo dverách objavil Ondrej a spýtal sa, či sa môže pridať. Paľo s Petrom ho privítali a predstavili spoločnosti, išli mu pomôcť vyložiť veci, ktoré doviezol na štvorkolke.

“Tak si sa rozhodol, že patríš medzi nás?” opýtal sa ho Peter.

“Pohádal som sa s Janou a nebudem Silvestrovať sám,” nepovedal priamo, že medzi nich patrí. Priniesol so sebou rôzny alkohol a kopec vysušených klobás. To, že asi prišiel do správnej spoločnosti, sa do hodiny potvrdilo. Najprv sa začal bozkávať s Edom. Neodolal jeho anjelskému výrazu. Potom sa do polnoci dvakrát stratili. Vždy sa vrátili vysmiati a vytešení.

Pred polnocou sa obliekli a začali rozkladať pyrotechniku. Márne sa ich Paľo s Petrom snažili presvedčiť, aby to nerobili. Bubu protestoval, vraj rok 2000 treba patrične privítať. Ondro tvrdil, že zver je na to už zvyknutá. V snehu mali pripravenú aj batériu šampusu. O polnoci začali najprv výstrely fliaš šampanského. Prípitky, objatia a želania nemali konca kraja. Keď sa všetci navzájom vystískali a vybozkávali, začalo sa s odpaľovaním ohňostroja. Vonku vydržali skoro hodinu. Po návrate do chaty šampanské a teplo v miestnosti spôsobilo, že im alkohol dobre stúpol do hlavy.

Šani vymyslel, nech si zahrajú vadí, nevadí. Prvé úlohy boli opatrné, bozky, potom jazýčkové. Minútové, dvojminútové. Potom začalo nastupovať honenie, fajčenie. Keď Šani povedal: “Zaviažte mi oči a ja budem hádať, kto bude fajčiť môjho macíka, potom vám ponúknem svoju riťku a budem hádať, kto mi ho do nej strčí!”  Vtedy sa Paľo vytratil. Niektorí nedočkavci nečakali na to, kedy príde na nich rad robiť Šanimu fajku, začali sa obsluhovať medzi sebou.

Paľo sa vyzliekal, keď prišiel Peter do izby.

“Čo je, Pavelko?” Objal ho.

“Petrus, ja nemám žalúdok na to, aby ma tam fajčil niekto, koho vidím prvý raz, nedajbože aby mi ho vrazil do riti a potom čakal, že ja ho pretiahnem.” Peter ho bozkával.

“Ale Hláska, láska moja jediná, nebuď taký puritán. Však je to len zábava, trochu neviazanej rozkoše,” prehováral ho Peter.

“Ty ak chceš, vráť sa tam a dopraj si neviazanej rozkoše koľko chceš, ja idem spať,” povedal Paľo a chystal sa do postele.

“Keď nechce ísť dole Mufko, nejde ani Pufko, ide s ním do postieľky, ale spinkať nebudeme,” začal sa Peter zmocňovať Paľa. Vášnivé bozky prešli na jeho bradavky, kde si vychutnával jeho chĺpky, ktoré prvý raz v tomto tisícročí chytil do zubov a poťahal. Rukou mu masíroval jeho budiaceho sa kohútika. Keď mal Paľo bradavky tvrdé ako kamienky, schádzal nižšie.

Prebozkával sa mu až k pupku, ktorý poláskal jazykom a schádzal nižšie, bozkami sa blížil k jeho stoporenému penisu. Cez ohanbie, ktoré si od totálneho odchlpenia po stretnutí s Monikou udržoval Paľo vyholené len s malou ofinkou, prešiel jazykom ku koreňu penisu, ochutnávajúc ho a láskajúc jazykom prišiel až k žaluďu, na ktorom sa objavila prvá kvapka rozkoše oznamujúca jeho vzrušenie. Špičkou jazyka obkrúžil celý žaluď, povenoval pozornosť uzdičke a prebozkával sa k miešku s guľkami, ktoré dovtedy stískal rukou. Vtiahol do úst najprv jedno a potom aj druhé vajíčko.

Paľo slastne vzdychal. Pozornosť Petrovho jazyka prešla cez citlivú hrádzu až k jeho dierke. Tej sa už venovali Petrove láskajúce prsty. Jazykom obkrúžil dierku a začal do nej vnikať. Ako ho Paľo pocítil dnu, začal na jazyk prirážať. Jeho vzdychy sa stupňovali. Cítil, ako mu Peter na okolie dierky nanáša lubrikant a vniká dnu znova prstami.

O chvíľu už do Paľovej dierky vnikal Petrov pevný penis. Paľa zaplavovali vlny rozkoše. Jeho milenec vedel dokonale ovládať jeho telo. Celkom zabudol na to, že ešte pred pár minútami bol rozladený a posielal Petra do kotla grupáku. Nasledovalo krásne dlhé milovanie. Milovanie, ktoré otvorilo ich veľkú knihu sexu v novom tisícročí. Po vyvrcholení, ktoré odďaľovali ako sa len dalo, naši kocúrikovia, Puf a Muf, zaspali v náručí.

Na kraji lesa na zasneženej pláni stál Peter v bielych pančucháčoch a bielom tričku s dlhými rukávmi. Z mladiny vychádzal tak isto celý v bielom Paľo. Peter mu podal ruku. Pobozkali sa. Držiac sa za ruky sa rozbehli cez zasneženú pláň k zapadajúcemu slnku. Ich nohy len v bielych pančucháčoch sa dotýkali snehu. Bežali v ňom. Za nimi ostávali v snehu ich stopy.

Všetko nasvedčovalo tomu, že je medzi nimi všetko v poriadku. Že vyháranie ich vzťahu zvnútra bol len planý poplach. Alebo to nebol planý poplach, len sa im podarilo oddialiť ich vzájomné odcudzenie?

Ráno sa zobudil prvý Paľo. Vedľa na posteli spal Edo s Ondrejom a na tretej posteli ďalšia dvojica. Paľo bozkami nežne zobudil Petra. Peter sa k nemu pritiahol, prijímal jeho bozky.

“Si taký krásny, Pavelko, najkrajší chalan na svete,” bol šťastný v jeho náruči.

“Petrus, druhý najkrajší, najkrajší chalan si ty, láska,” oponoval mu sladkými slovami Paľo.

Peter s Paľom teplo oblečený vyšli pred chatu. Zapálili si cigaretu. Chvíľu stáli pred chatou. Paľo chytil Petra za ruku a vykročil. Peter ho poslúchol a kráčali chvíľu po ceste. Po chvíli prišli na rázcestie. Vybrali sa doprava, kde cesta nebola prehrnutá. Kráčali snehom. Po chvíli sa pred nimi otvoril krásny výhľad. Paľo objal Petra. Začal ho bozkávať, rukami mu vnikol do nohavíc. Jednou rukou mu zovrel kohútika, druhá ruka zovrela jeho pevný zadok. Všetko naznačovalo, že sa ho chce zmocniť.

“Čo robíš, Pavelko?” ostal prekvapený Peter.

“Láska, chcem ťa tu a teraz,” pošepol mu Paľo.

“Si sa zbláznil? Však je zima,” protestoval Peter.

“Petrus, ak chceme, aby naša láska vydržala, musíme sa tu pomilovať,” trval na svojom Paľo a rozopínal mu nohavice.

“Ty blázon, tebe sa určite snívalo, že bežíme v bielych pančucháčoch po snehu.” 

“Ako vieš?” prekvapene sa opýtal Paľo. Odpovede sa nedočkal, lebo Peter už začal vydávať zvuky slasti, ako mu Paľove prsty vnikali do dierky. Petrove ruky rozopli Paľove nohavice a vyslobodili z pančucháčov jeho tvrdého vtáka. Peter sa otočil k Paľovi chrbtom a vystrčil holý zadok, aby sa ho mohol zmocniť. Paľovo vnikanie bolo sprvoti bolestivé, lebo lubrikant so sebou nemali.

To, že ich holé telá oblizoval mrazivý vzduch, nevnímali. Oddávali sa svojej vášni. Peter sa rukou opieral o statný buk, aby mal stabilitu. Dôrazné prieniky do Petrovej dierky ju uvoľnili. Peter začal prirážať. Paľo mu pritom honil jeho kohúta. Rytmus sa začal zrýchľovať. Tichým ranným lesom sa niesli ich zvieracie zvuky.

Asi 20 metrov od nich vyšli dva mladé 4 ročné jelene desatoráky. Zastali a pozerali na milujúcu sa dvojicu, ktorá sa dostala k vrcholu. Paľo v zášklboch plnil Petrovo vnútro teplým semenom. Striekať začal aj Peter. Jelene zastali, stále na nich hľadeli. Peter otvoril oči, drgol do Paľa. Oči chlapcov sa stretli s očami krásnych budúcich kráľov lesa. Chvíľu na seba pozerali.

“No čo, kamoši, chcete sa pridať?” oslovil ich Peter. Až na Petrov hlas sa jelene prebrali z údivu a z toho, čo videli. Rozbehli sa po zasneženej pláni.

Keď sa vrátili na chatu, vstávali aj prvý chalani. Boli prekvapení, že Paľo s Petrom boli už na rannej prechádzke. Keď im povedali, čo zažili, nechceli im veriť. Po prvé sa im zdalo nemožné milovať sa v takom mraze a po druhé, že by sa jelene na nich tak dlho pozerali, bolo z kategórie sci-fi. Niektorí si dali na raňajky kapustnicu, iní dali prednosť chlebíku vo vajci, ktorý pripravoval Paľo Petrovi. Nakoniec na bundáš chlieb padol celý peceň a 10 vajec.

Chalani, ktorí práve nejedli, začali spratávať veci zo stola a robiť poriadok. Keď sa zobudil Bubu, začal vo veľkom koťogu, ktoré si priniesol so sebou, variť výbornú kávu. Ako posledný sa zobudil Šani, prišiel v červenom hodvábnom čínskom župane, na ktorom bol drak. Každému dal pusu a povedal nejakú svoju typickú lichôtku.

Keď sa chalani naraňajkovali a dali do poriadku, rozdelili si robotu. Erik s Mišom a ďalšími dvoma dokončili upratovanie. Bubu s chalanmi, ktorí s ním prišli, mali na starosti zlikvidovať zvyšky po pyrotechnike. Ondro s Edom sa podujali pomáhať Paľovi a Petrovi v kuchyni. Zvyšok teploškov dostal na starosť nakálať a nanosiť drevo. Povymetať pece, vyniesť popol a zakúriť.

Novej zaľúbenej dvojici dal Paľo čistiť zeleninu do polievky. Vybral bažantov z vývaru a precedil ho. Čistý vývar vrátil do vyumývaného hrnca a dal ho na sporák. Medzi tým sa s Petrom pustili do rezňov. Nie všetci chceli divinu a Šani priniesol teľacie stehno na viedenské rezne. Keď Erik s Ondrom načistili, umyli a nakrájali zeleninu, povedali, že sa idú von trochu vyvetrať. Peter s Paľom to pochopili presne. Aj oni dvaja sa boli predsa ráno len vyvetrať a nakoniec urobili dvom jeleňom nezabudnuteľné divadlo. Možno sa aj Ondro s Edom o nejaký divadelný kus pokúsia, pomysleli si.

Ondrej s Edom vyšli pred chatu. Držali sa za ruky. Chalani pred chatou zbierali vypálene zvyšky pyrotechniky. Edo si objal Ondreja a začal ho bozkávať. Ondrej ho hladkal po jeho zlatých anjelských kučerách. V tom sa spoza zákruty vyrútil gazík. Prudko zabrzdil pri dvojici v objatí. Z auta vyskočil vedúci polesia. Začal revať na syna:

“Kurva, Ondro, to čo má byť! Doma ti reve frajerka a ty sa tu bozkávaš s buzerantom!” Ondrej pustil Eda. Foter mu vrazil takú facku, že Ondrej zletel na zem a z nosa mu začala tiecť krv. Na Ondrovu obranu sa postavil okamžite Edo, ale aj ostatný chalani, ktorí boli vonku.

“Čo ho otĺkaš, ty surovec!” zahučal Edo. Bolo priam neuveriteľné, aký odhodlaný hlas vyšiel z úst anjela.

“Ty sa staraj o seba, ja si budem otĺkať syna, kedy ja chcem. Ty si môžeš svojho, ak prestaneš čuráka pchať chlapcom do riti, ale tam, kam patrí! Sadaj do auta, padáme!”

Pristúpil k nemu Bubu.

“Vedúci, kroť sa!” Ondrov otec pochopil, že proti presile nemá šancu.

“Prídem sám, mám tu štvorkolku,” povedal Ondrej.

“Pôjdeš predo mnou, aby ťa nenapadlo sa sem vrátiť!” Ondrej si zbehol pre veci do chaty.

Tašku hodil na nosič. Pristúpil k nemu Edo, utrel mu krv pod nosom a vášnivo ho pobozkal. Ondro naštartoval štvorkolku a vyrazil.

“Aby ste neboli prekvapení, keď vám tento buzerantský kutloch vyhorí!” zakričal na nich odchádzajúci Ondrov otec.

Na záver recept

Divinové klobásy

5kg diviny /jeleň, daniel, srnec, muflón, dá sa použiť aj diviak a medveď, ale tie treba pre možnosť svalovca variť/
5kg mastnejšie bravčové, bôčik, krkovica, pliecko, orez
200g soli
100g sladká paprika /ak máte radi paprikovejšie može byť až 150g/
50g štipľavá paprika
100g pretlačený cesnak
50g mletá rasca
50g biele korenie /môže byť aj čierne/
20g mleté nové korenie
20g mleté borievky /jalovec/
20g mletý zázvor
10g mletý muškátový orech
5g mleté klinčeky
25g cukru alebo medu

Divinu pomelieme na jemnejšej, bravčové mäso na hrubšej šajbe. Vždy je dôležité, aby mäso na klobásy bolo dostatočne odležané /Absolútne ideálne je mlieť mäso narezané na pásy, ktoré sme nasolili a nechali 3 dni odležať/. Pridáme koreniny a cukor. Dôkladne premiešame minimálne 20 minút. Ak sa nám mäsová zmes zdá byť veľmi tuhá, môžeme pridať vlažnú vodu. Mäso necháme odpočívať minimálne 12 hodín. Potom znova premiešame a narážame do umytých bravčových čriev. Klobásky sa dajú konzumovať čerstvé pečené alebo varené. Ideálne je ich zaúdiť studeným dymom. Dá sa použiť aj dym teplý, sú možno ešte chutnejšie, ale údené teplým dymom treba skôr konzumovať alebo zamraziť. Ak ich chceme nechať vysušiť, tak len studený dym.

Bažantia polievka Milénium

Na 5 ľudí 1 bažant
soľ
čierne korenie
borievky
nové korenie
bobkový list
tymián
muškátový orech
1 cibuľa
3 strúčiky cesnaku
koreňová zelenina /mrkva, petržlen, kaleráb, zeler, pór/
petržlenová vňať
na 1 bažanta 50 ml brandy alebo koňak

Vyzretého, očisteného bažanta /bažanty/ zalejeme studenou vodou, pridáme koreniny, cesnak, cibuľu a soľ. Varíme čím najpomalšie, kým nie je mäso mäkké. Bažanty vyberieme. Vývar presedíme cez husté sito. Pridáme nakrájanú zeleninu. Keď je zelenina mäkká, pridáme brandy a posekanú umytú petržlenovú vňať. Podávame s uvareným, na kúsky nakrájaným mäsom z bažanta. Môžeme do polievky dať aj kvalitné cestoviny.