Otoč sa k slnku – 14. Priznanie

Na scénu do svetla upír Paľo priviedol spútanú chyžnú – Kamila. Z hľadiska sa ozval potlesk a výskanie. Z hľadiska pribehol zombík a svetlonos, chyžnú ťapli po zadku a odviedli si ju preč. K upírovi prichádzal smetiarik Lukáš v teplákovej bunde a bledohnedých pančucháčoch. Na chodidlách a kolenách sa mu robia na pančuškách harmoniky. Pudlo na zadku pančucháčov, kde dva švy robia kruhy siahajúce na stehná, bolo ovisnuté. V ruke mal Lukáš smetný kôš. Pôsobí bezbranne. Lukáš položil kôš na zem a vykročil odovzdane k upírovi, ten ho obišiel, nemal oňho záujem a kopol do smetného koša. Smeti sa rozsypali po javisku. Lukáš so slzami v očiach začal zbierať odpadky.

Paľo otvoril oči v posteli. Nerozumel, prečo sa mu zo sna stratil Peter. Nerozumel ani tomu, prečo sa tak bezohľadne správal k Lukášovi. Nerozumel tomu, prečo bol Peter stále nedostupný. Neprišla od neho ani smska.

Paľo sa išiel osprchovať. V zrkadle si pozrel na modrinu, už sa strácala. Včerajší pocit nadšenia z toho, že je gay, tak ako Petrus, že sa mu podarilo pomstiť sa Kamilovi, vystriedal pocit prázdnoty, samoty, opustenia, beznádeje a ničoty. Obliekol si na ostro bledohnedé pančucháče a dal si tielko. Vošiel do kuchyne. Z chladničky vybral maslo. Natrel si chlieb a položil ho na pripravený tanier. Išiel s chlebom k ústam, ale neodhryzol si. Nemal chuť. Išiel do izby, zobral si mikinu. V obývačke otvoril bar a nalial si vodku. Vypil ju na ex. Rozlievajúce teplo z alkoholu vo vnútri tela mu urobilo dobre.

Otvoril balkónové dvere a zapálil si cigaretu. Znova pozrel na mobil. Peter stále nedostupný. Neprišla žiadna smska. Začal mu písať ďalšiu: “Petrus ttrasne bhybas sekunda-hodina hodina rok.” Dofajčil cigaretu a vrátil sa do kuchyne. Prinútil sa zjesť chlieb s maslom.

Zobral mobil a vytočil najprv Petra. Stále bol nedostupný. Potom vytočil mamu. Bola prekvapená, že syn sa jej sám ozval. Hneď ho spovedala, či bol na večierku. Priznal sa, že bol. Mama sa hnevala. Povedal jej, že aj Peter chcel, aby tam išiel. Musel niečo zaňho vybaviť, a keď jej povedal, že tam nebol dlhšie ako hodinu, bola spokojná. Poprosila ho, aby išiel vyhodiť smeti, lebo tam dala obal od mäsa, čo mu navarila, a zabudla smeti vyniesť. Tiež sa vyzvedala, či sa aj dnes stretne s Monikou. Povedal, že asi áno.

Peter odniesol smetiak k vchodovým dverám. Vrátil sa do izby a začal si obliekať roztrhané texasky. Náhle ich obliekanie prerušil, dal ich dole. Išiel do skrine. Dlho hľadal vo veciach, kým našiel tenkú teplákovú bundu. Bola taká istá, akú nosieva Lukáš. Dal si ju na seba a len v pančuškách išiel so smeťami. Skoro pribuchol dvere, keď si uvedomil, že nemá kľúče. Zobral si ich a išiel len v pančucháčoch s odpadkami von.

Bol zvedavý, či ho niekto uvidí len takto v pančucháčoch. Po ulici išli nejaký ľudia, ale nikto nevenoval pozornosť chalanovi v pančucháčoch pri smetnom kontajnery. Všimol si, že o dva domy ďalej zastal taxík. S problémami z neho vystupoval mladík. Ten mladík nebol nik iný ako lyžiar Kamil. Kráčal opatrne. Všetko naznačovalo, že jeho zadok dostal priadne zabrať. Kráčal z nohy na nohu. Z druhej strany auta vystúpil druhý mladík. Zaplatil taxikárovi a išiel pomôcť Kamilovi, ktorý mal problém vyjsť po schodoch k domu.

Paľo sa usmieval. Tak aspoň niečo sa podarilo. Peter je pomstený. Paľo sa tešil na to, ako mu to celé porozpráva. Pri pohľade na sexom zničeného Kamila zabudol, že je na ulici len v pančuškách. Čakal, že zbadá nejakú reakciu, ale nezachytil ani negatívny, ani pozitívny pohľad okoloidúcich. Spomenul si na mamu, ako mu neraz povedala: “Okolie ťa vníma tak, ako sa vnímaš ty sám.” Paľo sa cítil v pančuškách normálne, prirodzene, nevydával žiadny signál, že sa hanbí alebo konal neprirodzene. To čítalo jeho okolie. Nezaujalo ich, že je dosť nezvyklé vidieť len tak v novembri na ulici osemnásťročného chalana v pančuškách.

Cestou nazad domov premýšľal nad včerajším večierkom. Boli tam rôzne tipy, ale nikoho nevnímal nejak odpudzujúco. Dokonca si tam všimol aj Šaniho v maske trojokého piráta. Mal krátke pruhované nohavice a áno, pod nimi mal pančušky tyrkysové. Asi sa Šanimu pančucháče naozaj zapáčili.

Keď sa vrátil domov, znova skontroloval mobil, či neprišla správa od Petra. Skúsil mu aj zavolať. Jeho nedostupnosť stále trvala. Rozmýšľal, čo bude robiť. Nakoniec to vyhrala kniha a zaliezol s ňou do postele. Znova zaspal.

Na javisku je v kuželi svetla smetný kontajner. Prichádza k nemu Paľo. Má na sebe bledohnedé pančucháče, biele tielko a tenkú teplákovú bundu. V rukách nesie smetný kôš. Vysype ho. Ku košu prichádza so svojim košom Lukáš. Je tak isto oblečený ako Paľo. Lukáš položí kôš na zem. Pozerá sa priamo na Paľa. Paľo jeho pohľad nevydrží, sklopí sivé oči a prechádza okolo Lukáša. Kopne do jeho smetného koša a smeti sa rozsypú po javisku. Ozve sa nespokojný piskot a hundranie z hľadiska. Paľo sleduje ako Lukáš zbiera smeti nazad do koša. Váha, či mu pomôže, alebo ho nechá všetko pozbierať samého. Lukáš prosebne pozrie na Paľa.

Ozvalo sa zvonenie telefónu, pevnej linky. Paľo sa preberajúc zo zvláštneho sna rozmýšľal, čo mu touto správou vo vzťahu k Lukášovi jeho podvedomie chcelo naznačiť. Určite nie len to, ako je dobré chodiť vysýpať smeti v pančucháčoch.

“Prosím!” zdvihol Paľo telefón.

“Ahoj Paľo, tak si už doma?” ozvala sa Monika.

“Áno som,” odpovedal.

“Tak príď, čakám ťa. Teším sa na teba,” znela Monika žiadostivo.

“Ja tiež,” povedal Paľo zo slušnosti, nie preto, že by po nej túžil. V myšlienkach sa vrátil k Lukášovi. Hoci sa sprchoval pred hodinou či dvoma, znova zaliezol pod sprchu. Obliekol si čisté slipy, zobral bledohnedé pančucháče, čo mal na sebe pred tým, ale nakoniec sa rozhodol pre čisté. Vzal si čierne hladké.

Cestou k Monike sa zastavil v obchode. Kúpil fľašu Cinzana a kvalitnú bomboniéru. Mal by jej povedať, že z jeho strany to bola jednorázovka, nech sa dievča naňho nenamotá. Monika mu otvorila v županíku, ani jej nestihol podať, čo držal v rukách, hneď ho objala a začala ho bozkávať.

“Chýbal si mi, Palino,” pošepla mu. “A mne chýba Petrus!” znelo Paľovým vnútrom. Uvedomil si, že následkom sna s Lukášom dokázal na chvíľu prestať na svoju skutočnú lásku myslieť. Možno to bola aj reakcia jeho vedomia a podvedomia na chvíľu Petra vypudiť z centra pozornosti. Monika mu ho pripomenula a to, že Peter nie je pri ňom, začalo byť bolestivé. Bolelo to ako stará zlomenina. Ako rana, ktorá sa hojí, ale len čo sa strhne chrasta, znova krváca. “Peter! Peter! Peter! Kde si? Čo je s tebou? Prečo neberieš mobil! Chýbaš mi,” pišťali Paľove myšlienky. Ani si neuvedomil, že Monika ho vovádzala do svojej izby, kde bola pripravená posteľ. Monika mala už županík dole, cestou do izby sa jej podarilo Paľa vyzliecť do tielka a čiernych pančucháčov. Stiahla mu aj tielko.

“Pančušky si nechaj, keď sa ti to v nich páči!” prekukla Monika jeho fetiš. Aj keď si to Paľo ani poriadne neuvedomoval, jeho klobáska bola tvrdá, pripravená, aby ju ústa starej ženy znova pocmúľali v bezzubej papuli. Monika si znova na posteli ľahla na chrbát a roztiahla nohy. Paľo najprv prstami prešiel k správnemu otvoru. Vytešená starenka si už stihla rozpražiť svoju slaninku a bola vlhká. Paľo vnikol do Moniky. Chvíľu takto na nej hore dole zasúval a vyťahoval, ale viac sa mu to páčilo, keď Monika bola na ňom. Zmenili polohu. Teraz začala na ňom poskakovať Monika. Prsia jej lietali ako zvonce na krkoch kráv, ktoré sa rozbehli ako splašené, keď zapráskal pastierov bič a rozštekal sa pes. Paľo sa neubránil úsmevu. Bolo mu to smiešne. Monika bola presvedčená, že sa usmieva, lebo sa mu to páči.

Paľo pocítil, že z Moniky vyteká tekutina. Pozrel sa a zbadal krv. Všimla si to aj Monika. Zoskočila z Paľa. Na plachte aj na Paľovi bola menštruačná krv.

“Bože!” vykríkla Monika a utekala do kúpeľne. Zamkla sa tam. Paľo bezradne pozeral na seba. Stiahol si pančucháče aj slipy. Utrel sa z najhoršieho do pančucháčov.  Išiel ku kúpeľni. Skúsi otvoriť. Bolo zamknuté, počul, ako tečie sprcha.

“Monika, prepáč, aj ja by som sa potreboval umyť!” prosil Paľo, aby ho pustila dnu.

“Aj na vécku je umývadlo! Obleč sa a prosím vypadni, chcem byť sama!” ozval sa Monikin hlas. Zachvátila ju panika, hanba a hystéria.

Paľo išiel na záchod. Poumýval sa z najhoršieho v malom umývadle, kde bola len studená voda. Poutieral sa toaletným papierom. Z tašky vyložil cinzano a bomboniéru a vložil do nej svoje špinavé veci. Rýchlo sa obliekal, keď si zapínal nohavice, podarilo sa mu privrieť si kohútika do zipsu. Zabolelo to.

Oblečený zaklopal na dvere.

“Moni, tak ja idem.”

“Ty si ešte tu? Vypadni, prosím! Potrebujem byť sama!” Paľo chcel niečo povedať a len mávol rukou.

Vyšiel na ulicu. Jeho holé nohy pocítili chlad. Mrazivý vzduch prenikal na Paľove vlhké nohy. Cítil, ako je zima aj kohútikovi, ktorý bol vlhký a bol len na ostro v nohaviciach, pod ktoré prefukovalo.

“Dobrý deň, Paľo,” pozdravila ho mamina kolegyňa. Išli po ulici aj so synom, ktorý od Paľa podedil pančucháče. Kolegyňa mu ďakovala, že vďaka nemu prestal jej Samko mať problém s nosením pančucháčov.

“Ale ty si ich prestal nosiť?” opýtal sa chlapec pri pohľade na holé Paľove nohy, ktoré presvitali cez diery na texaskách.

“Neprestal, nosím ich stále,” povedal Paľo.

“Však vidím, že máš holé nohy,” argumentoval.

“Mal som ich, ale mal som toaletný defekt,” trochu sa začervenal Paľo. Napadlo ho, ako by zareagoval, keby mu povedal “narazil som si na bambus babu a dostala krámy!” V duchu sa nad tým uchechtol, ale pred pár minútami mu do smiechu nebolo.

“Si sa pošťal?” vyzvedal chlapec. Mama ho zahriakla, rozlúčili sa. Paľo dúfal, že už nikoho nestretne.

Keď prišiel domov, ako prvé išiel k baru a kopol do seba veľkú vodku. Z fľaše už dobre potiahol. Potom išiel do kúpeľne. Zhodil zo seba všetko oblečenie a dal ho do práčky. On zaliezol pod sprchu a poriadne sa začal drhnúť. Potom vzal jednorazovú žiletku, nastriekal si penu na ohanbie a dokonale si ho vyholil. V polovičke holenia musel zobrať novú žiletku. Rozhodol sa, že sa vyholí kompletne. Pokračoval s podpazuším, potom si vyholil aj tých pár chlpov na pupku a aj na bradavkách. Nechcel, aby na ňom čo i len jediný chlp, ktorý prišiel do kontaktu s Monikou. Rozmýšľal aj nad vlasmi, ale potom ich nechal na pokoji. Nakoniec si oholil aj pár chĺpkov pod nosom a na brade. Bol šťastný, že zarastá tak málo a hlavne, že nohy má takmer bez chlpov. Po dôkladnom oholení sa ešte raz osprchoval. Potom si dal bledohnedé pančucháče a flanelovú košeľu. Zapol si rádio. Akurát hlásili dopravné správy. Na cestách zaznamenali veľký počet dopravných nehôd. Žiaľ niektoré aj so smrteľnými zraneniami. Zrazu dostal strach. Čo ak sa Petrovi niečo stalo. Možno preto sa nehlási. Nie, to by bolo strašné! Asi by sa zbláznil, ak by oňho prišiel. Vystrašilo ho to natoľko, že si musel ísť naliať ďalší pohár vodky. Na stôl v obývačke dal tri sviečky a zapálil ich. Jednu za starkú, druhú za ostatných mŕtvych z rodiny a tretiu za Petra. Veril, že za žijúceho Petra.

Zrazu mu to všetko začalo dochádzať, čo spravil. Tým, že pretiahol Moniku, ho podviedol. Čím viac ho začali prenasledovať výčitky, dezilúzia, sklamanie, rozhodol sa, že zavolá Tomášovi, ak by mal čas, tak by išiel za ním a požiadal ho o radu, čo má robiť. Telefón dlho zvonil, ale Tomáš ho nebral. Zrušil volanie. Tak sa znervóznil, že si nalial ešte pohár vodky a išiel si zapáliť na balkón cigaretu. Vôbec nezvykol doma piť. Vlastne alkohol skoro vôbec nepil, ale teraz cítil, ako mu pomáha prekonať duševnú krízu.

Zbehol do obchodu, cestou vyhodil prázdnu fľašu a priniesol domov novú fľašu vodky. Najedol sa a išiel si ľahnúť. Nesnívalo sa mu nič. Zobudil ho mobil. Cítil vzrušenie, možno Peter…

“Ahoj Paľo, tu je Tomáš, volal si mi,” ozval sa mu kaplán. Paľo ho požiadal, že by sa s ním chcel stretnúť a porozprávať sa. Tomáš mu navrhol, nech príde na večernú omšu.

Na to, že bola sobota večer a veľa ľudí vyrazilo na hroby za svojimi blízkymi, bolo v kostole pomerne plno. Sporadicky vnímal slová Tomášovej kázne, ale viac sa sústredil na svoj vnútorný dialóg s Bohom. Prosil ho o radu, čo má spraviť, ako pokračovať ďalej. Ako neublížiť svojim blízkym ľuďom. Neustále opakoval prosbu, aby bol Peter v poriadku. Nech sa mu nič nestane. Nech sa bezpečne vráti domov. A ak sa mu predsa niečo stalo, tak nech to nie je nič vážne. Ani nevedel, ako sa omša skončila.

Počkal na Tomáša v bočnej uličke za kostolom. Na zvítanie si podali ruky. Tomáš ho pozval k ním domov. Už cestou Paľo rozprával o tom, aké mal pochybnosti o svojej orientácii. Teda mal ich hlavne Peter, lebo sa obával, že v Paľovom prípade je to len homosexuálne správanie. Povedal mu o sexe aj trapase s Monikou. Hovoril mu aj o pokušení s mladým Lukášom a o návšteve gay baru, kde sa cítil celkom príjemne. Epizódu s Kamilom mu nespomenul.

Keď prišli do príjemne zariadeného bytu, previedol ho Tomáš izbami. Všetko bolo zariadené s vkusom v tmavších farbách, po stenách bolo hodne obrazov aj fotografii. Tomáš otvoril červené víno, naliali si, pripili. Začal hovoriť Tomáš. V prvom rade si myslel, že by mal o tom, kto je, povedať svojím rodičom. Urobiť coming out. Sám povedal, že nemá tento výraz v láske, podľa neho ho najlepšie vystihuje slovo – priznanie. Samozrejme by to mal povedať aj Petrovi, o tom, že stratil pochybnosti a priznať sa mu s neverou. To by bolo každopádne voči nemu férové. A tak isto mu povedal, že Monike by sa možno mal poďakovať za to, čo s ňou zažil. Mal by jej povedať, že on má vzťah, má partnera. To, že je to chlapec, to jej nemusí vôbec hovoriť, ale nech si dievča nerobí zbytočné nádeje.

Ako mu dával rady, položil mu dlaň na koleno. Paľo okamžite pocítil, že medzi nimi preskočila iskra. Po chvíli na Tomášovu dlaň položil svoju. Mandľové Tomášove oči sa zahľadeli do Paľových sivých dúhoviek. Koža s pehami okolo nosa sa napla. Neklamný znak Paľovho vzrušenia. Hľadel na vlhké Tomášove pery. Počas hovorenia si ich často oblizol nenápadne jazykom. Tomášove pery sa blížili k Paľovým. Ich ústa prekonali možnú únikovú hranicu. Cesta späť už nebola možná. Ich vzájomná gravitácia ich spojila v spaľujúcom bozku. Paľo cítil, ako mu začal tvrdnúť penis.

Ruka prozreteľnosti zasiahla prostredníctvom Karola. Jeho ruka vsunula do zámky kľúč, ktorý zaštrkotal. Tomáš aj Paľo sa okamžite od seba odtiahli. Na ich tvárach naskočil neskutočný rumenec.

“Máš tu neskutočne teplo, Tomáš, mohol by som si ísť zapáliť na balkón?” zachraňoval situáciu Paľo.

Na javisku sa rozsvieti svetlo, vidíme stôl pre trinásť osôb, v pozadí tri okná s výhľadom na severo taliansku Lombardiu. Je to presne dekorácia a priestor ako z Leonardovej Poslednej večere.

Smetiar Lukáš v bledohnedých pančucháčoch a tenkej teplákovej bunde privádza Paľa, ktorý je tak isto oblečený ako on. Zastanú pred stredom stola. Ako prvý prichádza k stolu spolužiak Marek v pánskych pančucháčoch, ktorý vždy využije príležitosť, aby sledoval Paľa pri prezliekaní na telocvik. Za ním prichádza Šani Rozkošný vo svojich fialových pančuškách spolu so Svetlonosom. Kaplán Tomáš s Karolom. K stolu prišli aj Paľovi a Petrovi rodiča. Potom prišiel opatrne kráčajúci Kamil v kostýme chyžnej a Monika v červenom spodnom prádle, na ktorom mala županík. Celkom posledný prišiel Peter v červenom rúchu s modrým plášťom. Na nohách mal neodmysliteľné modré pančucháče. Ježiš-Peter sa posadil za stred stola. Sadli si aj ostatní apoštoli.

“Bratia, prv než sa pustíme do týchto Božích darov, rozhodnime, čo s týmto hriešnikom!” pozrel prísne na Paľa.

“Vrav, duša skazená, oľutoval si svoje skutky, si pripravený kajať sa, prijať trest za svoje činy? Máš niečo, čím by si ich ospravedlnil?” Paľo sklopil hlavu.

“Pane ľutujem, čo som vykonal, Boh mi je svedkom, že som konal v dobrom úmysle. Trest prijmem akýkoľvek. Len mi odpusť, pane. To diabol stál za mnou a na všetko ma navádzal,” pozrel sa Petrovi-Ježišovi priamo do očí.

“Sám si diabol aj upír v jednom tele,” vyskočil zo stoličky Kamil. Ako to vyriekol, Paľo sa zo smetiarskeho úboru morfingom zmenil na upíra.

“Pomaly, Kamil Iškariótsky! Neraz je práve žalobca skutočným vinníkom a obeťou je obvinený!” hájil práva obvineného Ježíš-Peter.

K Ježišovi prichádza Lukáš. Pošepne mu niečo do ucha.

“Brat Lukáš tvrdí, že si konal v snahe spoznať pravdu. Je tak?” pýtal sa ho Ježíš.

“Presne tak!” pokorne odvetil Paľo.

“Nerozhodnem sám, aj keby som mohol. Uvidíme, ako rozhodnú bratia. Za každý hlas, že si vinný, dostaneš jeden trest. Za každý hlas, že si bez hriechu, ti bude udelená jedna milosť. Kto tvrdí, že táto poblúdená duša spáchala hriech?” Ruku zdvihol okamžite Kamil, Monika a pán primár.

“Dostaneš ranu bičom cez oči, aby si sa zbavil smilných a žiadostivých pohľadov, do uší ti nalejú horúci vosk, aby si nepočul hlas svojej milovanej osoby a do úst horúci olej, aby si nevyslovil žiadne klamstvo,” rozhodol Ježiš.

“Vy ostatní na ňom teda nevidíte vinu? Zdvihnite pravú ruku, ak máte to presvedčenie.” Všetci ostatní zdvihli ruky.

“A ty pane, ty ma ako vidíš?” chcel poznať jeho názor.

“Som na pochybách, do týždňa ti poviem, ako ťa vidím ja. Vykonajte rozsudok!”

Na scénu prišiel Zombík z gay baru a šľahol ho bičom cez oči. Cez oči mu navrela krvavá rana.

Monika a Kamil ho chytili za ruky a primár mu nalial do uší horúci vosk. Zombík mu krátkym mečom otvoril ústa a primár mu nalial do úst horúci olej.

Paľa štípali oči, v ušiach cítil tlak a zvieralo mu hrdlo, nemohol sa nadýchnuť. Vytrhol sa z rúk tyranov.

“Nie!” vykríkol. Na svoj hlas sa zobudil. Hlavu mal pod vankúšom a bola na ňom aj perina. V ušiach mal zaľahnuté, oči ho naozaj pálili a v hrdle cítil hroznú chuť. Dosť to pomiešal, čo sa týkala alkoholu, vodka, červené víno. Chytil si nos a vyrovnal tlak v ušiach. Išiel do kúpeľne, opláchol si tvár a hltavo nabral do úst studenú vodu. Prepláchol si ústa, vodu vypľul a potom sa hltavo napil vody. Išiel k baru. Otvoril ho, ale nakoniec alkoholu dal pokoj. Zobral si z izby mikinu a išiel na balkón. Vonku mrzlo. Zapálil si cigaretu. Drglovala ním zima. Okrem mikiny mal na sebe len pančušky a tielko, v ktorých spal. Chlad a cigareta mu spravili dobre.

Vrátil sa do postele. Chcel sa zamýšľať nad snom, ale zaspal. Zobudil sa dosť neskoro. Do rána už nemal žiadny sen.

Išiel do kúpeľne, obzeral si svoje vyholené telo. Jeho penis bez chlpov na ohanbí vyzeral ako odvedený regrút do armády. Osprchoval sa. Obliekol si bledo zelené pančucháče a išiel sa naraňajkovať. Pri jedle rozmýšľal nad snom aj nad tým, čo mu povedal Tomáš. K bozku sa nevracal. Sústredil sa na 4 ľudí. Petrus, jeho rodičia a Monika. Spomenul si na 12 apoštolov a 13. Ježiša pri poslednej večery. Chce to 12+1 pančuškára. Seba rátať nemôže. Rozhodol sa, ide do kostola, tam by ich mohol uvidieť a možno aj dostane znamenie, čo robiť ďalej. Ak uvidí trinástich, trest nebude tak prísny.

Ako vchádzal do kostola, všimol si dvojčatá chlapcov, ktorých videl v obuvi. Mali na sebe bledomodré pančucháče. Cestou okolo lavíc si všimol chalana, ako si vyzliekal vetrovku a nad nohavicami mu na košeli bolo vidieť lem tmavohnedých pančušiek. Dvaja bratia asi 15 a 17 rokov v oblekoch, ktoré im boli trochu malé, lebo nohavice siahali asi 5 cm nad kotníky, mali melírované pánske hnedé pančucháče. Chlapec v tmavých nohaviciach s bielymi pásikmi mal na nohách harmoniky, ktoré mu robili biele rebrované pančušky. Ešte nesedel a už mal siedmych. Sadol si do druhého radu na kraj. Povytiahol si nohavice, mal ich hodne nad kotníkmi a na jeho nohách bolo vidieť, ako mu bledozelené pančušky robili harmoniky. Ak aj niekto iný počíta pančuškárov, bol mu k dispozícii.

Omša sa začala, k oltáru prišiel dekan, starší kňaz, aj kaplán Tomáš a traja miništranti. Paráda, potešil sa Paľo. Všetci traja mali na nohách bledohnedé pančucháče. Počas omše si všimol asi 15 ročného chalana a na nohách bola známa bledo sivá farba. Kalkulačka cvakla 11. Keby ho sledoval lepšie a mal tú možnosť, lebo sedel na kraji vedľajšieho radu, videl by, že to neboli v skutočnosti pančušky, ale ponožky. Chlapec sa zohol a ponožku si vytiahol na lem spodkov.

Počas omše myslel na Petra. Na diaľku s ním viedol dialóg. Vysvetľoval mu, čo všetko sa stalo, a nechá to len na jeho rozhodnutí, ako to bude vnímať on. Aj Bohu povedal, že neprosí o milosť, je pripravený prijať to, čo si zaslúži. Prišlo k svätému prijímaniu, kde dekan aj kaplán veriacim, ktorí pred nich pokľakli, vkladali do úst hostie. Hneď pred Paľom, ktorý stál v rade k Tomášovi, bol pred ním chalan v jeho veku, keď si pokľakol, videl na jeho nohách modré melírované pančucháče.

Paľo pokľakol pred Tomáša. Ten mu vložil do úst hostiu. Pozerali sa jeden druhému do očí. Paľo mal pohľad pevný, Tomášom evidentne lomcovali výčitky svedomia. Tak rád by mu povedal, aby prišiel za ním do farskej záhrady, ale Paľo mu na to nedal príležitosť. Toto pokušenie sa mu podarilo vytesniť bokom. Ako vychádzal z kostola a blúdil pátravo pohľadom po chlapcoch a mužoch, aby zbadal 13. pančuškára, vyrušil ho hlas.

“Ahoj Paľo!”

Bol to Lukáš. Pozrel mu na nohy a záchrana, 13. pančušky. Nielen, že sa ako prvý prihovoril za jeho nevinu u prísneho Ježiša, dal mu možnosť splniť podmienku pre miernejší trest. Keby bol trpezlivý, pri dávaní hostii by sa dočkal ďalších pančušiek.

“Ďakujem ti, Lukino,” povedal mu Paľo.

“Za čo mi ďakuješ?” nerozumel Lukáš.

“Chcel som stretnúť niekoho blízkeho,” pocedal mu Paľo za jeho druhýkrát podanú pomocnú ruku. Pre Lukáša označenie blízky bolo, ako keby mu Paľo povedal, že ho ľúbi. Bolo to niečo tak vzácne a cenné, čo ešte nepocítil.

Paľo s Lukášom vyšli z kostola. Paľo išiel k cintorínu, kde predávali kvety. Vtedy mu cinkla smska. “Prid do zahrady chcem sa ospravedlnit tomas.” Paľo mu odpísal: “Vsetko ok ja som bol rozrusení s outu co ma caká a ty so spomienky na svoj.” Paľo kúpil tri ruže. S Lukášom sa vybrali spolu na sídlisko. Pár zástaviek išli peši. Až potom nastúpili na trolejbus.

Paľo sa s Lukášom rozlúčil a išiel za Monikou. Zazvonil. Otvorila mu po chvíli Monika v teplákovom domácom oblečení, ktoré z jej sexy postavičky robila medvedíka.

“Monika, prišiel som sa ti ospravedlniť,” podával jej kvety.

“Aj mňa to mrzí, Palino, prepáč, bola som hysterická, ale dostať menzes v takom okamihu…”

“Nevadí, Moni, aj tak ti za všetko ďakujem, ale ja…,” váhal, či jej má povedať, že je gay.

“Ty niekoho máš?!” A hystéria tu bola znova.

“Áno Monika, mám!” priznal sa Paľo a pozrel jej smutne do očí.

“Tak to si teda dobrá sviňa, tlačil si na mňa, aby si ma dostal do postele, pretiahneš ma tak, že dostanem pri tom krámy, a ty máš niekoho iného. Si pekná sviňa!”  ružami mu šľahla po tvári. Tŕň ruže ho poškriabal cez oko.

“Tie ruže si strč do riti, ty hajzel!” povedať teploškovi, že si má kvety napchať do zadku možno v inej situácii by bolo celkom aj milé, možno vtipné. Monika ho stále považovala za heteráka, lámača dievčenských sŕdc a bolo to ponižujúce.

Doma išiel Paľo k baru, otvoril vodku, ale miesto do pohára si nalial trochu na papierovú vreckovku a vydezinfikoval si ranu. Chvíľu váhal, či sa napije, ale potom fľašu zavrel. Najedol sa, vyzliekol sa do pančucháčov a začal písať list. Bude najlepšie, ak svoje priznanie pre Petra napíše.

“Milý a jediný môj Petrus. Si to najskvelejšie, čo ma v živote postretlo. Chcem Ti povedať dve veci. Som gay. Som Tvoj teploško, láska moja. Viem, že pochybuješ, ale pokúsil som sa vyspať s dievčaťom…”

Paľo písal svoje priznanie a z očí sa mu kotúľali slzy. Písanie listu trvalo dosť dlho. Raz pod vplyvom silnej emócie sa predsa len išiel napiť vodky a zapáliť si na balkón. Keď list dopísal, zobral kožený remienok, pobozkal raka na medailóniku a vložil ho do obálky. Obálku zalepil. Zapálil sviečku, rozpustil pečatný vosk a pritlačil pečatný prsteň po starom otcovi.

***

“To čo máš pre boha na oku?” zhrozene hľadela na syna mama.

“Mami nič, výsledok ženskej hystérie,” vysvetľoval Paľo.

“Hádam neotehotnela?” preľakla sa mama.

“Nie, neboj sa, bol som svedkom, ako dostala menzes a to počas…,” snažil sa ju upokojiť Paľo.

“Pri menzese robiť také veci…, to je nebezpečné.”

“Mami, oci, poďte sa, prosím, posadiť, chcem vám povedať niečo…”

“No poď, upokoj sa Mária a neskáč mu do reči,” snažil sa zachovať chladnú hlavu otec. Rodičia si vyzliekli kabáty a posadili sa do obývačky.

“Mami, ocko, prepáčte, možno to bude pre vás ťažké, ale váš jediný syn…, ja som gay,” pomaly hovoril Paľo túto informáciu o sebe. “Mrzí ma to, že vám to musím povedať, ale páčia sa mi muži. Teda páči sa mi jeden. Peter Svikruha. Spolu sme už desať dní. Mali sme spolu sex, ale hlavne obaja k sebe cítime obrovskú náklonnosť. Sme do seba až po uši zamilovaní.“

To sa už Paľovi kotúľali po lícach slzy. Otec vstal. Vybral tri poháre a nalial do nich vodku. Postavil poháre na stôl.

“Postav sa!” prikázal synovi.

“Súvisia s tým aj tie tvoje pančucháče?” Paľo prikývol.

“Jednoduché riešenie, všetky pančušky vyhodíme a so Svikruhom sa prestaneš stretávať!”

“Slávo!” prekvapene reagovala mama.

“Otec,” vyšepol Paľo.

“Neboj sa! Ani jedno, ani druhé,” objal syna.

“Netušil som, že otec môže byť tak hrdý na syna, keď mu oznámi, že je gay. Paľo, to, čo si práve dokázal, že si nám to takto povedal, to je čin, ktorý dokáže urobiť iba skutočný chlap. A to, že sa ti páčia muži, s tým nič neurobíme, aj keby sme akokoľvek chceli.” Už aj z očí otca sa kotúľali slzy ako hrachy. “Som na teba neskutočne pyšný, že si sa dokázal takto priznať,” pustil syna, lebo už pri ňom stála mama.

“Palino, úprimne radšej by som bola, keby tá Monika bola tehotná, ale tušila som, že medzi tebou a Petrom je niečo viac, ako len kamarátstvo. Či je to naozaj láska, to ukáže čas,” objala syna. Otec im podal poháre vodky. Potrebovali v tomto momente alkoholovú narkózu.

“Mami, oci, vy ste tak skvelí rodičia, mám vás tak rád,” pobozkal mamu a potom aj otca.