• black
Stylklasika
Datum publikace9. 12. 2022
Počet zobrazení573×
Hodnocení4.61
Počet komentářů4

Peter chcel ísť za Mišom okamžite cez prestávku. Paľo mu v tom zabránil. Bol presvedčený, že to nebude rozhovor na 5 alebo 10 minút. Kto vie, či im vôbec vyplašený Mišo hneď uverí, že sú naozaj gayovia. Či si nebude myslieť, že z ich strany je to len provokácia, aby ho zosmiešnili pre jeho utajovanú orientáciu. Konečne sa dočkali konca vyučovania. Hneď si odchytili Miša, že s ním potrebujú hovoriť. Spoločne išli všetci traja na obed. Mišo sa snažil zistiť, o čo im ide.

“Miško, neplaš sa! Chceme ti pomôcť,” prezradil mu Paľo.

“My dvaja sme presne takí, aký si ty,” dodal Peter. Na Mišových očiach bolo vidieť obavy, čo ak je to ďalší podraz. Už raz ho dostali do vrcholne trápnej situácie, aj keď ten samotný bozk od Paľa, to bolo preňho niečo elektrizujúce. Nechcel veriť, že títo dvaja sexi chalani nie sú na baby. Pôsobili však veľmi presvedčivo a autenticky.

Chalani zo školy išli do neďalekého parčíka. Najprv sa Mišovi ospravedlnili, že ho dostali pri riešení svojho konfliktu do prekérnej situácie v šatni pred telocvikom. Mišo súhlasil, že teda sa porozpráva s nimi, ale chce, aby si vypli mobily. Nerozumeli prečo. Mišo mal obavy, aby nezapli nahrávanie. Nahrávku by mohli zneužiť. Peter mal v mobile diktafón, tak si ho vypol. Paľov mobil túto funkciu nemal, ale pre Mišovu spokojnosť si ho vypol aj on.

Najprv sa chcel Mišo rozprávať len s Petrom. Chcel mu dať pár otázok, a ak sa to bude zhodovať s tým, čo mu potom povie Paľo, tak možno budú pokračovať.

Začal Petra spovedať, ako sa dali dohromady. Čo ho presvedčilo, že je Paľo gay. Kedy mali prvý, kedy posledný sex. Ako často to robia. Peter odpovedal podľa skutočnosti. Nič nezamlčal, išlo predsa o chalana, ktorý zdieľa taký istý osud ako oni dvaja. Asi po 5-6 minútach si Mišo zavolal Paľa.

Paľove odpovede boli ako cez kopirák. Mišo začal naberať dôveru, že mu neklamú.

“Dobre, chalani, verím vám. Ani vo sne by mi nenapadlo, že vy dvaja ste gayovia. Pôsobíte neuveriteľne chalansky a hlavne, ako ste si robili prdel z nás teplošov…,” priznával Mišo svoje prekvapenie.

“No vidíš a sme presne takí istí teploškovia, ako si aj ty, Mišo,” povedal Paľo.

“Tak to teda nie ste, máte jeden druhého, prežívate krásny vzťah,” úprimne im závidel.

“Tak, vždy to nie je len krásne,” uistil ho Peter.

“Vieme sa riadne posekať,” dodal Paľo.

“Ale potom sa udobríte a znova sa milujete,” videl to v ružových farbách Mišo.

“Hej, milujeme po najbližší prúser, keď si bez varovania skočíme zas do vlasov,” povedal Peter tak, ako to medzi nimi v skutočnosti je.

“Ale ako vidím, jeden by ste druhého nedali za nič na svete.” Mišo pozrel na jedného, potom na druhého. Paľo s Petrom si vymenili pohľady. Zamilované pohľady. Chytili sa aspoň za ruky, lebo pobozkať sa za plného svetla neďaleko školy bolo dosť nebezpečné.

“Chalani, mne je dosť zima, nejdeme do nejakého podniku? Pozývam vás,” navrhol Mišo.

“No vidíš, keby si nosil pančušky, ako my dvaja, tak by ti určite nebola,” zavtipkoval Peter a ukázal na béžové pančucháče, ktoré svietili z dier na deravých džínsoch.

“Pančucháče som prestal nosiť v šiestej triede,” chcel uzavrieť tému Mišo.

“My ťa ich naučíme nosiť znova,” s úsmevom dodal Peter.

“To pochybujem,” rozhodne stál za svojím Mišo.

Prešli za roh a cez pasáž sa dostali na rušnejšiu ulicu, hneď v druhej bočnej ulici bola malá kaviarnička. Čašník-barman v jednej osobe ich upozornil, že je na celý lokál sám, tak im dá pri bare, čo chcú, ale nebude ich obsluhovať. Paľo s Petrom sa rozhodli pre dva deci červeného. Mišo ho išiel zobrať a doniesol ho chalanom k stolu. Pre svoj drink sa vrátil. Niesol si tekutinu, ktorá vyzerala skoro ako pivo. Na vrchu bola pena.

“Čo to máš?” vyzvedal Paľo.

“Bavorák, ochutnaj ak chceš,” ponúkol mu Mišo. Paľo ponúkaný pohár zobral. Začal piť.

“Palino, nepi to!” vybuchol okamžite Peter. Paľo, keď zacítil chuť fernetu, pohár trepol o sklenený stôl. Ten len-len, že sa nerozbil, a rukou si chytil ústa. Utekal na záchod.

“Čo mu je?” nerozumel Mišo.

“V piatok sa totálne rozbil fernetom,” usmial sa Peter. Po hodnej chvíli sa Paľo vrátil modro-zelený.

“Petrus, vypi to moje víno, idem si objednať čaj,” povedal Paľo.

“Nechaj, Palino, ja ti ho prinesiem!” ponúkol sa Mišo. Peter si ho objal a pobozkal na líce. Mišo od pultu sledoval zamilovanú dvojicu a závidel im. Aj on túžil získať svojho Paľa alebo Petra.

Mišo vyzvedal, ako sa zoznámili. Ako sa nadväzujú gay známosti. Ako rozpoznať gaya od bežného heteráka. Veľa otázok sa dotýkalo aj sexu. Mišo mal skúsenosti iba so sebauspokojovaním a samozrejme porna, ktoré sa mu dostalo do rúk.

Paľo s Petrom mu navrhli, že by v piatok mohli ísť do gay klubu. Mišo bol najprv proti, ale potom súhlasil.

 

V piatok večer naša trojica vošla do gay klubu. Peter poznal podnik z nich najlepšie, Paľo tam bol druhýkrát a pre Miša to bola premiéra.

“Čo vám prinesiem, chalani?” opýtal sa Peter.

“Ja si dám bavorák, ak ho nebude chcieť Palino znova ochutnávať,” neodpustil si poznámku Mišo, ktorý sa v spoločnosti svojich spolužiakov už cítil celkom uvoľnene.

“Vieš čo, Mišo, považoval som ťa za milého teploška, ale ty si obyčajná buzerantská štetka prezlečená za kamaráta!” hneval sa Paľo.

“Už ti povedal niekto, že keď sa zlostíš, tak si neuveriteľne sexy. Keby tu nebol Peter, tak ti vrátim tú pusu zo šatne,” provokoval ho ďalej Mišo.

“Pozri sa naňho, ešte sa nezavreli dvere, ako vošiel do klubu medzi svojich, a už mi balí chlapca,” rypol do Miša Peter.

“Mne prines to, čo sebe.”

“Ja si dám fernet,” s kamennou tvárou povedal Peter.

“Petrus, si…!” nevyslovil nahlas, ale výrazne na nemo vyslovoval čosi. Z jeho pier sa dalo jasne čítať k-o-k-o-t.

“Dobre, dám si biele, môže byť?” povedal Peter a išiel k baru pre pitie. Paľo si medzi osadenstvom všimol aj Kamila. Peter doniesol drinky a sadli si do rohu miestnosti. Tu sa dalo aj rozprávať, lebo celým priestorom znela hlasná hudba.

Na parkete sa v rytme hudby vlnili dva páry. Peter priniesol pitie a položil ho na stolík. Mišo si neodpustil, aby sa milo nepozrel na Paľa a neponúkol mu bavorák.

“Palino, naozaj nechceš ani hlt?” Paľo mu úsmev opätoval.

“Jasne daj, vidím, že neskonale túžiš byť otyčkovaný,” všetci traja sa zasmiali a priťukli si na Mišovu premiéru v klube. Pristavil sa pri nich Kamil, Petra a Miša poznal, Paľa mu predstavili. Kamila nový, teda on mal pocit, že nový, chalan celkom zaujal. Nezdržal sa pri nich dlho, lebo ho volala partia pri bare.

“Čo budeme robiť?” opýtal sa Mišo.

“Čo chceš, môžeme sa rozprávať, o čom chceš, a nemusíš mať obavy, že ak niekto začuje o čom hovoríme, bude na teba zhnusene pozerať,” povedal Peter.

“Alebo sa môžeme bozkávať,” pritiahol si Paľo k sebe Petra a zavesil mu francuzáka.

“Alebo tancovať,” dodal Peter.

“Mišo, si to ty?” pristavil sa pri nich tmavovlasý nižší chalan v okuliaroch.

“Erik, čo tu robíš?” prekvapene pozeral naňho Mišo.

“Chodievam sem dosť často. A ty, ako si sa tu objavil?” povedal prekvapene Erik.

“Kamoši, spolužiaci ma sem zobrali,” usmial sa Mišo.

“Si tu len tak zo zvedavosti alebo myslíš, že sem patríš?” dal mu otázku na telo.

“Myslím, že jedno aj druhé,” trochu zvážnel Mišo. Predstavil ich navzájom a pozval ho, či si k ním neprisadne. Erik súhlasil. Erika spoznal Mišo na šachovom krúžku, na ktorý chodil ešte počas základky. Erik bol o dve triedy vyššie. Začali spomínať na šachový krúžok.

Z reprákov sa ozvala gitara a hlas Micka Jaggera a Angie. Paľo sa postavil a odviedol Petra na parket. Obaja sa objali a začali sa vlniť len s využitím minimálneho pohybu. Hlavy mali opreté o seba. Paľo začal do ucha Petrovi potichu spievať.

“Oh Petrus! Oh Petrus!
A zas sme ruka v ruke,
pustíme ich v ďalšej búrke?

Oh Petrus! Oh Petrus!
Nájdime ten kus veľkej sily,
aby sme boli k sebe milí.

Oh Petrus! Oh Petrus!
Chcem ti moju lásku dať,
chrbtom sa mi neobráť.

Oh Petrus! Oh Petrus!”

Ďalší verš ho nenapadol, tak prestal spievať a miesto slov ho pobozkal na líce. Peter trochu neisto začal tiež spievať. Neintonoval tak presne ako jeho láska.

Oh Pali! Oh Pali!
Vravím ti to nastokrát,
že si mi všetko, ako brat.

Oh Pali! Oh Pali!
Nedostal som sestru, brata,
ale teba, ty kus zlata.

Oh Pali! Oh Pali!
Si môj najvzácnejší kameň,
keď ma bozkáš, je mi amen.

Oh Pali! Oh Pali!
Si môjho života sila,
denne jej chcem kilá.”

Možno by Petrovo básnické črevo pokračovalo ďalej a tepalo verše rovno na parkete, ale vo vrecku mu zavibroval mobil. Cítil to aj Paľo, lebo bol naňho natlačený. Peter ho chcel vybrať z vrecka. Zastavil ho Paľo. A pevne ho stisol, aby nemohol vybrať mobil.

Oh Petrus! Petrus!
Teraz prosím nerob, nie,
že by zas zlé znamenie.

Oh Petrus! Petrus!
Na chvíľu to vytesni!
Pozrieš na to po piesni.”

Zbytok skladby odtancovali či skôr odvlnili sa vo vzájomnom objatí. Boli ešte krásne dve minúty obklopený gitarou, Mickom Jaggerom, verejnou samotou na parkete v gay klube. A hlavne boli zahalení svojou láskou.

Pieseň dohrala a Paľo držal Petra stále v objatí. Až po chvíli si obaja uvedomili, že ostali visieť ako tvrdé “Y” v spojení “milÝ chlapci”. Tak sa milí chlapci pustili a Peter konečne vybral mobil. Prišla mu správa od mamy. “Stará mama je doma, ale nie je na tom dobre, skoro ráno pôjdeme. Nezdrž sa dlho. Ak ide aj Palino, nech u nás prespí.” Nielen správa rozhodla o tom, že Paľo a Peter gay klub opustili. Mišo mal o spoločnosť postarané a oni dvaja túžili byť sami.

Cestou sa zastavili ešte u Paľa, aby sa prezliekol a zobral si pár vecí. Dlho sa nezdržiavali, aj keď bol jeden aj druhý veľmi žiadostivý. Dopriali si len pár objatí. Peter mu rukou vbehol do pančucháčov, ale Paľo ho zastavil.

“Láska, vydržme tú chvíľu, a potom sa budeme milovať v tvojej posteli. Ak to rozbehneme tu…” Chcel mu povedať, že sa nezastavia. Peter mu zavrel ústa vášnivým prisatím svojich nenásytných pier. Kohútika, hoci nerád, nechal na pokoji.

Vonku bola tma, aj pouličné osvetlenie malo asi poruchu, tak sa celou cestou držali za ruky. V lesíku to bol zas príval bozkov. Po dlhom presune prišli k Petrovi domov. Čakala ich Silvia s ľahkou večerou. Cibuľový koláč so slaninou a hruškový s nivou na slano. Chrumkavý múčnik im chutil.

“Mami, nemáme otvorené nejaké biele vínko?” opýtal sa Peter.

“Je v chladničke, Tramín červený, dalo som ho chladiť, ale radšej by som bola, ak by si si dal len čaj,” povedala mama.

“Prečo?”

“Zrejme ste už niečo pili a chcem, aby si zajtra kus cesty odšoféroval aj ty. Otec s nami nejde.”

“Yes! Samé skvelé správy!” tešil sa Peter.

“Ak treba, aj ja mám vodičák, a podľa otca jazdím dobre a hlavne bezpečne,” potešila Paľa predstava sedieť za volantom volva.

Keď vošli do izby, Peter začal okamžite vyzliekať seba aj Paľa. Výrazné slané chute koláča podporili jeho chuť milovať sa so svojim peháčikom. Paľo trval na tom, aby sa najprv osprchovali. Pod sprchu vbehli v červených pančucháčoch. Dotyky tiel, hladkanie a bozky ich doviedli k tomu, že sa už pod sprchou vzájomne uspokojili ústami. Po prvom ukojení žiadostivosti sa im podarilo obliecť si čisté pančucháče.

“Daj si dúhovky,” poprosil ho Paľo.

“A tebe?”

“Aké mi vyberieš, láska,“ nechal voľbu na Petra. Dostal jeho fialové, bodkované. Keď si naťahovali predný šev pančušiek, ich kohútiky boli pevné. Pripravené na druhú várku dotykov a splynutí. Peter zistil, že okolo Paľových bradaviek chĺpky už dorástli. Dali sa chytiť do zubov. Peter ťahal chlpy a jazykom dráždil erotogénne miesto. Bradavky začali tvrdnúť a Paľo vzdychal od vzrušenia.

Petrus, Petrus, prečo si len Petrus? Zapri otca a vzdaj sa mena. A ak nechceš, lásku prisahaj mi a ja nebudem viac Hláska. Budem len a len tvoja láska,“ upravil si Shakespearove verše, ktoré mu nežne šepkal. Po dokonale pobláznených bradavkách sa prebozkával až k Paľovmu kohútovi, ktorý žiadostivo čakal.

“Poď do mňa láska,” žiadal ho rozpálený Peter.

“Júlia, luna ešte neposvätila tú noc, 
kedy mi daruje na ovládnutie teba moc.
Ale na ten okamih sa teším veľmi, moc.
Budeš všetkých svätých prosiť o pomoc!”

Vytvoril si Peter svojho Williama. Paľo si prstami medzi tým cez otvor na dúhových pančuškách pripravoval vstup do rajskej záhrady. Vmasíroval mu lubrikant, ktorý bol pripravený pod matracom. A potom nasledovalo krásne a dlhé milovanie, ktoré si predlžovali zmenami polôh a prívalmi vášnivých bozkov. Keď dosiahli konečne vytúžený a odďaľovaný vrchol, nezaspali ako zvyčajne, ale držali sa v objatí.

“Palino, nemáš dojem, že všetko, čo sa deje okolo nás, nie je asi náhoda, ale je to tak, ako to má byť?”

“Petrus, menovite…?”

“Dvaja teploškovia, my dvaja, sa pohádajú. V rámci provokácie zatiahnu do hry tretieho teploša. Už to, že v jednej triede sme traja.”

“No, znie to ako štatistická chyba a neuveriteľná náhoda, ako 1. miesto v lote. Máš pravdu, náhody ako v zlej telenovele.”

“Tak potom?” pýtal sa Peter.

“Boží zámer,” skonštatoval s pocitom posvätnosti Paľo.

“Naši starí rodičia boli do seba zamilovaní, naši prastrýkovia pre lásku zomreli v koncentráku…,” pokračoval Peter.

“Asi my dvaja máme naplniť a dokončiť to, čo sa nepodarilo im,” dodal Paľo.

“Jednoducho, niekto chce spojiť naše dva rody. Nemal si niekedy pocit, že si tu na Zemi už bol, že to nie je tvoj prvý život?” opýtal sa ho Peter.

“Možno a kto si bol ty?” zvedavosť ovládla Paľa.

“Určite som bol Grék, asi Metod.”

“Tak ja som bol Cyril,” usmial sa Paľo a objal si Metoda.

“Skúsme zaspať, láska.”

“Milujem ťa, Pavelko Cyrilko.”

“Metodko, ja teba tiež.”

“Palino, ak nechceš, nemusíš tam s nami ísť.”

“Petrus, chcem vidieť pani Magdu. Dlhujem jej to aj tebe aj starým rodičom. Spime už, Rómeo.” Pritiahol si ho k sebe. Konečne zaspali v objatí.

Snívali sa im krásne sny. Dvaja Rómeovia sa stretli v krásnej záhrade pod balkónom. Postupnými dotykmi sa Rómeovia začali vzájomne objavovať rukami a ochutnávať ústami. Postupne zo seba začali zhadzovať svoj renesančný odev, až ostali len v modrých a zelených pančucháčoch. Túžba ich uložila do trávy medzi kvety. Ich renesančné penisy sa týčili ako kostolné veže. Na balkón vyšla Júlia. Každý by čakal, že pri tomto pohľade na dvoch renesančných gayov začne kričať alebo plakať, ale jej hlas bol nežný.

“Peter, Paľo, vstávajte!” hladkala ich po tvárach Silvia. Obaja boli nežní, krehkí, keď boli k sebe stúlení ako dve mačatá. Po chvíli sa chlapci začali preberať. Za oknom bola ešte tma.

“Chlapci, rýchlo sa dajte do poriadku, nech čím skôr vyrazíme,” súrila ich.

Chalani si dali rýchlu sprchu. Aj rituál obliekania pančušiek prebehol rýchlo. Dopriali si len pár bozkov. Zjedli ďalšie kúsky slaných koláčov. Zvyšok Silvia zabalila na cestu. Povedala im, nech si sadnú dozadu, aby sa dospali a potom, neskôr, ju za volantom vystriedajú.

Prvú zastávku si dali pred Žilinou. Za volant sadol Peter, Paľo vedľa neho. Silvia si išla ľahnúť na zadné sedadlá. Peter si užíval jazdu na silnom a pevnom aute. Paľo pozeral na svojho drahého, ako mu to za volantom svedčí. Mladého šoféra registrovali aj vodiči áut, ktoré predbehli. Určite mali pocit, že chlapci, ktorí ledva vyzerali na osemnásť, auto rodičom potiahli, aby sa povozili.

Peter išiel rýchlo, ale bezpečne. Dodržiaval predpisy. Za Popradom Petra vystriedal za volantom Paľo. Silvia sa počas zastávky nezobudila, spala ďalej. Zobudila sa až pred Prešovom, kde si dali pauzu. Chlapci si dopriali na pumpe cigaretu a vypili kávu. Zvyšok cesty odšoférovala už Silvia.

Do domu starej mamy dorazili po desiatej. Privítala ich starej mamy sestra Milada. Potešila sa, keď prišiel aj Petrov priateľ. Naozaj podoba s nebohým Martinom Žuffom bola výrazná.

“Magduška už nikoho nespoznáva. Na chvíľu občas naberie vedomie, ale potom znova upadne buď do apatie, alebo zaspí. Pripravte sa na to, že vás nespozná. Nebuďte sklamaní,” upozorňovala ich.

Vošli do veľkej spálne, prvá išla Silvia s Miladou a potom Peter s Paľom. Prichádzajúcich privítala pani Magda neprítomným pohľadom. Prichádzajúce tváre jej mozgu nič nehovorili do momentu, kým nezbadala Paľa. V jej očiach zažiarili iskričky, neprítomný pohľad bezduchej stareckej tváre sa zmenil na úsmev šťastia.

“Martinko môj, ja som vedela, že prídeš! Nevieš, akú si mi spravil radosť!” celá žiarila šťastím starenka v posteli. Paľo bol totálne v rozpakoch. Čakal čokoľvek, ale to, že bude on svojim starým otcom, to ho poriadne prekvapilo.

“Som rád, že vás vidím, pani Magda,” zmohol sa na zdvorilostnú frázu. Silvia s Miladkou prekvapene na seba pozreli. Peter posunul Paľa pred seba.

“Martinko, aká som ti ja pani, ja som tvoja Magduška, poď si ma objať, ty môj oficier,” posadila sa na posteli Petrova stará mama. Túžobne roztiahla náruč.

“Sama sa neposadila už dva týždne,” šepkala Silvii Milada.

“Vidíš, ako žiari,” odvetila Silvia, ktorá bola šokovaná, že vidí svoju matku takúto šťastnú. Paľo pomaly kráčal do roztvorenej náruče. Pochopil, že teraz musí byť Martin Žuffa a nie Paľo Hláska.

“Magduška, tak rád ťa vidím,” Paľo si sadol na posteľ a objal starú ženu.

“Martinko môj, drž si ma, aj ja si ťa budem. Viem, že Martuška bude nešťastná, že si prišiel za mnou. No nuž čo, nemôžeme si ťa rozlomiť na polovicu ako buchtu. Povedz, Martinko, s ktorou budeš?” zvedavo sa ho pýtala Magda.

“Magduška, už len s tebou, preto som prišiel.”

“Joj, či som šťastná. A oficiersku uniformu prečo nemáš?” vyzvedala Magda. Paľo bezradne pozrel na Petra a Silviu. Ani oni nevedeli čo povedať.

“Nechal som si ju v kasárňach, nech mi ju vyčistia a vyžehlia,” vymyslel si Paľo, prečo je v civile.

“Dobre, ale najbližšie ťa chcem vidieť v uniforme. Sľúb mi to, Martinko,” prosila ho Magda.

“Sľubujem, Magduška,” povedal Paľo.

“A vieš, kto to so mnou prišiel Magduška?” pozrel sa na trojicu stojacu za ním.

“Akoby nie,” usmievala sa Magda. “To sú moja mamka,” pozerala na Silviu. “Martinko, úpenlivo ju popros, aby ma pustila s tebou na tanec. Keď ja budem skuhrať, aby ma mamka pustili, odbije ma. Ale teba neodbije, Martinko. Ty si oficier a krásny oficier – letec. Tomu žiadna nepovie nie,” vravela o ňom s obdivom.

“A ten šuhaj, to je kto, Magduška?” pýtal sa Paľo.

“Kto by to bol, môj brat Janko. Ten, čo sa zahľadel do tvojho bratranca Jarka. A vieš, čo porobili tí dvaja? Za márnicou si oblizovali cikáče. Nehanebníci! Fuj, hanba ti, Jano!” pokarhala svojho vnuka, a nakoniec celkom oprávnene. Peter to prijal tak za svoje, že sa naozaj červenal.

“Vieš, Martinko, to ho hreším len pred ním. No čo narobíš, keď šuhaji sa vzájomne zahľadeli. Keď našli zaľúbenie v sebe,” priznala Magda, že Janka hrešila len tak naoko.

“A tá tretia osoba?” opýtal sa Paľo.

“Tá stará totka, to ti neviem, Martinko. Joj, či je len stará. Martinko môj, nikdy by som tak nechcela vyzerať, keď budem stará. To by som sa ti už potom nepáčila,” pošepla mu Magda.

“Ale páčila, Magduška, páčila, ty sa mi vždy budeš páčiť,” povedal Paľo.

“Juj, či si mi len galantný,” zjujkla a zavzdychala, akoby naozaj mala 20.

“Objím si ma, Martinko, stisni, pôjdeme na muziku, budeme tancovať a piť to sladké znamenité tokajské vínko. Už si ma pýtal od mamky?” zbadala sa Magda, že čosi nie je v poriadku.

“Pani matka, pustíte so mnou Magdušku na tanec?” otočil sa Paľo na Silviu.

“Pustím, pravdaže pustím, Martinko, s vami kedykoľvek,” po tvári sa jej kotúľali slzy. Tušila, že to je asi to posledné, čo mame povedala.

“Martinko, drž si ma a nepusti. Pobozkaj ma, ale tak riadne, naozaj!” prisala sa Magda na Paľove pery. Paľo pootvoril ústa a cítil dotyk Magdinho jazyku. Hoci mal v objatí starú ženu, cítil vibrácie milujúcej osoby. Náhle vibrácie zoslabli. Ruky, ktoré ho držali, začali klesať. Hlava sa jej pomaly zosunula na Paľovo plece. Nepočul jej dych. Paľo tušil, čo sa stalo. Pomaly uložil bezvládne telo na vankúš.

Rukou jej prešiel po očiach a prstami pomohol zavrieť viečka. Ruky jej položil na prsia. Plný dojatia z tohto okamihu ju pohladkal po líci.

“Šťastnú cestu, Magda, už si naozaj pri svojom Martinkovi.” Zatiaľ to zvládol bez jedinej slzy. Postavil sa, aby aj ostatní mali možnosť rozlúčiť sa s pani Magdou. Ako prvá pristúpila k Paľovi Silvia. Objala ho a pevne stisla.

“Ďakujem ti, Paľo, naozaj ďakujem. Ani nevieš, aká som ti vďačná a šťastná, že moja mama takto odišla.”

“Mama, dlhoval som to pani Magde za svojho starého otca,” polohlasom povedal Paľo. Keď Silvia počula to úprimné oslovenie mama, slzy išli prúdom a stisnutie Paľa poskočilo v sile o niekoľko atmosfér.

“Si naozaj môj druhý syn, Paľko,” pobozkala ho a sadla si na posteľ k mame.

“Palinko, ďakujem, ako ste moju sestru previedli krásne na druhú stranu. Odišla šťastná, pozrite, stále sa usmieva,” stisla ho Milada. Paľo pozrel na Magdu, on úsmev nevidel, len pootvorené ústa a okraj jazyka. Milada pristúpila k zosnulej a popod bradu jej dala šatku, ktorú uviazala na vrchu hlavy a zafixovala jej ústa. Keď mala Magda ústa zavreté, naozaj sa usmievali.

Peter objal Paľa. Stisol ho.

“Keď ti hovorím, že si ten najúžasnejší človek na svete, tak ti to hovorím aj pre toto,” pošepol mu.

“Náhoda?”

“Určite nie, čakala na teba, kým ju odprevadíš na druhú stranu, Cháron,” povedal Peter a pobozkal ho na ústa. V tom momente modré aj sivé oči zvlhli prívalom sĺz.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (33 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (35 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (33 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (34 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (51 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+4 #4 Odp.: Otoč sa k slnku – 22. Štatistická chyba a CháronGD 2022-12-10 06:29
Vida, čtverka mne nenapadla a přitom je ještě lepší než trojka. :lol:
Citovat
+6 #3 Odp.: Otoč sa k slnku – 22. Štatistická chyba a Cháronblack 2022-12-10 06:04
Cituji GD:
Sorry, pár věcí jsem nepobral. Nemám rád smrt i když ji tak hezky a mile popíšeš. Za druhé odkud zná Kamil Míšu? Něco mi uniklo?
Jinak jsi to napsal pěkně, i slzička ukápla, takže za plné a 2 ještě navíc. :D

Misho no trojka je jedna z možností, druhá vytvoření dalšího páru s Erikem. :D Tak ti člověče nevím, kterou variantu bych radši. :lol:
Jj, tento dobrý autor umí své hrdiny kvalitně potrápit. Tak uvidíme co připravil pro ně i pro nás.

GD Kamil poznál Miša presne tam, kde spoznal aj Petra. Ad jedna boli spolužiaci na gymply a ad dva im robil inštruktora na lyžiarskom. Karty som rozdal jesne, držia ich štyria hráči. A teraz je len na nich či budú hrať v štvorke, možno jeden karty zloží a bude sa hrať trojka, ale môžu hrať aj dve dvojice.Tak počkajme ako sa chaloší rzhodnú.
Citovat
+4 #2 Odp.: Otoč sa k slnku – 22. Štatistická chyba a CháronGD 2022-12-10 05:25
Sorry, pár věcí jsem nepobral. Nemám rád smrt i když ji tak hezky a mile popíšeš. Za druhé odkud zná Kamil Míšu? Něco mi uniklo?
Jinak jsi to napsal pěkně, i slzička ukápla, takže za plné a 2 ještě navíc. :D

Misho no trojka je jedna z možností, druhá vytvoření dalšího páru s Erikem. :D Tak ti člověče nevím, kterou variantu bych radši. :lol:
Jj, tento dobrý autor umí své hrdiny kvalitně potrápit. Tak uvidíme co připravil pro ně i pro nás.
Citovat
+9 #1 otočky- 22.mišo64 2022-12-10 01:19
Kiež bi som aj ja, ako môj menovec mohol stretnúť takých skvelých chalanov ako sú Peťo s Paľom. Tešil som sa na túto časť a vedel som pre čo. Balzám na dušu, potreboval som toto teraz v ťažkej chvíli aj pre mňa. Black ďakujem. Ten smutný koniec a úžasný Paľov charakter môže našu dvojicu...alebo už trojicu?.. ;-) ešte viac upevniť v láske, ale ako poznám autora dlho všetko ružové nebude...áno taký je život. Teším sa na pokračovanie. :-)

Cituji mishoples:
Kiež bi som aj ja, ako môj menovec mohol stretnúť takých skvelých chalanov ako sú Peťo s Paľom. Tešil som sa na túto časť a vedel som pre čo. Balzám na dušu, potreboval som toto teraz v ťažkej chvíli aj pre mňa. Black ďakujem. Ten smutný koniec a úžasný Paľov charakter môže našu dvojicu...alebo už trojicu?.. ;-) ešte viac upevniť v láske, ale ako poznám autora dlho všetko ružové nebude...áno taký je život. Teším sa na pokračovanie. :-)

Nechápem, prečo tak málo bodov za vzrušenie? Ale nevadí,krása príbehu môže biť aj bez toho.
Citovat