• black
Stylklasika
Datum publikace9. 9. 2022
Počet zobrazení844×
Hodnocení4.65
Počet komentářů3

“Ľahni si na brucho!” prikázal mu Peter. Mal na sebe fialové bodkované pančucháče a na sebe čierne tričko s logom Rolling Stones – Ústa so zubami a vyplazený jazyk. Paľo mal na sebe bielo-sivo-čierne pančucháče, na ktorých bola nohavicová časť čisto biela, a biele tričko.

“Ale, ak to bude už cez, tak zdvihni ruku alebo povedz,” upozornil ho a zohol sa k Paľovmu zadku, pobozkal mu jednu a potom druhú polovičku a potom sa mu ako pitbul zahryzol do pravej polovice. Paľovi od bolesti až vyhŕkli slzy. Tlak sa stupňoval, Paľo bol odhodlaný vydržať až do konca. Peter čakal, kedy zakričí, ale Paľo nereagoval. Statočne znášal tú krutú bolesť. Chvíľu sa tlak ešte stupňoval, ale potom Peter zovretie čeľustí uvoľnil. Mal strach, že koža na zadku povolí a zuby vniknú do svalu.

“Ty si zviera, Petrus,” zhlboka dýchal Paľo. “To som si mal za milenca vybrať radšej krokodíla,” precedil pomedzi zuby.

“Bolelo?” bolo to teraz Petrovi ľúto, keď videl na Paľovom zadku dokonalý odtlačok svojho chrupu.

“Nie, bolo to ako hodvábne hladkanie motorovou pílou,” spamätal sa už z najhoršieho Paľo.

“Poď, zaslúžiš si panáka.”

Zišli dole do obývačky, Peter nalial whiskey a obaja ju kopli do seba. Išli von a aj Paľo si dal cigaretu. Už nikotín naňho nepôsobil tak omamujúco a nemotala sa mu z toho hlava. Po cigarete sa vrátili dnu a v obývačke si sadli do pohodlnej sedačky, nohy v pančuškách sa im preplietli, objali sa a začali sa divoko bozkávať. O chvíľu v obývačke skúšali rôzne polohy, ako mohol vniknúť Paľo do Petra bez toho, aby si dali dole svoj milovaný kus odevu. Zámerne tak odďaľovali svoje vyvrcholenie. Ich rozkoš trvala dlho. Po milostnej hre dosiahol Paľo vrchol v Petrovi a potom dokončil Paľo Petra ústami. Naliali si ešte zvyšok vína a vypili ho z úst do úst. 

Prvému sa začalo zívať Petrovi. Vrátili sa do izby a v objatí spolu zaspali.

Na javisko vyšla z tmy postava. Vyzerala ako nahá, ale nebola. Na sebe mala bledohnedé pančucháče a bledohnedé tričko. Ozval sa potlesk. Ku klaňajúcej sa postave prišla druhá, tak isto oblečená v pančuškách. Paľo podal Petrovi ružu a pobozkal ho. Peter si ho objal a vrátil mu dlhý nekončiaci bozk. Na to Paľo pocítil, že Peter ho pustil. Otvoril oči a videl, ako Petra odvádzajú dvaja muži v čiernom. Petrovi sa podarilo vytrhnúť. Natiahol ruku k Paľovi, ale muži ho znova zdrapili a odviedli z javiska. K Paľovi prišiel ďalší muž v čiernom. Ukázal mu, že má z javiska vypadnúť. Paľo sa neochotne obracal, aby mu muž pomohol, nakopol ho do zadku. Paľo pocítil na zadku obrovskú bolesť.

Prebudil sa. Bolesť na zadku bola viac ako reálna. V pomliaždenom tkanive prebiehal proces hojenia. Cítil v pohryzenej polovičke pulzujúcu, trhavú bolesť. Otvoril oči. Našťastie to, že odviedli Petra, bol len sen. Zlý sen… alebo predzvesť niečoho, čo sa stane?

Prestal sa nad tým zamýšľať a pohladkal Petra po líci. Spokojne spal. Rukou vbehol k jeho prednému švu na pančuškách. Spal aj Petrov kohútik. Paľo mu ho začal hladkať najprv cez pančušky, potom ruka vbehla pod lem a začala sa so spiacim kohútikom hrať. Kohútik sa prebral skôr ako Peter. Keď Paľo videl, že Peter sa preberá, vkĺzla jeho hlava pod perinu a zmocnila sa kohútika ústami. Pocítil, ako sa jeho hlavy dotkla Petrova ruka a začala ho hladkať po vlasoch. Pocítil aj druhú ruku a tá sa mu dotýkala tváre. Po chvíli mu ruky zodvihli hlavu a pritiahli ju smerom k vankúšu. Tam sa na Paľa prisali Petrove pery a začali ho bozkávať. Bozky naberali na intenzite, rukami si obaja dráždili zobudených kohútov. Hoci bola hlboká noc, kohúty už mali našuchorené perie, akoby už slnko bolo nad obzorom. Čakali len na moment, kedy začnú kikiríkať. Aby nikoho nepovolaného nezobudili, chlapci si ich v 69 navzájom uzavreli do úst. Peter chytil rukami Paľove polovičky, zovrel ich do dlaní. Paľo mu pustil rozcmúľaný penis z úst.

“Nerob to, vieš, ako to kurevsky bolí!” zasyčal Paľo.

“Čo ťa bolí?” zabrblal Peter bez toho, aby si poriadne vybral z úst Paľovho kohúta.

“Predsa riť! Včera mi ju napadla zmutovaná dvojnohá piraňa,” pripomenul mu Paľo, čo mu spravil, nechcel sa o tom ďalej baviť a začal ďalej sať Petrovho krásavca.

“Počkaj, musím sa na to pozrieť!” nedal Petrovi pocit viny pokoj. Vstal z postele, zasvietil svetlo a odokryl Paľa. “Ukáž to!” chcel sa na to miesto pozrieť.

“Kašli na to, to už nezoberieš späť, ty sadista!” hundral Paľo. Peter však trval na svojom. Pretočil ho na brucho a stiahol mu pančušky zo zadku. Ostal zhrozený pri pohľade na krvou podliate stopy po svojich zuboch. Peter odišiel z izby a o chvíľu sa vrátil, Paľo však na posteli nebol. Z kúpeľne sa ozvalo spláchnutie. Po chvíľu prišiel dnu Paľo.

“Kde si bol?” pýtal sa ho vyčítavo.

“Cikať!” odvrkol Paľo. Peter držal v ruke tubu, kus igelitu a leukoplast.

“Ľahni si!” miernejšie mu prikázal. Paľo si ľahol, znova mu stiahol bielu nohavicovú časť na károvaných pančuškách.

“Čo mi tam chceš dať?” opýtal sa ho.

“Heparín, to ti zmierni bolesť a pomôže vstrebať hematóm,” informoval ho chirurgov syn.

Paľo sa dotkol prstami opuchnutého miesta. Bolo horúce, opuchnuté a tvrdé. Paľo pocítil, ako mu nanáša na zranené miesto chladnú masť. Bolo to príjemné. Chvíľu ešte potieral miesto. V tom pocítil na zadku kvapky. Z Petrových očí padali slzy.

“Prepáč, moja zlatá. Nechcel som ti tak ublížiť,” šepkal. Na hlase bolo počuť, že plače. Paľo ho chcel utešiť. “Lež, to nie je všetko,” Peter mu miesto prekryl igelitom a ten prelepil leukoplastom. Na zranenú ošetrenú riťku mu natiahol pančucháče. Teraz sa Paľo posadil.

“Ďakujem, Petrus! Neplač, chlapec môj, je to len riť,” snažil sa ho upokojiť, aby nemal výčitky. Hladkal ho po tvári.

“Prepáč, Palčiatko. Nechcel som to až tak…,” nevyschýňal jeho slzný prameň.

“Spravil si, čo si chcel. Ja som s tým súhlasil,” miernil jeho žiaľ. Chlapci splynuli v dlhom bozku. Bol silný a vrúcny. Po chvíli sa Paľo odpojil.

“Dokončíme rozrobenú prácu,” pošepol túžobne Paľo.

“Jasné,” upokojil sa Petrov plač.

“Za všetko môže tá urazená ješitná moja riť, lebo si jej povedal, že je na druhom mieste,” vyhovoril sa, že vlastne on vôbec nie je ani na vine.

“Tak s ňou si to vybavím ako prvou!” rozhodne povedal Paľo. Paľo sa vrhol na Petra, stiahol mu fialové pančušky na zadku. Najprv ho uhryzol do jednej aj druhej polovičky. Peter zjajkol, ale dobre vedel, že to bol len slabý odvar z toho, ako ho pohrýzol on.

“Poriadne!” posmelil ho Peter. To mu už Paľova ruka zovrela jeho povädnutého kohútika a začala ho poriadne stláčať. Paľo zaútočil na Petrovu dierku a bez predohry mu do nej vrazil svoje baranidlo. Začal divoko prirážať. Peter okamžite reagoval svojou nekonečne farebnou zmesou hlasových prejavov. Jeho sólo nedalo dlho na seba čakať a v ušiach chlapcov začal znieť zvuk Bregovičovho orchestra s hitom Hulahopke. Miesto spevu stačili Petrova ária vzrušeného býčka.

Po divokom potrestaní Petrovej žiarlivej riťky chlapci zas zaspali.

Z morských vĺn vychádzal Paľo. Na sebe mal bledohnedé pančušky. Aj keď vychádzal z vody, bol suchý. Na brehu ho čakal Peter. Chytil ho za ruku a rozbehli sa k slnku. Zrazu Paľo spadol. Tentoraz sa podarilo na Paľovej nohe v pančuške uzol rozviazať. Chlapci sa postavili. Po úspešnom oslobodení Paľa sa navzájom objali. Chytili sa za ruky a chceli vykročiť. Naproti im išla dievčina v čiernych sieťovaných pančuchách na podväzkoch. Mala na sebe čierny korzet, ale pevné prsia mala obnažené. Na očiach mala čiernu škrabošku. Dievčina vystrela ruku k Paľovi. Ten sa za ňou otočil. Pustil Petrovu ruku a rozbehol sa za dievčinou. Peter sa otočil za dvojicou.

“Palino, prečo?” kotúľala sa mu po líci slza. Paľo sa otočil.

“Petrus, ja sa vrátim… možno…,” otočil sa za dievčinou a pokračovali s dievčinou v chôdzi chrbtom k slnku. Peter ostal na pláži sám, sadol si a do rúk zobral rozviazané lano.

Paľo sa začal preberať. Oči mal ešte zavreté. Rukou hľadal Petrovo telo. Nevedel ho nahmatať. Dlaňou cítil teplé miesto, kde muselo ešte pred chvíľou Petrovo telo ležať. Otvoril oči a vyšepol.

“Petrus!” Peter v posteli nebol. Do izby prenikalo prvé svetlo brieždenia. Paľo sa otočil a za oknom videl fajčiaceho Petra na balkóne. Tak ako bol rozohriaty z postele, vyšiel na balkón za ním.

Pritúlil sa k nemu ako malé mača. Peter sa už chvel zimou. Dal potiahnuť Paľovi z cigarety.

“Čo si mi utiekol?” vyčítal mu.

“Mal som veľmi zlý sen,” prezradil mu Peter.

“Aj ja láska, bolo to hrozné,” spomenul si na to, čo sa mu snívalo pred ošetrením poranenia. Vymrznutí chlapci sa vrátili do izby a vkĺzli pod perinu. Paľo mu vyrozprával svoj a potom Peter ten svoj zlý sen. Chlapci sa k sebe túlili v objatí, akoby nechceli dopustiť, aby ich niekto od seba oddelil. Prepletené boli aj ich nohy, intenzívne vnímali tú krásu objatia v pančucháčoch. Objatie ich tiel generovalo teplo.

“Vieš, keď tak uvažujem, tie sny majú rôzne posolstvá,” šepkal Peter.

“Skôr rovnaké, časom sa nás niekto alebo niečo bude snažiť rozdeliť,” tak to videl Paľo.

“Nie Pali, ja ostanem pri tebe stále, iba násilím ma od teba dokážu odtrhnúť, láska,” potvrdil mu svoju odhodlanosť vydržať v ich rodiacom sa vzťahu a nežne ho pobozkal.

“Tieto pehy nikdy neopustím, sľubujem!” začal mu bozkávať miesto okolo nosa posiate pehami. “Ja tak isto, láska!” sľuboval Paľo.

“Tebe stačila vystretá ruka ženy a ty si poslušne išiel,” vyčítal mu odchod v sne Peter.

“Bol to len sen, Petrus,” spochybňoval jeho obavy.

“Nezdá sa ti, že naše sny sa často plnia?” trval na svojom Peter.

“Neopustil som ťa pre žiadnu babu,” úprimne sa vpíjal svojimi sivými očami do jeho modrých dúhoviek.

“Pali, len zlomok chalanov, s ktorými som mal sex, boli skutočný gayovia,” odvetil Peter.

“Ale ja to cítim, že som gay, som tvoj teploško!” presviedčal ho Paľo.

“Pali, vravel som ti, aký je rozdiel medzi orientáciou a sexuálnym správaním. To budeš môcť povedať, keď zistíš, že zo ženami ti to nič nehovorí,” pobozkal ho s podtextom – táto diskusia je uzavretá.

“Skúsme ešte zaspať.”

Peter privrel oči a nechal sa vtiahnuť do ríše snov. Paľo chvíľu premýšľal nad tým, čo mu práve povedal. Bol pevne rozhodnutý, že využije prvú príležitosť, aby to otestoval, ako to s ním naozaj je.

“Sľubujem,” pošepkal spiacemu Petrovi. Pobozkal ho na ústa, jeho ruku, ktorá bola položená na perine, si dal okolo krku, aj on objal Petra, privrel oči. “Sľubujem, Petrus!” vyšepol z polospánku a možno to už hovoril zo sna.

Chlapci sa v nekonečne dlhom objatí bozkávali na javisku, otáčali sa pritom úkrokmi okolo vlastnej osy. Ak by sa kamera točila v protipohybe, tak by tento nepatrný pohyb nabral na dynamike. Scéna sa menila na morské pobrežie, točili sa na piesočnej pláži. Kamera by ich opustila a preostrila by na zapadajúce slnko. Ktorý sen patril komu, nebolo možné uhádnuť, lebo boli tesne pri sebe.

Cez okno bo izby pomedzi polozatvorené žalúzie vnikali ostré slnečné lúče. Slnko bolo už poriadne vysoko, keď sa pohla najprv Petrova, potom aj Paľova hlava. Prvé, čo si začali uvedomovať, bola vôňa toho druhého. Vzájomne nasávali omamné živočíšno. Nozdrami čítali omamný pach, ktorý vznikol z ich milovania. Boli ako jelene ovoniavajúce lane počas ruje. Svoje oči otvorili takmer súčasne, dúhovky mali od seba vzdialené len pár centimetrov. Krajšie prebudenie ani jeden z nich nezažil. Aby sa presvedčili, že je to naozaj pravda, začali sa bozkávať. Ich pery sa najprv dotkli zľahka, akoby sa ich dotýkalo len páperie. Chuť tých druhých úst bola tak lákavá, že jazyky nevydržali a začali sa navzájom oblizovať a ochutnávať vnútro úst. Sprvoti jemnosť postupne prerástla do žiadostivosti a nástojčivosti. Vášnivosť bozku prebudila aj ich spiace kohútiky. Presunuli sa do 69, aby priamo v ústach zažili ich prebudenie a následné tvrdnutie. Po krásnom fajčiarskom úvode do nového rána nastúpilo dlhé a vášnivé milovanie. Po tejto vyčerpávajúcej rozcvičke sa na chvíľu zvalil jeden vedľa druhého. Keď sa vydýchali, spoločne odišli do kúpeľne. Peter stiahol Paľovi pančucháče pri záchodovej mise. Chytil mu ochabnutého vtáka a nechal ho vycikať. Takúto istú službu urobil aj Paľo Petrovi. Po vzájomnom vyzlečení sa vliezli pod sprchu. Po dôkladnej očiste sa vrátili do izby. Paľo podal Petrovi kus papiera. Peter vedel, čo má robiť, nové tipovanie – aké chcem dnes pančucháče.

“Chceš moje alebo svoje?” opýtal sa ho Peter.

“Svoje,” odpovedal Paľo.

“Idem pre opraté a ty mi vyber zo skrine.”

Nahý ako Adam aj bez figového listu odišiel Peter zobrať opraté pančucháče. Paľo otvoril skriňu a kochal sa štósami krásne uložených klasických rebrovaných pančušiek. Ani len nezaváhal a vybral pre svojho chlapca presne to, čo si napísal aj on sám. Bledohnedé. V nich bol podľa neho jeho Petrus najviac sexy. Kto vie, čo si Peter naozaj napísal na lístok, ale bolo mu to celkom jedno. Pančušky skryl pod perinu. Netúžil vôbec znova vyhrať, lebo veľa výhier sa otočilo nakoniec proti nemu.

Peter priniesol opraté suché pančušky a aj ostatné veci, ktoré včera doslova zaprasili.

“Maród do ambulancie,” zavelil Peter. Paľo si ľahol na brucho. Peter mu natrel miesto bozku anakondy znova heparínom a prekryl igelitom a prelepil. Vybral bledohnedé pančucháče a začal ich obliekať Paľovi. Obaja si tento obrad vychutnávali. Keď mal Peter Paľa oblečeného, Paľo brnkol prstami po ovisnutom ospalom bojovníkovi Petra.

“No šuhajkovia, je načase obliecť aj vás,” vybral Paľo spod periny bledohnedé.

“Dnes ma vidíš v takýchto? Však je nedeľa!” tváril sa Peter, že Paľova voľba je totálne mimo.

“Chceš, či nechceš, dnes budeš v takýchto!” Obliekanie Petra prebehlo s takou istou obradnosťou a gráciou, ako to urobil Peter. Chlapci pri svojej činnosti vyzerali ako antický hrdinovia. Mohli by stáť ako modeli pre Michelangela a on by tento moment zvečnil v mramore. Štruktúra pančucháčov na nohách by bola naozaj majstrovskou sochárskou výzvou. Mohli by byť predloha pre Leonarda da Vinciho. Čajkovský by k takémuto baletnému číslu zložil podmanivú hudbu. Pier Paolo Pasolini by natočil podľa tohto aktu nezabudnuteľnú filmovú scénu, Freddie Merkury naspieval nezabudnuteľný hit a Rúfus napísal citlivé verše. Keď chlapci stáli takto pri sebe len v pančucháčoch, užívali si tento moment a snažili si ho vryť do pamäti.

“Vieš, čo ma napadlo, Petrus?” zamyslene pozrel naňho.

“Vrav?”

“Že život bez pančucháčov, je život s holými nohami,” povedal Paľo múdrosť hodnú antického filozofa.

“Heuréka!” nadšene reagoval Peter.

“Génius planéty, v mene všetkých pozemšťanov prijmi odo mňa bozk. Tvoja múdrosť dá konečne zmysel a dôvod, prečo sa majú pančušky nosiť,” objal Paľa a pobozkal ho.

“Tak som zvedavý, ako sme tipovali!” hrnul sa k papierikom Peter. Zobral do ruky prvý. Otvoril ho. “Bledohnedé, bledohnedé! Vyhrali sme obaja,” tešil sa Peter.

“A čo si sa tváril tak prekvapene, keď som ti ich vybral?” nerozumel Paľo.

“A to pán už nemá zmysel pre humor? Ja si vyberám sex hneď a teraz.” chytil Paľa za spiaceho kohútika a prisal sa mu na pery. Ak by v tom momente nezazvonil telefón, určite by skončili v posteli.

Volala Petrova mama, inštruovala ho, čo si majú dať na raňajky, čo na obed, a že prídu až večer. Chlapci sa začali bozkávať a dráždiť kohútiky v pančuškách rovno pri telefóne, keď zazvonil znova. Teraz to bola Paľova mama. Peter mu odovzdal slúchadlo. Bola zvedavá, ako sa vyspali, a navrhla im, aby prišiel na obed domov aj s Petrom.

Peter sa privinul k Paľovi, rád by sa konečne láskal, ale Paľo rozhodol, že pred tým by sa mali najesť. Dali si tričká a išli do kuchyne. Peter urobil volské oči, k tomu si dali syr, šunku a nakrájali zeleninu. Dobre sa najedli, lebo ich telá boli vyšťavené sexom. Potrebovali prílev energie, aby boli schopné pokračovať v takomto divokom tempe. Teraz na Petra začali útočiť Paľove ruky.

“V kuchyni nie!” rozhodol Peter pri spomienke na včerajšiu spúšť v tomto na milovanie nevhodnom priestore. Nie náhodou najviac úrazov v byte sa udeje práve v kuchyni. Odložili riad a presunuli sa do obývačky. Tu sa milovali dlho, podobne ako vo včerajší večer. Peter chcel, aby sa Paľo znova skúsil nasunúť mu na kohúta, ale táto možnosť bola zmarená, lebo časť Paľových sedacích svalov bola nebojaschopná.

Po milovaní v obývačke Paľo rozhodol, že sa pozrie na šijací stroj. Niečo podobné mali aj doma, tak pekne obendloval dieru na zadku dúhových pančucháčov.

“Odlož ich, a keď ti ostrúhajú tvoj bambus, požičiaš mi ich, aby si ma cez ne urobil,” navrhol Paľo. Peter súhlasil a mal radosť, že má prvé pančušky na milovanie. Teda milovať sa dalo vo všetkých, ale tieto pri vnikaní do riťky nebolo potrebné sťahovať.

“Pali, a ty máš aké želanie, skoro sme na to zabudli?” spomenul si Peter.

“Máš ešte nejaký typ na trýznenie pri našich hrách?” opýtal sa Paľo.

“Tebe nestačil bozk pirane?” zazubil sa Peter.

“No rád by som vedel, alebo poznal, čo by sa ešte dalo…”

“No dobre!” Peter vybral zo zásuvky krabičku zatváracích špendlíkov – zicheriek. Vybral jednu, postriekal ju dezinfekciou a na lakti si prepichol kožu a zicherku zavrel. Nevytiekla mu ani kvapka krvi. Poťahal sa za ňu.

“Dá sa to pospájať retiazkami a pri každom pohybe pri milovaní cítiš bolesť, ktorá vzrušuje,” vysvetľoval. “Na, skús si to na mne,” postriekal ďalšiu zicherku a podal ju Paľovi. Nastrčil mu ruku, aby to skúsil. Paľo sa pokúsil prepichnúť kožu na Petrovom predlaktí, ale keď videl, ako koža ustupuje pred ostrým hrotom a v ruke cítil odpor, ktorý kládla koža, vzdal to. Na mieste, kde sa pokúšal o vpich, sa objavila kvapka krvi. Peter mu vzal zicherku a prepichol si ruku na ďalšom mieste.

“Nie Petrus, toto nie je moja parketa,” odmietol Paľo takéto praktiky.

Chlapci sa objavili na balkóne, aby si Peter doprial prvú rannú cigaretu. Po dávke nikotínu sa pozreli na slovenčinu, učili sa ju na posteli. Počas učenia si neustále hladkali nohy a občas dopriali bozk. To malo za následok, že končiac so slovenčinou sa preorientovali zas k matematike, presnejšie k ústnemu riešeniu príkladu 69, ktorý postupne skončil verziou Paľo v Petrovi a potom Peter v Paľových ústach. Nasledovala druhá doobedná cigareta, z ktorej si dal dva šľuky aj Paľo. Chlapci si dopriali pohár whiskey a začali sa obliekať na presun k Paľovi. Paľo navrhol, aby išli cez balkón. Peter nerozumel prečo.

Paľov cieľ bol, aby išli lesom. Aby sa aspoň časť cesty mohli držať za ruky. Odišli síce vchodovými dverami, ale potom zamierili k bránke a išli lesom. Držali sa za ruky. Tak až teraz sa dalo povedať, že oni dvaja spolu naozaj chodia. Pred východom z lesa na sídlisko sa ešte pobozkali a už kráčali jeden vedľa druhého bez toho, aby sa dotýkali. Pre každého milovníka pančucháčov by bol zážitok stretnúť túto dvojicu. Koniec októbra a chlapcom spod nohavíc vykúkalo to krásne bledohnedé rebrovanie. Keď prechádzali okolo paneláku, kde zvykol chlapec vynášať smeti len v pančuškách, mali šťastie. Chlapec prichádzal ku kontajneru s plným smetným košom a aj plnou igelitkou odpadu. Mal na svojich pančucháčoch znova tenké tepláky, ktoré mu končili v polovici lýtok. Paľovi sa práve rozviazala teniska. Kľakol si, vyhrnul nohavicu nad koleno a začal si ju zaväzovať. Spravil to zámerne. Chcel, nech si chlapec všimne, že aj on má pančušky. Keď by bol všímavý, mohol by si ich všimnúť aj na Petrovi.

Chlapcova reakcia bola okamžitá, vyvalil oči na Paľa. Spadla mu na zem igelitka.

“Ty máš pančušky?” prekvapene reagoval chlapec. Paľo mu neodpovedal, len sa pousmial a prekľakol si na druhú nohu.

“Yes!” povedal si sám pre seba. Vyhrnul si aj na nej nohavicu a nanovo previazal aj druhú tenisku.

“Presne také, ako máš ty! Teda, ak majú aj tvoje šev vpredu a dva vzadu!” reagoval Peter na prekvapeného pančuškára.

“Aj ty máš také?” prekvapene sa pýtal Petra, keď na jeho nohách zbadal harmoniky. Aby mu Peter urobil radosť, odhrnul si bundu, zdvihol mikinu a povytiahol si pančuškový lem.

“Mňa picne!” reagoval chlapec, “taký koňoši a majú pančucháče!”

“Sám si koňoš, ty homoš!” podaril sa Petrovi veršík. Chlapec sa pri slove homoš začervenal. Že by Peter nechtiac trafil klinec po hlavičke?

Vo filme by táto scéna bola snímaná kruhovou jazdou okolo chlapcov. Možno by práve z tejto scény bola jedna z kľúčových fotografii, ktoré by propagovali tento film.

V Paľovom paneláku nastúpili do výťahu.

“Neprekukne nás okamžite tvoja mama, keď je psychologička?” trochu s obavou sa opýtal Peter.

“Je psychologička, ale nie jasnovidka, ani bosorka,” smial sa Paľo.

“Možno práve po nej si ty taký bosorák,” usvedčoval ho Peter. Paľo mu však nedal dopovedať, lebo sa prisal na Petrove pery. Mal akútny nedostatok kontaktu s milovanou osobou. Chvíľu sa ešte bozkávali v stojacom výťahu, keď sa ozvalo niekde na nižšom poschodí búchanie na dvere. Chlapci sa pustili a stáli pred dverami do Paľovho bytu.

“To je Peter, môj spolužiak…” Hoci najradšej by povedal – moja láska, milujeme sa už šiesty deň a sex s ním je to najkrajšie, čo som doteraz v živote zažil. “…a toto je moja mama,” predstavil ich Paľo.

“Teší ma, Hlásková,” podala mu ruku mama. Tak zložte sa chlapci a môžeme ísť jesť. Chlapci si umyli ruky v malej kúpeľni a prišli do obývačky, kde bol aj jedálenský stôl. Bolo prestreté pre tri osoby.

“Otec s nami nebude obedovať?” opýtal sa Paľo pri pohľade na počet tanierov. Mama povedala, že išiel do práce, lebo majú nový prípad a hneď poobede mu pôjde zaniesť obed. Paľo sa v duchu potešil, že budú mať možnosť pokrstiť aj jeho panenskú posteľ, síce na nej si už pravidelne honil roky, ale sex páru ešte nezažila.

“Aj vy nosíte pančušky, Peter?” všimla si na Petrových nohách také isté rebrovanie, aké mal jej syn. Nabrala im polievku.

“Prosím, tykajte mi. Nosím, v triede ich nosí ešte stále polovica chlapcov,” trochu zaklamal Peter. Paľo vďačne na neho pozrel, pretože mal dojem, že mama ho pre to nosenie pančušiek začína považovať za exota.

“A tá druhá polovica nosí čo?” vyzvedala mama.

“Spodky a pánske pančucháče,” odvetil Peter bez zaváhania.

“Aj za našich čias chlapci nosili pančucháče, ale hanbili sa za to,” dodala mama.

“Rezance sú domáce, však? Sú výborné!” chválil Peter jedlo.

“Ďakujem. Manžel ani Paľo nemajú radi kupované,” povedala mama a začala zbierať taniere od polievky.

“Ja ich odnesiem,” povedal Paľo.

“No poď, prinesieme druhé,” prijala synovu pomoc.

“A čo máme?” vyzvedal Paľo.

“Kačku,” povedala mama. Chalani sa na seba pozreli a rozosmiali sa.

“Čo je?” prekvapila mamu reakcia chlapcov.

“Včera sme mali na večeru kačku!” vysvetľoval jej Peter.

“To ste mali povedať. Urobila by som vám niečo iné,” ohradila sa mama.

“Ešte jednu kačku zvládneme, čo povieš, Pali?” obrátil sa zo smiechom na Paľa.

“Zvládneme!” smial sa Paľo.

“Mami, vieš, aká je najlepšia kačka?” neprestával sa smiať Paľo a odnášal taniere. Priniesol červenú kapustu a lokše. Aspoň prílohy budú iné. Mama priniesla pekáč s kačicou. “Tak vieš, aká je najlepšia?” doťahoval si ju Paľo.

“Synček, to je staré, ako suchý prd na dne morskom. My sme sa na tom bavili ako puberťáci a už vtedy bola tá najlepšia kačka stará,” napomenula ho mama.

“Ja som to nepoznal, Peter mi to…,” protestoval Paľo.

“Pali, nebuď trápny!” napomenul ho Peter.

“Viete, teda vieš, Peťo, niektorí adolescenti sa vyžívajú v tom, keď môžu dostávať svojich rodičov do nepríjemnej situácie dvojzmyselnými a lascívnymi poznámkami alebo vtipmi,” skonštatovala mama.

“Prepáč, mami, ale mne to fakt pripadalo včera mrte vtipné!” smial sa Paľo.

“No fajn, mrte, pridaj ešte, ty kokso, a ja budem z toho celá happy!” zasmiala sa už aj mama. “Dobrú chuť!” povedala mama a pustili sa do jedla. Konverzácia bežala. Peter sa trochu trápil s príborom, tak mu Paľo navrhol, nech použije pokojne ruky. Mama si všimla, že chlapci sú navzájom zohratý, ich vzťah je presne štruktúrovaný. Paľo v ňom síce má istú dominanciu, ale nie veľmi výraznú. Možno to je aj tým, že je v domácom prostredí.

“Vy dvaja sa kamarátite od začiatku roka, však?” opýtala sa mama a v duchu si kládla otázku, ako dlho trvá vybudovanie takéhoto rozvinutého priateľského vzťahu, ktorý nie je len čisto na báze kamarátstva.

“Nie, my len…,” chcel povedať, že sa kamarátia presne 120 hodín.

“Nie od začiatku roka! Len od septembra,” nenápadne mrkol Paľo očami a nohou v pančuške stupil na Petrovu. Keď chlapci pocítili dotyk svojich nôh v pančuškách, to ako by niekto fúkol do žeravej pahreby. Cítili obaja, ako sa v ich vnútrach rozhorieval plameň žiadostivosti a vášne.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (28 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (27 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (28 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (29 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (39 hlasů)

Další ze série

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+2 #3 otoč sa k slnku-9.bozk pirane.mishoples 2022-09-11 17:55
opäť si nesklamal, poézia, zápletka, láska, živočíšnosť ..a sny. Ja sa už vždy teším na ďalšiu časť.. mám pocit,že slečna v príbehu im to ešte skomplikuje, nechám sa prekvapiť.
Citovat
+1 #2 GD vďakablack 2022-09-11 06:49
Ďakujem za ocenenie textu. Tak tie sny są im pre niečo snívajú. Myslím si, že ak by sa nič nestalo bola by to tak trochu, či celkom nuda. Neboj sa mne a to hlavné NÁM to vydrží minimálne do 20 dielu a to som tak v tretine príbehu.
Citovat
+4 #1 NO tedaGD 2022-09-10 10:01
ty jsi naozajstný básník. :-) Každý díl má něco z poezie v sobě a celé je to takové poetické. :lol a vtipně laděné: Teda trochu mne straší ty sny, tak snad to není předzvěstí něčeho špatného.
Tak ti/nám přeji ať ti to vydrží nejlépe na furt.
Citovat