Otoč sa k slnku – 24.Trojka

Paľo s Petrom v čiernych pančucháčoch a čiernych tričkách vošli do baletnej telocvične. Na nohách mali baletné cvičky /baleríny/.

“Tak poďte, vy dva herecké zázraky,” podpichol ich choreograf Dušan.

“Videl som vaše video, tak junáci, teraz si dáme to isté, ale skúste mať pocit, že ste na javisku pred päťstovkou náročných divákov, ktorí vás vypískajú, ak budete na hovno! Nebalíte dve nadržané blondínky na lyžiarskom, kde ste len dvaja chalani. Chcem vidieť dušu, názor, všetko to, čo vieme tancom vyjadriť,” zavalil ich požiadavkami.

“Ja som mal vtedy…,” chcel na ospravedlnenie povedať Peter.

“Teraz si v poriadku?” uisťoval sa choreograf.

“Áno, jasné!” prisvedčil Peter.

“Tak sa netvárte, že vám niekto do riti strčil štupeľ od šampusu! Poďme na to! Hudba!”

Ozvalo sa Mambo No.5. Chalani sa roztancovali. Postupne sa dostávali do rytmu a snažili sa, ako len vedeli.

“Stop, stop, herecky ste možno fajn, ale tanec, otras, katastrofa!” hromžil choreograf.

“Luky, Paťo, poďte! Najprv im ukážte, ako to robili oni.”

Z hlúčku mládeže, ktorá sedela na zrolovanom baletizole, vstal náš známy smetiarik Lukáš. Luky mal na sebe klasické hnedé rebrované pančucháče, na lýtkach čierne štulcne, čierne trenírky a čierne tričko. Ten druhý mal čierne legíny a biele tričko. Luky zdvihol na pozdrav ruku a usmial sa. Paľovi a Petrovi ani náhodou do smiechu nebolo.

Mladí chalani sa postavili a začali na hudbu tancovať. Kopírovali pohyby našej dvojice. Niektoré boli zámerne skarikované.

“No dobre, stačí paródia na tanec, ešte raz a teraz, ako by to malo vyzerať!” Nanovo začalo Mambo. Lukáš s Patrikom predvádzali presné pohyby. Všetko bolo dotiahnuté, figúry jasné, výraz v tvárach presvedčivý.

“Nech tu nie sme ako buzeranti, Marcelka, Eva!” Nabehli dievčatá v sukničkách, pod ktorými mali čierne pančucháče so štulcňami. Smetiarik Lukáš sa tak presvedčivo pozeral na dievča, že by nikomu nenapadlo, že tomuto šteňaťu sa páčia len psíky.

“Tak morské mäkkýše, videli ste, čo od vás chcem dosiahnuť?” Chalani prikývli. Ten rozdiel medzi ich tancom a tým, čo predviedli títo pätnásťroční, bol priepastný.

“Paťo, Luky, zoberte si tieto samorasty k tyči a ukážte im základné polohy demi-plié, relevé, battement tendu simple a predklon. Do zblbnutia. A vy lemry do priestoru, neváľajte sa tu ako divé svine v kukurici.” Mládež sa okamžite postavila a nabehla do priestoru. Paľo s Petrom išli k tyči pri zrkadlách.

“To je na každého taký hulvát?” šeptom sa pýtal Paľo.

“Dušan, zvykneš si,” pošepol Luky.

“To má dnes dobrú náladu, ešte tu nelietajú pohlavné orgány,” doplnil ho Patrik.

“Keby som to tušil, v živote sem nejdem,” Peter bol viac ako nasratý.

“Pokoj Petrus, do desať,” upokojoval ho Paľo a zovrel mu ruku.

Patrik s Lukášom im predviedli demi-plié. A začali to skúšať do zblbnutia. Po hodine mali chalani toho akurát dosť.

“No vy dvaja, na dnes vám stačí, ale zajtra to budú dve hodiny,” oznámil im Dušan. Peter bol totálne otrávený.

“No netvár sa ako buzerant, ktorého frajer dostal sračku. Zajtra, nezabudnite!” odprevádzal ich Dušan aj napriek tomu, čo povedal, s úsmevom.

“Luky, choď im otvoriť šatňu,” podal Lukášovi kľúče. Keď chalani vyšli na chodbu, Peter precedil pomedzi zuby:

“Dnes som tu dvakrát, prvý aj posledný.” Paľo ho chytil za ruku a pobozkal na líce.

“Petrus, hádam nechceš, aby sme našu šancu zahodili pre jedného hulváta,” snažil sa ho obmäkčiť Paľo.

“Petrus, keby si počul, čo mne všetko nakydal! Nevzdávaj to,” a Lukáško pekne využil šancu a tiež bozkal Petra na líce. Petrovi to skoro vyrazilo dych.

“Hej, čo je mladý…?”

“Prepáč, len nechcem, aby si to vzdal, chalani, ani si neviete predstaviť, aký som šťastný, keď som vás tu dnes zbadal. Inak aj ja budem účinkovať v tom divadle,” pochválil sa Lukáš.

“No super!” potešil sa Paľo. “Lukáš, tancuješ famózne.”

“Inak chalani, ak by ste mali záujem, môžem…,” začal opatrne Luky.

“Chcel by si ísť s nami do trojky?” vyrazil mu dych Peter.

“No, povedzme, ak by ste chceli…,” jachtal, “chcel som vám ponúknuť, že môžem s vami kedykoľvek cvičiť, aby ste boli dobrí.”

“Vďaka, Luky, na trojku zabudni a to druhé uvidíme. Inak na čo je dobré to hulvátsvo?”

“Zvykneš si, a keď ti potom Dušan povie, že obstojne alebo dobre, tak sa ideš posrať od radosti. Máš dojem, že si majster sveta,” odomkol im šatňu.

“Ak chcete, môžete sa osprchovať. Dvere na šatni stačí zabuchnúť,” povedal im Luky. Keď ostali sami, Paľo si objal Petra a začal ho bozkávať na líca. Chytil mu tvár do dlaní.

“Láska moja, hádam to nechceš naozaj vzdať.”

“Palino, ja to fakt nedávam,” mal Peter slzy na krajíčku.

“To by si mi urobil, vzdať sa takejto príležitosti?” dohováral mu.

“Palino, ja nechcem, aby si sa to zriekol ty, to v žiadnom prípade,” vysvetľoval mu Peter.

“Keď to položíš, položím to aj ja, ale budem veľmi smutný.”

“Ja viem, Palino.”

“Chceš, aby som ti od žiaľu zomrel?” zahral to na vážno Paľo.

“Somár!” zahriakol ho.

“Ideme pod sprchu?”

“Čím skôr odtiaľto vypadnime, máme ešte povinnosti a večer…“

“Divadlo!” povedali naraz spolu.

“A po divadle brutál sex, môžeš do mňa vstúpiť, koľkokrát budeš chcieť,” snažil sa ho potešiť Paľo.

“Po tom battement tendu budem rád, ak dám jedno číslo,” skepticky hundral Peter.

“A nezabudni, že sa máme ešte aj učiť!” zahlásil Peter. Táto veta z jeho úst by pred mesiacom bola zaradená do kategórie tvrdého sci-fi.

Predstavenie “Charlieho teta” sa páčilo viac Petrovi ako Paľovi. Na chlapčenskú školu príde teta, ktorá je v skutočnosti prezlečený chalan. Dobré východisko pre vznik komických situácii, na ktorých sa Peter bavil a Paľo ostával vlažný. Vlažný však nebol k Petrovi, lebo sedeli sami dvaja v riaditeľskej lóži, celý čas sa držali za ruky a bozky si dopriavali vždy pri poklese svetelnej hladiny.

Večer v posteli sa Peter zmocnil Paľa. Užíval si, ako ho blonďák dobíja. Peter by aj zaspal, ale Paľo ho vydráždil a bolo aj druhé číslo. Začalo sa druhým vniknutím do Paľovej dierky, ktorá sa učila, ako prijať návštevníka. V polovici si vymenili garde a Paľo sa dokončil v Petrovi a jeho dokončil ústami. Peter okamžite po dosiahnutí vrcholu zaspal. Paľo ho síce bozkával po jeho hebkých lícach, ale modré oči ostali zatvorené, ponorené v ríši snov.

Na scénu do svetla vyšli dve postavy v červených pančucháčoch a červených tričkách. Predviedli základné baletné pozície. Z hľadiska sa ozval veľký potlesk a výkriky Bravo! Peter s Paľom sa ukláňajú. Na scénu prichádza záhadná postava v čiernom. Nebolo jej vidieť do tváre. Spod masky zahaľujúcej tvár sa ozvalo:

“Obstojné.” Postava v čiernom odvádza baletných virtuózov za bielu plachtu. V tieňohre bolo vidieť, ako sa postava zmocňuje oboch mladíkov. Postava v čiernom si kľakla na zem, jeden penis si vložila do úst a druhý začala honiť.

Paľo cítil, ako mu vlhké pery oblizujú jeho žaluď a ruka masíruje guľky. Krajšie prebudenie si v tom momente nevedel predstaviť. Celkom sa oddal moci blonďáka a nechal, nech ho vyfajčí až do konca. Peter s ústami naplnenými čerstvou dávkou semena sa vynoril spod periny a prisal sa peháčikovi na ústa. Podelili sa vzájomne o rannú delikatesu a Paľo sa ujal Petrovho penisu. Chcel ho vyfajčiť, po chvíli satia sa Peter vymanil, prudko si ho položil na chrbát, nadvihol mu nohy a bez prípravy mu vnikol do dierky. Paľa to dosť zabolelo, ale bolo to krásne.

Po škole strávili chvíľu s Mišom, ktorý zisťoval, na koľko čísel sa má pripraviť, a či potrebuje brať aj nejaké podporné prostriedky, aby to zvládol. Či je dobré použiť gumu a aké to s ňou je. Chalani mu poradili, nech ide k Alexandrovi Veľkému a kúpi si lubrikant. Poradili mu, nech Šanimu povie, že ho posielajú pančuškári, a vraj keby tam išiel v pančuškách a ukázal sa mu v nich, tak by dostal zľavu.

Mišo ich odprevadil pred tanečnú školu. Vonku fajčil Dušan. Dal im kľúče od šatne. Prezliekli sa a išli do telocvične.

“No predveďte sa zázraky, čo sa na vás nalepilo,” bez vulgarizmu začal choreograf, ktorý sa vrátil z cigarety.

“Tak poďme, demi-plié, prepínaj tie špičky, kurva! Nemaj ten zadok ovisnutý ako vyhonená cicina,” ťapol Petra po zadku a ten ho napol, že by sa mu medzi polovičky nedostal ani zastrúhaný vlas.

“Čo to brucho, si v treťom mesiaci? A chrbát vystri. Ruky primadony, nehladkáte nadržané kundičky. Ruky vám dávajú výraz. A ešte raz.” Chalani sa snažili, ale furt niečo nebolo také, ako malo byť. Dušan prišiel k Paľovi.

“Zdvihni pravú nohu hore, pokiaľ dokážeš, a nekrč koleno.” Paľo bol prekvapený, ako vysoko sa jeho noha dostala.

“Uvoľni sa a ideme ešte raz.” Teraz chytil Paľovu nohu a dvíhal ju.

“No vidíš, potiaľto ju musíš dostať hore aj sám.” Paľo mal dojem, že sa mu odtrhnú guľky. Dušan preniesol pozornosť na Petra.

“Tak teraz sa ukáž ty, krásavec.” Peter zdvihol nohu. Podarilo sa mu to ešte vyššie ako Paľovi.

“No vidno, že ty nohy rozťahuješ ochotnejšie, ako tvoj kamoš. Teraz pridvihneme. A ty ju dokážeš dať až sem. Po mesiaci spravíš špagát.” Aj Peter pocítil to pnutie v rozkroku. Ako mu Dušan púšťal nohu, nechtiac mu dlaňou brnkol po penise. Už dotyky Dušanových rúk boli elektrizujúce, ale toto bol výboj. Peter pocítil vzrušenie, aj keď choreograf vôbec nebol človek, ktorý by ho priťahoval. Peter bol zvedavý, či to bude aj komentovať.

“Prepáč, mrzí ma to. Naozaj som nechcel,” ospravedlňoval sa Dušan, ako keby spravil niečo vrcholne neprístojné. Petra aj Paľa táto choreografova reakcia viac ako prekvapila. Zrazu ako by sa otočil o 180 stupňov.

“Nič sa nestalo, pán choreograf,” uistil ho Peter, že ten letmý dotyk vtáka mu nič nespôsobil, okrem celkom malého, dráždivého vzrušenia.

“Pozrieme sa, ako sú na tom vaše ruky.” Vystreté a natiahnuté ruky im dotláčal dozadu.

“No nie ste až tak nepohybliví, ako sa zdalo, len musíme uvoľniť kĺby a ponaťahovať šľachy.” Dušan bol spokojný z pohyblivosťou a poddajnosťou ich 18-ročných krásnych tiel. Do telocvične sa nahrnula skupinka tanečníkov. Bola to iná skupina ako včera. Títo boli starší, vyzerali ako rovesníci našej dvojice.

Naša dvojica aj tanečníci si dali rozcvičku. Bolo to 15 intenzívnych minút v latinskoamerickom rytme. Po rozcvičke pridelil Paľovi a Petrovi jedno dievča a pustil im Mambo No5. Dievčatá ich viac menej viedli a chalani sa uvoľnili viac ako včera.

“Dajte do toho výraz a netvárte sa, že vám zas niekto strčil do riti štuple od šampusu. Aj vy baby, nie ste lesby, provokujete dvoch nadržaných býčkov,” dostával sa Dušan znova do ráže. Potom Paľa s Petrom stiahol a nahradil ich tanečníkmi, ktorí s dievčatami ešte raz odtancovali mambo.

K našej dvojici pridelil zas dvoch tanečníkov, ktorí s nimi pri tyči cvičili základné baletné pozície. Petrov inštruktor bol až príliš dôsledný a stále Petra chytal, kde sa dalo, aby “zdokonalil” jeho pohyb a hlavne aby sa dotýkal lákavého tela modrookého blonďáka.

“Kurva, musíš sa ma stále dotýkať,” už to nevydržal Peter. Dušan okamžite reagoval.

“Samo, nesprávaj sa ako nadržaný hroch, Kiky, vymeň ho. A ty sa netvár, že ťa po pár teplých dotykoch prešiel parný valec.” Po hodine nácviku dostali 15 minútovú pauzu. Paľo s Petrom vybehli von pred telocvičňu na cigaretu. Vonku bol aj Dušan a hneď ich spražil, že mali síce na sebe bundy, ale na nohách mali len pančucháče. Paľo dal cigaretu Petrovi a zbehol po nohavice.

“Najhoršie je, keď tanečníkovi zachladnú nohy. Musíte si zvyknúť, že tu stretnete veľa gayov,” povedal Dušan na margo dotykov od Sama.

“Nám dvom to až tak nevadí,” povedal Paľo a pozrel spýtavo na Petra.

“Aj vy dvaja?” spýtal sa celkom mimochodom Dušan. Chalani prikývli.

“Problém?” opýtal sa Peter.

“Určite nie a máte výhodu, pôsobíte jednoznačne hetero, tak nebuďte prekvapení, keď dostanete nejaké ponuky od dievčat. Vlastne celý tanec je o sexe. Bez neho by bol len poskakovaním bez výrazu.”

Dušan mal pravdu, po tréningu dostali ponuku od Sama, či by si to nechceli vyskúšať v trojke, ale von ich čakali aj dievčatá a pozývali ich na drink. Chalani sa ospravedlnili, že sa musia ísť učiť, lebo majú zajtra písomku. Písomka bol výmysel, ale to, že sa išli učiť, bola pravda. Večer sa znova pekne obliekli a vyrazili do divadla.

Na svoje si prišiel v ten večer viac Paľo ako Peter. Hrali Sofoklovu Elektru. Paľo mal výhodu, že text poznal. Vnímal, že hra bola značne zoškrtaná, ale predstaveniu to neubralo na kvalite. Upozorňoval Petra na detaily, ktoré ho zaujali. Aj dnešný večer sedeli sami dvaja v lóži a znova sa mohli celý čas držať za ruky a občas sa aj pobozkať. Peter sa pokúsil Paľovi vniknúť do nohavíc, ale bol rázne zastavený s tým, že ak neprestane, strávi každú noc sám doma.

Samozrejme Paľo by tým išiel totálne proti sebe, lebo už sa nevedel dočkať, kedy sa dostanú spolu do postele a zas sa krásne pomilujú. Jeho hrozba bola natoľko presvedčivá, že to Peter zobral vážne a Paľov penis v divadle už nechal na pokoji. Po predstavení im prišla sms-ka od Žury, že ich zajtra čaká po 17 v ateliéri.

Po predstavení zaliezli rovno do postele a znova do Paľa prenikol Peter. Nevedel sa nasýtiť toho, že sa môže takto krásne zmocniť svojho milovaného peháčika. Chlapcom pri milovaní opäť v ušiach hrala ich hudba. Uvedomovali si, ako idú presne do jej rytmu. Alebo to bola šikovnosť “hudobníkov”, ktorí presne kopírovali rytmus pohybu ich tiel? Vrchol dosiahli spoločne. Paľo mal dojem, že ešte on vnikne do Petra, ale po náročnom a dlhom dni chalani zaspali v objatí.

Na brehu mora cvičí v čiernych pančucháčoch a čiernom tričku Peter základné baletné pozície. Z mora vyšla druhá postava tak isto oblečená. Hoci vychádza z vody, je suchá. Druhá postava – Paľo sa pridá k Petrovi a ide demi-plié, relevé, battement tendu simple. Po predklone sa chlapci chytia za ruky a sprvoti baletným krokom, ktorý sa mení na skutočný beh, sa rozbehnú k slnku. Do cesty im vstúpi takmer biely kentaurus s vlajúcimi vlasmi. Nie je to kentaurus žrebec, ale kobyla. Na pevnom zadku je grošovaná. Keď sa im kentaurus s vlajúcimi vlasmi otočí tvárou, spoznávame v ňom Žuru. Je krásna, podmanivá a na hrudi má dokonale tvarované pevné prsia. Kentaurus si kľakne na jedno koleno a chlapci ho najprv pobozkajú a potom mu vysadnú na chrbát. Prvý si sadá Paľo a zaňho Peter. Kentaurus sa otočí a pobozká Paľa. Pošepne:

“Pevne sa drž, bude to divoká jazda.” Paľo chytí kentaura za prsia. Kentaurovi sa to páči.

Paľo sa otočí k Petrovi a tiež ho pobozká.

“Drž sa, Petrus, vraj zažijeme divokú jazdu,” povedal mu Paľo. Kentaurica Žura sa rozbehla k slnku. Cválala s ľahkosťou, aj keď jej na chrbte sedia dvaja mladíci. Na tvárach všetkých troch bolo vidieť, ako privierajú oči, lebo do očí im narážal rozrážaný vzduch. Kopytá sa ľahko dotýkali piesku pláže. Občas nohy kentaura prebehli aj cez morské vlny. Kentaurica preskočila s ľahkosťou rybársky čln, ktorý bol na pláži otočený hore dnom.

Peter pocítil, ako mu do jeho vnútra vniká Paľov tvrdý penis. Paľo sa s ním už musel dlhšie hrať a dráždiť ho, lebo Petrova dierka ochotne prijala tohto milého votrelca. Peter sa otočil a pobozkal roztúženého Paľa.

“Mal som krásny sen,” pošepol mu Paľo.

“Aj ja, ale prebudenie je ešte krajšie,” vzdychal Peter. Užili si krásne splynutie, ako keby to bolo pokračovanie toho nádherného sna na brehu mora. Pocítili vyvrcholenie v spoločnom orgazme s gejzírmi lásky. Obaja mali pocit, že to, čo im naznačoval sen, dosiahli. Pritúlili sa k sebe. Chvíľu sa bozkávali na svoje mäkké a hebké líca. Hladkali sa po tvárach. Paľo pocítil, ako mu po lícach stekajú slzy šťastia.

“Čo je, Pavelko?” rozcítene sa ho opýtal Peter.

“Petrus, zas je to medzi nami tak krásne, že začínam mať strach, že…” Petrus mu položil prst na ústa.

“Ticho láska. Ani to nevyslov, neprivolávaj to,” znova ho pobozkal na líce.

“Musí spevnieť naša láska, drahý môj.
Aby sme v objatí a bozkoch zvládli boj.
Musíme sa milovať v každom počasí,
drahý veriť, že po búrke sa vyčasí,” súkal zo seba verše Peter.

“Ty môj Sládkovič,” vzdychol Paľo a odovzdal sa Petrovmu objatiu. Obaja znova zaspali, aby ráno, keď sa zobudia, znova žili svoj krásny sen.

Ráno sa na izbe ozvalo zaklopanie na dvere.

“Áno,” ozval sa Paľo, ktorý práve dokončil rituál obliekania pančucháčov Petrovi.

“Dobré ráno, milenci, môžem?” vstúpil do izby Slávo. Mal na sebe nohavice, košeľu a na nej podpažné púzdro, ale bez zbrane. Chlapci ho pozdravili.

“Mám pre vás návrh. Neviem, ako chcete ísť na pohreb, ale ide aj mama, mňa vysadí na Liptove, mám tam sľúbeného jeleňa. Z pohrebu by vás zobrala a mohli by ste si užiť trochu nízkotatranskej prírody,” ponúkol im víkend na poľovníckej chate. Chlapci súhlasili, lebo Petrovi rodičia chceli vyraziť už vo štvrtok poobede a oni majú ešte choreografa. Museli by za nimi ísť vlakom.

Ráno v škole pred prvou hodinou išli za triednou, aby sa ospravedlnili z piatkového vyučovania. Profesorka chápala, že na pohreb ide Peter, ale nerozumela, prečo aj Paľo. Chlapci jej v krátkosti porozprávali príbeh Petrovej starej mamy a Paľovho starého otca. Profesorka súhlasila. Odvážila sa položiť chlapcom otázku skutočne na telo.

“Tak sa mi zdá, že vaše kamarátstvo alebo priateľstvo je naozaj hlboké,” pozerala s obavami, ako chlapci zareagujú. Peter spýtavo pozrel na Paľa a ten prikývol.

“Pani profesorka, my sme priatelia vo všetkom…, teda… my sme pár.” Aj keď to nebolo vôbec prvé priznanie, ale akosi mu to ťažšie išlo von.

“Ďakujem za úprimnosť.”

“Pani profesorka, myslíte si, že by sme to mali povedať aj pred triedou?” opýtal sa Paľo.

“To vám nemôžem prikázať, ale ani zakázať. Chvíľu by som s tým ešte na vašom mieste počkala. Ako ste mi hovorili ten príbeh vašich starých rodičov, nechcete to napísať a prečítali by ste to ako referát na dejepise k téme druhej svetovej vojny a socialistickej totality?” navrhla im.

“Myslím, že áno,” súhlasil Peter.

“Teraz nás presadíte, keď to o nás viete?” mal obavy Paľo.

“Prečo by som to robila, počúvam od všetkých kolegov na vás samé chvály a váš vzťah veľmi prospieva vašim študijným výsledkom,” povedala profesorka a poslala ich do triedy.

V tanečnej telocvični bola skupina mladších tanečníkov. Po rozcvičke Paľo s Petrom išli zas k tyči a za asistencie Lukáša nasledovalo – demi-plié, relevé, battement tendu simple a predklon.

Párkrát to prebehli a potom spolu s tanečníkmi začali trénovať chôdzu, výskoky, obraty.

Po hodine tréningu boli poriadne zadýchaný. Na cigarete sa opýtali Dušana, či by mohli odísť skôr, lebo si musia ísť pre oblek na zajtrajší pohreb. Dušan súhlasil, ale chcel ich vidieť ešte na parkete.

Po pauze sa vrátili všetci do telocvične.

“Tak umelci nám ukážu, či sa na nich niečo nalepilo. Idete spolu, len vy dvaja. Vám patrí svet. Vo výraze nechcem vidieť štuple od šampusu v zadku. Skúste dať do výrazu, že môj partner je pre mňa všetkým, milujem ho, chcem sa ho dotýkať, každá sekunda s ním je pre mňa ostrov pokladov. Začnite z minima, aby to všetko rástlo, ako keď sa vám toporí…, zasrani zapchať uši!” celou telocvičnou sa ozval chichot.

“Mambo No.5!” ozvali sa prvé vŕzgavé zvuky synťáku. Chalani stáli oproti sebe so sklonenými hlavami. Už tento výraz mal v sebe napätie aj eleganciu. Petrovi sa najprv v rytme začala hýbať ľavá ruka, Paľovi pravá noha. Najprv slabý, nenápadný pohyb naberal na dôraznosti a vznikalo výraznejšie gesto. Nástupom spevu Lou Begu chalani zdvihli na seba pohľad. Hľadeli na seba vážne, nasledoval Petrov úsmev, na ktorý Paľo odpovedal tiež úsmevom. Priam sa mu rozžiarili oči a napla sa koža s jeho pehami. Hlava prijala rytmus hudby. Tanec im gradoval, najprv každý sám na mieste, potom dotyk rúk, vzájomné obtancovanie, telá začali prijímať do seba rytmus mamba. Postupne im to rástlo. A záver sa im vydaril skvele, Peter vyskočil a nohami sa zakvačil za Paľov pás. Paľo ho rukami pevne chytil za zadok. Peter sa pritlačil k Paľovi a ich ústa sa spojili v bozku.

“No decká, videli ste ich v utorok, keď sem prišli prvý raz, a toto nám ponúkli po treťom tréningu. Čo by ste im povedali?” Dušan to nechcel hovoriť svojimi ústami a takto sa učili tanečníci aj vyjadrovať.

“Môžem Dušan?” hlásil sa smetiar Lukáš. Zas mal klasické rebrované bledohnedé pančucháče so štulcňami.

“No poď do nich, Luky, nešetri ich,” posmelil ho Dušan.

“Tak bol to typický herecký tanec, kde výraz prevyšoval tanečný prejav. Vystavali to chalani dobre, bolo to dosť intuitívne, ale veril som im. Pohyby už majú presnejšie, snažia sa doťahovať gesto, dokončovať pohyb. A záver ma celkom dostal, skoro som uveril, že oni dvaja sa majú naozaj radi. Ale je tam čo zlepšovať, hlavne tanečnú stránku a štyrikrát ste boli za rytmom a trikrát pred.” Lukáš sa na nich usmieval a oni mu úsmev opätovali.

“Luky, dík,” povedal Paľo, Peter mu zdvihol na pozdrav ruku.

“Tak niečo sa na vás nalepilo aj za tri dni. Utekajte sa prezliecť.” Keď chalani prechádzali okolo neho, Dušan ich ťapol otvorenými dlaňami po zadkoch v pančucháčoch.

“Celkom obstojné, vy krémeše,” povedal im na rozlúčku. Spolu s Lukášom išli do šatne.

“Chalani, takáto pochvala po troch hodinách? A ešte vás tituloval, že krémeše?” rozplýval sa Luky.

“Čo je na tom?”

“Dušan povie krémeš len tomu, koho má rád, mne tak za celú éru povedal 3×.”

“Je to aj tvoja zásluha, Luky,” letmo ho pobozkal Paľo a to isté urobil Peter.

“Tak môžeš bežať, krémeš, ideme sa osprchovať.”

“Chalani, mohol by som sa na vás pozerať? Prosím,” bol to taký presvedčivý pohľad, že súhlasili.

“Ale len pozerať!” dal si podmienku Peter.

***

Pred dverami sa ozvalo trúbenie slona. Otvorila Žura. Na sebe mala svetlú béžovú ľanovú košeľu s modrými pásikmi. Krátke džínsy s trakmi a rebrované pančucháče farby ľanu. Na chalanov stojacich pred dverami tento outfit pôsobil neuveriteľne sexy. Obaja mali plné ruky. Každý mal kyticu troch ruží. Peter veľkú kartónovú krabicu. Paľo sklenenú nádobu zakrytú alobalom.

“Oh my god, guys! Vy ste sa zbláznili. Ja nemám dnes narodeniny, až pozajtra,” zalapala po dychu pri pohľade na ich ruky plné darčekov.

“To sme ani nevedeli!” priznal Peter.

“Vážne!” pripojil sa Paľo.

“No poďte, nestojte medzi dverami!” Chlapci zložili pozornosť na stolík pri vešiaku. Najprv jej dali kvety a predčasne jej gratulovali, za čo každý z nich dostal šťavnatý bozk na ústa. Potom jej Paľo podal sklenenú misu. Keď Žura odokryla alobal, zbadala tiramisu. Bola celkom na mäkko. Kartón Prosecca uzavretého klasickými korkovými zátkami bol viac ako záruka špičkovej kvality.

Žura ich voviedla do ateliéru. Na dvoch figurínach boli dve vojenské saká tmavomodrej farby. Jedno sako bolo s výložkami, nášivkami, ozdobnou šnúrou v hodnosti poručíka. Vrecká a plátený opasok s kovovou sponou so slovenským znakom bol lemovaný na červeno. Druhé sako bolo bez všetkých označení.

“To vyzerá super,” skonštatoval Paľo.

“Ideme hneď skúšať?” opýtala sa Žura.

“Ja by som…,” chcel navrhnúť Peter, aby sa trochu občerstvili.

“Máte pravdu, keď vidím to tiramisu, tak nedokážem myslieť na nič iné!”

“Aj bublinky by mali mať správnu teplotu, od rána boli na balkóne,” oznámil Paľo. Žura odbehla.

“Na čo je to druhé sako?” divil sa Peter.

“Možno pre teba, Petrus,” povedal Paľo a pobozkal ho.

“Ľúbim ťa, láska,” chytil ho Peter za ruku. Žura priniesla tanieriky, lyžičky, lyžicu na nabratie a tri šampusky.

“Ujmite sa drinku, ja naložím ten trasľavý sladký poklad,” začala Žura nakladať tiramisu. Prvá porcia bola viac ako obrovská.

“Žuri, mne len polovicu alebo ešte menej,” upozorňoval Peter.

“Neboj sa, dojem!” položila na ďalší tanierik menšiu, ale aj tak veľkú porciu. Paľo otvoril Prosecco a nalial.

“Daj mi štupeľ,” povedal Peter.

“Na čo?” prekvapene pozrel naňho Paľo.

“Je pekný, chcem sa s ním hrať,” podal mu štupeľ, Peter si ho poobzeral, ovoňal ho a potom si ho vložil do vrecka. Priťukli si a pustili sa do tiramisu. Žura mala prvá prázdny tanier aj pohár. Paľo jej dolial a ponúkol jej svoj tanierik, ktorý Žura tiež zblajzla ako malinu.

“Pravdu von, guys, čo ešte odo mňa chcete, keď ste mi pripravili takéto hody? Kým som ešte pri zmysloch, lebo tiramisu je pre mňa gastronomický orgazmus.”

“Nič Žura, naozaj,” povedal Peter.

“To čo si nám minule povedala, vieš, to bola sila,” pokračoval Paľo.

“Že sme krásni ľudia, vieš, to ti dodá takú chuť žiť,” dokončil Peter.

“To je neskutočné, Paľo a Peter, akí ste skutoční,” pobozkala ich Žura.

“Ste prirodzení, bezprostrední, autentickí,” doložila.

“Ďakujem,” povedali chalani unisono.

“No poďme skúšať.” Paľo sa vyzliekol do trička a pančucháčov. Už nemal na sebe čierne, ale bledohnedé, také isté ako Žura. Podala mu bielu košeľu, potom nohavice, nakoniec mu podala sako. Otočila sa na Petra, že aj on sa má vyzliecť. Peter bol o chvíľu tiež len v tričku a bledohnedých pančucháčoch. Podávala mu veci a obliekal sa. Vrátila sa k Paľovi, podala mu kravatu. Jej uväzovanie mu veľmi nešlo. Žura mu ju vzala, dala si ju na krk a bleskovo urobila pevný súmerný uzol. Paľo si ju založil.

Žura ho poupravovala. Zapla mu opasok, trochu ho utiahla. Paľo vyzeral skvele. Skutočný vojak. Žura vzala čierny baret s krídelkami označujúcimi príslušnosť k letectvu a nasadila mu ho na hlavu. To už bol oblečený aj Peter. Aj jemu dala baret, ale bez označenia. Doviedla chalanov pred zrkadlo. Tí boli zo seba hotoví. Pôsobili dôstojne a uniformy im naozaj sekli. Chalani nemali slov, len pristúpili k Žure. Paľo jej pobozkal pravú a Peter ľavú ruku, potom ju pobozkali na líca.

Žura sa po tomto prejave vďaky začervenala. Dojala ju radosť chalanov, povedala, aby odstúpili. Niečo sa jej nezdalo. Podala Petrovi čierne nohavice. Táto kombinácia sa jej páčila viac.

“Len vlasy by to chcelo trocha…,” zobrala mobil a vytočila číslo. Po krátkom telefonáte im povedala, kde majú byť o ôsmej. Chalanom povedala, aby sa skúsili v uniformách hýbať, či nemajú obmedzený pohyb. Rozopla Paľovi sako a upravovala mu ešte nohavice. Znova ho nechala zapnúť sa a potom mu povedala, nech sa vyzlečie.

Ako sa Paľo vyzliekal, predný šev pančušiek sa mu nápadne dvíhal. Peter si to okamžite všimol, lebo vidieť svojho miláčika v pančuškách si nikdy nenechal ujsť. Za iných okolností by ho už držal v dlani alebo v ústach. Teraz sa na nič také neodhodlal. Spolu s ním prežíval moment trápnosti.

Žura brala sako, potom nohavice, nakoniec chcela košeľu. Paľo sa červenal. Teraz si aj ona všimla jeho erekciu, bez zaváhania mu kohútika v pančuškách chytila a pobozkala Paľa na ústa. Petrovi išli vyskočiť oči z jamiek. Aj on cítil, ako sa mu jeho operenec dvíha. Žura sa prisala na Paľove ústa a skúsila ho ochutnať jazykom. Paľo ju prijal a objal ju. Ozvala sa pravidelná basgitara, ktorá udávala známy rytmus. Do rytmu sa ozval soprán saxofón, ktorému začal odpovedať barytón saxofón.

Peter len naprázdno pregĺgal sliny, ktoré sa mu začali enormne tvoriť v ústach. Jeho vzrušenie rástlo, možno aj žiarlil, že sa Žura takto zmocnila jeho milenca. Aj on by ju chcel ochutnať. Nebola to obyčajná baba, bola to Žura. Po dlhom bozku si Žura kľakla. Stiahla prednú časť pančušiek. Paľo bol na ostro. Oslobodený kohút sa hrdo vypínal a odhaľoval svoj fialový hrebeň. Teraz sólo prevzal barytón a odpovedal soprán. Žura ho vzala do úst.

Peter bol viac ako nesvoj, rukou si vošiel do pančušiek a začal si ho masírovať. Všimol si, že ho Žura volá gestom. Naznačila mu, aby si zhodil nohavice. Bleskovo sa vyzliekol a kľakol si k Žuri. Aj jeho ochutnala jazykom. Peter chutil tak isto znamenite, ale trochu inak ako Paľo. Žura sa Paľovmu vtákovi venovala rukou. Peter Paľovi začal masírovať guľky.

Do dialógu sopránu a barytónu sa ozval tenor saxofón. Peter rukou prešiel na Paľovu dierku. Paľo rukami vošiel do Žuriných aj Petrových vlasov. Bolo to niečo nové, intenzívne a vzrušujúce. Cítil, že o chvíľu možno vyvrcholí. Žura naznačila Petrovi, aby sa postavil. Peter to urobil ochotne, prisal sa na Paľove ústa. Paľo mal zavreté oči. Keď pocítil chuť Petrusa, vnikol mu jazykom až po mandle.

Tenor saxík odpovedal barytónovému, soprán si začal hrať svoj motív. Dialóg saxíkov naberal na dynamike, tak ako sa Žuri darilo rukami a ústami striedavo doviesť chalanov k vrcholu.

Najprv sa vystriekal Paľo a potom Peter. Žura ich oboch zhltla, ako keby to bola ďalšia dávka tiramisu.

Sólo prevzal soprán. Napili sa prosecca a pokračovali v bozkoch. Usadila chalanov na sedačku. Sama si zhodila krátke nohavice. Peter jej rozopol košeľu, pod ktorou boli pevné prsia. Nemala na sebe podprsenku. Nepotrebovala ju. Chcela si dať dole aj pančucháče.

“Pančušky si nechaj,” zastavil ju Paľo.

“To nás najviac vzrušuje,” povedal Peter. Saxofóny v tom okamihu stíchli. V ušiach stále mali rytmus basgitary, ktorá kopírovala ich vnútorné vzrušenie. K tomu sa pridal pre jazz viac ako netypický nástroj, harfa, ktorej zvodné tóny hudobne zobrazovali Žurinu charizmu. Mámivé zvuky kráľovského strunového nástroja podporili violy.

Rytmus basy začal narastať. Žura vášnivo pobozkala Petra, potom Paľa. Dala im priestor, aby sa ústami spojili aj chlapci. Uchopila im ich kohútikov, ktoré nevyhasli celkom, aby v nich rozfúkala plameň. Chalani jej hladkali pevné prsia s výraznými dvorcami a lákavými veľkými bradavkami. Začali sa prstami zoznamovať s párom jej dierok.

Do mámivej harfy sa začala pridávať aj trojica saxofónov.

Paľa si Žura položila na sedačku a nasunula sa mu na pevného kohútika. Začala mu na ňom opatrne jazdiť dlhými vláčnymi pohybmi. Túto jaskyňku Paľo vnímal celkom inak ako tú Monikinu. A hlavne v každom momente sa mohol dotýkať Petra. Ten mu vložil do úst svojho kohúta a Paľo ho začal fajčiť.

Po chvíli sa presunul Peter za Žuru. Sklonil k nim hlavu. Zobral do úst Paľove guľky a potom preniesol pozornosť na druhú Žurinu dierku. Po chvíli do dierky vnikol svojím kohútom. Chalani mali Žuru napichnutú ako špekáčik na dvoch ražňoch.

Boli ako tri krásne kone. Jedna kobyla a dva žrebce, ktoré po Muránskej planine cválajú k zapadajúcemu slnku. Boli ako tri kocky lega, ktoré mali na spájanie troje ústa, štyri dierky, dva penisy, na dráždenie 6 bradaviek, 6 ušných lalôčikov, tri pupíky, tri jazyky, tridsať prstov. Tri rozvášnené telá. Všetko to spoločne vnímalo 6 očí, 6 uší a vône vnímali tri nosy. Jednoducho priam nekonečné množstvo spojení, prienikov a krásnych vnemov.