Otoč sa k slnku – 8. Hulahopke

V tom počul zvonček. Natiahol si na pančucháče krátke texasky a zišiel dole. Stlačil dorozumievanie s bránkou pred domom.

“Prosím?” ozval sa Peter.

“Robíme odpočet plynu,” ozval sa zachrípnutý mužský hlas.

“Poďte ďalej!” V tom si uvedomil, že Paľo mu kládol na srdce, že nemá otvárať dvere, ale už to urobil. Však to bola len hra, alebo…?

Dnes ho Paľo už raz dobehol a ten hlas vôbec neznel ako jeho. Otvoril dvere a čakal prichádzajúceho plynára, ale pri dverách nik nebol. Peter si na chodidlá v pančucháčoch nazul tenisky a vyšiel von. Postavu nevidel nikde v predzáhradke ani na priedomí. Všade bola tma, ale ak by niekto išiel hore chodníkom popri príjazdovej ceste, rozsvietilo by sa osvetlenie na senzory. Možno to zas nefunguje, pomyslel si. Peter urobil ešte krok a malé nerezové solárne lampičky zaplavili tlmeným svetlom príchod k domu, rozhliadal sa okolo seba, ale nikde nebolo nikoho.

“Haló, ste tu?” zakričal na priestor. A vyšiel ešte viac do priestoru. Za Petrovým chrbtom sa mihol tieň a vbehol do domu. Chvíľu ešte sledoval Peter priestor, či sa predsa ten plynár neobjaví, a potom sa vrátil do domu. Nevedel, čo si má o tom myslieť, začal pochybovať, či sa mu to celé nezdalo. V poslednej dobe bolo tých náhod, znamení a psychických vzruchov nadmieru. Vyzul si tenisky a vkročil do obývačky. Na schodoch sedel Paľo. Nohavice mal vyhrnuté nad kolená, na ktorých mu pančucháče robili harmoniky. Mal ich aj nad chodidlami na kotníkoch. S napätím očakával na Petrovu reakciu.

“Čo tu robíš, niečo si si zabudol?” privítal ho viac ako odmerane. Hnevalo ho, že sa zas nechal dobehnúť, a hlavne pre to, že zas Paľo odíde, aby splnil sľub, ktorý dal mame, a stretol sa s tou záhadnou osobou.

“Nič, všetko mám, čo potrebujem, mám a prišiel som sem na rande s tebou.” Paľo vstal a išiel k nemu.

“Ty si jej povedal, že si si so mnou dal rande? To je čo za nezmysel?” nechápal stále Peter.

“Mama si všimla na mojich perách, že som sa s niekým náruživo bozkával. Dala to do rovnice o jednej neznámej a vyšlo jej, že niekoho mám,” pristúpil k Petrovi a pobozkal ho.

“Ty si jej o nás povedal?” nevychádzal z prekvapenia Peter.

“Nie, stále si inkognito a zrejme v jej predstave máš dve dierky a na hrudi dve kozliatka,” objal Petra a začal ho bozkávať.

“A ty by si chcel, aby som mal dve dierky a mečiace domestikované kamzíky na hrudi?“ začal sa s ním hrať aj Peter.

“Petrus, pre mňa si dokonalý, ako si,” povedal Paľo.

“A čo to malo znamenať s tým plynárom?” ešte stále mu to nechcel len tak jednoducho darovať.

“Naletel si, Petrík, že?” podpichol ho Paľo.

“Nenaletel, drahý môj, tvoj hlas som spoznal okamžite!” zaklamal Peter, nechcel priznať porážku.

“Vážne?” zapochyboval Paľo. Z vrecka vybral walkmana a stlačil ho.

“Robíme odpočet plynu,” ozval sa zachrípnutý mužský hlas. Nahrávka pokračovala a veta sa opakovala viackrát.

“Stačí?” opýtal sa mužský hlas.

“Áno, ďakujem. Treba sa…,” ozval sa až teraz Paľov hlas.

“Čo sa treba? Nechaj to pustené ďalej,” Peter bol zvedavý, čo Paľo povedal neznámemu.

“Ďalej nie je nič, na prvé rande sa treba pripraviť, aby…,” vysvetlil mu Paľo, ale nedopovedal.

“Aby čo?” vyzvedal ďalej.

“Aby sa neskončilo trapasom,” skúmavo hľadel naňho pár sivých očí. Na chvíľu ostalo ticho.

“Na prvé rande sa zvykne nosiť aj darček,” chcel ho nachytať na hruškách Peter.

“Zvykne,” prisvedčil Paľo a podal mu čosi zabalené v prírodnom papieri a na ňom bola pečať z vosku s ozdobným PH.

“A ozaj, tú čiernu dúhu to si ako… znova si tu bol špiónovať?” spomenul si na obálku.

“To sa mi prisnilo, tak ja som si dal čierne…,” Paľo pozeral na Petrove ruky držiace darček.

“Neotvoríš si to?” Paľo bol nedočkavý. Peter prelomil pečať, odbalil papier a dnu bol tvrdý kartón v prírodnej farbe papiera, z neho bola urobená pasparta so stojanom a v nej retro fotografia. Na nej pod košom s jablkami kľačal na oboch kolenách chlapec, ktorému druhý kľačiaci na kolene podával jablko. To, že obaja chlapci mali na sebe pančucháče a krátke nohavice, bolo to, čo si divák všimol okamžite. Z fotky vyžarovala nostalgia, pohoda, ale aj žiadostivosť a kamarátstvo medzi chlapcami. Ten, ktorý podával jablko sa láskavo a s jemným úsmevom pozeral na kamaráta, ktorého ústa boli žiadostivo a oddane pootvorené. Medzi chlapcami bolo cítiť aj sexuálne pnutie. Fotografia svojou atmosférou vťahovala diváka do deja. Vzhľadom na množstvo jabĺk to medzi chlapcami vyzeralo na dlhý príbeh.

“Paľo, ty ma neustále prekvapuješ,” pošepol Peter.

“A to je zlé?” hľadel mu Paľo do tváre.

“Nie, stále si pre mňa záhada,” spojili sa im pohľady. “Je krásna, zas si ma prekvapil,” pobozkal ho Peter.

“Mal som ju na písacom stole,” povedal Paľo.

“Tak aj ja si ju tam dám,” pozdávalo sa mu to miesto ako dôstojné pre taký artefakt. “A nie si smutný, že si mi ju daroval?” uvedomil si, že dostal naozaj cenný darček. Modré oči skúmavo naňho hľadeli.

“Nie, ja mám niečo ešte krajšie,” prezradil mu tajomne Paľo.

“Čo?” zvedavo sa opýtal.

“Teba, Petrus,” prisal sa mu na pery dlhým bozkom. Chlapci cítili, že tá krása vzťahu medzi chlapcami na fotke je aj medzi nimi dvoma.

“Aj ja mám pre teba prekvapenie,” po dlhom bozku povedal Peter.

“Čo to je?” pustil ho Paľo.

“Tá najlepšia kačka.”

“A to je aká?” bol zvedavý Paľo.

“Hádaj!” Peter sa presunul do kuchyne. Zapol rúru a začal vyberať taniere. Paľo mu pomáhal.

“Domáca,” dal Paľo prvý tip na najlepšiu kačku. Peter záporne zavrtel hlavou. “Maďarská,” Peter mu podal príbory a aj táto odpoveď bola zlá. “Nejaký francúzsky recept?” hádal ďalej Paľo.

“Ani francúzsky,” vyberal Peter poháre na víno. Položil ich na stôl.

“Čínska?” Paľo ho chytil a dal mu pusu. “Pekingská?” nasledoval ďalší bozk a ďalšie potvrdenie odpovede vedľa. “Sečuánska? Kantónska? Mandarínska? S medom? S pomarančami?” po každej bol bozk, ale ani jedna odpoveď netrafila do čiernej.

Peter sa vymanil z objatia a zobral pripravené víno. Začal ho otvárať.

“Primitívo,” oznámil mu Peter.

“No asi som, neviem,” priznal Paľo.

“Víno je primitívo, ty expert na kačky,” poučil ho Peter a vybral z rúry pomocou utierky pekáč a položil ho na stôl. Nalial víno a podal pohár Paľovi.

“Tak na naše prvé rande a na najlepšiu kačku, kačku trtkačku,” priťukol si s Paľom so širokým úsmevom.

Chlapci sa napili a v ústach sa im rozlievala trpkastá korenisto ovocná omamná chuť tmavého vína. Bola tak intenzívna, že ju museli zriediť bozkom a dlhým objatím. Paľova ruka zbehla pod Petrove krátke texasky a pod rebrovaním pančušiek cítila nalievajúceho sa káčera.

“Najprv kačka!” prerušil to Peter, lebo takto by sa k večeri nikdy nedostali. Chlapci si naložili na taniere. Peter sa do kačky pustil hltavo. Pomáhal si rukami, len prílohu, kapustu a knedľu, jedol zo začiatku príborom. Paľo príbor používal na všetko, nepotreboval pomoc rúk. O chvíľu mal Peter prázdny tanier. Utrel si ruky do servítky a začal Paľovi rozopínať nohavice. Paľo položil príbor, rozopol si nohavice a dal ich dole. Prevesil ich na stoličku.

“To si mal urobiť hneď, ako si prišiel na rande,” poučil ho Peter.

“Netušil som, že už na prvom sa budem vyzliekať,” zavtipkoval Paľo.

“Ty sa venuj kačke a ja sa začnem venovať káčerovi,” začal mu Peter sťahovať pančušky a nasal mu už trochu prebudeného káčera do úst. Bol rád, že ešte nie je celkom stvrdnutý, miloval ten pocit, keď mu Paľov penis stuhol priamo v ústach. Vlastne vtedy si uvedomil, že penis v ústach reaguje presne naopak ako zmrzlina. Peter si vychutnával dezert a Paľo sa snažil dojesť večeru s blonďatou hlavou v lone. Nedojedol všetko, lebo pocit sýtosti prevýšilo narastajúce vzrušenie. Paľo sa napil vína a rukou rozopol Petrove krátke texasky a cez pančušky mu začal masírovať jeho káčera.

“Tak poďme na tú najlepšiu kačku!” rozpaľoval sa Paľo. Peter mu pustil vzrušeného káčera z úst.

“A to si myslíš, že ti hneď na prvom rande dám?” začal robiť drahoty Peter.

“Však si mi už dal!” divil sa Paľo.

“To bol naturálny honorár za moje vzdelávanie,” hájil sa Peter.

“Ak nie dobrovoľne, tak ťa znásilním!” dvíhal si ho Paľo.

“A keď sa budem brániť?” hral sa na netýkavku Peter.

“Vieš, že to budeš mať márne!” otáčal si ho Paľo a dal mu nižšie kraťasy, pohladkal ten krásny zadok v pančuškách, stiahol ich a začal mu prstami masírovať dierku.

“Ak inak nedáš…, ale mám podmienku, kým sa neurobíš, nesmieš ho vytiahnuť!”

Ako to dopovedal, už mu Paľo do uvoľnenej dierky vsúval svojho káčera. Petrova hlava skončila vedľa pekáča na stole. Hneď prvé prírazy išli na doraz. Peter začal zavýjať, Paľo vedel, že to je znak Petrovej spokojnosti. Paľo začal dorážanie pritvrdzovať, Peter mu v intenzite pomáhal svojimi protipohybmi panvy, čo malo neželaný efekt. Najprv spadol jeden pohár, potom druhý. Paľo našťastie padajúcu fľašu zachytil. Peter rýchlo postavil poháre a na fľaky od vína vysypal soľ. V soľničke jej však bolo málo. Paľo postavil fľašu na zem.

“Pre soľ k linke, ale nesmieš ho vysunúť!” zavelil Peter a začal presun krok-sun-krok, či správnejšie krok-trt-krok a chlapci sa presúvali v stálom spojení k linke. Presun by zrejme dopadol dobre, ale Petrove krátke texasky mu zleteli na chodidlá a spôsobili, že dvojica stratila rovnováhu. Pri dopade mal Peter pocit, že sa mu Paľo žaluďom dotkol mandlí.

“Si OK?” zisťoval Paľo a pre istotu aj na zemi pokračoval v pohyboch, ak by aj Peter stratil vedomie, aby ho udržiaval pri živote umelým dýchaním cez konečník.

“Som, teraz sa skúsme postaviť.”

Spoločne sa pretočili, Peter sa dostal na štyri a svojim chrbtom dvíhal zasunutého Paľa. Paľo si pridržal Peťa za jeho lono a stisol mu jeho vzrušený penis. Peter sa otočil k Paľovi a dal mu hlboký bozk. Jeho jazyk vbehol až do Paľovho hrdla, akoby mu chcel ukázať, kam sa až on dostal, ale z druhej strany. Po bozku nastal ďalší presun krok-trt-krok. (Režisér so zmyslom pre humor by na túto scénu určite oslovil Bregoviča. A ako poznám Gorana, určite by sa dal presvedčiť.)

Už sa blížili k linke, Paľo mal pocit, že majú vyhraté a znova začal pritvrdzovať. Petra to hodilo dopredu, zachytil sa o umývačku, ktorú spustil. Ozvalo sa napúšťanie vody. Peter šmátral rukami a podarilo sa mu ju vypnúť.

“Vydrž, vyberiem soľ!” upozornil ho Peter.

Paľo pustil jeho kohúta a pridržaním sa o kuchynskú dosku chcel dosiahnuť stabilitu, Peter medzi tým otváral hornú skrinku. Paľo ako hľadal na linke pevný bod, jeho ruka narazila na kuchynský robot, ktorý sa s kovovým rachotom rozbehol, lebo v miešacej miske boli náhradné metly, tak sa ozvali zvuky, ako keby súložili dvaja kostlivci na plechovej streche. Peter rýchlo siahol na vypínač robota, ktorý síce zastal, ale druhá Petrova ruka v snahe udržať si rovnováhu, hľadala v otvorenej skrinke so sypkými potravinami, čoho by sa pridržala. Namiesto toho prevrhol pár balení s múkami, hrachom a fazuľou, niečo padlo na dosku, iné prevrhnuté sa z poličky sypali na dosku. Peter stratil stabilitu, a keďže bol v náklone, pristál na doske. Na jeho blonďavé kučery sa sypalo kakao. Paľo v snahe byť nápomocný, postavil síce kakao, ale prevrhol plechovicu s olivovým olejom, tak na Petrovej hlave vznikal základ pre novú druh stredomorskej olivovej čokolády, prichutenej trochou soli, ktorá sa tam dostala o chvíľu. K dokonalosti čokolády by už chýbalo len chilli a rozmarín.

Peter so soľou zavelil na presun k stolu, to sa im krok-trt-krok podarilo. Aj keď cestou si vyskúšali, aké ťažké to mal Jánošík. Oni našťastie nepadli. Možno by sa to bolo v minulosti podarilo aj zbojníckemu kapitánovi, ak by bol zasunutý do Ilčíka. Dostali sa k stolu. Peter zasolil fľaky od vína. Dokončiť milovanie pri stole bolo nebezpečné, hrozila ďalšia katastrofa.

“K ostrovčeku!” zavelil Peter a ďalší presun sa začal. Teraz sa Paľovi podarilo prevrhnúť fľašu vína, ktorú bezpečne pred tým postavil na zem. Peter ju zachytil, tak sa nevyliala celá, ale podarilo sa mu zhodiť stoličku s Paľovými nohavicami.

“Bacha, nech sa nenamočia do vína,” Peter s námahou zdvihol Paľove nohavice majúc pritom Paľa zapichnutého v sebe. Odhodil Paľove nohavice do bezpečia smerom do obývačky. Nohavice vrazili do servírovacieho stolíka, z ktorého zleteli na zem naskladané taštičky a ich obsah sa vysypal. Tam mala Petrova mama pripravené objednávky pre svoje VIP zákazníčky. Peter mávol rukou, že to budú riešiť neskôr. V obrate znova pobozkal Paľa a vyrazili na ostrovček. Peter sa pevne chytil ostrovčeka. Už nič nehrozilo, teda aspoň bol o tom presvedčený.

“Poď!” zavelil Paľovi a on začal na ňom ako na sexuálnom organe vyludzovať tie najneuveriteľnejšie zvuky a pazvuky, od chrčania, vzdychov, zavýjania, húkania, jajkania, jojčania, jujkania, vrešťania, ochkania, skuvíňania, kňučania, mňaukania, kvílenia, ochkania, achkania, uchkania, echkania, stonania, ofkania, ufkania, afkania, efkania až po slastné zakrochkanie na konci. Medzi tým Paľo hlavou narážal do panvíc zavesených nad ostrovčekom, keď sa presunuli ďalej, tak prskali piezoelektrické zapaľovače pri horákoch varnej dosky a nakoniec sa zo skrinky s hrmotom vysypali hrnce. To už bol Paľo napnutý ako mongolský kompozitný luk a po pár trhnutiach celým telom vypustil Paľo doňho svoju teplú šľahačku. Peter ešte vrchol nedosiahol.

(V tomto momente by skončila aj Bregovičova pieseň, a to, že by text bol humorný nie je pochyby, lebo pančucháče sú hulahopke, chlapec – mumak a kohút – kokot. A Človák, Slovák, ale aj Čech by mu sčasti rozumel. Text by mohol byť aj nasledovný:

Obukao se u mumaka
obukao je hulahopke
ljubav mumakov je jaka
ali su također vrlo kratke

Ljubav mummakov uvijek počinje zimi
kad navuku hulahopke na noge
a hulahopke s njima čine čuda
a pod njima su rasli čvrstvo kokoty.

Kokota gladili su ih rukama
ljubili su čežnjivim usnama
i tako im je bilo najbolje
u prijateljevoj toploj guzici

V slovenčine

Obliekol si chalanisko,
obliekol si pančucháče,
chlapčenská láska je silná,
ale je aj veľmi krátka

Chlapčenská láska vždy začína v zime,
keď natiahnu na nohy pančušky,
pančušky s nimi robia zázraky
a pod nimi rástli pevne kohútiky.

Kohúty si hladkajú rukami,
Bozkávajú ich vášnivo perami
a to najlepšie miesto pre ne je
v teplom zadku kamaráta.

Nepochybujem, že takáto pieseň by neostala len v gay kluboch a baroch v Belehrade a v celom Srbsku, ale prerazila by aj do Európy.)

Ale, naspäť k chlapcom.

“Urobíš ma ústami?” pobozkal Peter Paľa. Až teraz si Paľo všimol jeho čokoládový melír na vlasoch, ale ten neriešil. Prvoradé bolo, aby teraz uvoľnil tlak v Petrových asymetrických guľkách.

“Petrus, urobím ťa inak, súhlasíš?” navrhol mu Paľo.

“Ak tu neurobíme väčšiu spúšť!” súhlasil Peter.

“Ale dám ti putá, celé to bude na mne a malo by sa to podariť,” presviedčal ho Paľo.

“Dobre, už si ma znásilnil, rob so mnou, čo chceš,” naoko sa poľutoval.

Paľo ho posadil na stoličku, ruky mu dal za operadlo a nasadil putá. Stiahol mu prednú časť pančušiek. Pobozkal mu žaluď, stiahol opatrne predkožku, nasal mu celý penis do úst a chvíľu ho sal. Potom ho pustil z úst, svoju ruku namočil do kačacej masti v pekáči a poriadne mu namastil penis. Stiahol si svoje pančucháče zo zadku, mastnou rukou si pomasíroval svoju dierku a ruku utrel do servítky. Obkročmo sa dostal nad Petra a začal sa naňho pomaly nasúvať.

“Ak by to bolelo, povedz!”

Kačacia masť začala robiť zázraky, Peter vnikol do Paľa takmer bez problému, Paľo si naňho dosadol, teraz ho on cítil až pod mandľami. Chvíľu bol len tak, bez pohybu. Prisal sa na Petra ústami a začal robiť mierne pohyby, aby sa Petrov kohút vysúval len do polovice. Petrov organ sa ozval len sporadicky, lebo píšťalu mal uzavretú Paľovými ústami. Užíval si to aj Paľo, lebo prvý raz zisťoval, aké to je mať v konečníku niekoho iného. O to viac ho to tešilo a zalievalo blahom, lebo robil dobre svojmu Petrusovi a aj sebe. Po chvíli sa Peter napol a v niekoľkých kŕčoch vystriekal do Paľa svoje teplé semeno. Paľo ostal sedieť nasunutý na Petrovia a nasledoval dlhý bozk vzájomnej vďaky.

“To bolo úžasné, prvý raz som sa urobil do dierky,” ďakoval Peter. Paľo ho pohladil po vlasoch, čokoláda stekala Petrovi aj po tvári. Po líci z modrého oka stiekla aj slza. Paľo ju oblizol.

“Plakať by som mal ja, práve som prišiel o panictvo,” povedal mu Paľo a pokračoval, “Petrus, prvý raz sa vo mne niekto urobil.”

Pocit blaženosti sa obom rozlieval v tele. Ich telesné a duševné entity sa vpíjali jedna do druhej, tak isto ako smädný bavlnený úplet vsával do seba kačací tuk premiešaný z ich telesnými šťavami vypudených na povrch kŕčmi rozkoše. Boli tak zakliesnený jeden do druhého, že ťažké bolo uhádnuť, kde sa končí Peter a kde už začína Paľo. Ich nohy v rovnakých pančucháčoch vytvárali dojem, že ide o jedno telo kentaura s dvoma trupmi.

Po vzájomnom rozpojení a vydýchaní prežitej rozkoše, keď krv zriedila množstvo hormónov v ich krvi, si poriadne natiahli pančucháče a začali v kuchyni smršť spôsobenú sexuálnym tornádom Goran upratovať. Zabralo im to hodnú chvíľu, lebo bolo potrebné aj povysávať, poumývať kuchynskú linku a aj podlahu. Na rozdiel od Popolušky nemali k dispozícii holuby, tak potraviny skončili v koši. Najviac práce im dalo do taštičiek rozdistribuovať liečivá, doplnky stravy a kozmetické prípravky. Našťastie tam bol zoznam, čo si ktorá dáma objednala. Na záver upratovania si Paľo nalial pohár vína a nabral ho do úst. S plnými ústami sa priblížil k Petrovým ústam. Primitívo zohriate v ústnej dutine ešte viac rozvinulo svoju chuť. Paľo ho prisatými ústami nalieval do Petrových. Peter urobil to isté a napojil Paľa. Po pohári vína z úst do úst zotrvali v dlhom bozku, aby sa im trochu uvoľnili stŕpnuté jazyky.

Peter zobral špinavý obrus a išli do miestnosti na poschodí, kde bola práčka. Peter vložil do nej obrus, špinavé pančucháče z doobedia. Pri pohľade na dúhové ich zobral do rúk, prestrčil prst cez dierku na Paľovho vtáka a opýtal sa.

“Čo s nimi urobíme? Mám ich vyhodiť, alebo zašiť?”

“Ani jedno, ani druhé. Sú to milovacie dúhové!” protestoval Paľo.

“Diera sa bude párať, zväčšovať sa,” skonštatoval Peter.

“Zoberiem ich domov a na stroji ich obendlujem,” vysvetlil mu Paľo, ktorý si obzeral dieru.

“Stroj máme aj my,” navrhol Peter.

“Najprv ich treba oprať,” rozhodol Paľo a začal z Petra sťahovať jeho zaprasené bledohnedé pančušky. Keď mu ich sťahoval dole, pobozkal mu ovisnutého vtáka, aj v tomto stave bol lákavý.

“Malý Petrus, bol si dnes skvelý, a keď ti uvoľnia čiapočku, ja si od veľkého Petrusa požičiam dúhové pančucháče a urobíš mi to tak, že budem od rozkoše mávať ušami,“ prihováral sa mu ako malému dieťaťu.

Peter si otočil Paľa a stiahol mu tiež zamastené pančušky. On sa prihovoril Paľovej dierke a celému jej krásnemu okoliu.

“Riť Paľova, všetci na teba nadávajú a posielajú do teba tie najneuveriteľnejšie veci. Pre mňa si práve ty priamou cestou do raja. Si tá najkrajšia dierka medzi všetkými dierkami na svete. Pre mňa si ty stred vesmíru. Si najkrajšia medzi všetkými babami a si tak skvelá baba, ktorá sa páči aj mne, a pritom mne sa páčia len chalani,” vyznal jej lásku.

Keby to Paľova riťka dokázala, určite by v tom momente klopila oči a červenala sa ako maďarská paprika, ako piatkové pančucháče, ako krv na prstoch ich prísahy. Peter hodil aj Paľove pančucháče do špiny, vyzliekol mu aj tričko, dal dnu aj svoje a začal nastavovať program. Paľo pri pohľade na Petrovu riťku znova dostal chuť, začať sa s ním hrať.

“Ty ma provokuješ,” chytil ho za zadok.

“Neopováž sa, takto bez pančušiek by to bolo barbarstvo,” čupol si, aby Paľo doňho nedorážal. Pustil práčku a chytil Paľa za ochabnutého vtáka, urazeného, že vyznanie dostala riť a nie on.

“Ide sa pod sprchu, šuhajkovia,” a ťahajúc Paľa za penis išli do kúpeľne v jeho izbe. Pri pohľade na seba v zrkadle ostal Peter na chvíľu prekvapený, keď videl kakaové stekance po svojej tvári a aj na vlasoch. Pod sprchou sa poriadne vymydlili a vyumývali, pritom jeden druhému vybozkával celé telo. Utreli sa do spoločného uteráku a išli nahí do Petrovej izby.

“Poď sa pozrieť na moju druhú zbierku pančucháčov, vyberieš si aké budeš chcieť,” navrhoval mu Peter.

“Nie Petrus, vyber mi ty. Ak by som ich videl, hodne by to zjednodušilo našu hru,” dokázal ovládnuť svoju zvedavosť Paľo.

“Dobre, tak sa otoč a povedz, aké som vybral sebe a aké tebe?” na posteľ hodil dvoje pančušiek.

“No tak jedny budú bodkované…,” tipoval Paľo.

“Farba,” prekvapene pozeral Peter na fialové pančucháče, ktoré si skúšal pred Paľovým príchodom.

“A druhé?” preniesol Peter svoj pohľad na bielo-sivo-čierne kárované.

“No asi geometrické tvary a modro-sivo-biele.”

“Paľo, ty si bosorák!” nechcel veriť Peter výsledku hádania.

“Náhoda,” otočil sa Paľo a sám nechcel veriť, ako blízko sa dostal.

“Palino, na náhody som veril do utorka a odvtedy ma každým svojím činmi presviedčaš, že nič nie je náhoda,“ pobozkal ho.

Zobral kárované pančucháče, kľakol si na zem a začal mu ich obliekať. Nezabudol mu jazykom poštekliť vnútornú stranu kolien.

“Hej, nezneužívaj situáciu,” smial sa Paľo.

Keď mu Peter vyťahoval na zadok jednofarebnú bielu časť, Paľov kohútik bol už napružený. Paľo pociťoval vzrušenie, biele pančušky na sebe nemal už hodne dlho. Teraz Paľo vzal fialové a začal ich obliekať Petrovi. Tiež vybozkával každé miesto pred natiahnutím úpletu.

Keď prišiel k Petrovej riťke, prihovoril sa jej: “Moja milá, vieš, že si krásna sexy baba. Jedna z najkrajších na svete, ale bohužiaľ si až druhá, po tej mojej – riti Paľovej.”

Chlapci sa na seba pozreli a neubránili sa úsmevu.

“Vyzeráme ako z cirkusu Humberto,” skonštatoval Paľo.

“Boli by sme zlatý klinec programu, akrobacia pančuškových klaunov na penisoch,” dodal Peter.

“Jazda na divokom kohútovi,” pridával Paľo.

“Sexuálne ukojenie vzrušeného býka,” kontroval Peter a vybral Paľovi biele a sebe čierne tričko s logom Rolling Stones – ústa, zuby a vyplazený jazyk.

“Skrotenie anakondy ústami,” zavŕšil Paľo. Peter zvážnel.

“Palino, keď som vravel o tej náhode, tvoj odchod dnes, to bolo len preto, že si to sľúbil mame?”

“Nie. Pravdu?” zvážnel Paľo.

“Sľúbili sme si to predsa!” posmelil ho Peter.

“Chcel som ťa trochu vytrestať za to, ako si ma včera natiahol s tým svojím tretím,” priznal Paľo.

“Tak pán okrem toho, že je precitlivený, je aj pomstychtivý!” zaútočil naňho Peter a už mal Paľo vytiahnuté tričko a hrýzol ho do bradaviek a ťahal za chĺpky. 

“Prestaň, ty krokodíl, lebo ťa znova znásilním a do rána ostaneš spútaný ako pletienka,” hrozil mu Paľo.

“Dobre, končím, lebo máš ešte želanie za Čiernu dúhu. Čo mám spraviť?” priznal Peter, že mu je ešte niečo dlžný.

“Dobre, Petrus, chcem, aby si mi spravil to, na čo si ešte nemal odvahu, ale máš na to chuť,” povedal Paľo.

“Vážne?” utvrdzoval sa Peter.

“Vážne!” prisvedči Paľo.

“Aj keď to bude bolieť?”

“Nevadí, zvykám si, ty mi rád ubližuješ,” skonštatoval Paľo a pobozkal ho.

“Preto, že ťa tak ľúbim, ty záhadný pančuškový démon,” pošepol Peter.

“Viem, a preto ti to chcem dopriať,” posmelil ho Paľo.

“Ľahni si na brucho!” prikázal mu. “Ale ak to bude už cez, tak zdvihni ruku alebo povedz,” upozornil ho a zohol sa k Paľovmu zadku, pobozkal mu jednu a potom druhú polovičku. Potom sa mu ako pitbul zahryzol do pravej polovice. Paľovi od bolesti až vyhŕkli slzy. Tlak sa stupňoval, Paľo bol odhodlaný vydržať až do konca. Peter čakal, kedy zakričí, ale Paľo nereagoval, statočne znášal tú krutú bolesť.