Otoč sa k slnku – 30. Papagáj

Na brehu mora sedí pri suchom kríku ozdobenom ulitami, hviezdicami a usušenými morskými ježkami v bielych pančucháčoch a bielom tričku Peter. Kolená má pod bradou, rukami si obopína a priťahuje nohy čo najbližšie k telu. Z mora vychádza v čiernych pančucháčoch a čiernom tričku Paľo. Aj keď vyšiel z vody, je suchý. V rukách drží špirálovú mušľu. Nasunie ju na krík. Sadne si na druhú stranu morského vianočného stromčeka. Aj on si dá kolená k sebe. Rukami si ich pritiahne pod bradu a uzavrie sa do svojej samoty. Obaja sú blízko, tak blízko seba, a pritom je každý sám.

Paľo sa zobudil, šmátral okolo seba. Petra necítil dotykom. Otočil hlavu. Peter spal na druhej strane postele. Pretočil sa k nemu. Vždy zvykli spať tak, že sa objímali alebo navzájom dotýkali. Bol dobrý nápad toto letisko? Uvažoval, či je chyba v posteli alebo je chyba v nich dvoch? Nevedel na túto otázku odpovedať. Zobral Petra do náručia. Ten sa len pomrvil a odtiahol sa ešte viac na kraj. Paľo to vzdal. Opatrne sa v retro pančucháčoch presunul z postele a išiel na záchod. Jeho vták bol polovzrušený. Nebolo až tak jednoduché vypustiť plný mechúr.

Ostal stáť nad záchodovou misou a vtáka držal v rukách. V tom pocítil dotyky Petrových rúk.

“Kam mi utekáš?” vyčítavo naňho pozrel.

“Bolo mi treba…,” vyhovoril sa Paľo.

“A na mňa nemyslíš, ty súkromník?” vyčítal mu.

“Cikať?” opýtal sa ho Paľo.

“Aj…,” veľavravne pozrel naňho Peter a pobozkal ho. Paľo mu vytiahol z pančucháčov jeho krásavca, ktorý sa tiež budil, a nasmeroval ho do misy. Mal čo robiť, aby prúd zlatistej tekutiny išiel tam, kam patrí. Po vycikaní sa objali a začali sa bozkávať. Spoločne si išli umyť ruky. Jeden druhému mydlil ruku. Znova sa na chvíľu zmenili na dve mačatá, ktoré sa spolu hrajú.

Hru presunuli aj do postele, kde sa dlho vzájomne vzrušovali a zároveň odďaľovali a predlžovali cestu na vrchol. Do hry zapájali všetky svoje zmysly, všetky praktiky láskania, dráždenia a dobývanie jeden druhého. Skončili v obľúbenej polohe, keď Paľo vnikol do Petra odzadu a obaja ležali na boku. Podarilo sa im vrchol dosiahnuť spoločne. Peter mal pripravené papierové servítky, aby nová posteľ nebola hneď pokrstená. Po milovaní sa ešte ústami povenovali svojim kohútikom, ktoré podali dobrý výkon.

V náručí, kedy si jeden druhého pritískal, ešte na chvíľu zaspali.

***

Tak ako znela dohoda, na prvú jazdu mal nárok Paľo. On našiel prvý kľúče od…?

“Petrus, ako ho budeme volať, cítim, že toto autíčko bude náš kamoš,” pohladkal prístrojovú dosku.

“Štuplík?” zazubil sa naňho Peter. Paľo mu zovrel stehno.

“To mu už môžeme hovoriť análny kolík. Myslím meno, Hans alebo Helmut…,” uvažoval Paľo.

“Adolf, nie Dolfi, to by bolo dobré,” dostal nápad Peter.

“Dolfi, môžeme ťa volať Dolfi?” prihováral sa Paľo autu.

“Jasné, že môžete, však som Dolfi!” ozval sa mužský hlas. Chalani sa až preľakli. Do auta sa skláňalo cez otvorené okno jeho veličenstvo, primár Svikruha a usmieval sa. Pre chalanov to bol naozaj šok. Takýto úlet z jeho strany vôbec nečakali. Azda ich konečne chce akceptovať aj on? Peter vôbec nespoznával otca.

“Chlapci, mám pre vás ešte jeden darček, teda zatiaľ len ponuku. Darček to bude, ak to prijmete. Zajtra idem na celkom privátnu poľovačku na bažanty. Bola by šanca, že by ste mohli loviť aj vy dvaja. Čo vy na to?”

“Ak by mi otec dal pušku…,” žiarili Paľove oči.

“Napísal by len prevozné povolenie na zbrane, mám to vymyslené. A bolo by dobré, keby si vzal aj guľu, máme šancu poľovať aj na daniele.”

“Otec?” zmohol sa Peter len na jedno slovo.

“Tak čo, Petrus, pôjdeme?”

“Pavelko, že váhaš,” chalani si tľapli rukami.

“Ale pôjdeme mojou audinou, Dolfiho necháte doma,” oznámil otec.

“Jasné, ale teraz sa ideme previezť.”

“Nemám vám to vycúvať?” ponúkol sa.

“To zvládneme, oci,” oslovil ho Peter, tak ako ho neoslovil už niekoľko rokov.

***

Prvá cesta viedla k Tomášovi a Karolovi pre veľkú krabicu pančucháčov. Tam uvoľnil Paľo miesto za volantom Petrovi. Vrátili sa na sídlisko a zatelefonovali Lukášovi. Ten o chvíľu vybehol klasicky so smetným košom len v pančucháčoch a teplákovej bunde. Keď mu ukázali Dolfiho, bol v šoku tak isto ako chalani, keď ho dostali. Luki dostal ponuku, či sa chce s nimi previezť. Ani nezaváhal. O chvíľu sa vrátil oblečený a nasadli do auta. Ďalšia cesta smerovala za Mišom. Volali mu vopred, tak ich čakal pred domom aj s Erikom.

Mišo im chcel ukázať, kde by mohli stráviť Silvester. Nebol si však istý, či chata, prerobená stará horáreň, by bola na ten účel dobrá. Paľo musel vystúpiť, aby si mohli nasadnúť. Mišo s Erikom a Luki sedeli vzadu. Trochu boli natlačení, ale vôbec im to nevadilo. Dolfi vyrazil bez problémov. Vôbec sa netváril, že je plno naložený. Po chvíli boli na diaľnici. Keď Dolfi dostal 5 rýchlostný stupeň, uháňal ako anglický plnokrvník. Teda Dolfi ich mal pod kapotou rovných 150. Po pár kilometroch zišli z diaľnice a pokračovali okreskou. Polia boli poprášené snehom. Prešli prvou dedinou a na jej konci ich zastavila hliadka.

Peter dostal detekčnú trubičku a fúkal. Pokiaľ zlý policajt dával Petrovi fúkať a kontroloval doklady, dobrý policajt si obzeral auto a opýtal sa chlapcov: “Tak čo, mládenci, vybrali ste sa baliť čučoriedky na tomto žihadle?”

Chlapci mu nestačili odpovedať, lebo zlý policajt zistil problém. Auto je firemné a firma prvý sviatok vianočný asi nepracuje. Peter mu ponúkol, že môžu zavolať riaditeľke. Policajt súhlasil. Vytočil mamu.

“Zastavila nás hliadka, chce s tebou hovoriť,” podal telefón policajtovi.

“Dobrý deň, vaše vozidlo volkswagen Golf sme zastavili v katastri obce…,” Petrova mama sa asi z ostra pustila do policajta, lebo ten sa vystrel do pozoru.

“Dobre, prepáčte. Prajem vám príjemné Vianoce,” úctivo sa lúčil policajt s pani riaditeľkou.

Podal mobil aj doklady Petrovi.

“Pokračujte v jazde a dodržiavajte dopravné predpisy.”

“Pekné sviatky!” trochu ironicky mu poprial Peter.

“A nech sa vám podarí zbaliť pekné čučoriedky!” zavtipkoval druhý. Zavreli okná a pokračovali ďalej v ceste.

“Mňa picne, on nás považoval za heterákov,” smial sa Lukáš.

“A v čom sa líšiš od heteráka?” opýtal sa ho Erik.

“Akože čím? Všetkým!” rozhodne povedal Luki.

“A mne sa zdá, že ničím, iba sa ti páčia chalani,” poučil ho Paľo.

“Ahá,” zamyslel sa Luki.

“Erik, že je teplý, má aj v občianskom,” povedal Mišo.

“Vážne?” neveril Lukáš. Erik zalovil vo vrecku a podal mu občiansky. Lukáš ho skúmal.

“Nič tam nevidím,” povedal sklamane.

“Predsa meno – Teplý došík,” pomohol mu Mišo. Lukáš čítal:

“Erik Gajdošík.”

“Jaj tak, dobre,” podal Erikovi kartičku.

“Vás baví robiť si zo mňa piču!” durdil sa.

“Lukášku, píča se neříká!” napomenul ho Paľo.

“Kurva se neříká!” opravil ho Luki.

Za ďalšou dedinou zahli užšou cestou smerom k lesu. Už keď stúpali do doliny, les bol priam rozprávkovo zasnežený. Čím išli vyššie, snehu bolo viac a viac, ale cesta bola prehrnutá. Vyšli von na zasneženú pláň a Erik začal guľovačku. Peter vybral foťák a začal ich fotiť. Bláznili sa v snehu ako malé deti. Najprv sa ohadzovali snehovými guľami. Peter sa snažil byť bokom, aby aj on neschytal, ale nik neakceptoval foťák ako imunitu pred guľovaním. Práve to boli potom skvelé fotky, keď na objektív letela snehová guľa.

Ako by nestačili snehové strely, chalani sa začali pasovať, zápasiť a snažili sa snehom “namydliť” toho druhého. Mišovi sa podarilo do záveju zhodiť Erika. Paľo bol silnejší ako Lukáš, ale ten bol rýchly, dlho sa mu darilo úspešne brániť. Po rôznych snahách sa Paľovi podarilo znehybniť to tanečnícke žihadlo a začal ho natierať snehom. Paľo nebol dlho na koni, lebo Peter odložil foťák a zaútočil na Paľa. O chvíľu bol Paľo v snehu a Luki s Petrom mu robili snehovú masáž tváre.

Erik volal o pomoc, tak Peter zaútočil na Miša. O chvíľu Miša natieral snehom Erik a Peter, ale nie dlho, lebo im na chrbty skočil Paľo s Lukinom. Z chlapcov vznikla veľká zasnežená guľa, z ktorej občas vyletela ruka, noha alebo hlava.

Dobre vymrznutí a vyštípaní od snehu vošli do chaty. Dnu bolo chladnejšie ako vonku. Pootvárali okenice. Peter každému z nich podal knižku Mikuláš 1999. Bol to vianočný darček. Mišo na plynovom variči dal variť vodu na čaj. Hlavne Erik a Mišo boli poriadne premrznutí. Paľo si nenápadne vypýtal od Peťa kľúče od auta. Prezerali si knihy a boli nadšení.

Po chvíli sa Paľo vrátil a niesol dvoje retro pančucháče.

“Dole gate a toto si natiahnite!” prikázal veliteľsky. Erik si ponúkané pančušky zobral, Mišovi to bolo proti srsti, ale nakoniec si ich aj on vzal. Ako Paľo predpokladal, Mišo s Erikom mali pod nohavicami holé nohy.

“Ako si to mám obliecť?”

Zo štyroch úst sa ozvalo: “Čiarka dopredu, dve dozadu!”

Ani Erik nezabudol na to, ako sa obliekajú pančušky.

“Ale po vypratí vrátiť, toto sú archívne pančušky!” upozornil Peter.

“To vám radšej dáme nové, ale nech nám teraz nezamrznete. Mišo a ponožky dole, tie si daj na pančušky alebo ani nemusíš!” prikázal Paľo. Erik aj Mišo sa v pančucháčoch najprv navzájom obzerali. Keď pocítili tú erotogénnu silu tohto odevu a začal sa im podozrivo dvíhať predný šev, dali si rýchlo nohavice.

Voda zovrela, Mišo spravil čaj. Objavil aj fľašu rumu. Paľo povedal, že on šoféruje nazad, tak Peter si môže dať plnotučný čaj. Lukáš povedal, že ani on nechce. Na to ho Mišo vysmial, že jemu ani rum nikto nenúka. Lukino sa urazil. Paľo sa ho snažil rozveseliť, tak ho začal štekliť. Lukáš sa mu snažil uniknúť, a tak začala naháňačka po celej chate. Tak, ako sa bláznili v snehu, začali vystrájať aj v chate.

Keď sa konečne upokojili, vypili čaj. Erik im dal rečnícku otázku.

“Aby sme boli šťastní, potrebujeme čučoriedky?”

“Nepotrebujeme!” unisono sa ozvalo zo štyroch hrdiel a všetci piati sa spoločne objali.

Dohodli sa, že každopádne pred Silvestrom tu treba spraviť brigádu.

Cestou nazad zakývali policajnej hliadke, ktorá stále bola na svojom mieste.

***

“Kohút! Kohút!” ozvali sa výkriky, trepot krídel a kokrhanie bažanta. “Prásk! Prásk!” Zasiahnutý vták letel k zemi. K bažantovi pribehla vyšportovaná vyžla. Pod jej krátkou srsťou hral každý sval. Priniesla uloveného vtáka k mladému psovodovi v pumpkách. Ten sa zohol a zobral úlovok. Pochválil psa a kráčal ďalej. Palicou búchal po kríkoch a kričal: “Hejá! Hejá!” Znova sa ozvalo: “Kohút! Kohút!” A kolobeh zvukov sa opakoval.

Strieľal akurát Peter a trafil bažanta prvou ranou. Pozrel smerom naľavo, kde s pripravenou brokovnicou stál Paľo. Ozval sa trepot krídel, Paľo hodil pušku do pleca pripravený strieľať. Už zbadal bažanta, keď sa ozvalo:

“Sliepka! Sliepka!” Paľo sklonil pušku. Na to sa ozvalo:

“Líška!”

Psovitá šelma vybehla pri primárovi, vystrelil, ale chybil, lišiak bežal ďalej. Keď prebiehal okolo Petra, on za ním poslal tiež broky. Lišiak znakoval zásah do zadných behov. Nebolo to nič vážne a vbehol do lesa. Tam ho museli otočiť honci a vybehol na úrovni Paľa. Okamžite strieľal a lišiak ostal v ohni. Dobehol írsky seter a zahryzol sa dravcovi do krku. Zášklby tela lišiaka prestali. Stavač dobre odvádzal svoju prácu. V zuboch odniesol statného lišiaka, akoby to bol malý zajačik.

Po poľovačke začali pripravovať výrad. Ako sa psovod zohýbal, všimol si Paľo nad jeho nohavicami sivý pančuškový lem. Pančuškový úplet bolo vidieť aj nad podkolienkami, ktoré neboli vytiahnuté až po okraj pumpiek. Psovod mohol byť ich tak v ich veku. Videl, ako sa nahol k Petrovi, ktorý mu pomáhal a niečo mu hovoril. Peter záporne pokrútil hlavou. Potom psovod pozrel na Paľa a ďalej mu niečo hovoril. Paľovi sa ten rozhovor akosi nepozdával, tak sa nenápadne presunul bližšie k nim. Z ich rozhovoru zachytil len:

“Nie, on na to nie je,” počul Petra a pozrel smerom na Paľa.

“Škoda,” povedal psovod smutne. Pán primár popíjal so šéfom polesia aj bažantice. Popíjali naozaj statočne.

“Peťo, Pali, poďte si aj vy pripiť.”

Chlapci prišli, ale nechceli ešte piť, mali sa predsa presúvať autom na chatu. Primár sa zasmial, že kto by ich tu v lese kontroloval, ale potom súhlasil. Nech nepije Peter. On ich odvezie na chatu a Paľovi nalial poriadny pohár whiskey a samozrejme aj šéfovi polesia. Kopli to do seba na ex. Primár chcel naliať Paľovi ďalší, ale on protestoval, vraj nemôže tak rýchlo.

Na výrade ležalo 17 bažantov, 9 ulovil pán primár, 5 Peter a 3 Paľo a mal na konte aj lišiaka. Po rýchlom obrade, kde šéf pogratuloval úspešným strelcom, poďakoval jedinému z dvoch honcov a psovodovi, svojmu synovi. Druhý honec a aj vedúci tejto súkromnej poľovačky bol on. Kým išiel psovod pre gazík, začal Paľo spovedať Petra, o čom sa bavili a čo nemá mať on záujem. Peter mu prezradil, že Ondrej, tak sa psovod volá, je jeden z honičov, s ktorými sa stýkal. A že chcel, aby si išli vyhoniť aj dnes.

“Povedal som mu, že tu mám teba, že by to bolo blbé,” povedal šeptom Peter.

“A o čo akože nemám záujem?” nechápal Paľo.

“No predsa, aby ti ho vyhonil alebo ja.” 

“Ale, čo nepovieš?” záhadne sa usmial Paľo.

“Láska, ty si v celkom inom levely, nech si honia heteráci,” hovoril stále na pol huby.

“Jáj, Petrus sa hrá na heteráka?” došlo to Paľovi.

“No, konečne…,” prikyvoval Peter.

Ako pricúval Ondrej s gazíkom a vystupoval z auta, Paľo objal Petra a dal mu šťavnatú pusu.

“Petrus, bolo to tu úžasné, nakoniec tak ako je úžasné všetko s tebou.” Peter sa ošíval, ako keď 5 ročného chlapca prichytia v špajzy vyjedať lekvár. Mal sto chutí Paľovi jednu vraziť. Našťastie to nevidel otec ani šéf polesia, lebo boli krytí gazíkom. Zato Ondrej na nich pozeral viac ako prekvapene. Tak toto bude asi čosi viac, ako len spolužiak a kamoš, s ktorým chodí na poľovnícky kurz. Také dostali inštrukcie od pána primára – nie, že na kurz pôjdu, ale už chodia.

Chalani pomohli Ondrejovi naložiť úlovok do auta. Šéf polesia im dal kľúče od chaty. Majú tam mať zakúrené aj navarený guláš. Zajtra ráno príde Ondrej a pôjdu na daniela. On má povinnosti. Potom sa majú zastaviť pre bažanty, dajú ich do chladiaceho boxu.

Pán primár sa vyobjímal s polesným aj s Ondrejom. Aj ich vybozkával. Gazík odišiel. Primár mal už nakúpený salónšpic. Objal aj syna.

“No poď sem, ty môj zamilovaný Petrík, gratulujem ti k dnešnému lovu a aj k tomu, akého šikovného poľovníčka si si ulovil,” pobozkal syna. Aj keď bol opitý, to, čo hovoril, vyznievalo celkom úprimne.

“Palino, gratuluju…, gratulujem aj vám, ste fajn chalan, a vôbec, Palino, prečo, prečo si my vykám? Ja som Stano, hovor mi Stenly, ak chceš.”

“Ja som Paľo, pán primár,” podal mu Paľo ruku.

“Žiaden pán primár, Stenly a basta. Ja som Stenly, papagaj Stenly.”

Chalani nechápavo na seba pozreli. 

“Sa divíte prečo…, prečo papagaj? Čo! Sadajme do auta!”

Nasadli a vyrazili na chatu.

“Ocino, prosím ťa, pripútaj sa!” prosil ho Peter a auto hlásilo nezapnutý pás.

“A nejde o to, čo sa budem pásať na ten kúštik,” protestoval primár.

“Stenly, ale bude to pípať,” povedal mu Paľo.

“To sa mi páči, Palinko, Stenly, papagaj Stenly! Viete prečo papagaj? A ty nepičuj, už sa zapínam!” zahrešil primár. Chalani sa na ňom uchechtávali.

“Tak stále neviete, prečo…, prečo som papagaj? Môj syn je gej, teda gay, a ja som otec jeho, tak som papa-gay. Rozumiete tomu?” bavil sa primár, aký je on vzácny vták.

“Rozumieme,” smiali sa chalani.

“Vážne, pochopili ste, tak ja som papagaj Stenly. Chlapci moji, ja vás mám tak rád a neuveríte, neuveríte…”

“Čo neuveríme?” bol zvedavý Peter.

“Nejde o to, čo bolo, to bolo, terazky som papagaj, ale ja vás viem pochopiť najlepšie,” začal hovoriť pomaly primár.

“Bol som na gymply ako vy a do triedy, do triedy…, tu doľava, Petrík!” upozornil ho.

“Oci, nie, neskôr!” povedal Peter.

“Do triedy prišiel Gruzínec Suliko Takišvily. Vlasy čierne ako žúžoľ a brčkavé, oči také čierne a tajomné. A krásny, taký krásny,” rozplýval sa v krásnej spomienke.

“Sme tu,“ povedal Peter.

“Tak vám poviem…, dopoviem to dnu, nejde o to…, papagaj Stenly vám povie, plečo chápe najlepšie vás…,” plietol sa mu jazyk a už ho bralo na spánok. Paľo mu pomohol vystúpiť z auta. Peter medzi tým odomykal na chate dvere. Pána primára bolo treba držať.

“Aký si ty mocný, Palino, riadneho chlapa si našiel, našiel ten môj nešťastník. A ten Suliko Takišvily. Vlasy čierne ako žúžoľ a brčkavé, oči také čierne a tajomné. A krásny, taký krásny,” opakoval, čo už povedal. Petrovi sa konečne podarilo otvoriť dvere. Hneď ich ovanul teplý vzduch z chaty. Vošli dnu, v hlavnej miestnosti s krbom bolo priam horúco. Už teplo v aute, keď kúrenie vyhrialo vzduch, malo na primára účinok, ako by si dal ďalších 5 panákov. V chate to bolo ešte markantnejšie.

Paľo ho posadil na gauč a chcel ísť otvoriť okno, aby trochu vyvetral. Primár ho však stiahol k sebe.

“Nechoď preč, Palinko, papagáj Stenly, Stenly… ti povie všetko, ako to bolo so Sulikom…,” objímal ho okolo krku a dal mu pusu. Paľovi sa podarilo predsa len vyslobodiť a otvoril okná dokorán. Dnu začal prúdiť čerstvý chladný vzduch.

Peter priniesol z auta prvú várku vecí a zbrane. Keď sa Paľo k papagájovi vrátil, ten spal. Paľo mu vyzul topánky a nohy položil na gauč. Išiel pomôcť Petrovi s vecami.

Zrazili sa pri dverách.

“Pali, si ty pekná kurva, to čo si predviedol pred Ondrejom?” vyčítal mu objatie, ale pobozkal ho.

“Presne, kurva žiarlivá, nech honič vie, že si môj,” objal si ho Paľo. Keď ponosili veci z auta, pozatvárali okná. V chate už bolo príjemnejšie. Primár spal. Chalani sa rozhodli, že by ho mali dať do postele. Spoločnými silami ho postavili a viedli do vedľajšej izby. Primár sa trochu prebral.

“Nejde o to…”

“A o čo ide?” s úsmevom reagoval Peter.

“Ide o to, že som papagaj…,” polohlasom povedal. “A mne to nevadí, už mi to nevadí…,” pokračoval.

Paľo odhrnul perinu, aby primára položili na posteľ.

“Ľúbim ťa, Peťko…,” zaznel ďalší útržok jeho myšlienok. A pobozkal syna.

“Aj teba ľúbim, Hláska, aj keď máš… máš otca poliša…, nejde o to,“ pokúsil sa objať aj Paľa. Gravitácia ho stiahla na posteľ. Posunuli ho, aby mal hlavu na vankúši. Peter mu začal rozopínať nohavice.

“Suliko, nerob to, nie…, ja som panic,” myšlienky ho hodili do minulosti. Peter mu začal sťahovať nohavice. Prvý šok bol, že jeho rozparok bol poriadne napnutý, lebo pod bruchom mal poriadnu bambulu, a druhý, že tá bambula bola pod pánskymi pančucháčmi.

“Tvoj foter nosí pančucháče?” prekvapene pozrel na Petra.

“Vidím ich na ňom prvý raz,” bol prekvapený aj Peter.

“Asi by sme ho mali vyhoniť, nech mu to nesekne na mozog,” polohlasom zavtipkoval Peter.

“Áno, áno…,” šepkal Stenly. Chalani prekvapene na seba pozreli.

“Áno, dnes sa opijeme, ja chcem piť,” povedal primár. Peter mu vyzliekal mikinu aj sveter. V tričku a pančucháčoch ho uložili do postele a zakryli. Peter mu priniesol minerálku a nalial do pohára. Prichytil otcovi hlavu a priložil pohár k ústam. Primár hltavo pil.

“Poviem vám o Sulikovi…,” povedal. Chalani si k nemu sadli.

“Suliko bol Gruzínec…”

“To si vravel, oci,” chcel vedieť viac Peter.

“Nejde o to, Petrík…,” bolo posledné, čo povedal, a začal zhlboka dýchať, ponoril sa do alkoholického spánku. Chalani mu nechali pri posteli minerálku. Peter mu priniesol z kúpeľne aj vedro, ak by mu prišlo nevoľno. Zavreli dvere a konečne sa mohli venovať jeden druhému. Vzájomne sa vyzliekli do tričiek a pančucháčov. Boli štýlovo v zelenom.

“Čo sa stalo s tvojim fotrom? Je celkom ako vymenený,” pýtal sa Paľo.

“Pavelko, za osemnásť rokov som ho takéhoto nezažil,” priznával.

“Keby tu bol Struhár, tak poviem, že zhltol tú jeho tabletku.”

“Aj keď je lekár, nie je na lieky,” skonštatoval Peter. Chytil Paľa za kohútika v pančucháčoch a pritiahol ho k sebe.

“Žiarlivec,” oblizol mu pery a prisal sa na ne bozkom.

“A čo tvoj Ondrík, musí si vyhoniť sám,” provokoval ho Paľo.

“Už nie je pre mňa žiaden Ondrík, len nadržaný žiarlivý Palík,” zvalili sa na posteľ v krbovej miestnosti. Peter začal dobíjať Paľa.

“Poďme vedľa…,” ukázal Paľo na izbu, kde mali spať oni dvaja.

“Neboj sa, on sa nezobudí.”

“A čo ak?”

“Tak sa pridá do trojky, vytrtkajú ťa dvaja Svikruhovci. Gay aj papagaj.”

“To by si sa ma musel zmocniť Petrusko,” prevalil si ho Paľo na posteli pod seba, stiahol mu pančucháče, stisol miešok, prstom prešiel cez hrádzu až k dierke a jazykom začal láskať toporiaceho sa kohútika. Peter začal slastne vzdychať. O chvíľu bola poľovnícka chata plná vzdychov. Milovali sa vášnivo a odďaľovali vrchol, čo najviac sa dalo. Po krásnom milovaní ostali chvíľu ležať. Potom si naliali whiskey, čo ostala. Hodili na seba mikiny a išli si zapáliť. Vonku sa už stmievalo. Vrátili sa do chaty a dali si teplý guláš. Nebola to taká delikatesa ako ich teplý – teplý jeleňo-medvedí, ale pochutili si.

Peter odniesol ich veci do druhej izby. Paľo začal rozoberať svoju brokovnicu a pustil sa do jej čistenia. Peter im nalial po druhom pohári. Tiež sa začal venovať použitým zbraniam. Po polhodinke sa zbrane leskli ako nové. Skontrolovali aj guľovnice, ktoré si mali zajtra vziať na daniele. Poutierali ich od prebytočného oleja.

Keď mali istotu, že hlavne sú v poriadku, preniesli pozornosť na hlavne v pančucháčoch, ktorým dopriali chvíľkový oddych. Skočili po sebe vášnivo a túžobne. Vzájomne sa chceli. Vzájomne sa potrebovali. Všetko vyzeralo, že je v najväčšom poriadku. Tento dojem môže nastať, aj keď vo vzťahu vzniká vákuum, vyhorená dutina. Zotrvačnosť a zvyk vie urobiť svoje. Už nechceli riskovať milovanie v miestnosti s krbom. Išli do svojej izby. Zavreli za sebou dvere. Ozývali sa odtiaľ zvuky milovania, vzdychy, jojkanie, pravidelné vŕzganie postele. Pasáže zrýchlenia aj spomalenia.

Po dvoch hodinách, počas ktorých zvládli dve plnotučné čísla, potrebovali ísť na chvíľu na vzduch. Peter nalial ešte po poháriku a dohodli sa, že to bol posledný. Zajtra budú musieť zrejme šoférovať oni. Vyšli von a zapálili si. Pozerali na oblohu plnú hviezd. Všade bolo krásne ticho. Zrazu oblohu preťal záblesk svetla. Padala hviezda.

“Prial si si niečo, Pavelko?” pritúlil sa k nemu.

“Prial, Petrus.”

“A čo?”

“To ti nepoviem, láska.”

“Ja som si želal, aby sme boli spolu aj o 20 rokov,” objal ho a nežne pobozkal.

“Mám ťa rád, Petrus.”

“Aj ja teba mám tak trochu rád,” usmial sa a zovreli sa v objatí.