Otoč sa k slnku – 21.Pavelko

Paľo od momentu, keď sa ráno vrátil od Petra, zaľahol do postele. Necítil sa dobre. Zrejme sa mu podarilo prechladnúť. Bolela ho hlava. Žalúdok mal ako na vode. Ledva v ňom niečo dokázal udržať. To, ako sa cítil fyzicky, bol len odvar z toho, ako sa cítil na duši. Pocit sklamania, dezilúzie a žiaľu bol stále obrovský. Zrejme jeho psychický stav spôsobil, že v posteli ostal aj v nedeľu. Poobede sa otvorili dvere na jeho izbe a vstúpil Peter.

“Ahoj Palino, ako sa máš?” posadil sa k nemu na posteľ.

“Vidíš, som v posteli,” povedal sucho.

“V posteli sa človek môže mať aj dobre,” pokúsil sa o úsmev Peter, nahol sa k Paľovi a chcel ho pobozkať. Paľo sa odvrátil. Peter ho pobozkal na vlasy.

“Ja sa dobre nemám,” povedal Paľo. Nastalo chvíľu ticho.

“Stále z toho fernetu?” opýtal sa Peter.

“Nespomínaj ten lak na rakvy,” pri slove fernet mu prišlo zle. “Žalúdok mi už funguje, ale…,” zadíval sa na Petra.

“Stále sa hneváš?” smutne čakal odpoveď. Tá však neprichádzala. Paľo sa odvrátil. “No čo, dáme si ďalší týždeň mlčania?” chytil Peter Paľa za ruku, ktorú sa snažil Paľo skryť pod perinu, ale Peter bol rýchlejší. To teplo Petrovej dlane pôsobilo ako balzam. Paľo cítil, že ak by dokázal prijať Petrove bozky, ak by si ho dokázal objať, bolo by mu okamžite lepšie. Ale v tom momente nemal na to silu, v kútiku duše po tých dotykoch túžil, ale bolo tu čosi silnejšie, čo mu nedovoľovalo Petra pustiť k sebe bližšie. Trpel.

“Sľúbili sme si, že aj keď budeme mať spor, budeme spolu hovoriť, nesmieme mlčať, Palino, to nás ničí,” pripomínal mu Peter. Po chvíli sa rozhodol Paľo hovoriť.

“Akú ste mali cestu na východ?”

“Dobrú, celý čas som na teba myslel,” priznal Peter.

“Ako bolo?” pokračovala ďalšia otázka, ale bez väčšieho záujmu.

“Dobre, boli sme dvakrát za starou mamou. Má sa rovnako. Aj tam som myslel stále na teba,” znova mu pripomenul, že on je centrum záujmu a nik iný.

“Kde ste spali?” ďalšia nemastná, neslaná otázka.

“V dome starej mamy. Mal som ťa stále pred očami, Palino. Mrzí ma, čo sa stalo,” chcel Peter pracovať na odpustení.

“Aj mňa, Petrus. Ale stalo sa. Zaprel si ma. Cesta nazad bola aká?”

“Ďakujem, dobrá, celý čas som myslel na teba, vystúpil som z auta pred vašim domom, H-láska,“ potvrdzuje, že mu celý čas nezišiel z mysle. 

“List si odovzdal?” opýtal sa Paľo.

“Odovzdal. Rozplakal si nás všetkých troch,” priznal Peter.

“Traja?” ostal prekvapený.

“Stará mama, mama a aj ja.”

Bol zvedavý na Paľovu reakciu. Jeho tvár ani oči nereagovali. Tváril sa, ako keby mu povedal, že počasie bolo dobré.

“Tu máš odpoveď,” podal mu obálku.

“Ďakujem,” zobral Paľo list a strčil ho pod vankúš.

“Vieš, čo je tam?” vyzvedal trochu Paľo.

“Nie, list mi dala stará mama, keď sme prišli za ňou dnes rozlúčiť sa. A ty ako, myslel si občas na mňa?” bol zvedavý, čo odpovie.

“A myslíš, že sa to dá nemyslieť po tom, čo sa stalo?” vyčítal mu Paľo.

“Nadávaj mi, zbi ma, urob mi, čo chceš…,” Paľo si vyslobodil ruku a strčil ju pod perinu.

“Petrus, keby to bolo tak jednoduché, urobím to hneď. To musí prebolieť,” skonštatoval.

“Myslíš, že mňa to nebolí?”

“Tak nás to musí prebolieť oboch, a to chce čas,” zadíval sa mu do očí Paľo. Peter nevydržal a sklopil zrak. Paľo vytiahol spod periny obálku. “Si zvedavý, čo mi píše?” opýtal sa Petra, ktorý sa naňho znova dokázal pozrieť.

“Som.”

“Tak čítaj!” prikázal Paľo a podal mu obálku.

“Je to list pre teba,” oponoval Peter.

“Myslím, že sa bude tak isto týkať aj teba.” Peter zobral ponúkanú obálku a začal čítať.

“Milý Pavelko, priateľ a láska môjho vnuka, ako si ho nazval ty, Petrusa. Veľmi si vážim, že si mi napísal. O to väčšia je moja radosť, že si vnukom Martina a Martušky. Oni dvaja boli môjmu srdcu mimoriadne blízky ľudia. Cítim to, že čo nevidieť sa s nimi stretnem. Vieš, Pavelko, ja veľmi dobre viem, aký huncút a všetkými masťami mazaný, čert vybíjaný, je náš Peter. Už keď bol malý chlapec, som povedala, že je to čertisko v dokonalej maske anjela. S jeho belostnými kučierkami a modrými studničkami po stranách jeho nošteka zakaždým driemalo nejaké pestvo. Ale ver, nech je to akýkoľvek beťár, je to aj citlivý a dobrý chlapec. Vidím na ňom, že ťa naozaj ľúbi. Vieš, Pavelko, keď sa môj mladší brat Janko zahľadel do Martinkovho bratranca Jarka, juj či som sa hnevala! Vravela som si, ako to môžu? Dvaja pekní rúči šuhaji, dievčence sa išli za nimi potrhať. A oni dvaja mali len oči pre seba. Nevedela som to pochopiť. Nevedela som prijať, že oni to tak cítia a inak nemôžu, aj keby chceli. Ešte aj keď sa nevrátili z Nemecka a zahynuli spolu v koncentráku, som im to mala za ťažko. Vravela som, keby boli normálni, ako sa patrí, mohli žiť. A pritom oni boli normálni, to len doba bola nenormálna, zlá, neprajná. Skántrili Nemci aj Rusi tisícky ľudí. Až neskôr som to začala chápať. Tak, ako som ja milovala Martina, a potom, časom aj Adama, za ktorého som sa vydala, miloval Janko Jarka. Pavelko, láska to nie je len záhrada ružová, ale hlavne škola krížová. Keď je teraz medzi vami tá mrzutosť, hľadajte, ako spraviť, aby pominula. Teraz ste krásni, mladí, ale nezabúdajte, že hodinky tikajú stále. Aby ste neskôr neľutovali, aký krásny čas ste premrhali hnevom a nezhodami. Kladiem Ti to na srdce, Pavelko, lebo Petrík vie byť občas prchký a aj tvrdohlavý. Hľadajte cestu k sebe a nie od seba. Ak Boh dá, rada by som Ťa spoznala. A ak nie, chlapci moji, žehnám Vám, aby váš vzťah bol naplnený úprimnou láskou. 

Pozdravuje Ťa Magda, Petusova stará mama.”

Chlapci sa na seba zadívali, obaja mali slzy na krajíčku z dojímavého listu.

“Sľubujem, Petrus, že najbližšie, nech sa udeje čokoľvek, s tebou pôjdem.” Na znak záväznosti podal Paľo Petrovi ruku a silno ju stisol. Peter sa zohol k Paľovi a pobozkal ho. Nebol to vášnivý bozk. Bol to bozk pochopenia, vďaky a nádeje. Nádeje, že Paľo mu dokáže odpustiť. Peter bol vďačný, že sa dočkal tohto zmierlivého gesta, ale to mu nestačilo. Jeho ruka vbehla pod perinu a zovrela ochabnutého Paľovho kohútika.

“Palino, môžem ti urobiť dobre?” zašepkal.

“Petrus, vážne mi chceš urobiť dobre?” opýtal sa Paľo.

“Že váhaš!” usmial sa Peter.

“Nechaj ma teraz samého, dobre?” povedal Paľo potichu, ale dôrazne. Petrovi prebehol po chrbte mráz. Tak zmierenie a odpustenie to ešte zďaleka nie je. Ale nechcel ísť s Paľom do konfrontácie či konfliktu. Lásku si nemohol vynútiť, to vedel. So slzami na krajíčku opustil Paľovu izbu.

***

Na brehu mora stála postava v bledomodrých pančucháčoch a pásikovanom námorníckom tričku. Z vĺn vyšla druhá postava v sivých pančucháčoch a sivom námorníckom tričku. Postava vyšla z vody, ale jej nohy boli suché. Modrá postava, Peter, podáva sivej – Paľovi ruku. Paľo podanú ruku odmietol. Peter sa chcel rozbehnúť. Paľo kráčal, ale pomaly.

“Poď, láska, utekajme k slnku, o chvíľu bude zapadať!” nástojí, aby sa rozbehol.

“Ak chceš, utekaj, ja mám čas,” odbil ho Paľo a z nohy na nohu kráča smerom k slnku.

“Paľo, Palino, Pavelko, pobehni!” prosil ho Peter. Posledné Pavelko vykríkol zo sna a zobudil sa. Peter sa prebral. Spal tak oblečený, ako bol aj v sne. Išiel do sprchy.

Peter chvíľu čakal pred Paľovým domom, potom v šatni. Paľo neprišiel v ten deň zo školy. Peter sa naobedoval. Pred školou ho čakala Monika.

“Peter, môžem sa ťa niečo opýtať?” začala opatrne.

“Skús?” odmerane jej povedal Peter.

“A povieš mi pravdu?” chcela úprimnú odpoveď.

“Monika, neviem, čo sa ma chceš opýtať, neviem, či poznám odpoveď, tým pádom neviem, či dokáže byť pravdivá,” oznámil jej Peter.

“Ty sa dosť kamarátiš s Paľom, odkedy sedíte spolu v lavici.” Peter náhle spozornel, že by spozorovala, že je medzi nimi niečo viac ako kamarátstvo.

“Prečo ťa zaujíma, či sme kamaráti?” opatrne pokračoval Peter.

“No mohol by si vedieť, či Paľo niekoho má,” povedala na rovinu.

“Má!” povedal Peter.

“Koho?” vyzvedala ďalej.

“Tak to ti nepoviem,” rozhodne povedal Peter.

“Nevieš alebo nechceš?” kládla ďalšiu otázku.

“Nemáš to za jedno? Túto informáciu ti ja nedám. Skús sa spýtať Paľa!”

“Pýtala som sa,” prisvedčila.

“A?”

“A nič. Nepovedal mi nič. Je z nášho mesta tá jeho láska?” pozerala skúmavo na Petra.

“Je,” prisvedčil Peter.

“A poznám ju?” pokračovala.

“Je to dosť možné a viac zo mňa neťahaj!“ zazipsoval si ústa. Monika ho chytila za ruku.

“Peťo, ak by si chcel, môžeme si to zopakovať,” snažila sa mu navrhnúť Monika oprášiť ich románik spred pol roka.

“Monika, aj ja už niekoho mám,” odbil ju Peter.

***

Peter sedel na Paľovej posteli. Paľo bol stále nesvoj. Mal zaviazanú šatku na hrdle.

“Tak som jej povedal, že niekoho máš,” oznámil Paľovi.

“A to jej stačilo?” neveril.

“Samozrejme, že chcela vedieť koho,” prisvedčil Peter.

“Dúfam, že…,” zapochyboval Paľo.

“Dúfaš, že som ťa znova zatajil? Nie! Povedal som jej, že sme spolu mesiac,” povedal veľmi presvedčivo Peter.

“Ty si sa s koňom zrazil, Svikruha!” nechcel veriť Paľo, že by to urobil.

“Pokoj, Hláska, teraz som ťa naozaj zatajil, to by som jej mohol rovno dať naše svadobné oznámenie,” zavtipkoval Peter.

“Ty by si si ma zobral, teda keby bola tá možnosť?” opýtal sa celkom vážne Paľo.

“A ty nie?” položil mu takú istú otázku.

“Nie, lebo nie je tá možnosť,” odvetil vyhýbavo.

“A keby bola?” podmienil odpoveď Peter.

“Keby pes na kopci nesral, tak by ho roztrhlo. To vravel môj starý otec,” povedal Paľo, čo si myslí o tejto podraďovacej spojke.

“Žuffa?” opýtal sa Peter.

“On.”

“Vieš, tvoja stará mama ma v liste oslovovala presne ako moja stará mama. Len ona používala Pavelko,” povedal rozcítene Paľo.

“A môže ťa tak oslovovať aj Petrus?” poprosil ho.

“Môže,” dal mu súhlas.

“Chceš mi urobiť dobre?” pošepol Paľo.

“Mám odísť?” nebol si na istom, ako to Paľo myslí.

“Ak to chápeš tak…,” dal mu na výber.

“A keď nie?” 

“Tak urob, ako to cítiš,” povedal Paľo. Peter si dal dole nohavice. Na sebe mal sivé pančucháče. Priľahol si k Paľovi. Chcel ho pobozkať, ale Paľo sa odvrátil. Peter ho začal bozkávať na šiju a krk. Nohami v pančuškách objal Paľove nohy. Tie boli tiež v pančuškách. Rukou mu chytil nalievajúceho sa kohútika. Začal mu ho honiť. Aj keď Paľo neprijal jeho bozk na ústa, do ruky mu začal výrazne prirážať. Paľo si to užíval. Pred vyvrcholením blonďavá hlava zmizla pod perinou. Po chvíli Peter prijal do úst plnú dávku semena. Jazykom sa pohral s ochabujúcim Paľovým kohútikom. Keď vystrčil hlavu spod periny, Paľo už spal. Peter sa po chvíli obliekol. Nahol sa nad Paľa. Pobozkal ho na líce, pohladkal po tvári a odišiel.

***

V škole nebol Paľo ani ďalší deň. Peter znova rovno zo školy išiel k nim. Mal šťastie, že doma bola Paľova mama. Vyzvedal, čo vlastne Paľovi je. Mama povedala, že má podozrenie na virózu, možno prechladnutie, ale pokojne to môže byť dôsledok citového vypätia, ktoré zažil. Paľo má vraj slabú psychickú odolnosť. Ťažko spracováva veľké emočné výkyvy. Uvažovala vraj aj o tom, aby bol Paľo pri hrozbe takýchto prežitkov nastavený na psychiatrické lieky. Ale ani najlepší psychiater, ani psychológ nevie presne predpokladať, kedy takéto návaly emócii prídu. To by zvládol iba veštec, ten však nepredpisuje psychofarmaká.

Peter vošiel do Paľovej izby. Jeho chorý priateľ spal. Aj keď mal trochu smutný výraz tváre, Peter si uvedomoval, aký je krásny. Na jeho tvári dominovali pehy okolo súmerného, pekne tvarovaného nosa. Plné pery, nad ktorými sa rysovali začínajúce fúziky. To Petra potešilo, po depilácii celého tela možno budú už aj na bradavkách. Ostrejšie rezaná brada, plné líca, ktoré sa vedeli sfarbiť vždy do červena, keď bol Paľo vzrušený. Vlasy mu padali do vysokého čela.

Peter si stiahol nohavice a v tmavomodrých pančucháčoch sa opatrne vsunul k nemu pod perinu. Pobozkal ho na líce a rukou mu prešiel od hrudníka, kde pohladkal jeho bradavky, pokračoval cez brucho na pančuškový lem. Najprv mu chytil spiaceho kohútika cez predný pančuškový lem, párkrát mu ho zovrel. Cítil, ako sa kohútik prebúdza k životu. Prstami mu prešiel po miešku s guľkami. Znova chytil jeho kohútika. Tento moment miloval, keď sa mu v dlani alebo v ústach ochabnuté svalstvo začalo zväčšovať, aby stanulo na hebkom piedestále dvoch guliek. Potom sa vztýčil tvrdý neoblomný a odhodlaný dobyvateľ. Keď bol pripravený dobyvateľ na splnenie svojho poslania, stiahol si šatku na krk a odhalil svoju krásnu, do ružovo červena sfarbenú tvár, ktorá po chvíli zvlhla prvými kvapkami rozkoše.

Paľo sa zobudil. Krajšie a liečivejšie prebudenie z divného sna si nevedel ani predstaviť. V sne sa plavil na lodi. Mal na sebe čiernu sutanu a loď bola zahalená v hmle. Dlhou palicou narážal do dna rieky a posúval tak loď ďalej od brehu, na ktorom stáli tiene ľudských bytostí.

Cítil, ako mu Petrove pery objali jeho dobyvateľa. Krajšie prebudenie si ani nevedel predstaviť. Pravou rukou začal hladkať blonďavú hlavu skrytú pod perinou. Vyslobodil si aj ľavú ruku a dotýkal sa Petrovho chrbta. Cítil jeho pevné svaly. Netrvalo dlho, Paľovo telo sa naplo a v troch zášklboch naplnil Petrove ústa teplým semenom. Peter skryl Paľovho dobyvateľa do pančucháčov. Jeho usmievajúca hlava vyzrela spod periny. Aj Paľo sa slastne usmieval.

Peter sa ho snažil pobozkať na ústa. Paľo sa znova odvrátil.

“Na ústa nie!” tieto slová počúval Peter dokola od nedele. Stále “Na ústa nie!” Teraz sa však neuspokojil s tým, že by mu vybozkával hlavu, krk, alebo šiju. Chvíľu hľadel mlčky na odvráteného Paľa, ktorý čakal príval bozkov. Tie však neprichádzali. Otočil sa k Petrovi.

“Vieš čo, už ma vážne serieš. Vtáka ti môžem honiť, môžem ti ho vyfajčiť, môžem ťa láskať, bozkávať, ale na ústa nie!” prevládla v Petrovi zlosť aj hnev.

Peter tiež túžil, aby aj jemu Paľo opatrne urobil dobre. Už tretí deň sa budil s tvrdým vtákom, ktorý túžil vypustiť z tela uloženú vášeň. Peter sa v chvate obliekal. Paľo sa mu snažil povedať, že to nie je tak, ako to vyzerá. Že nechce, aby ho nakazil, ak má niečo vážnejšie. Peter ho však odbil. Nepočúval, čo sa mu snažila jeho láska povedať. Bez ďalších slov a lúčenia nahnevaný odišiel. Nerozlúčil sa ani s Máriou, Paľovou mamou.

Keď vychádzal z brány paneláku Paľovho domu, všimol si Peter, že k vedľajšieho domu prichádzala jeho prvá veľká láska, Kamil. Aj Kamil ho zbadal a namieril si to rovno k nemu. Kamil sa tváril veľmi milo, podali si ruky. Kamil mu navrhol, či nemá chuť si trochu zašpásovať, vraj má voľný byt. Peter potreboval určite špás, pri ktorom by vystriekal svoje nahromadené spermie, ale určite nie špás s Kamilom. Prehodil len tak mimochodom, že on si dobre zašpásoval, teda presnejšie, zašpásovali si s ním na Halloweenskom večierku. Do Kamila okamžite vstúpila zlosť. Zisťoval, či Peter netuší, kto bol ten záhadný upír. Vraj schytá poriadnu nakladačku a natrhne mu riť, že si na ňu mesiac nesadne. Peter sa na Paľa hneval. Túžil a nevedel sa dočkať, kedy on načne Paľovu riť. Po tom, čo dnes predviedol, tak by ju mu mal naozaj natrhnúť. Ale právo to urobiť má on a nie Kamil.

***

Ani v stredu sa Paľo ráno neobjavil v škole. Počas druhej hodiny sa na triede otvorili dvere a vstúpil Paľo. Ospravedlnil sa a sadol si do lavice k Petrovi. Ten bol naňho stále nahnevaný. Paľo mu chcel povedať, že je v poriadku, zdravý. Znova sa otvorili dvere a dnu vstúpil žiak. Oznámil, že Hláska a Svikruha majú ísť okamžite do riaditeľne. V triede sa ozval šum. Čo vyviedli títo dvaja. Prekvapene pozreli na seba aj Paľo s Petrom. Obaja vyšli z triedy.

“Petrus, už sa môžeme bozkávať normálne na ústa,” oznámil mu Paľo.

“Super, ale ja neviem, či sa s tebou vôbec bozkávať chcem,” precedil pomedzi zuby svoj nezáujem.

“Nechcel som ťa len nakaziť…,” snažil sa mu vysvetliť Paľo.

“Vieš čo, Pavelko…, to hovor tomu, čo žerie trávu!” neakceptoval to ako dôvod odmietania.

Cestou do riaditeľne si viac nepovedali.

“Tak poďte, vy dvaja umelci, posaďte sa,” privítal ich riaditeľ. Sadli si do kresiel pri konferenčnom stolíku. “Mám na vás dve veci, vy komedianti,” Peter s Paľom prekvapene na seba pozreli. “Volali mi z divadla, vraj ste v piatok na konkurze predviedli skvelý výkon,” skonštatoval s istou dávkou hrdosti riaditeľ.

“Boli sme tam, áno,” prikývol Paľo.

“Volali vám preto, že sme sa im páčili?” nechápal Peter.

“Áno, páčili ste sa. Režisér sa rozhodol, že v novej hre by ste mali hrať normálne postavy, a informovali sa, či by vám škola umožnila zúčastňovať sa skúšok v divadle.”

Hlavne Paľovi zaiskrili oči radosťou, pozrel na Petra, ktorý sa ešte pred chvíľou mračil, ale aj on mal na tvári úsmev.

“Pozrite, chlapci, pre školu by to bola prestížna záležitosť, ak by ste v divadle hrali, nestáva sa to každý deň,” začal okľukou riaditeľ.

“Takže nám to povolíte, pán riaditeľ?” tešil sa Paľo.

“Povolím pod jednou podmienkou, sľúbili, že prispôsobia skúšky, aby ste vymeškali čo najmenej zo školy, a druhá, nezhoršíte si prospech,” oznámil im.

“To vám sľubujem, však?” pozrel Paľo na Petra.

“Aj ja, pán riaditeľ,” potvrdil Peter svoje odhodlanie.

“A tá druhá vec tiež súvisí s divadlom?” opýtal sa Paľo.

“Áno, ale celkom iným, ide o vaše divadelné predstavenie v telocvičnej šatni!” tón hlasu mu sprísnel. “Viem, ste mladí, rozbláznení, pulzujú vami rôzne vášne, aj my sme boli takí,” urobil pauzu. “To vaše predstavenie, či skôr blbnutie na homosexuálnu tému ublížilo vášmu spolužiakovi,” povedal im, čo spôsobili. Paľo s Petrom prekvapene na seba pozreli.

“Priznávam sa, pán riaditeľ, to je môj biznis. Ja som to inicioval. Mali sme medzi sebou nedoriešené účty. Paľa som do toho len vtiahol,” bral celú vinu na seba Peter.

“Vážim si, Peter, že sa k tomu priamo priznávate. Horšie je, že potom Paľo v zápale hry zatiahol do toho chlapca, ktorý ten problém má naozaj. Preňho to nie je hra, ale krutá realita,” hovoril riaditeľ.

“Odkiaľ to viete?” opýtal sa Paľo.

“Ak to nie je dôverné?” doplnil Peter.

“Bol tu jeho otec, on sa priznal k tomu doma pred rokom. Riešil to aj s psychológom a začal sa so svojou orientáciou vyrovnávať. Po tom vašom, ako to nazvať…, nie je podstatné, sa chlapec začal rúcať, že sa to prepísklo. Že všetci o tom vedia. Chcem Vás požiadať, buďte voči nemu tolerantní, nevystreďujte ho z kolektívu. Bude to mať v živote ťažké…,” išiel na nich riaditeľ de fakto s prosbou.

“Pán riaditeľ, môžem vám sľúbiť, že mu podáme pomocnú ruku,” s presvedčením oznámil Peter.

“Aj morálnu podporu,” dodal Paľo.

“Preboha, chlapci, nechcem, aby ste išli s bubnom na zajace, už ste mu ublížili dosť,” varoval ich.

“Vieme, ako mu pomôcť bez toho, aby sa niekto niečo o ňom dozvedel,” presviedčal ho Peter.

“Ako? Čo vy o to viete, čím si on prešiel a prechádza,” neveril im.

“Práveže vieme a veľmi dobre,” začal s coming outom Peter.

“My sme takí istí ako Mišo,” potvrdil a priznal sa Paľo.

“Počkať, a prečo tá homosexuálna hra? Vy ste nemali obavy z prezradenia?”

“Maskovací manéver, mimikry,” priznal Peter.

“Niekedy tým, že povie človek pravdu, najlepšie oklame okolie,” dodal Paľo.

“Chcete mi povedať, že váš vzťah je aj za tým zlepšeným prospechom?” začala sa riaditeľovi objasňovať tá záhadná pozitívna zmena u Svikruhu. “Chlapci, ale prosím vás…,” upozorňoval ich.

“Vo všetkej počestnosti, my si stačíme dvaja,” presviedčal ho Peter.

“Nebojte sa, všetko bude diskrétne a v intenciách školského poriadku,” potvrdil Paľo.

“Paľo, Peter, prekvapili ste ma, šokovali, ale ubezpečujem vás, čo sme si tu povedali, riaditeľňu neopustí a to isté očakávam od vás, ruku na to,” podali si ruky.

“A ak by ste mali akýkoľvek problém, moje dvere sú vám vždy otvorené,” povedal riaditeľ. Počas rozhovoru s nimi párkrát zbehol pohľad riaditeľ na nohy chlapcov, ktoré boli v tých najtypickejších pančuškách – v bledohnedých.

“Chalani, môžem ešte jednu otázku?” chlapci prikývli.

“To máte na nohách naozaj pančucháče?” Toto priznali veľmi radi. Riaditeľ im povedal, že práve dnes mal konflikt so synom šiestakom, ktorý protestoval, že on ich nosiť nebude, že ich nik nenosí. Informoval sa, do akého veku dnes chlapci pančušky naozaj nosia. Či im to robí problém. Oni mu potvrdili, že nosia a v triede nie sú jediní, kto si ich pod nohavice oblieka. Na záver ich riaditeľ poprosil, či by boli ochotní vyhrnúť si nohavicu a či by si ich mohol odfotiť na elektronický foťák. Bude tak mať dôkaz, že pančušky nemajú problém nosiť aj 18-roční.

Dlhý rozhovor sa skončil k spokojnosti oboch strán. Pred riaditeľňou sa chalani tľapli. Tešili sa, že budú účinkovať v divadle, a aj z toho, že môžu pomôcť súkmeňovcovi. 

Keď prechádzali okolo záchodov, natlačil Paľo Petra dnu.

“Čo je?!” nechápal Peter.

“Vo všetkej počestnosti, my si stačíme dvaja,” zopakoval Paľo Petrove slová a už ho šikoval do ich kabínky.

“Ale diskrétne a v intenciách školského poriadku!” upozorňoval ho Peter a už sa tešil na to, čo príde. Paľo ho silno objal a prisal sa mu na pery. Peter celkom zabudol, že by mal trucovať. Jazyky sa vášnivo ochutnávali. Peter vkĺzol rukou Paľovi do nohavíc, kde sa už nalieval kohútik. Paľo tiež opatrne vsunul Petrovi ruku k jeho pančuškovému švu. Aj ranený borec sa dvíhal.

“Palino…”

„Neboj sa, budem opatrný…,“ a nežne sa dopracoval k jeho nalievajúcemu sa kohútikovi. Druhou rukou Petrovi rozopol nohavice, stiahol pančušky a slipy na zadku. Naslinil si prsty a aspoň takto mu zvlhčil dierku. Vnikol dnu a nahmatal prostatu. Petrov kohútik sa postupne dvíhal a šuchoril perie. Ako bol nežný k jeho vtákovi, voči dierke bol dôrazný, až surový. Vnikol doňho dosť bolestivo. Okamžite mu ľavú ruku vsunul do úst, aby Peter svojim koncertom vášne nespôsobil na škole požiarny poplach. O chvíľu naplnil Petrovo vnútro teplým semenom.

Po pár výdychoch si Petra otočil, chvíľu ho bozkával a opatrne mu honil kohútika.

“Môžem ústami?” opýtal sa zažiadane.

“Skús,” povedal mu Peter.

Paľo si kľakol. Teraz prvý raz videl výsledok chirurgického zákroku. Petrov penis stál rovno bez toho, aby bol žaluď zalomený smerom dole. Predkožka krásne odhalila celú ružovú hlavicu. Na spodnej strane žaluďa a aj na predkožke sa ešte červenala jazva. Celý Petrov penis sa mu zdal väčší. Pomaly a s citom mu ho najprv vyoblizoval, tak isto aj asymetrické guľky. Potom si ho vložil do úst a začal ho spracovávať. O chvíľu dostal aj on od Petra slano-trpkastú odmenu. Pooblizoval mu krásny novučičký penis a natiahol mu naň slipy a pančušky.

“Tak, aké to bolo s abgrejdovaným vtákom?” opýtal sa ho Paľo.

“Super, už mi to tak chýbalo, ty vzdúvadlo,” podpichol ho.

“Zapierač, ale dnes si exceloval,” pochválil ho Paľo.

“Myslíš, že by si sa už mohol odvážiť vstúpiť do mňa?” túžobne mu hľadel do očí Paľo.

“Ešte nie, Pavelko, ešte som cítil jazvu aj počas tvojho nežného fajčenia,” smutne mu pozeral do očí. “Je to len 9 dní,” povedal Peter. Dopriali si ešte niekoľko bozkov. Potom sa upravili a vykročili do triedy. Do triedy, v ktorej už neboli sami dvaja.

Pravdepodobnosť, že medzi 16 chlapcami bude jeden gay, bola relatívne veľká, aj keď nie zaručená. Že budú dvaja, tak to bolo dosť nepravdepodobné, ale možné. To, že sa v ich triede stretnú traja teploškovia, bola šanca naozaj mizivá. Niekto by ju prirovnal k štatistickej chybe.