Otoč sa k slnku – 15. Mlčanie

Peter vošiel do svojej izby, ktorú osvetľovali posledné lúče zapadajúceho slnka. Rozopol si nohavice a vyzliekol ich. Na sebe mal tmavomodré pančucháče. Vytiahol si ich na pás. Na stole bola nabíjačka od telefónu. Zobral ju, zasunul do zásuvky a pripojil vybitý mobil. Teraz bolo jasné, prečo Paľovi nedvíhal a neodpovedal na správy. O chvíľu začali správy pípať. Zobral do ruky mobil. Otvoril prvú správu: “Hewreka rom gaz! Teploslo!” Potom druhú: “Petrus ttrasne bhybas sekunda-hodina hodina rok.”

Oči mu padli na posteľ, na vankúši bola obálka zalepená pečatným voskom. Tušil, od koho bude. Zobral ju do rúk. Cítil, že v obálke je aj čosi iné. Prelomil pečať. Vybral list. Čo mu musel Paľo napísať? Čo mu nemohol povedať osobne? Vybral list a vybral aj guľatý kožený remienok s medailónom raka. Petrovi sa roztriasli ruky. Nie sú spolu tri dni a on mu dá kopačky? To nesmie byť pravda! To nemôže byť pravda! Chvejúcimi prstami rozložil husto popísaný papier. Začal čítať.

“Milý a jediný Môj Petrus. Si to najskvelejšie, čo ma v živote postretlo. Chcem Ti povedať dve veci. Som gay. Som Tvoj teploško, láska moja. Viem, že pochybuješ, ale pokúsil som sa vyspať s dievčaťom. Pocity? Tak nejak si predstavujem milovanie s E.T.-em. Mal som pocit, že som sa miloval s vojnovým invalidom, ktorému odstrelili to najpodstatnejšie a miesto toho mu plastický chirurg zo zbytkov urobil vývod a vytvaroval čosi, čo sa podobá na ústa starej bezzubej uslintanej ženy. Prvé číslo, nič, absolútna nula, divím sa, že mi stál. Druhé som sa urobil, ale len vďaka tomu, že som mal na sebe pančušky a celý čas som myslel len a len na Teba. Druhý deň, tretí pokus, totálny trapas, počas nadskakovania na mne dostala krámy. Bol som celý od krvi. Pre mňa hrozný a hnusný zážitok. Nie! Baby nie sú pre mňa! Cestou od nej som stretol toho chlapca so smeťami, čo mal na sebe pančušky a povedal si mu “koňoš-homoš”. Bol z toho celý mimo, že či to tak vidno na ňom, že je na chalanov. Bol taký milý, taký chrumkavý, že hneď by som sa s ním pohral. Volal ma k nim domov. Nešiel som, lebo som bol tak rozklepaný z toho, čo som zažil. Nemal som istotu, či by som Ťa s tým šuhajkom nepodviedol. A to neurobím nikdy! Lebo ty si môj prvý a chcem, aby si bol aj jediný chlap. Môj dokonalý milenec. Ako si si prial, išiel som aj na ten večierok. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť bez teba, ale išiel som. Zistenie? Mnohí chalani mi boli sympatickí, vedel by som si s nimi pošpásovať, ale kontroloval som sa. Dokonca aj Šani Rozkošný mi už tak nevadí so svojim preafektovaným správaním. Peter, v gay bare som bol medzi svojimi. Neviem, či mi veríš, ale je to tak. Teraz mám výčitky svedomia, že som Ťa podviedol, láska. Všetko, čo som urobil, bolo len preto, aby som Ťa ubezpečil, že som taký ako si Ty. Že som taký, akého ma chceš mať. Teda dúfam a verím, že ma ešte stále chceš.”

To už Peter nevydržal a začali sa mu po lícach kotúľať slzy, sklamanie, radosť, ale hlavne zmätok. Po chvíli sa vrátil k listu.

“Prečo som si Ťa zvesil z krku? Lebo som nechcel, aby som ťa pošpinil, keď som vyliezol na babu. Znova zavesiť Ťa mi na krk môžeš iba Ty. Nik iný na to nemá právo. Peter, si moje všetko, si môj Boh, cez teba sa mi stelesnil v sne Ježiš. Ježiš mi dal aj trest, a ak súhlasíš s mojím potrestaním, ja ho prijímam. Verím, že čoskoro budem znova Levom s rakom na krku. Tvoj /pevne verím, že ešte stále Tvoj/ hriešnik Paľo.

P.S. Chystám sa rodičom povedať pravdu o sebe, o nás dvoch. Dúfam, že to prežijem ja, aj oni. Dúfam, že ma nezabijú, a dúfam, že oni nedostanú infarkt z toho, že ich syn je teploš.“

Peter položil list na stôl. Pozrel na remienok s rakom. Mocne s ním lomcovali emócie. Potreboval to predýchať. Vyšiel na balkón. Zapálil si cigaretu. Zbadal plameň horiacej cigarety aj v lesíku pri plote. Položil cigaretu na parapet a vbehol dnu. O chvíľu sa vrátil v teniskách. Nohavice si na seba nedal. Zobral cigaretu do úst a zliezol po drevenej konštrukcii dole. Išiel k bránke. Zacvakol poistku, aby sa bránka nedala otvoriť. Z tmy vyšiel Paľo. Frčkou odstrelil cigaretu a blížil sa k Petrovi. Sivé a modré oči sa priťahovali ako magnety. Sivé oči prosili a tešili sa zároveň a modré dúhovky sršali iskrami. Nebol to ani hnev, ani výčitky, bol to zmätok, ktorý sa odohrával v hlave a v duši podvedeného, uisteného, ale bezradného Petra. Nevedel a netušil, ako má zareagovať.

(Tieto scény, ktoré nasledovali až do konca týždňa, sa zaobišli bez slov. Ak by to bol film, boli by to scény, na ktorých by sa v plnej šírke muselo prejaviť herecké majstrovstvo predstaviteľov hlavných postáv. Bola by to zároveň veľká výzva na výkon režiséra a celého tvorivo-realizačného štábu tvorcov, ktorí by divákovi tlmočili tieto ťažké dialógy bez použitia ľudského hlasu. Odborníci na mimoverbálnu komunikáciu hovoria, že mimoverbálne, teda bez slov /nech podaktorí nehľadajú v slovníku cudzích slov/ dostávame 70% informácie toho, čo nám zdeľuje druhý jedinec. Niektorí hovoria až o 90%. Oči chlapcov dokázali perfektne vyjadrovať to, čo cítili. Keby sa ich oči stali recitátormi, vyhrali by všetky Hviezdoslavove Kubíny aj Podebrady.)

Ich oči sa vedeli smiať láskavo, vedeli sa uchechtnúť, aj ironicky vysmiať. Vedeli sa smiať cynicky. Zvládli aj smiech totálnej beznádeje. Vedeli sa smiať rajcovne, provokačne. Vedeli plakať, vedeli hromžiť, nadávať aj vyznávať lásku, prosiť o rozkoš. Vedeli byť však aj tvrdohlavé, ale vedeli aj odpúšťať.

Márne Paľo hľadel do Petrových modrých dúhoviek, nevidel v nich ani náznak odpustenia. Videl v nich niečo hrozné. Niečo, čoho sa bál najviac. Nevidel v nich nič. Pre tie krásne modré dúhovky bol on Paľo vákuum, vzduchoprázdno, medzihviezdny mrazivý a smrteľný priestor, v ktorom je všetko živé odsúdené na zánik. Totálne nič a hrozivé ticho, z ktorého človek už po 15 minútach šalie.

Peter urobil gesto, zipsom si zavrel ústa, ďalším si dal do uší štuple a nasadil si chrániče zvuku. Petrova ruka sa dotkla plota. Paľo zdvihol svoju ruku, aby sa ho dotkol, ale Peter ju odtiahol. Trochu sa mu zmenil výraz pri pohľade na škaredý škrabanec cez oko. Paľo jasne prečítal – “To ti spravila ona?” Paľo privrel oči a odpoveď bola viac ako jasná – “Ona!”

Peter sa obrátil a vrátil sa ku konštrukcii, hore ktorou vyliezol na balkón, a zmizol v tme svojej izby. Chvíľu čakal, či sa Peter neobjaví znova na balkóne. Svetlo v izbe zhaslo.

Paľo vychádzal z lesíka, rozmýšľal, dokedy budú takto mlčať. Bolo to mučivé, ale zároveň krásne. Jeho láska je v poriadku, nič sa jej nestalo, a že je naňho nasratý, tak to sa dalo čakať. Pozeral na zem, aby nezakopol o kameň alebo koreň stromu. Zrazu pocítil, že sa naňho niekto díva. Zdvihol oči, v šere oproti sebe videl stáť postavu. Najprv sa preľakol, ale vzápätí zistil, že to nebol nik iný ako Peter. Mal na sebe texaskové bermudy po kolená. Spolu s tmavomodrými pančuškami vyzeral nesmierne sexy. V ruke mal tubu s hojivou masťou. Peter sa prísne pozrel na Paľa, urobil nepatrný pohyb očí. Paľo si dal ruky za chrbát. Peter odkrútil vrchnák na tube, hrotom vrchnáka prerazil hliníkový uzáver a vytlačil si na ukazovák asi centimeter masti. Natrel ju Paľovi na ranu tiahnucu sa od čela, cez očné viečko až po líce. Paľo zavrel oči. Dotyk Petrovho ukazováka bol spaľujúci. Túžil, aby ho Peter pobozkal. Pery mal pripravené na prijatie bozku, ale ten neprichádzal. Paľo opatrne pootvorí oči. Modré dúhovky sa mu vysmiali – “Milý môj, bozk odo mňa nečakaj. Dostal si ich toľko, že si si ich prestal vážiť!” Podal mu otvorenú tubu. Paľo ju zobral a vďačne sa pozrel na Petra. Hoci vôkol bolo absolútne ticho, v ktorom sa ozýval vzdialený ruch mesta, Peter jasne počul. “Ďakujem, Petrus!”

Ráno Peter neprišiel do školy. V škole nebola našťastie ani Monika. Tomu sa Paľo veľmi potešil. Nebol si istý, ako by na ňu reagoval. Paľo niekoľkokrát kontroloval mobil, ale žiadnu správu nedostal. Volať mu nechcel, lebo pochyboval, že by mu to zdvihol, a ak by to aj urobil, neveril, že by Peter prehovoril. Počas druhej hodiny sa otvorili dvere na triede a prišiel Peter. Sadol si do lavice vedľa Paľa. Na Paľov pohľad, kde si bol, neodpovedal. Na nohách mal fialové bodkované pančucháče. Dosť to Paľa prekvapilo. Predpokladal, že Peter ešte ani dnes nebude cvičiť.

Pred telocvikom sa však prezliekal aj Peter a dával si načas, kým dal dole fialové pančucháče. Vtedy si v jamke lakťa na jeho pravej ruke všimol gázu z prelepeným tampónom. Peter bol na odbere krvi, zrejme kontrola po chorobe. Za fialové pančucháče si vyslúžil od niektorých spolužiakov obdiv. Paľa to dosť štvalo, že Peter, jeho Peter, sa takto predvádza ostatným chalanom. Provokoval ich a dráždil. Či ešte presnejšie, provokoval a dráždil Paľa. A ten žiarlil neskutočným spôsobom.

Prebodol Petra pohľadom. “Nesprávaj sa ako prostitút!” Petrov pohrdlivý pohľad mu odvetil. “Milý môj, je rozdiel správať sa ako prostitút, alebo trtkať nejakú kurvu!” Na to Paľo protiargument nemal, sklopil zrak.

Telocvikár rozhodol, že dnešnú hodinu budú hrať basket. Za kapitánov zvolil Paľa a Petra.

Strihli si a prvý začal vyberať Peter. Paľo bol v nevýhode, lebo nepoznal ešte dobre nových spolužiakov, a tak si do tímu vyberal intuitívne. Tých najlepších basketbalistov mal však Peter. Začali hrať a po chvíli už Paľov tím prehrával o desať bodov. Paľovi sa podarilo odobrať súperovi loptu, prihral spolužiakovi a vyrazil rýchlo pod kôš súpera. Únik sa mu podaril, dostal prihrávku, párkrát zatribloval, vyhol sa brániacemu protihráčovi, chystal sa na hod, keď guľami narazil na Petrovo koleno. Možno to bolo aj naopak, že koleno trafilo gule. Paľo sa zviezol na palubovku ako jeleň strelený na komoru. Paľo sa zvíjal od bolesti. Peter mu podal ruku s pohľadom “Nesimuluj!”

Paľova odpoveď dúhoviek bola – “Vyser si oko!” 

Za faul hádzal Paľo a premenil oba koše. Keď Paľovi spoluhráči videli odhodlanie svojho kapitána, aj oni vložili do hry srdce. Dobehli stratu na 4 body. Paľovi sa podaril ďalší skvelý protiútok. Proti nemu vyštartoval Peter. Keď Paľo zbadal jeho pripravené koleno, nechcel riskovať a stratil loptu. Petrov tím vyhral. Chalani sa po hodine nahrnuli pod sprchy.

Paľo bol celý nesvoj, keď videl svojho Petrusa v skupinke štyroch chalanov, ktorí si navzájom šampónovali chrbty. Rozohrala sa medzi nimi provokatívna hra, až sa jednému z nich postavil penis. Chalani ho spod sprchy vytlačili. Paľo rýchlo zastavil teplú vodu a sprchoval sa studenou, aby sa nepostavil aj jemu. Urobilo mu to dobre na ubolené gule. Vytlačený chalan prišiel k Paľovi, aby zo seba zmyl šampón, ale okamžite pri dávke studenej vody zvýskol a presunul sa pod vedľajšiu sprchu, ktorá sa uvoľnila. Keď sa Paľo dosprchoval a vrátil do šatne, Peter už mal na sebe svoje fialové bodkované pančucháče. Stál pri ňom už oblečený Marek a čosi Petrovi hovoril. Peter pokrútil záporne hlavou, nahol sa k Marekovi, niečo mu pošepol a pozeral pritom na Paľa. Aj Marek sa pozrel naňho. Vedel, že hovoria o ňom, ale netušil prečo a o čom.

Keď odchádzali zo školy, Peter odišiel zo šatne skôr ako Paľo, ktorý sa práve prezúval. Vsúval si do topánok chodidlá v melírovaných pančucháčoch. Pristavil sa pri ňom Marek.

“Paľo, možno si si všimol, aj ja nosím pančucháče,” pološeptom mu oznámil, čo si mohol každý všimnúť v šatni telocvične.

“No a čo?” nechápavo pozrel na Mareka.

“Ak by si mal záujem, mohli by sme si niekedy spoločne vyleštiť jašterov.” V jeho hlase bolo cítiť vzrušenie aj túžbu. Paľo pohotovo vyskočil z lavičky, zdrapil Mareka za ruku, otočil ho tvárou k železnému pletivu šatne a precedil pomedzi zuby.

“Dobre, hoci aj zajtra, ale dones si drôtenú kefu. Tak ti s ňou preleštím jaštera, že budeš striekať krvavé maggi kocky!”

Peter stál pred školou. Videl, ako Marek kráča pod nátlakom, Paľo išiel za ním a držal mu za chrbtom vykrútenú ruku. Paľo ho doviedol až k Petrovi.

“Peter, si debil!” precedil Marek pomedzi zuby. Peter pochopil, že to nie sú Marekove, ale Paľove slová. Paľo pustil Marekovu vykrútenú ruku. Kopol ho da zadku a odprevadil slovami.

“Páľ do teplých krajín za lastovičkami!” Paľo vyčítavo pozrel na Petra. “Čo ťa napadlo poslať za mnou toho debila?!”

Petrove oči sa len pousmiali – “Prestal si rozumieť žartu?”

Mlčky kráčali až k Paľovmu domu. Keď prišli pred vchod, Paľo prosebne pozrel na Petra. Na zlomok sekundy sklopil zrak, aby sa ešte s úpenlivejšou prosbou zahľadel do Petrových studničiek. “Poď hore!” znelo Petrovi v ušiach.

“Nie!” tvrdo, ale zmierlivo mu odpovedal.

“Nie Paľo, ešte nie!” Paľo vedel, že ďalšie prosby sú zbytočné. Otvoril vchod do paneláka a vošiel.

Zamyslený Peter kráčal sídliskom, pri vilkovej štvrti zišiel z hlavnej cesty a vošiel do lesíka, do ich lesíka. Hľadel do zeme. Pohľadom sa už blížil k plotu ich domu. Spoza stromu vystúpila postava. Bol to Paľo, už bez školskej tašky. Prosebne hľadel na Petra. Podal mu tubu. Bolo ticho a Peter predsa počul “Petrus, prosím.” Peter vzal tubu z jeho rúk. Vytlačil znova centimeter na ukazovák a potrel mu ranu cez oko. Tubu mu vrátil. Chvíľu si hľadeli do očí a potom Peter vošiel do ich záhrady. Paľo ostal za plotom.

***

“Psychologická poradňa,” ozvala sa mamina kolegyňa.

“Dobrý deň, chcel by som sa objednať k doktorke Hláskovej,” ozval sa Petrov hlas.

“Moment, pozriem do diára, najbližší voľný termín má na budúci štvrtok, o 15-tej. Vyhovuje?”

“To je neskoro!” neakceptoval taký termín.

“Moment, máte šťastie, práve prišla na recepciu. A kto volá?” opýtala sa.

“Peter Svikruha!” predstavil sa.

“Volá Svikruha, chcel by termín,” prikryla na slúchadle mikrofón. Mama si zobrala telefón.

“Hlasková, prosím,” predstavila sa mama.

“Dobrý deň, potreboval by som s vami hovoriť,” znel jeho hlas naliehavo aj prosebne.

“Ako s psychologičkou alebo ako s mamou?” upresňovala si.

“Aj jedno, aj druhé, ale asi viac potrebujem psychologickú radu,” vysvetľoval Peter dôvod stretnutia.

“Dobre, Peter, čo tak zajtra o 15tej. Stihneš to zo školy?” navrhla mama.

“Bez problému. Stihnem. Ďakujem,” prisvedčil Peter. Kolegyňa, tá ktorá zobrala pre svojho syna vyrastené Paľove pančucháče a pred nedávnom stretla premrznutého Paľa bez pančúch, sa opýtala: “Kto to bol? Znel naliehavo.”

“Priateľ môjho syna,” povedala priamo Paľova mama. Bolo jej jasné, že nemá zmysel zatĺkať synovu orientáciu.

“Priateľ? Nerozumiem,” nechcela uveriť kolegyňa.

“Áno, môj syn je gay a s priateľom prechádzajú krízou,” povedala natvrdo celú pravdu.

“Neuveriteľné a pritom tvoj syn vyzerá absolútne normálne,” bola kolegyňa z toho, ako by ju namočili do vriacej vody.

“On je normálny, len s tým rozdielom, že sa zamiloval do spolužiaka. Páčia sa mu muži, chlapci,” definovala, že je to zriedkavé, ale prirodzené.

“To by si mal dávať Samko pred ním pozor a pritom hľadí naňho s obdivom,” zamyslela sa kolegyňa.

“Máš pravdu, mal by si dávať presne taký pozor, ako si ty dávaš pred všetkými mužmi, ktorí sú heterosexuáli, teda pred viac ako 95%,” upozornila ju, že práve povedala hlúposť. “Paľo nie je sexuálny predátor!” dodala mama.

“Prepáč, Mária, reagovala som hlúpo, skratovo, je to pre mňa šok,” ospravedlnila sa kolegyňa.

***

Za oknom padal súmrak. Peter vo fialových pančucháčoch vyšiel na balkón na cigaretu. Medzi stromami videl pohyb. Preliezol balkón, zliezol po drevenej konštrukcii a bol pri Paľovi. Najprv obaja dofajčili cigaretu. Potom mu Paľo podal tubu s masťou. Peter ho ošetril. Chvíľu si hľadeli do očí. Peter zdvihol viečka. Paľo pochopil, že to je všetko. Okrem pohybu očí Peter nenápadne zdvihol ruku na pozdrav. Paľo automaticky urobil identický pohyb. Oči sa Paľovi usmiali, pehy sa rozžiarili šťastím. Paľo aj Peter v ušiach počuli ohlušujúci rachot, ako výstrely z dela. To sa lámali ľadovce.

Ráno čakal Peter Paľa pred domom. Chcel mu ošetriť ranu, ale Paľo naznačil, že už si ju natrel. Peter sa ukazovákom dotkol ustupujúceho opuchu. Rana už bola polovičná, krásne sa hojila. Paľo sa dotkol Petrovho ukazováka. Peter neucukol. Paľo ho chytil do svojej dlane a pobozkal ho. Peter dovolil, aby mu Paľo držal ukazovák. Prvý prst už držal, bolo treba ešte získať dlaň, potom celú ruku a možno bude Petrus znova jeho. Nie možno! Určite! Musí ho získať! Znova získať stratenú dôveru. V škole bola už aj Monika, mrzelo ju, čo spravila Paľovi, ale nenabrala ešte odvahu s ním hovoriť.

V škole si chlapci dopriali pár milých zaľúbených pohľadov, keď ich nikto nevidel. V šatni pri odchode zo školy si Peter pohľadom vypýtal tubu a natrel mu ranu. Keď ho ošetril, rýchlo vypadol zo šatne. K Paľovi prišla Monika a vyjadrila ľútosť, že ho tak zranila. Pritom to boli tie najromantickejšie kopačky, aké v živote dostala a dostane. Jediné kvety, ktoré dostala pri rozchode. V budúcnosti ju budú čakať nadávky, facky aj kopance. Monika mala v sebe zakódovanú obeť a vždy si našla svojho násilníka.

Paľo vyšiel pred školu, ale Petra nikde nebolo. Peter sedel pred psychologickou ambulanciou. Nohy mal vysunuté, mal na nich modrozelené pančucháče, ktoré mu robili harmoniky. Už pred treťou sa otvorili dvere. Paľova mama vyprevadila uplakanú tridsiatničku.

“Dobrý deň, čo si dáš, Peter? Čaj, kávu, vodu?”

“Čaj poprosím,” povedal Peter a už vstával, že ide do ambulancie.

***

Paľo sedel na pníku, nohavice mal povytiahnuté do pol lýtok. Pozeral na svoje nohy v bledohnedých pančucháčoch. Rozmýšľal, ak by som vtedy nemal pančušky, všimol by si ma vôbec Peter? Začal by náš vzťah? Tá krásna náklonnosť plná nežnosti a vášne. Ale plná aj otázok a neistoty a teraz hlavne bolesti. Bolesť a žiaľ, že prišiel o to, čo mal. Peter stále nechodil. Paľo to vzdal. Postavil sa a kráčal domov. Čakal, že cestou cez lesík sa spoza niektorého stromu objaví Peter, ale neobjavil sa.

***

“Pozri Peter, ak čakáš odo mňa radu, tak tú ti nedám,” vysvetľovala mu Paľova mama. “Po prvé preto, že Paľo je môj syn, a od toho sa neviem odosobniť. Po druhé preto, že ako som pochopila, si do môjho syna a on do teba až po uši zamilovaný. Vaše telá a psychika je ako nadrogovaná. V láske racionalitu nehľadaj. Prechádzate krízou a tú si musíte prežiť. Buď je váš vzťah životaschopný a dokážeš mu odpustiť, alebo…,” zamyslela sa mama. Uvedomovala si, že nakladá Petrovi ťažké sústa.

“…alebo koniec, to nie!” nechcel pripustiť Peter.

“Viete, aj ja som na vine, tlačil som na Palina, aby zistil, či je naozaj gay. Či to nie je len homosexuálne správanie,” priznával sa Peter.

“A ty to vieš s istotou?” opýtala sa ho mama.

“Myslím si, že áno. Som gay,” snažil sa ju presvedčiť Peter.

“Peťo, to si len myslíš. Istotu nemôže mať nikto. Čo platí dnes, nemusí zajtra. Máš osemnásť rokov, aj v tvojom prípade môže ísť len o homosexuálne správanie a nie o orientáciu,” spochybňovala ho psychologička.

“Pozri, poviem ti len jedno, ak odpustíš Paľovi, dnes, zajtra, o týždeň, je len a len na tebe. Ak si myslíš, že nemáte perspektívu, aj to je riešenie. Tak ako môže byť akákoľvek rada dobrá, môže byť aj zlá,” dokončila.

“Môžem vás objať, pani psychologička?” pocítil potrebu ľudského kontaktu Peter.

“Samozrejme, že môžeš, Peťo,” mama ho objala a stisla. Uvedomovala si, že v tomto objatí pocítil jej syn rozkoš a prebudenie lásky. Tento človek možno pre ňu bude zať aj nevesta v jednej osobe. Pocítila, ako sa Peter začal triasť, začal plakať. Slzy v takýchto situáciách sú viac ako liek.

“Môžem napísať Paľovi pár riadkov?” pýtal sa vzlykajúc.

“Peťo, môžeš urobiť čokoľvek,” povedala mu mama, ktorej sa tiež tlačili slzy do očí. Vedela, že láska okrem toho, že je neskutočne krásna, je plná aj veľkej bolesti a utrpenia. Bolesti, ktorou musí prejsť každý z nich sám. Peter si sadol a začal písať Paľovi.

“Myslíte si, že mi pomôže modlitba?” opýtal sa Peter.

“Peťo, ak bude úprimná, a ak jej sám budeš veriť, tak určite,” povedala mu mama. Uvedomila si, že jej syn si našiel citlivého a úprimného chalana, ktorý ho naozaj ľúbi.

***

Peter sedel sám v lavici v kostole. Bol rozhodnutý, že dnes ak príde za ním Paľo, tak ho objíme, vybozkáva. Povie mu, že aj keď ho to všetko neskutočne bolelo, má ho stále rád, možno… Nie možno, určite viac, ako pred tým. Lebo všetko, čo urobil, urobil pre nich dvoch. Pre ich lásku. Ďakoval Bohu za Paľa. 

“Peter, dobre že si prišiel, chcel by som ti niečo povedať,” vyrušil ho z rozjímania kaplán Tomáš. Peter sa potešil, keď ho zbadal, ale jeho radosť netrvala dlho. Vyšli do farskej záhrady. Tomáš vedel, že ak povie Petrovi, čo zaiskrilo medzi ním a Paľom, celú vec skomplikuje. Bol však presvedčený, že to musí spraviť. Radšej nech komplikácie nastanú teraz, ako by mali nastať neskôr z omnoho horšími následkami. Tomáš si bol vedomý, že to, čo sa udialo s Paľom, zasiahlo všetkých štyroch. Jeho aj Karola, tak isto aj Paľa s Petrom. Keď to povedal Karolovi, dostal facku. Ale potom mu Karol povedal, že možno by urobil to isté, lebo je zamilovaný do tejto dvojice dvoch krásnych, mladých a zamilovaných ľudí.

***

Paľo si čítal už siedmykrát, čo mu napísal Peter. “Láska, myslím, že o chvíľu sa nám podarí prekonať ďalšie úskalie nášho vzťahu. Tak ako sa trápiš Ty, Paľo môj, trápi sa aj Tvoj Petrus. Prepáč, asi som veľmi na Teba tlačil. Váhal som, že si niečo urobím, ale nespravil som to. Nespravil som to jedine kvôli Tebe. Si to najcennejšie, čo ma v živote postretlo, to čo nikdy nechcem stratiť. Príď večer, ošetríme ranu, zober si veci a môžeme prespať u nás. Tvoj Peter.”

Paľo bol šťastný. Nechcelo sa mu veriť, že tá hrozná skúška je za nimi. Pobalil si veci. Mame povedal, že bude spať u Petra. Chcel vyraziť za ním čím skôr. Mama mu povedala, že nie je si istá, či už bude doma, lebo chcel ísť do kostola.

Paľo pred zotmením stál v ich lesíku, pri pni. Čakal trpezlivo, nechcel nič násilne urýchľovať. Po 15 minútach znervóznel. Po pol hodine si zapálil cigaretu. Keď prešlo 45 minút, zobral mobil a napísal: “Petrus, čakám na teba.” Po chvíli prišla správa. “Petrus nepríde! Svoje rany si lieč sám!” Čo sa stalo? Vtedy mu došlo asi čo, ak išiel do kostola a stretol Tomáša…

O tom mu nenapísal, považoval to za niečo, na čo treba zabudnúť, o čom netreba hovoriť. Pritom to vyplávalo na povrch skôr, ako sa nazdal. Áno, urobil chybu.

V noci sa mu snívalo, že sa miloval s Petrom. Bol to návrat, spomienka do Rainbow & Black. Násilne sa ho zmocnil, urobil mu dieru na dúhových pančucháčoch a potom to krásne vnikanie doňho bez toho, aby mu pančušky musel sťahovať. Zobudil sa. Cítil, že jeho kohút je totálne tvrdý. Pripravil si papierové vreckovky a pustil sa prvý raz, odkedy sa dal dohromady s modrookým blonďákom, uspokojovať sám. Oproti tomu, čo zažil s ním, teraz pomocou skúsenej pravačky to bol len slabý odvar. Potreboval sa však odventilovať.

Ráno mal náladu pod psa. Osprchoval sa a obliekol si čierne pančucháče. Potom zo skrine vybral čierne nohavice, čiernu košeľu aj čiernu mikinu. Predpokladal, že mlčanie bude pokračovať aj dnes. Vyzliekal sa v šatni, keď tam prišiel Peter. Obaja pozerali na seba ako na zjavenie. Peter bol navlas oblečený rovnako ako Paľo. Čierne nohavice, čierna mikina, čierna košeľa, biele tričko a z nohavíc bolo vidieť čierne pančucháče. Rozdiel bol iba v tom, že Peter mal na krku remienok s levom. A rozdiel bol v ich pohľadoch, Paľo pozeral na Petra s pokorou a odovzdaním niesť následky, Peter sa naňho pozeral takmer s pohŕdaním možno až cynickým výsmechom.

Celkom zmenil svoj postoj k Paľovi. On, ktorý bol v ich vzťahu skôr submisívny, teraz dominoval. Paľa vnímal ako handru, ktorá si nezaslúži úctu. Bol štvrtok a znova mali telocvik. Vchádzali do šatne, kde čakal na nich telocvikár. Oznámil im, že je porucha na kúrení, tak nech si dajú tepláky alebo si nechajú pod trenírkami spodky.

“Môžu byť aj pančucháče?” opýtal sa Marek. Telocvikár prikývol, že samozrejme môžu.

Peter si stiahol nohavice a Paľo dostal šok. Peter mal na sebe dúhové, výhradne milovacie pančušky s dierou na zadku. Pestré pančuchy na jeho nohách vzbudili rozruch, ale aj obdiv, iba v Paľovi sklamanie a možno aj zúrivosť, ale dokázal sa ovládať.

“To si kde splašil takú vychytávku?” zaujímal sa jeden spolužiak.

“Kamarát, to sú buzerantské pančušky na trtkanie, pozri!” strčil si ruku pod zadok pančucháčov a vystrčil palec a kýval s ním.

“Nechceš mi ho pocmúľať?” provokoval spolužiaka. Chalani sa rozosmiali.

“Viem si predstaviť kohokoľvek iného ako bukvicu, ale teba Peťo ťažko,” smial sa ďalší spolužiak.

“A prečo nie? Čo ty vieš,” provokoval Peťo. Keď to akože pripustil, že je možno teplý, chalani sa len smiali.

“A koho by si si vybral za frajera?” provokoval ho ďalší.

“Asi tuto nášho prišelca, pozri, aký je nasratý,” pristúpil k Paľovi, ktorý bol len v tielku a čiernych pančucháčoch. Peťo ho pevne objal a prisal sa mu na pery. Paľo to nečakal, cítil, ako sa jeho penis začal nalievať. Trvalo okamih, než sa Paľo spamätal. Peter dostal ranu na solár, prehol sa od bolesti. Chalani videli, že už to začína byť tvrdý humor. Radšej Paľa aj Petra chytili. Paľo sa im však vytrhol. Zdrapil jedného z chalanov, prisal sa mu na pery a do úst mu vrazil jazyk.

“Keď sa tak rehocete, ako by sa ti to páčilo?” a pokračoval v bozku.

V tom sa otvorili dvere a dnu vstúpil telocvikár.

“Čo tu je taký hurónsky smiech?” Paľo pustil spolužiaka. Ten bol hotový z toho, čo mu Paľo spravil. Chlapec ostal ako obarený. Nebol to ani hnus, ani odpor, ale bol to šok. Možno sa mu to dokonca páčilo.

“Paľo s Mišom nám tu predvádzali, že sú bukvice. Pred tým Paľa vybozkával Peter!” prekrikovali sa chalani.

“Tak sa zdá, že si urobíme fyzické testy.”

Medzi chlapcami zazneli protesty. Vedeli, že ak by robili testy, dva dni majú svalovicu.

“Vy traja komedianti, poďte so mnou!” prikázal telocvikár. Zvyšok chlapčenskej časti triedy sa prestal smiať. Zmĺkli. Ostali v obavách, aký trest dostanú oni. Telocvikár zavrel šatňu.

“Ja viem, humor je humor. Chalani, ale nerobte to viacej, nemusíte, ale môžete mať v triede skutočného gaya alebo aj dvoch a viete, ako sa pri takýchto zábavách musí alebo musia cítiť. On sa musí vysporiadať sám so sebou, a keď ho alebo ich takto verejne zosmiešňujete…”

“Pán profesor, išlo len o žart,” ospravedlňoval teplošské extempóre Peter.

“No z hračky bývajú plačky a nevedome môžete niekomu ublížiť,” ukončil tému telocvikár. Chalani sa vrátili do šatne. Všetci boli zvedaví, čo im povedal. Peter sa zatváril veľmi vážne.

“Povedal nám, že aj on je gay, a každému dal jazýčkovú, a že máme poslať ďalej,” Peter chytil Mareka, ktorý bol pri ňom a dal mu pusu. Paľo a Mišo na pokračovaní štafety nemali chuť.

Viacerí chlapci cvičili tak, že mali pod trenkami pančucháče. Inokedy by si to Paľo aj Peter užili, ale dnes im to bolo celkom jedno.

Po telocviku sa podarilo Paľovi trochu upokojiť. To, čo predviedol Peter, považoval za vrchol. Ako ho pobozkal v šatni pred všetkými chalanmi, ako zverejnil ich tajomstvo – dúhové pančucháče. Obliekol si ich a prezentoval na nich verejne otvor, ktorým vnikal on do Petrovej dierky. Z mlčiaceho, urazeného a podvedeného sa zmenil na agresívneho predátora. Paľo to považoval za vrchol, čoho bol Peter schopný. Mýlil sa.