• black
Stylklasika
Datum publikace3. 3. 2023
Počet zobrazení735×
Hodnocení4.02
Počet komentářů12

Na brehu mora stál celkom nahý Peter. Z vĺn vychádzal nahý Paľo. Peter mu podal ruku, objali sa pobozkali a utekali k slnku. Bežali dlho, možno to bol únavný beh, ale oni vládali. Keď slnko zapadlo za obzor, zvalili sa do teplého piesku a začali sa milovať.

 

Paľo sa zobudil, cítil, že Peter je stále v ňom. Bol to príjemný a slastný pocit. Preto mal asi ten krásny sen. Peter bol nalepený na jeho chrbte. Spali v objatí. Paľo začal rytmicky zatínať svoj zvierač. Rukou nahmatal Petrove guľky a začal ich jemne masírovať. Cítil, ako sa Petrov kohút začína plniť krvou. Pravidelné Petrovo dýchanie sa na chvíľu zastavilo, aby sa nanovo rozbehlo v kratších, ale plytších nádychoch. Peter sa budil. Jeho voľne položené ruky zovreli Paľa.

“Palino, ty si diabol, to sa ti ako podarilo?” Peter bol prekvapený, že je v ňom.

“Diabol si ty, celý čas si bol vo mne, tak vítaj a rob, čo sa patrí!” začal Paľo prirážať.

Peter si otočil Paľovu hlavu a začal ho túžobne bozkávať. Hladkal ho po tvári. Bolo to všetko divoké a pritom nežné. Peter sa pretočil na chrbát, pritom rukami pevne držal Paľov zadok. Chvíľu sedel Paľo na ňom otočený chrbtom, bolo to intenzívne, ale nevidel mu do tváre. Zosadol z Petra a nasadol naňho naopak. Chvíľu sedel na ňom vzpriamene, dotláčal sa až na samý koreň jeho kohúta. Peter mu začal honiť rukou jeho šarkana. Paľo sa sklonil k Petrovi a zaplavil ho bozkami. Užívali si každý okamih krásneho splynutia. Petrovo telo sa naplo, Paľo zintenzívnil zovretia svojej dierky, ktorá chcela z hosťa vyžmýkať všetko do poslednej kvapky. Ako náhle sa Peter vyprázdnil, Paľo z neho vystúpil a rozkrokom sa priblížil k Petrovej tvári. Peter ho náruživo vzal do úst. O chvíľu hltavo pregĺgal Paľov výstrek. Unavení chalani sa zvalili vedľa seba. Oblizovali sa jazykmi.

“Ako sa ti páčilo milovať sa celkom nahý?” opýtal sa ho dôverne Peter.

“Zas niečo nové, ale v pančucháčoch si to užívam viac,” pošepol mu Paľo.

“Ja tiež, Hláska, ale s tebou je to krásne vždy,” bozkával ho po lícach a pehavom nose.

“Čo budeme robiť?” opýtal sa Peter.

“To, čo chceš ty, Petrus, na čo máš chuť?”

“Pôjdeme do klubu? Nie, povedz, na čo máš chuť ty, tak krásne si ma zobudil svojou úžasnou riťuľkou.”

“Čo tak divadlo?” navrhol Paľo. V tom zazvonil Petrovi mobil. Zdvihol to.

“Ahoj Erik!” pozdravil ho. Chvíľu ho počúval.

“Dobre, opýtam sa ho,” pritakal.

“Už na budúci týždeň? Aj Lukáša? A ty s Mišom? Takže tiež. Ste teraz spolu? Aha rozumiem. Koľko, dve? Zavolám alebo napíšem. Maj sa zatiaľ. Odovzdám,” položil mobil.

“Volal Erik, vraj včera hral v Bratislave Smaragd v jednom klube pre našincov. Hovorili o našom programe v superlatívoch. Či by sme s nimi nechceli vystúpiť, ponúkajú nám dva litre.”

“To by sme hrali za peniaze?” ostal prekvapený Paľo.

“No a čo? Teda dva litre pre každého. Vraj majú prachatých sponzorov,” pokračoval Peter.

“A čo Mišo?” pýtal sa Paľo, lebo aj jeho spomínal.

“No aj oni dvaja by vystupovali a aj Luki s Edom,” dodal Peter.

“Myslím, že či je teraz s Mišom?” upresnil Paľo.

“Nie je v Bratislave, vraj Mišo je nejaký divný,” reprodukoval Erikove slová.

“Mne sa zdá, že divný je skôr Erik,” oponoval Paľo.

“Tak kam pôjdeme? Lebo ak chceme divadlo, je najvyšší čas,” pozrel na svoje zlaté Rolexky.

“Si s nimi fakt frajer, jasne divadlo, keď moja láska chce ísť do divadla, ideme tam, aj keď dnes sme tam už boli,” vzdychol Peter.

“Miláčik, boli sme tam ako umelci a teraz budeme diváci, zavolajme aj Miša, keď je sám,” navrhol Paľo. Povedal Petrovi, ako videl v Bratislave Erika s Edom. A jeho reakcia, keď sa dozvedel, že Ondro po Silvestri utiekol z domu a išiel za Edom, bola viac ako divná.

***

Mišo ich čakal už pred divadlom.

“Čo hrajú?” zvedavo sa opýtal Mišo.

“Nevieme,” povedal Peter.

“Vy neviete, na čo ste kúpili lístky?” čudoval sa.

“My sme lístky nekupovali,” usmial sa Paľo.

“Ako sa chcete dostať dnu?” nechápal Mišo.

“Dverami,” povedal Peter a vstúpil do divadla.

“No jasné, vtipní umelci,” pokrútil Mišo hlavou.

Hrali Fidlikanta na streche, ktorého režíroval Koniarik. Predstavenie si užívali, bola tam krásna hudba aj veľa piesní. Všetkým trom sa predstavenie páčilo. Paľo s Petrom sa zhodli, že je to skvelý súbor. Ale ani tu ich “miláčik” Jurko Bystrický ničím neprekvapil. Cez pauzu ich chcel Mišo pozvať na pohár šampusu. Oni dvaja sa však nevedeli dohodnúť, kto bude šofér. Mišo išiel pre drink, doniesol dva poháre sektu a kolu. Keď zistil, že milenci sa stále nedohodli, opýtal sa, koho nápad bolo divadlo. Paľovi vrazil šampus do ruky so slovami.

“Skvelý nápad!” Petrovi podal kolu.

“Ty si zachovaj triezvu hlavu, aby si s jeho dobrými nápadmi súhlasil.”

Užili si aj druhú polovičku predstavenia.

Po predstavení im Mišo navrhol, aby na chvíľu skočili do klubu. Chalani súhlasili, ale s tým, že tam nebudú dlhšie ako hodinu. V klube bolo plno, však bol piatok. Prisadli si k Šaniho partii, s ktorou strávili spoločného Silvestra. Chalani boli už dobre podgurážení. Mišo robil všetko pre to, aby ich čím skôr dohnal. Paľo si dal dva Gin Fizzy a Peter grepový džús.

“Chalani, dobre sa sedí, ale máme skúšku,” dvíhal sa Peter.

“Ježííííš, nôcka je tak mladučká a Pé and Pá nám ide do Péčka,” ani nemusel Šani veľmi hrať svoje rozčarovanie, že ich chalani opúšťajú.

“Do Póčka, Šaniké,” poopravil ho Peter.

“Pôčko, do prdele, to je čo, môj peknučký?” vyzvedal Šani.

“Póčko je Petrova postieločka, Šani,” poučil ho Paľo.

“Tak si choďte, vy… vy… Svikruhlásky…,” vymyslel im Šani nové meno, ktoré všetci ocenili smiechom a okamžite hľadali variácie na “P”. Mišo sa rozhodol ostať. Potreboval sa odreagovať. Cítil, že s Erikom to nie je celkom v poriadku. Ešte raz sa Svikruhláskam poďakoval, že ho zobrali von.

“Ďakujem, chalani, že ste na mňa mysleli.” A každého pobozkal. Oni mu pusu vrátili so slovami:

“Však si náš, Miško.”

***

Oliver postavil skúšky tak, že do stredy mohli byť v škole celé dni a do divadla išli až od štvrtka. Odchádzali vždy po prvých dvoch hodinách. Každý deň však mali tanečnú prípravku. Lukáš sa veľmi potešil, že budú vystupovať v Bratislave. Keď mu povedali, že si zarobí tisícku, bol šťastný ako blcha v kožuchu.

Vo štvrtok prišli na skúšku a režisér Koniarik skákal od zlosti meter dvadsať.

“Ako mám teraz skúšať, keď nemám hlavného predstaviteľa!“ prskal.

“Réžo, a keby sme to skúšali tak, že Alberta bude robiť Paľo?” navrhol mu Oliver.

“No a Paľovu postavu?” uvažoval.

“Tú by spravil Peter a Petrovu môžem ja alebo máme tu aj tanečníkov.”

“Lukáš je veľmi šikovný aj po hereckej stránke,” navrhol Paľo.

“No dobre, súhlasím,” upokojil sa Koniarik.

“Vážení, ideme prvý výstup, tak poprosím všetkých! Dušan, scéna je tvoja!” Dušan začal vysvetľovať.

“Tak po ôsmom takte vychádzate z bokov, postupne, tak ako sme skúšali. Po tanečníkoch nástup Paľo, Peter a Albert. Teda Peter, Luki a posledný Pali. Hudbu prosím,” z reprákov sa ozvala muzika.

Bol to náznak dobovky, ale s výrazným rytmom, ktorý udávala tvrdá basgitara, synťák a bicie. Po ôsmom takte vyšli tanečníci a začali tancovať, Koniarik sa usmieval. Choreografia sa mu páčila. Ešte spokojnejší bol, keď prišla posledná trojica. Luky bol tanečne perfektný a Peter s Paľom išli veľmi dobre. Koniarik si začal vyťukávať rytmus perom po scenári, aj sa mu začala v rytme pohojdávať hlava. Dušan ich nechal dotancovať celé číslo, potom dal pripomienky. Opýtal sa, či môže ešte raz. Koniarik súhlasil. Zbehli úvod ešte dvakrát. Potom išli scénu, ktorú skúšali minulý týždeň.

“Mládenci, stačí mi to technicky.”

Peter s Paľom však aj do technickej dávali emóciu, potrebovali si ohmatať nové postavy. Cítili sa v nich dobre. Paľo dal presnú a jasnú emóciu, išiel jednoducho naplno. A jeho hlas sa krásne niesol po celom hľadisku. Po prvých replikách sa Koniarik zahniezdil na sedadle, precvičil si pár obratmi hlavy krk. Jasný dôkaz, že je spokojný. Sledoval Paľa. Presne takto si predstavoval hlavnú postavu. Nastúpil Peter, tiež dal plnú emóciu, Paľo ho nabudil, ale hlasovo sa mu nevyrovnal. Aj Lukáš išiel presne. Hlasovo to bolo ešte slabšie ako Peter. Koniarik ich nechal dohrať celú scénu.

“Pali, dobre…,” chvíľu váhal, “…ale, dobre.” To bola najvyššia forma pochvaly, akú herci od Koniarika mohli dostať. Členovia súboru pozreli po sebe. Herec, ktorého volali Acino, inak sa volal Vlado, ukázal Paľovi palec vztýčený hore a uznanlivo kýval hlavou.

“Peter a Luki, dobre, ale…,” a spustil, aby pridali viac do hlasu a môžu dať aj viac emócie.

“Chlapci, myslite na to, aby vás počula aj paní Kudličková v poslednom rade,” použil svoju okrídlenú vetru.

“Áno, pán režisér, tu som!“ ozvala sa šepkárka, ktorá háčkovala čiapku s okuliarmi prekliate nízko na nose.

“Nič, pani Kudličková, štrikujte ďalej,” usmial sa Koniarik.

“Pán režisér, háčkujem,” informovala ho o zásadnej zmene v svojej činnosti.

“Pán režisér, môžem?” opatrne sa pýtal Lukáš.

“Čo máš, chlapec môj?” milo sa ho pýtal réžo.

“Ja nemám osobne problém hovoriť hlasnejšie, dať hlas do priestoru, len teraz mutujem a bojím sa, že by mi preskočil.”

“Lukáš?” polohlasom sa opýtal Koniarik Olivera, ten prikývol.

“Lukinko môj, to by práve bola bomba, keby ti hlas preskočil.” Koniarik vyskočil zo sedadla.

“Stále som rozmýšľal, čo dať do tejto scény, aby som to celé odľahčil, Lukinko zlatý, skús to, aby ti hlas preskočil!” vybehol na scénu. Lukáš sa nadýchol.

“Princ Albert, braáat moôôoj, to nesmiete nikdy dopustiť. Pri pamiatke na nášho otca.” Na slovách brat môj mu krásne hlas preskočil.

“Geniálne, Lukáško!” pobozkal ho Koniarik na čelo.

“Čo piješ, chlaááapec moôôoj? Jaj, ty ešte nemôžeš piť, tak máš u mňa 10 zmrzlín,” povedal mu a napodobil jeho preskočenie hlasu. Všetci sa rozosmiali. Koniarik bol aj úžasný herec, nielen režisér.

“Pán režisér, zmrzlina v decembri asi nie je najlepší nápad, nerobte si starosti. Som rád, že ste vy rád,” usmieval sa Lukáš.

“Chlapec môj, vieš, aká to bude bomba?” ešte raz prešli túto scénu. Koniarik bol spokojný a do konca skúšky naskúšali ešte tri výstupy. Na konci skúšky by nik neveril, že na jej začiatku bol režisér rozzúrený ako sibírsky tiger. Dušan dal Svikruhláskam a Lukášovi voľno, aby sa učili nové texty.

Chalani po skúške poprosili Olivera, či by s nimi neprebehol mikulášsky program. Oliver súhlasil a hodinu po skúške ešte robili na tom. Ďalší deň znova prešli úvod a všetko, čo naskúšali. Koniarik bol spokojný. Cez pauzu všetkých troch chalanov zobral k riaditeľovi. Tam čakali na nich upravené zmluvy. Koniarik vyboxoval, že sa Paľo bude alternovať s Bystrickým, Peter mal tiež naskúšať dve postavy a Lukáš dostal hereckú zmluvu. Po pauze nahodili ešte dva dlhé a ťažké výstupy. Tam už boli problémy s textami, milá pani Kudličková musela z posledného radu prísť do prvého a chlapcom nahadzovať texty. Po skúške ešte raz prebehli mikulášsky program s Oliverom. Už to vyzeralo celkom inak.

Cestou zobrali Miša a Lukáša a išli k Petrovi po kostýmy. O štvrtej vyrazili do Bratislavy. Program sa mal začať o ôsmej. Paľo si prešiel pesničky so Smaragdom. Hudobníci ho chválili, že urobil pokrok. Od siedmej boli všetci účinkujúci na mieste. O pol ôsmej ich chytila nervozita a presunuli sa do zákulisia. Klub bol zatiaľ beznádejne prázdny. Mali strach, či vôbec niekto príde. Počuli však hlasy a ruch z klubu stále hustol. Tesne pred ôsmou sa ozval potlesk. To do klubu prišiel aj sám režisér Jozef Koniarik, známa osobnosť. Osadenstvo ho privítalo búrlivo. Uvedomili si, že to, čo uvidia, asi nebude žiadne céčko alebo béčko, keď sa na to prišiel pozrieť sám maestro Koniarik. Chalani však nevedeli, že prišiel.

Presne o ôsmej začal hrať Smaragd. Paľo sa pripravil. Zahrali úvodnú skladbu a prešli do hitu od Deep Purple – Child in time. Paľo dal tento rockový hit naozaj výborne. Nastúpil potlesk. Vtedy si všimol, že sa naňho usmieva Koniarik a kýva mu. Paľo sa adresne uklonil jemu. Pokladal za nevhodné, aby mu z pódia mával. V klube bolo odhadom päťkrát viac ľudí ako v ich meste.

Začala sa recitácia básní. Oliverove slová padli na úrodnú pôdu, prejav oboch bol vzájomne vyvážený, pritom každý P si zachoval svoj vnútorný charakter a imidž. Zároveň bolo cítiť tú neskutočne krásnu a nežnú chémiu medzi nimi dvoma. Úspech mali aj elfovia a tanečné čísla. Prišla čerešnička na torte, fragmenty z denníka Janka. Príbeh dvojice prítomných dojal.

Na záver vystúpil oneskorený Mikuláš, miestny podnikateľ, ktorý obdarovával prítomných divákov reklamnými balíčkami kozmetiky pre pánov. Na záver si diváci vytlieskali prídavok, dostali ho v podobe Angie, ktorú odspieval Paľo, Mambo No.5, ktoré odtancoval anjel s čertom a aj Paľo s Petrom. K tancu sa pridali sa aj elfovia, ale tí tanec parodovali.

Klaňačka trvala naozaj dlho. Publikum sa dožadovalo stále ďalšieho prídavku. Dočkali sa ho v podaní Paľa. So Smaragdom mali naskúšaný aj July morning od Uriah Heep. Pokiaľ u nich v meste boli ovácie skvelé, bratislavské publikum ich doslova žralo. Išli sa poďakovať Koniarikovi, že sa prišiel na nich pozrieť.

“Mám na vás ťažké srdce, že ste ma osobne nepozvali, ale som rád, že som vás videl. Paľo, ten spev určite využijeme,“ povedal uznanlivo. Každého objal a dal im aj pusu. Petrovi pošepol: “Mali by ste čím skôr vypadnúť, lebo vás tu doslova zožerú. My ideme tiež.”

Poblahoželal im aj Oliver.

“Vidíte, oplatilo sa trochu skúšať.”

“Vďaka ti, Olino, že si sa nám venoval,” povedal Paľo.

Išli sa prezliecť do zákulisia. Povedali Lukimu a Mišovi, že hneď sa vracajú domov, lebo zajtra skúšajú v divadle. Lukino bol smutný a Mišo povedal, že ostáva. Prišiel za nimi usporiadateľ a ešte jeden chlapík. Dostali na ruku sľúbených 2 tisíc, každý. Druhý chlapík sa predstavil ako šéf kastingovej agentúry, dal im navštívenku. Chcel, aby sa niekedy zastavili a nafotil by si ich. Petra napadlo, že v aute majú ešte jednu knižku Mikuláš 1999. Priniesol mu ju. Nadiktovali mu na seba kontaktné údaje. Našťastie klub mal aj zadný vchod, tak si nikto nevšimol ich odchod.

***

V divadle znova skúšali od úvodu. Asi 15 minút po úvode prišiel Bystrický a ospravedlňoval sa, že mu včera bolo zle. Koniarik mu povedal, že pôjdu znova úvod, nech ukáže svoje tanečné schopnosti. Juraj sa ospravedlňoval, že sa ešte na to zdravotne necíti.

“Dobre, Jurajko milý, tak si sadkaj a pozeraj sa, ako si predstavujem postavu princa Alberta. A pre tvoju informáciu bude táto postava alternovaná,” povedal mu to s neuveriteľnou milotou, ale boli to vlastne totálne facky. Jurajovi padla sánka, čakal čokoľvek, ale toto nie.

Do pauzy prebehli, čo mali naskúšané. Po pauze začali skúšať ďalšie výstupy. Juraj chcel ísť na scénu. Koniarik mu povedal, že sa bude pozerať. Najprv to naskúša s chalanmi a on bude skúšať v druhom slede. Väčšej potupy sa Juraj ani nemohol dočkať. Ten deň sa na scénu vôbec nedostal.

Po skúške išli chalani za Oliverom a dávali mu tisícku. Oliver ostal prekvapený, že čo to má byť.

“To ti patrí, Olino, my sme včera dostali za to zaplatené. Venoval si sa nám.” Oliver bol doslova šokovaný z takéhoto gesta. Povedal, že tie dve hodinky to je tak maximálne za dvesto korún. Chalani oponovali, že sa im venoval aj po vystúpení, keď si dali generálku po premiére u Petra. Oliver sa smial, že predsa za to dostal super guláš. Nakoniec si vzal päťstovku. Oliver im povedal, ako budú skúšať. Znova až od štvrtka, ale to bude potrebovať len Paľa. Peter môže ostať v škole. Obaja piatok a sobota.

Celý týždeň im ubehol ako voda. Spávali na striedačku raz u Paľa, potom u Petra. Všetko nasvedčovalo, že sa ich vzťah znova dostal do zabehnutých koľají. Dosiahnuté úspechy v divadle a aj na vystúpení im dávali znova pocit, že všetko odteraz bude už len super. Zas si prestávali uvedomovať, že v živote nie je nič zadarmo. Zabudli, že sláva je poľná tráva a zhorí pri prvej iskre tak, ako vyhorelo vnútro ich vzťahu. Sex je samozrejme dôležitý, ale nie je to to jediné, čo vzťah vytvára.

***

V nedeľu ráno sa “nalodili” do autobusu. Odviezla ich k nemu Silvia. S oboma “synmi” sa rozlúčila bozkom. Druhákom, teda hlavne druháčkam, ktoré si dvojicu všímali, nešlo do hlavy, prečo bozk dostali obaja. Dvojica príťažlivých tretiakov, z ktorých jeden mal byť lyžiarsky inštruktor, vzbudila okamžitý záujem. Chalani si sadli samozrejme spolu. Tešili sa na týždeň, ktorý ich čakal. Svoje vetrovky si prehodili cez seba, aby sa mohli držať za stehná, poprípade nenápadne venovať svojím rozkrokom.

Na chate dostali jednu z mála dvojek, ktoré tam boli. Inak izby boli troj a štvorposteľové. Chalani si už naplánovali, ako by mali fungovať, ich predstava bola dve čísla večer pred spaním, po jednom ráno a poobede pri povinnom oddychu a aj režim VKPCH a VKSVP.

VKPCH – vždy, keď príde chuť

VKSVP – vždy, keď sa vyskytne príležitosť

Prvé VKPCH a zároveň VKSVP nastalo okamžite po príchode. Všetci si mali vybaliť veci a stretnúť sa mali až na obede. To bolo za hodinu a pol. Stihli hneď dve čísla, lebo z cesty autobusom boli nadržaní, ale dokázali sa ovládnuť natoľko, aby si svoje kohúty pod vetrovkami nevyhonili.

Obed bol v rámci normy. Slepačia polievka a Gordon bleu s opekanými zemiakmi. Najlepšie boli práve zemiaky. Po obede pol povinný hodinový oddych a po ňom ich čakal svah a rozdelenie do družstiev. Boli dvaja telocvikári a Peter ako inštruktori a aj mladá zdravotníčka, čerstvá absolventka zdravotnej školy. Atraktívna kočka s plavými dlhými vlasmi a krásne vyvinutým poprsím, ktoré nemala problém vystrkovať na obdiv. Zdravotníčka Zdenka pri predstavovaní okamžite dala Petrovi pusu a evidentne ju tento blonďatý chalanisko zaujal. Paľo išiel na izbu a zaspal.

Peter dostal 3. skupinu – pokročilých. Slabšie skupiny, ktorým sa bolo potrebné viac venovať, si vzali telocvikári. Zdena lyžovala celkom slušne a takmer celý čas bola práve s prvou skupinou. Paľo z jej prítomnosti vôbec nemal radosť, lebo vždy, keď sa dalo, bola pri Petrovi. Na svahu ostali takmer do zotmenia.

Po lyžovačke nastúpil ďalší VKPCH podporený VKSVP. Mali 50-minútovú pauzu, kým sa mali dostaviť do jedálne. Na večeru prišli Paľo s Petrom v odvážnom outfite. Obaja mali námornícke tričká s dlhými rukávmi. Paľo s modrými pruhmi, modré pančucháče a čierne bermudy, Peter s červenými pruhmi, červené pančucháče a texaskové bermudy. Hneď vzbudili pozornosť. Po večeri sa o program postarali telocvikári. Najprv upresnili program. Okrem iného oznámili, že každé družstvo bude robiť večerný program. Potom spustili sériu zábavných spoločenských hier. Na záver vytiahli gitaru a kachón a hrali Elán, Žbirku aj ľudovky. Na záver ešte dali voľnú zábavu pri hudbe. O chvíľu bol parket plný.

Večer na izbe si P&P dopriali už len jedno milovanie a zaspali na spodnej časti poschodovej postele. Ráno nestíhali nič, lebo zaspali. Ledva sa stihli trochu umyť a utekali na raňajky. Nerozumeli tomu, lebo obaja mali nastavené budíky na mobile. Keď sa ich snažili zapnúť, pochopili prečo. Oba boli vybité. Doobedné lyžovanie už bolo organizované. Sústredili sa hore pri vleku s tým, že po prvej voľnej jazde budú trénovať dlhé oblúky. Peter išiel prvý a za ním v stope celé družstvo. Paľo išiel na konci. Po chvíli sa k nim pridala aj Zdena.

Prvé VKSVP sa vyskytlo pred obedom, Paľo už bol takmer v Petrovi, keď sa ozvalo klopanie. Chalani sa tvárili, že nepočujú. Návštevník bol neodbytný. Ozval sa Zdenin hlas, chcela od Petra, aby jej skúsil otvoriť dvere, lebo sa jej zasekol kľúč na izbe.

“Najväčší zmrd je kazimrd!” precedil Paľo pomedzi zuby.

Peter si natiahol nohavice, kohúta sa snažil skryť tak, aby nebolo vidieť, že ho má ako sviecu.

Po obede chceli čo najskôr zmiznúť na izbu, ale Petra zastavili telocvikári. Potrebovali niečo dohodnúť. Keď Peter dorazil na izbu, Paľo po ňom skočil, bleskovo zamkol dvere na izbe a Petra doslova znásilnil. Konečne chrochtali blahom obaja, keď sa dostali na vrchol.

Paľo oznámil Petrovi, že by si mali skúsiť aj dialóg Rómea a Romera, ktorý by dali za ich družstvo do programu. Rozhodli sa, že si text prebehnú na svahu. Peter im dal dve voľné jazdy a s Paľom si hovorili texty. Prikvitla k nim aj Zdena. Keď pochopila, že je to paródia na Shakespeara, zaujímala sa, kto bude Júlia a samozrejme sa veľmi ochotne ponúkla. Peter s družstvom začal trénovať ostrejšie oblúčiky. Išiel prvý, spravil ich asi desať a zastal. Po jednom mali ísť za ním.

“Počúvaj, tá pani pri autobuse, to bol kto?” opýtalo sa jedno dievča Paľa.

“Petrova mamina,” povedal Paľo.

“A prečo dávala pusu aj tebe?” nerozumelo dievča.

“Vieš, no my… my sme rodina,” napadla Paľovi výhovorka.

“Bratranci?”

“Presne, také niečo, prečo?” skúmavo na ňu pozrel.

“Lebo ste taký zohratí. Máš dievča?” priklincovala ho otázkou na telo.

“Nie,” odpovedal jej zaskočený Paľo.

Pred večerom sa im VKSVP skrátila, lebo družstvo sa chcelo dohodnúť na programe. Oznámili im, že majú jednu scénku a utekali na izbu. Začali sa objímať. Paľo sa začal zmocňovať Petra. Ten protestoval, že aj on by chcel ísť do dierky. Paľo bol však dôraznejší a vyčítal mu, že by mal Zdenu viac ignorovať.

“Všimol si tie jej kozy?” rozplýval sa Peter.

“Odkedy máš záujem o kozy?”

“Videl som porno, ako chalan práši babu medzi kozy, to musí byť…”

“Ty pozeráš trápne hetero porno?”

“A čo, je to trestné?” bránil sa Peter.

“Pre gaya je! A už mlč a vzdychaj, trtkám ťa, ak si si nevšimol!” otočil si ho k sebe a prisal sa mu na ústa. Z jednej strany ho dobýjal penis, z druhej jazyk. Ozvalo sa klopanie. Paľo si pritiahol Petra ešte viac k sebe a rukami mu nedovolil pohnúť hlavou.

“Peter, prosím ťa, pomohol by si mi dole zniesť dlahy, po večeri budem robiť prezentáciu prvej pomoci.” Ešte párkrát sa ozvalo klopanie, ale nik jej neodpovedal, tak to nakoniec vzdala.

Pred večerou Paľo išiel za Zdenou a povedal jej, že ak chce robiť Júliu, tak by si to po programe mohla skúsiť a nech je taká milá a nechodí im každú chvíľu vyklopkávať na izbu. Že by ocenil, keby rešpektovala ich súkromie.

Po večeri mal Peter inštruktorskú poradu.

Keď sa vrátil k Paľovi k stolu, povedal mu smutne: “Zdenka odmietla hrať Júliu.”

“Asi jej docvaklo, že sa vtiera ako lubrikant do riti…,” precedil Paľo pomedzi zuby.

“Prosím?” prekvapene naňho pozrel.

“Alebo lubrikant medzi kozy???” čakal na Petrovu reakciu.

“Si pako, ty si jej niečo povedal?”

“Keď si to nespravil ty…,” zaceril sa Paľo.

Po večeri pred programom mala zdravotníčka Zdena urobiť prezentáciu prvej pomoci. Potrebovala figuranta a samozrejme poprosila Petra. To, že mal kraťasy s pančucháčmi, bol absolútne ideálny odev na prezentovanie nasádzania dlahy na zlomenú nohu. Po programe, keď začala voľná zábava, išiel Paľo za Alicou – dievčaťom, ktoré ho spovedalo na svahu. Opýtal sa jej, či by chcela hrať Júliu. Alica rolu prijala a išli na chvíľu na izbu skúšať. Po polhodine to mali nacvičené, povedali si, že si to zajtra ešte raz skúsia. Vrátili sa dole do jedálne, kde sa už tancovalo v plnom prúde.

Pred večierkou poslal Peter Paľa na izbu, on mal ešte poradu s profákmi. Paľo ho čakal v posteli. Zaspal. Keď sa v noci zobudil, spal blonďák vedľa neho. Netušil, kedy sa vrátil. Pobozkal ho, cítil z jeho dychu alkohol. Myslel si, že sa Peter na bozky zobudí, ale nestalo sa. Hodil si na seba mikinu a išiel si zapáliť na balkón. Mal ešte jeden pokus zobudiť Petra, ale nepodarilo sa. Tak si ľahol na hornú posteľ.

Ráno sa zobudil Paľo na to, ako sa k nemu túli Peter. Vyliezol za ním na hornú posteľ, prebúdzal ho bozkami a výčitkou.

“Pavelko, ty si na mňa nečakal!”

“Čakal, to ty si nasával s profákmi.”

“Aj,” prikývol Peter a prepracovával sa k jeho bradavkám. O chvíľu už ústami spracovával jeho kohúta a prstami pripravoval jeho dierku. Peter si vyložil Paľove nohy na ramená a začal doňho vnikať. S tým, že to robili na hornej posteli, začala hrozne vŕzgať. Museli zliezť na spodnú.

***

V jedálni bol osvetlený len priestor pri barovom pulte. Na bar vyšla v bielej nočnej košeli s rozpustenými vlasmi Alica. V ruke držala sviečku. Popod bar prebehol Peter, každý predpokladal, že on bude Rómeo. Mal na sebe zelené pančucháče, bielu dlhú voľnú košeľu previazanú žltým hodvábnym šálom a zelenú čiapku…

“Vraj sem videli chodiť toho krásneho Monteka,” povedal Peter. Na scénu prišiel aj Paľo, ostal stáť na druhej strane.

Júlia začala textovať: “Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri si otca, zbav sa svojho mena a odprisahaj, že si môj, a ja nebudem viac Capuletová,“ dala prvý text Alica.

“Mám iba počúvať, či sa aj ozvať?” nastúpil Paľo.

“Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri si otca, zbav sa svojho mena a odprisahaj, že si môj, a ja nebudem viacej tajiť, že som na chlapcov,” parafrázoval text Júlie Peter. Ozval sa prvý smiech.

“Komu patrí tej karbofrézky hlas, keď počujem ho, po tele mi behá mráz,” prekvapene reagoval Paľo. Ďalší výbuch smiechu.

“To som ja, tvoj tajný ctiteľ Romero, čo prikradol sa sem nocou nesmelo. V tele mám aj príklepovú vŕtačku a podľa potreby ti nastavím správnu otáčku,” vyznával sa Peter. Nasledoval výbuch smiechu. Užívali si to chalani, ale aj ich publikum.

Program 3. družstva zdvihol latku pekne vysoko. Bola to veľká zásluha Svikruhlások. Zrazu sa z nich stali celebrity celého lyžiarskeho. Každý bol k nim omnoho ústretovejší, kamarátskejší. Získali si sympatie druhákov a hlavne druháčok. Keď počas večerného tanca prišlo na slaďák, okamžite sa dievčatá predbiehali, ktorej sa podarí uchmatnúť jedného z pančuškárov. Ich otvorené nosenie tohto možno kontroverzného oblečenia pre chalanov v ich veku malo za následok, že pančucháče sa objavili na nohách aj ďalších chlapcov.

Peter s Paľom sa márne snažili dodržiavať svoj plán dve čísla večer a po jednom ráno a počas poobedňajšieho hodinové oddychu. Museli sa viac spoliehať na VKPCH a VKSVP.

VKPCH – vždy, keď príde chuť

VKSVP – vždy, keď sa vyskytne príležitosť

Pritom vždy hrozilo, že sa ozve klopanie dotieravej Zdeny alebo niekoho z Petrovho družstva. Začal znova nastupovať aj komunikačný stupeň – jeden čihy, druhý hota. Dutina v základe ich vzťahu sa znova začala zväčšovať miesto toho, aby ju vypĺňali pevnejším materiálom. Už ich ani netešilo to, že vymysleli ďalší zábavný program. Napríklad chalani so zaviazanými očami si museli na čas obliecť dámske silonky. Súťaž o najkrajšie dievčenské a chlapčenské nohy v pančucháčoch.

To, že najkrajšie chalanské nohy vyhral Paľo a druhý bol Peter, brali ako samozrejmosť, však oni dvaja sú úžasní, skvelí, svetoví. Áno, obdivovali ich všetci, a pritom oni sa od seba vzďaľovali. Najprv nenápadne. Ale postupne vzdialenosť odcudzenia narastala. Predposlednú noc to bola vzdialenosť poschodových postelí. Peter sa večer zas zabudol s profákmi. Keď prišiel do izby, Paľo už znova spal. Peter sa ani nenamáhal budiť ho. Rovno si ľahol na hornú posteľ. Ráno si nedali ani obligátnu pusu.

K nej sa dostali až poobede, keď sa pokúsili priblížiť sa jeden druhému. Ledva sa dotkli ich jazyky a pocítili, ako im v rozkrokoch navierajú hrče, ozvalo sa klopanie. Boli to telocvikári, chceli sa dohodnúť s Petrom, ako zorganizujú záverečné preteky. Z predohry nebolo nič, lebo Peter išiel stavať slalomovú trať. Chcel, aby mu Paľo išiel pomôcť.

Večer bolo vyhodnotenie pretekov. Krátky program, kde každé družstvo dalo po jednom čísle a nasledovala zábava v štýle disko s posunutou večierkou do polnoci. Začala séria slaďákov. Zdenka si okamžite ulovila Petra. Paľo išiel za Alicou.

“Pali, ak chceš, môžeme sa stretnúť aj po lyžiarskom.”

“Alis, nie som proti, ale chcem ťa upozorniť, že my dvaja môžeme byť len kamoši,” povedal jej Paľo úprimne.

“Veď si vravel, že nemáš dievča,” reagovala prekvapene.

“To aj platí, ty si si nič nevšimla?”

“A čo?”

“Ja som vo vzťahu. Som gay, Alis,” pritisol ju k sebe.

“S Petrom, však,” mala slzy na krajíčku, lebo k Paľovi cítila nesmiernu náklonnosť.

“Pali, poď hore, potrebujem si kopnúť panáka.”

Odišli hore, kde dopili pol fľaše vodky. Paľovi bolo Alice ľúto. Tá kočka mu bola naozaj sympatická. Išli aj na cigaretu. Večer sa blížil k záveru. Paľo s Alicou sa vrátili do jedálne.

Znova prišla séria slaďákov. Boli už vytvorené stabilné páry, ktoré si už určite stihli odskočiť alebo sa na to chystali. Petra stále okupovala Zdenka. Keď netancovali, pili džús, do ktorého ona pod stolom prilievala gin. Petrovi vždy dvojnásobok toho, čo sebe. Profáci sa odobrali na izbu. S tým, že študákov nechajú bez dozoru, ale o polnoci musia ísť všetci na izby. Všetci, ktorí boli v jedálni, sa vlnili na parkete v prekliate tesných plúživých rytmoch.

Ozvala sa gitara a démonický hlas Micka Jaggera. Ozvala sa Angie.

“Prepáč, Alis, to je naša pieseň,” pustil ju Paľo a išiel za Petrom, ktorý držal Zdenu. Bozkávali sa.

“Dovolíš…,” povedal Paľo. Peter ju pustil a chcel začať tancovať so svojím peháčom.

“Vyfič láskavo,” povedala mu pripitá Zdena, objala si Petra a začala ho bozkávať.

“Petrus?” povedal Paľo a v jednom slove bolo všetko.

Paľo chvíľu čakal. Peter stál ako prikovaný. Paľo sa otočil a odchádzal. Zdena znova začala Petra zaplavovať bozkami.

“Prestaň! Pusti ma!” povedal jej Peter chladno. Vykročil za Paľom. Dohnal ho, až keď bol Paľo v dverách.

“Pali, neblázni!” chytil ho za plece. Paľo z otočky uštedril Petrovi ranu päsťou rovno na oko. Peter zletel na zem. Paľo sa otočil a odišiel.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (22 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (22 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (31 hlasů)

Další ze série

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

0 #12 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskymišo64 2023-03-09 00:21
Cituji black:
Cituji GD:
Tak hezky to začalo. Stále jsem čekal, kdy ten namyšlený homofob dostane "pěstí" a vykopnou ho ze hry. V tomhle díle jsem se konečně dočkal aspoň jeho odstavení na druhou kolej. Koniarik se mi páčí. Celé to bylo pěkné až na ten lyžák a obzvláště ten konec. Palko to fakt přehnal. :sad:
No a autor sice píše hezky, mám to rád, ale klasicky utnul děj na špatném místě.

Za ten lyžák môže ježiško, ten im pod stromček nadelil lyžiarsku výstroj. Vieš vraví sa, ak sa na scéne objaví puška musí vystreliť. Nebola tam puška, tak vyletela Paľovi päsť. Ja viem, GD, že tebe by sa viac páčilo, keby tie diely splietala pani Kudličková, že by pekne hladko obratko boli doštrikované do ľudivého okraju. Lenže ak by som to tak urobil, možno by si po takom diely ostal namäkko, tak by sa Ti to páčilo, že by si radšej ďalší diel ani nečítal, v obave, že to už krajšie ani nemôže byť. 8)

Black ja Ti garantujem za seba,že aj keby boli v kuse v pančuškách iba v posteli a chceli bi sa utrtkať k okraju smrti,budem ich čítať ešte aj keď budú mať 60.rokov-ak sa do vtedy naozaj nezahlúšia.Veľká láska má aj všeliaké podoby.
Citovat
+2 #11 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. SvikruhláskyYorjan 2023-03-07 13:24
Ach, ach...😥
Citovat
+4 #10 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskyblack 2023-03-05 05:14
Cituji GD:
Tak hezky to začalo. Stále jsem čekal, kdy ten namyšlený homofob dostane "pěstí" a vykopnou ho ze hry. V tomhle díle jsem se konečně dočkal aspoň jeho odstavení na druhou kolej. Koniarik se mi páčí. Celé to bylo pěkné až na ten lyžák a obzvláště ten konec. Palko to fakt přehnal. :sad:
No a autor sice píše hezky, mám to rád, ale klasicky utnul děj na špatném místě.

Za ten lyžák môže ježiško, ten im pod stromček nadelil lyžiarsku výstroj. Vieš vraví sa, ak sa na scéne objaví puška musí vystreliť. Nebola tam puška, tak vyletela Paľovi päsť. Ja viem, GD, že tebe by sa viac páčilo, keby tie diely splietala pani Kudličková, že by pekne hladko obratko boli doštrikované do ľudivého okraju. Lenže ak by som to tak urobil, možno by si po takom diely ostal namäkko, tak by sa Ti to páčilo, že by si radšej ďalší diel ani nečítal, v obave, že to už krajšie ani nemôže byť. 8)
Citovat
+4 #9 Ach joGD 2023-03-04 23:41
Tak hezky to začalo. Stále jsem čekal, kdy ten namyšlený homofob dostane "pěstí" a vykopnou ho ze hry. V tomhle díle jsem se konečně dočkal aspoň jeho odstavení na druhou kolej. Koniarik se mi páčí. Celé to bylo pěkné až na ten lyžák a obzvláště ten konec. Palko to fakt přehnal. :sad:
No a autor sice píše hezky, mám to rád, ale klasicky utnul děj na špatném místě.
Citovat
+1 #8 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskymišo64 2023-03-04 21:27
Cituji black:
No pekne mi dávaš mishoples. Keď som mal 20, tak ma baby v Juhoške /Chorvátsku/ namaskovali na babu, a aj som zbalila jedného Taliana, ale potom som mu radšej zdrhol. Počkaj, keď najdem tú fotku, tak sa smiechu nezdržíš. 8)

Človek netuší,čo v sebe skrýva,kým niečo neskúsi...keď nič iné,zostanú aspoň pekné spomienky.
Citovat
+2 #7 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskyblack 2023-03-04 20:55
No pekne mi dávaš mishoples. Keď som mal 20, tak ma baby v Juhoške /Chorvátsku/ namaskovali na babu, a aj som zbalila jedného Taliana, ale potom som mu radšej zdrhol. Počkaj, keď najdem tú fotku, tak sa smiechu nezdržíš. 8)
Citovat
+2 #6 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskymišo64 2023-03-04 20:28
Cituji black:
Cituji mishoples:
Kocúriky moje,už ste mi chýbali,tešil som sa na Vás.Prvá scéna príbehu ako na cukrovom obláčiku a to by ste neboli Vy dvaja,aby ste to na konci nedo...li!Vôbec ste nemali na ten lyžiarsky chodiť. Tak nabytý program,že ani VKSVP nevychádza?Miesto toho liečba duše v náručí voňavých dievčatiek? Paľko zasa ,,vybuchol"?Rozmýšľam,či to nemal riešiť menej bolestne.Tak som veľmi zvedavý,ako budú zasa k sebe hľadať cestu.Black dávaš im riadne zabrať.


No jasné, zas je za všetko zodpovedný black. To chceš povedať, že som sa prezliekol za ceckatú Zdenku, alebo zvedavú Alicku? Ja nad nimi bdiem už 33 dielov ako ich strážny anjel. Starám sa, aby mali vždy po ruke tie správne a čisté pančucháče, ešte im ich aj farebne zladím, ak by bolo treba požičiam im aj svoje. Davkujem im testosterón, tak ako sa patrí. Aj sopliačikovi Lukáškovi, aby mutácia hlasu neprebehla príliš rýchlo a to že sa zas správajú ako barani? No čo už. Asi im začnem do čaju pridávať bróm, nech sú pokojní,
ako eunuchovia v háreme. Možu sa po večeroch rozprávať o umení a pani Kudličková ich isto rada naučí štrikovať, hačkovať a vyšívať. 8)

No keby si mal o 40 rokov a kíl menej,aj bi Ťa namaskovali na celkom chutnú ,,hruštičku" :lol: Už ma to napadlo.Zvalíme vinu na tie tri staré bosorky sudičky.Teraz sa dakde za rohom smejú štrbavými zubami.To oni nadelili Petrovi chtíč,že keď popije strčí do hocičoho čo je teplé a chlpaté..a kozaté. A Paľo to rieši s ním automaticky päsťami.Vieš čo,daj mi ich adresy.Napíšem im obom list.Že sú moji teploškovia a prajem si,aby sa povinne 3.dni v kuse milovali a bozkávali,až im z vtákov zostanú šupky a pery budú mať ako kedysi Čičiolina v talianskom parlamente.
Citovat
+2 #5 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskyblack 2023-03-04 17:47
Cituji Melman:
Tisíceré díky, hlavně že jsou oba P zpátky. Se vším krásným, dobrým i zlým, co prožívají.
A príklepová vŕtačka mě totálně rozsekala :lol:

Teším sa, že sa ozval nový fanúšik Otočiek ktorého zaujala dvojica občas pojašených pančuškárov. 8)
Citovat
+8 #4 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. SvikruhláskyMelman 2023-03-04 17:05
Tisíceré díky, hlavně že jsou oba P zpátky. Se vším krásným, dobrým i zlým, co prožívají.
A príklepová vŕtačka mě totálně rozsekala :lol:
Citovat
+7 #3 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. SvikruhláskyEradia 2023-03-04 10:58
Ach jo, kluci jedni. V tomhle Paľa chápu, že se neudržel. Já si spíš říkám, jestli by jejich vztah nebyl klidnější, kdyby šli s pravdou ven. Všechny tyhle pokušitelky by se snad klidily z cesty a oni by měli pokoj. Ale tak jednoduché to být nemůže.
Citovat
+4 #2 Odp.: Otoč sa k slnku – 33. Svikruhláskyblack 2023-03-04 06:25
Cituji mishoples:
Kocúriky moje,už ste mi chýbali,tešil som sa na Vás.Prvá scéna príbehu ako na cukrovom obláčiku a to by ste neboli Vy dvaja,aby ste to na konci nedo...li!Vôbec ste nemali na ten lyžiarsky chodiť. Tak nabytý program,že ani VKSVP nevychádza?Miesto toho liečba duše v náručí voňavých dievčatiek? Paľko zasa ,,vybuchol"?Rozmýšľam,či to nemal riešiť menej bolestne.Tak som veľmi zvedavý,ako budú zasa k sebe hľadať cestu.Black dávaš im riadne zabrať.


No jasné, zas je za všetko zodpovedný black. To chceš povedať, že som sa prezliekol za ceckatú Zdenku, alebo zvedavú Alicku? Ja nad nimi bdiem už 33 dielov ako ich strážny anjel. Starám sa, aby mali vždy po ruke tie správne a čisté pančucháče, ešte im ich aj farebne zladím, ak by bolo treba požičiam im aj svoje. Davkujem im testosterón, tak ako sa patrí. Aj sopliačikovi Lukáškovi, aby mutácia hlasu neprebehla príliš rýchlo a to že sa zas správajú ako barani? No čo už. Asi im začnem do čaju pridávať bróm, nech sú pokojní,
ako eunuchovia v háreme. Možu sa po večeroch rozprávať o umení a pani Kudličková ich isto rada naučí štrikovať, hačkovať a vyšívať. 8)
Citovat
+4 #1 Otoč..33.Svikruhláskymišo64 2023-03-04 02:14
Kocúriky moje,už ste mi chýbali,tešil som sa na Vás.Prvá scéna príbehu ako na cukrovom obláčiku a to by ste neboli Vy dvaja,aby ste to na konci nedo...li!Vôbec ste nemali na ten lyžiarsky chodiť. Tak nabytý program,že ani VKSVP nevychádza?Miesto toho liečba duše v náručí voňavých dievčatiek? Paľko zasa ,,vybuchol"?Rozmýšľam,či to nemal riešiť menej bolestne.Tak som veľmi zvedavý,ako budú zasa k sebe hľadať cestu.Black dávaš im riadne zabrať.
Citovat