• black
Stylklasika
Datum publikace7. 10. 2022
Počet zobrazení882×
Hodnocení4.67
Počet komentářů4

Peter v bielych pančucháčoch a bielom tričku stál pred Paľom sediacim na posteli a vešal mu na krk remienok s medailónom. Paľo bol tak isto oblečený ako on.

“Ale ja som lev,” trochu protestoval Paľo.

“To je dobré, odteraz budeš lev s rakom na krku,” pobozkal ho Peter. Podal mu druhý remienok, kde bol medailón s levom.

“A teraz mi ty daj svoje znamenie,” Paľo mu zapol remienok na krku. Teraz pochopil Petrov zámer. 

“Vieš, ak by som mal na krku raka, to je tradičné, tak trochu klišé,” vysvetľoval mu Peter.

“Ale ty máš na krku mňa a ja teba,” usmial sa Paľo a pobozkal svojho raka. Rak si ho pritiahol svojimi klepetami a lev si ho uchopil labami, z ktorých sa vysunuli pazúry. Rakovi to neublížilo, lebo ho chránil pancier hlbokého citu k tejto nepredvídateľnej šelme.

“Levík môj, ale aj tak si pekný hajzlík!” precedil pomedzi zuby Peter.

“Ja? A prečo?” nechápal Paľo túto zmenu.

“Nechal si ma čakať celý dlhý mesiac, kým si sa uráčil vyhrabať na svet!” vyčítal mu.

“Dobre, beriem, som hajzlík, ale ty si ma nechal čakať 18 rokov, 2 mesiace a ešte aj celý týždeň, kým si si ma všimol!” obvinil ho Paľo.

“Lebo som ťa nevidel v pančuškách!” argumentoval Peter.

“Ja som ich mal, vlastne nemal…, ale je ti odpustené!”

Nezabudli ani na to, že sa treba pripraviť do školy. Aj ich tešil úspech, za ktorý zožali pochvalu. Naučení a vymilovaní sa pustili do úpravy starých džíns s dierami. Niektoré bolo treba obšiť, zostrihnúť visiace vlákna, spraviť ďalšiu dieru. Keď mali nohavice hotové, vyskúšali ich, z dier bolo krásne vidieť pančušky na nohách. Obliekli si potom obleky. Peter dostal ešte jeden nápad. Dal dole sako, vyzliekol košeľu aj tričko. Peter poslal mame správu, že do reštiky prídu sami. Stretnú sa až tam a presunuli sa k Paľovi.

Keď Paľo s Petrom prišli do reštaurácie, mama a Petrov otec tam už sedeli. Mama sa rozplývala nad tým, ako im to svedčí. Celkom zmäkla, keď dostala od Paľa trinásť ruží.

“A to prečo, za čo?” bola hotová z kvetov. Trinástka v ľuďoch od 13. októbra 1307 vyvoláva symbol nešťastia. Vtedy francúzsky kráľ Filip IV. uväznil, mučil a dal popraviť tisícky templárskych rytierov. Okrem všetkých obvinení to bolo aj páchanie sodomie. Pre Petrovu a Paľovu mamu to bol šťastný deň. Práve trinásteho sa im konečne podarilo porodiť zdravé dieťa.

“To je od nás oboch, ale Peťo trval na tom, že vám ich mám dať ja.”

Mama vybozkávala Paľa a potom aj svojho syna. Znova si ich odfotila.

Otec sa akože trochu urazil, že nezhodnotila aj jeho nové sako. Mama mu ho pochválila.

“Drahý, ty vyzeráš úžasne ako vždy,” povedala a pobozkala ho. To platilo na pána primára. Robilo mu to veľmi dobre. Aj doma, aj v práci. Často si sestričky alebo mladé lekárky všimli na ňom novú vec a mohli vzdychať, ako úžasne vyzerá. A úspešný pán primár im na to takmer denne dával dôvod. V reštaurácii mali divinové hody. Mama si vybrala daniela s brusnicovou omáčkou, pán primár diviaka so šípkovou omáčkou a chlapci sa rozhodli pre medvedí steak s grilovanou zeleninou. Ako aperitív si dali malinovicu. Jedlo bolo výborné.

“Počul som, že Váš otec je tiež poľovník,” prehodil pán primár.

“Pán Svikruha, pokojne mi tykajte,” s úsmevom mu navrhol Paľo. Oslovenie “Pán Svikruha” bolo pre pána primára, ako keby naňho zavolal – “Hej ty!”

“Ostaňme zatiaľ pri vykaní, keď bude príležitosť, vzájomne si určite potykáme,” uzavrel tému pán Svikruha.

“Áno, je poľovník,” prisvedčil Paľo.

“Tak ho budem musieť pozvať k nám do revíru,” povedal primár, určite je dobre mať zaviazaného majora polície. Paľo mal výnimočný pocit, bral to ako prijatie do rodiny Svikruhovcov.

“Mládenci, nejdem chodiť okolo horúcej kaše, akceptujem akože váš vzťah za podmienky, že si Peter udrží prospech, aký sa mu podarilo teraz dosiahnuť!” navrhol chlapcom obchod, Paľo vnútorne súhlasil, ale Peter nie.

“A keď si prospech zhorším, tak nám zakážeš stretávať sa?” dosť ostro vyslovil Peter otázku. 

“Povedzme, aj to je možné riešenie,” bral synovo riešenie ako bernú mincu.

“Keby neboli tie smiešne jednotky, tak by ste Paľa sem nepozvali?” narastal v Petrovi odpor.

“Asi nie!” odpálil mu smeč otec.

“Stano, prosím ťa, nežeň to na ostrie!” poprosila primára mama, ktorej prestalo chutiť. Prestalo chutiť všetkým, hoci jedlo bolo znamenité.

“Otec, nauč sa konečne prijať a akceptovať, aký som! Tie jednotky som určite nezískal pre teba, ak pre niekoho, tak pre Palina, možno mamu a pre seba,” šplechol mu do tváre, že je preňho na konci záujmu.

“Povedal som, akceptuj ty mňa a ja budem teba! To je férový obchod!” trval na svojom primár.

“Pre teba je obchod všetko, ale ja s láskou neobchodujem. Nie je na predaj!” povedal Peter. Utrel si ústa do obrúska a postavil sa. “Ďakujeme za pozvanie, bolo to výborné!” cynicky sa poďakoval Peter.

“Peťo, ešte je objednaný dezert,” snažila sa ho usadiť mama.

“Dezert sme dostali, tak horkú čokoládu prekorenenú chili som ešte nemal,” zhodnotil otcove podmienky.

“Sami sme prišli, sami odídeme! Pekný večer!” otočil sa a odchádzal. Paľo sa cítil viac ako trápne. Tiež nedokázal stráviť primárovu pálivú a netaktnú predčasnú bodku za večerou.

“Mrzí ma, že to dopadlo takto,” snažil sa o zmierlivý tón Paľo.

“Má čo!” odsekol mu primár, ktorý nebol ochotný prijať, že práve on by niečo prepískol.

“Stano, z teba sa stáva neznášanlivý hulvát!” postavila sa manželka, zobrala si kvety a nechala ho pri stole samého.

“To ma tu necháš samého?” prekvapene reagoval primár. Manželka ho len prepichla neznášanlivým pohľadom. “Na večeru si pozývala ty…,” pripomenul jej, že ako pozývajúca má isté povinnosti.

“Tak to môžeš aspoň zaplatiť, keď si všetkých odohnal od stola! Pán primár! Správaš sa ako posledný kočiš,” mama vyšla pred reštauráciu v nádeji, že ešte zbadá chlapcov. Tí už boli preč.

“Mohol to byť fajn večer, keby to nedojebal ten kokot na celej čiare,” neopúšťala Petra zlosť. Stáli vo svojom lesíku neďaleko plota.

“Petrus, je to predsa tvoj otec!” snažil sa ho upokojiť.

“Bohužiaľ!” skonštatoval fakt, ktorý nezmení.

“Pohrajkáme sa ešte u Pufinka v jeho pelechu?” pokúsil sa ho rozptýliť Paľo. Objal si ho a začal ho bozkávať.

“Mufko, prepáč. Puf je tak nasratý, že by len prskal, škrečal a škriabal pazúrmi,” prijal hru Peter. Paľo prosebne zamraučal a ruku vsunul do Petrových nohavíc, cez biele pančušky cítil, že Pufov chvostík je, ako keby práve vyšiel v októbri z horského jazera.

“Fakt, Palino, láska, teraz by to bolo so mnou o ničom. Potrebujem byť sám,” prosebne sa mu ospravedlňoval Peter. 

“Tak dobrú noc, Petrus,” pobozkal ho na rozlúčku. Peter vyrazil k bránke. V nej sa otočil.

“Ak bude mať Mufko problémy s chvostíkom, nech sa pohrá s ním sám,” povolil Paľovi, že si môže urobiť dobre sám.

“Bez Pufka je to o ničom. A nezabudni, zajtra je piatok, teploško!” pripomenul mu Paľo.

“Dobre, teploško, čakaj ma, po siedmej som u teba,” dopovedal Peter a kráčal k domu.

Paľo ležal v posteli v bielych pančuškách. Cítil vzrušenie a naozaj sa začal uspokojovať sám. V ušiach sa mu ozvali husle, snažili sa hrať ich hudobný motív, ale samým to akosi nešlo. Naviac boli rozladené a slák šmýkal po strunách chaoticky tak ako Paľove myšlienky. Tie skákali hore dole po udalostiach dnešného dňa. Uvedomil si, že samého ho to už vôbec nebaví ani nevzrušuje. Bál sa, že nedokáže zaspať, ale s myšlienkami na svojho blonďatého pančuškára zaspal rýchlo.

Z tmy vystúpila do kuželu svetla na javisko postava. Vyzerala ako nahá, ale nebola. Mala na sebe biele pančucháče a biele tričko. Prišla k nej druhá postava, ktorá bola identicky oblečená. Postavy sa pobozkali. Postava, ktorá prišla, si zboku pred prvú kľakla na jedno koleno. Z profilu bolo vidieť, ako tá stojaca pripla kľačiacej na krk remienok s medailónom. Na horizonte javiska sa v ľavej časti rozžiarilo znamenie raka. Postavy sa vymenili, pokľakla prvá a druhá stojaca jej pripla tiež remienok. V ľavej časti sa rozžiarila hlava leva. Postavy – Peter a Paľo sa objali a pobozkali. Z hľadiska sa ozval potlesk. Postavy sa otočili k divákom a poklonili sa. Z reproduktorov sa ozvali cvrčky, ich hlas silnel.

Paľo sa prebral zo spánku. Stlačil mobil, aby vypol zvonenie. Začal veľmi skoro využívať ďalšiu funkciu nového pomocníka.

Paľo sa z kuchyne v červených pančucháčoch a čiernom roláku vrátil do izby. Pozrel na hodinky. Peter tu už zvykol byť. V tom na mobile cinkla správa. Zobral mobil a otvoril správu.

prepac H-Laska zaspal v skole videme sa PUF

Paľo si prešiel rukou po prednom šve na červených rebrovaných pančucháčoch. On aj jeho chvostík ostali smutný. Obliekol si staro-nové roztrhané texasky, cez ktoré presvitali červené pančušky. Dal si na rolák hrubú červeno čiernu kockovanú košeľu, ktorú mal len tak rozopnutú voľne nad nohavicami ako mikinu na zips. Obliekol si ešte bundu, obul sa a vyrazil do školy.

Už bol v šatni vyzlečený a prezutý, keď konečne dorazil Peter. Aj on mal na sebe roztrhané texasky, spod ktorých sa usmievali červené pančušky. Mal aj čierny rolák a na ňom červený sveter na zips s čiernym pásom cez hruď. Zavesil na vešiak v šatni igelitovú tašku a bundu. Tak rád by ho Paľo objal, ale prezúvali sa tu ešte spolužiaci. Len nenápadne chytil Petra za ruku a pošepol mu.

“Teploško, super správa, celý víkend voľný byt, naši odišli na hroby.” Oči mu žiarili očakávaním víkendu plného milovania, láskania a bozkov.

“Zlá správa, starkú, maminu mamu, odviezli do nemocnice, odchádzame dnes na východ, teploško,” smutne pozeral do Paľových sivých očí. Koža okolo nosa sa mu napla a pehy sa pohli, akoby chceli prosiť, žiadať, žobroniť. Koža sa opäť uvoľnila. Peter mal pocit, ako keby pretiahol predkožku na Paľovom chrumkavom kohútikovi a poodhalil jeho krásny jemne slaný žaluď s príchuťou zrelej marhule a jazykom sa dotkol dierky.

“Vážne?” súcitne sa opýtal Paľo.

“Možno je to naposledy, čo ju uvidím, a mám ju veľmi rád,” mal slzy na krajíčku Peter.

O šesť hodín boli slzy aj na krajíčku sivých očí. Peter mu oznámil, že odchádza preč rovno spred školy. Chvíľu smutne stáli pred školou.

“Tu máš kostým upíra, chcem, aby si tam išiel,” podal mu igelitku. Keď sa objavila audina, Paľo vzdychol.

“Petrus, milujem ťa.” Peter zdvihol dlaň na pozdrav. Paľo mu svojou dlaňou zovrel ruku. Peter mal dojem, že mu poláme prsty. Paľovi sa začali po lícach kotúľať slzy.

“Choď už, lebo sa neudržím a prisajem sa na teba aj tu pred školou!” posielal ho Paľo preč. Peter nasadol do auta, ktoré razantne vyrazilo preč. Paľo si utieral slzy.

“Pali, ty plačeš?” oslovila ho Monika, ktorá práve vyšla zo školy. Paľo jej povedal, čo má Peter so starou mamou. Jemu zomrela starká pred pol rokom, tak ho to celé dojalo.

“Si veľmi citlivý,” povedala Monika a chytila ho za ruku. Okolo išla triedna, usmiala sa na dvojicu. Bola spokojná, že zbližovanie si nechávajú mimo priestoru školy.

“Ideme spolu domov?” spýtala sa Monika. Paľo prikývol. Prikývol by v tomto momente aj na to, ak by sa ho opýtala, či ho môže pokrájať na kúsky a uvariť ho s kyslou kapustou. Monika, ako zvykla, spustila lavínu svojich slov. Hovorila niečo o tom, ako ho Peter vo všetkom kopíruje, aj tie jeho červené pančucháče pod texaskami. Nevie byť originálny a aj celý jeho úspech v škole je len a len jeho zásluha. Spomenula si, že ten konkurz v divadle má byť trinásteho, v piatok. Je to síce nešťastný deň, ale verí, že jemu prinesie šťastie. Dostali sa až pred panelák, v ktorom býva Monika.

“Poď k nám, naši išli na hroby,” pozvala ho. A keďže Paľo bol práve nakrájaný a varil sa s kyslou kapustou, poslušne išiel. Len čo sa dvere na byte zavreli, Monika sa mu prisala na pery a začala ho vášnivo bozkávať. Hlavná iniciatíva vychádzala z nej. Začala v chodbe zo seba zhadzovať veci, keď sa dostali do obývačky, bola len v silonkách, pod ktorými mala nohavičky a v podprsenke. Paľo mal na sebe ešte stále rolák, nohavice spustené po kolená a červené pančušky.

Monika ho konečne pustila a začala si sťahovať silonky.

“Na čo čakáš?” Paľo si dal dole rolák aj tielko, dal si dole aj nohavice a len v červených pančuškách sa blížil k Monike.

“A pančuchy, to chceš robiť cez ne?” začala mu ich sťahovať dole Monika, párkrát mu stlačila penis, zdal sa jej celkom použiteľný, stiahla si nohavičky.

“Prosím ťa, odopneš mi to?” poprosil Moniku, aby mu odopla kožený remienok s rakom.

“Ty si rak?” opýtala sa Monika len tak mimochodom.

“Dá sa to aj tak povedať,” vyhýbavo odvetil Paľo. Nebude predsa súložiť s dievčaťom s Petrom na krku. Medailónik vložil do nohavíc. Monika mala pekné telo. Bežnému chalanovi by pri tom pohľade stál ako stožiar. Paľo bol zatiaľ mierne vzrušený. Cítil sa veľmi nesvoj, takto celkom nahý pred dievčaťom. Nebol to pocit hanby, ale bezmocnosti. Nemal už na sebe pančucháče, ktoré mu dodávali pocit istoty a bezpečia, a tak krásne sa v nich milovalo spolu s Petrom. Aj keď ho nemal na krku, bol pri ňom stále. Cinkla mu smska, ale na to teraz nebol čas.

Monika si ľahla na rohový gauč a stiahla so sebou nahého Paľa. Roztiahla nohy, aby mal Paľo dobrý prístup. Ešte neboli vôbec spotení, ale priamy dotyk kože na kožu pôsobil na Paľa lepivo, nepríjemne. Cítil sa ako mucha, ktorá pristala na mucholapku. Trochu sa podvihol, aby sa rukou dostal k Monikinej dierke. Monika ho vášnivo bozkávala po tvári, Paľo bozky vlažne opätoval. Desať dní strávených s Petrom spôsobilo, že išiel automaticky k známej dierke. Najprv krúživými pohybmi začal masírovať zvierač. Monika mu uchopila ruku a posunula ruku viac dopredu.

Už to nebol ten strohý, ale na milovanie stvorený jednoduchý otvor, ale čosi, čo mu podľa hmatu vnímal ako bezzubé ústa stareny a nie tú, pre 96% chlapcov, mýtickú škatuľku. Niektorý jej dávali meno veverica, šuška, pošvička, ďafinka, fifinka, pučka, pička, pičulienka, piča, pičisko, araňa, jaskynka, proste miesto pre rozkoš. Jednoducho teta vagína nebola v žiadnom prípade pre Paľa láska na prvý pohľad. Vedel z biológie, že okolo sú pysky, čo mu zas evokovalo papuľu kravy. Predstava úst stareny bola v jeho pocite najpresnejšia. Našťastie, neboli tam už zuby, tak sa nemusel obávať, že by jeho pýcha dopadla ako pred týždňom jeho riťka.

Keďže ho už Monika pred tým nakrájala na kúsky a uvarila s kyslou kapustou, starenina papuľa jeho klobásku prijala. Ako boli jej gamby na dotyk zvlhnuté. Paľo si myslel, že starena si ako predkrm rozpražila kus slaniny na panvici a zhltla ho aj spolu s vypraženou masťou. Na vniknutie nemusel Paľo vyvinúť ani nejakú mimoriadnu šikovnosť a ani tlak. Klobáska vbehla dnu.

Začal robiť pohyby, aby sa uspokojil on, a dúfal, že aj Monika. Papuľa stareny začala vydávať ločkavo mľaskavé zvuky. Klobáska jej určite mimoriadne chutila.

“Ty divoch!” reagovala natešená Monika, ako ju začal prášiť. Divocha by si videla, keby som ti ho strčil do tej druhej dierky, a keby som sa mohol dotýkať a masírovať hoci aj malého kokôtika. V tom ho napadol vtip o ruskom vojakovi Ivanovi. Učili ho hádzať granát. Povedali mu, že má odtrhnúť poistku, napočítať do desať a granát hodiť. Ivan chytil granát do jednej ruky, druhou vytrhol poistku. Na ľavej ruke odrátal od 1 do 5. Chcel pokračovať, ale v pravej držal granát. Dal ho medzi nohy. Odrátal od 6 do 10. Ivan zrejme explóziu prežil. Vojenskí lekári ho zachránili a miesto roztrhaného penisu a vajec mu urobili čudo, aké má Monika medzi nohami. Z týchto úvah ho vyrušili výrazné Monikine vzdychy. Keby sa Paľo započúval hlbšie, počul by minimalistickú verziu husľovo flautového motívu. Menej skúsený znalec hudby by to považoval za ladenie nástrojov, hľadanie, či skôr ladenie tónov a absurdných stupníc.

Monika sa zrejme naozaj blížila k vrcholu. Paľo pridal na dôraznosti a snažil sa prenikať čo najhlbšie. Pocítil, ako starena párkrát zovrela svoje ústa, jeho kohútikovi to nerobilo nič mimoriadne. Monika sa rozplývala blahom. Aby urobil dojem, že aj on je na vrchole, napol sa ako luk a v hraných kŕčoch päťkrát tvrdo do Moniky prirazil. Akože uspokojený po chvíli vytiahol zo stareniných úst svoj stále tvrdý penis. Zvalil sa vedľa nej. Monika mu položila hlavu na hruď.

“Bol si dobrý, robil si to už veľakrát?” chválila jeho výkon.

“Ani nie,” dal trochu zavádzajúcu odpoveď.

“Koľko si už mal dievčat?” vyzvedala ďalej.

“Takto, ani jedno,” priznal sa úprimne Paľo.

“Chceš povedať, že ty si panic?” prekvapene reagovala Monika.

“Pred chvíľou som ešte bol,” skonštatoval Paľo. Práve stratil poslednú obavu o svojej orientácii a to ho napĺňalo šťastím. Monika ho začala hladkať po jeho jemne ochlpených bradavkách.

“Prosím, Mony, nie, tam som veľmi šteklivý,” skutočný dôvod bol, že tie bradavky a aj chĺpky patrili Petrovi a nie jej. Monika mu dala pusu.

“Prinesiem niečo na pitie,” Monika vstala, zobrala zo zeme Paľovu košeľu a odišla do kuchyne. Keď sa vrátila Paľo, mal na sebe znova pančušky aj biele tielko. Podala mu pohár.

“Ty už nechceš?” pýtala sa ho.

“Však som sa nenapil,” divil sa Paľo otázke.

“Nemyslím vermút, ale dať si ešte jedno kolečko,” myslela Monika na sex.

“Jaj, áno, prečo nie, len mi ostala akosi zima,” priťukli si, Monika si decentne upila, Paľo tiež. Sladká lepivá tekutina mu zachutila a kopol ju do seba na ex. Potreboval to.

“Donesiem ti ešte?” reagovala Monika pri pohľade na prázdny pohár. Paľo prikývol, Monika neodišla s pohárom, ale priniesla rovno fľašu, ktorá bola zrejme v chladničke, lebo o chvíľu sa orosila. Naliala Paľovi ďalší. Už nie tak decentne ako predtým, ale takmer po okraj pohára. Paľo jej bol za to vďačný. Potreboval narkózu na túto skúsenosť. Druhý pohár vermútu vypil už menej dychtivo. Monika mu naliala tretí.

Paľo opojený alkoholom, majúc pevnú pôdu pod nohami, majúc pančušky na nohách, sa vrhol na Moniku. Najprv ju vybozkával, potom sa rozhodol preskúmať jazykom aj očami ústa stareny. To sa Monike páčilo, potom si ju otočil chrbtom a znovu sa jej začal dobíjať miesto do vagíny do riťky. Monika mu ho správne nasmerovala rukou. Začal ju prášiť odzadu, ruky mal na jej prsiach. Nehnala ho vášeň, ale nadšenie výskumníka, ktorý síce objavil egyptskú hrobku, ale je prázdna. Vykrádači však nevzali krčah so staroegyptským pivom a tajnú drogu faraónov. Tak sa archeológ aspoň sfetoval a opil. V Paľových ušiach znela Tuba a bicie z Bregovičových “Hulahopiek” poprípade “Kalašnikova”. Do toho si papuľa stareny slastne mľaskala.

Monike sa to tiež páčilo, aký bol Paľo divoký, a že dostal nápad na zmenu polohy. Po chvíli si Moniku vysadil na koníka, a ako sa tak na ňom natriasala a prsia jej lietali hore dole ako splašené kozľatá, pripadalo mu to celé veľmi komicky.

Potom zavrel oči celkom a predstavoval si, že mu na penise poskakuje Petrus v červených pančuškách. Pocítil, že ústa stareny sa začali zvierať. Monika dosiahla druhý raz vrchol a Paľo vypustil milióny svojich potomkov na púť za vajíčkom. Bolo mu celkom jedno, že nedávali pozor. Monika asi dobre vedela prečo.

Po “vydarenom” sexe, kedy obaja účastníci dosiahli vrchol, sa vydýchali. Monika zliezla z Paľa. On dopil vermút. Monika mu chcela ešte naliať, ale Paľo už odmietol. Ospravedlnil sa, že musí ísť domov, lebo s rodičmi vraj idú na hroby. Monika ostala sklamaná, predpokladala, že by mohol ostať aj na noc. Paľo ľutoval, že sa hneď nevyhovoril, že je preč až do piatku. Monika trvala na tom, že zajtra musí prísť. Paľo prisľúbil, že sa pokúsi.

Keď vyšiel na ulicu, zapálil si cigaretu. Okamžite vybral mobil. Prečítal si správu od Petra: “Muf, chod tam, prosim, mozno tam dostanes odpoved na otazky, kto si. Si moja h-LASKA.” Prišla mu aj pozývacia správa, ktorá fungovala ako vstupenka. Paľo mu zavolal. V telefóne sa ozvalo “Účastník je momentálne nedostupný, zavolajte neskôr prosím!”. Paľo sa rozhodol napísať správu: “Hewreka rom gaz! Teploslo!” Na to, že to bola jeho celkom prvá esemeska, to celkom ušlo. Najradšej by od radosti kričal na celú ulicu: “Viem, kto som! Petrus je môj chlapec! Milujem ho ako koňa a on mňa tiež!” Vložil mobil do vrecka. Zahodil cigaretu do smetného koša. Plný šťastného poznania kráčal domov. Konečne mu zazvonil mobil. Srdce mu poskočilo od radosti. Zdvihol to.

“Ahoj, tak ako tráviš samotu, užívaš si to?”

Nebol to Peter.

“Mami, akú ste mali cestu?” snažil sa hrať radosť, že mu zavolala.

“Na to, že boli plné cesty, dobrú. A ty čo robíš?” vyzvedala.

“Akurát idem z domov,” povedal Paľo.

“Tak neskoro?” prekvapene reagovala mama.

“Rovno zo školy som si dovolil ísť na, ako to ty voláš, rande,” priznal Paľo.

“Ani do telefónu neprezradíš, ako sa volá?” drankala mama informácie.

“Monika,” povedal Paľo.

“Ale ešte niekam pôjdete, či…,” zdalo sa jej zas príliš skoro, aby stretnutie s dievčaťom ukončil pred piatou. 

“Jaj, ty ideš s Petrom na ten Halloweensky večierok,” spomenula si mama.

“Mami bohužiaľ, Peter odcestoval,” smutne oznámil Paľo.

“Tak tam zober tú Moniku,” navrhla mu mama.

“Mami, to má byť čisto pánska jazda,” upozornil ju Paľo.

“No ak to má byť len o alkohole, nič sa nestane, ak tam nepôjdeš,” zrazu sa jej prestala páčiť tá akcia.

“Neboj sa, mami, od nudy tu nezomriem!” upokojoval ju.

“Dobre, tak zajtra si zavoláme,” navrhla mama.

“Čo ma zrazu tak kontroluješ?” hneval sa Paľo.

“Tak nezavolám, ak ti je zaťažko porozprávať sa s matkou,” zahrala urazenú.

“Prepáč, mami, tak som to nemyslel. Ľúbim ťa a pozdrav aj ocina,” ospravedlnil sa a ukončil rozhovor.

Kráčal ďalej, prechádzal okolo domu, kde zvykol chodiť chlapec vysýpať smeti občas len v pančucháčoch. Tentoraz nemal šťastie. Zastal, porozhliadol sa okolo seba. Sadol si na múrik, kde minule sedel pančucháčový smetiar aj s kamarátom. Znova vytočil Petra, ale stále bol nedostupný.

Otvorili sa dvere na dome, von vyšiel očakavaný smetiarik, tentoraz len v pančucháčoch a teplákovej bunde. Namieril si to rovno k Paľovi.

“Ahoj!” pozdravil ho.

“Ahoj!” tváril sa Paľo, ako keby ho nečakal a jeho príchodom nebol nejak nadšený. Opak bol pravdou. Chalan mu bol viac ako sympatický, aj keď bol od neho minimálne o tri roky mladší.

“Chcel by som sa s tebou porozprávať,” začal chlapec.

“Tak spusti, som samé ucho,” povedal Paľo.

“Poď hore, som sám doma,” pozýval ho chlapec na návštevu. Paľo sa potešil, v tom si uvedomil, že ak by išiel hore, asi by to len pri rozhovore neostalo. Bol mu veľmi sympatický, čímsi ho priťahoval. Byť neverný Petrovi pár hodín po jeho odchode hneď s dvoma ľuďmi? Prvá nevera bola vlastne “štúdijnou” záležitosťou a druhá s maloletým by bola poriadny prešľap.

“Nie nejdem, nemám toľko času,” vyhovoril sa Paľo.

“Tvoj kamoš mi minule povedal koňoš-homoš,” začal opatrne chlapec.

“No a čo má byť?” nechápal Paľo.

“To je tak veľmi vidieť na mne, že sa mi páčia chalani?” Paľovi padla sánka. Čakal od neho čokoľvek, ale toto nie. Paľo mu začal vysvetľovať, že to bolo len zo žartu. Peter hľadal slovo, ktoré by sa mu rýmovalo s koňošom. Lukáš, tak sa volal chlapec, sa predstavil Paľovi a znova ho volal k ním hore. Vraj mu je zima. Paľo ho poslal, nech sa ide obliecť. Že naňho počká. Poprosil ho, nech mu donesie do plastovej fľašky vodu. Po vermúte ho začalo značne sušiť. Lukáš sa vrátil, mal na sebe svoje krátke tepláky do pol lýtok a teplú bundu.

Paľo bol prekvapený, že už v takomto veku Lukášovi bola jasná jeho orientácia. Lukáš s chlapcom zatiaľ žiadnu skúsenosť nemal. Zato s dievčatami mal určite väčšie skúsenosti ako Paľo.

Už sa zvečerievalo, keď Paľo prišiel domov. Vďaka Lukášovi sa mu podarilo zabudnúť na Moniku. Otvoril chladničku a zohrial si, čo mu mama prichystala. Otvoril školský batoh a vybral kostým, ktorý pripravil Peter. Všetky veci intenzívne voňali jeho Pufkom.

Znova sa mu pokúsil zavolať na mobil. Stále nedostupný. Vyzliekol sa do pančucháčov a navečeral sa. Pozrel na smsku a znova si prečítal, čo mu Peter napísal. “Muf, chod tam prosim, mozno tam dostanes odpoved na otazky, kto si. Si moja h-LASKA

Paľo sa išiel osprchovať. Podarilo sa mu zmyť pachy “starej ženy”, ktorá ho zvierala ústami. Natiahol si na ostro lesklé biele lycrové pančucháče, potom si dal saténovú bielu košeľu. Na pančušky si natiahol tesné čierne nohavice po kolená. Pozrel do zrkadla, vyzeral dobre. Zo sáčku vybral ešte čierny plášť. Prehodil si ho. Bol spokojný, ako vyzerá. Plášť aj košeľu vyzliekol a začal si pripravovať masku. Začal si na tvár natierať svetlú bielu šminku.

Keby sme nevedeli, že Paľo si skúšal kostým upíra, asi ťažko by sme ho spoznali. Vlasy mal nagélované, nahladko sčesané, stredom hlavy mal cestičku. Ofinu sčesanú do bokov presne v polovici. Pleť tváre bola chorobne svetlá. Tmavšie líca mali sivý odtieň. Po roztopašných pehách nebolo ani stopy. Ústa boli natreté fialovo-červeným rúžom. Zuby stenšené čiernym lakom. Vytváralo to dojem riedkych špicatých zubov, iba očné zuby ostali bez zásahu, tak to vytváralo dojem, že sú ozrutné. Na očiach mal okrúhle lenonky so zrkadlovými sklami. Do očí mu nebolo vidieť. Upír zaklopal klopadlom na dvere. Otvorilo sa okienko. Ukázal mobil s pozývacou smskou.

“Vitaj, poď ďalej!” otvoril mu chalan v maske zombíka. Naklonil sa k nemu v snahe dať mu pusu. Paľo vydal príšerné zaskučanie. Zombíka až trhlo, celkom zabudol, čo chcel pôvodne urobiť.

“Pozor, šuhajko, hryziem!” precedil rázne pomedzi zuby. Aj keď zombík by bolesť nemal pocítiť, pusy sa už nedomáhal.

“Ty si…,” chcel si ho zaradiť.

“Gróf Vlad, RH negatív,” predstavil sa Paľo zachrčaným hlasom. Rozhodol sa, že bude každému vykať, a tým sa určite odlíši, lebo všetci si tam tykali. Spomínal mu to aj Peter, že všetci si v tejto komunite tykajú a pusa je súčasťou pozdravu. Dnu už bolo zo dvadsať mladíkov a mužov, zväčša v halloweenskych kostýmoch. Niektorí boli pri bare, voľne postávali v skupinkách alebo sedeli pri stolíkoch a popíjali. Hrala príjemne basová muzika.

Paľo si všimol ďalšieho usporiadateľa v kostýme halloweenskeho tekvicového škriatka. Mal na sebe čierne hrubšie silonky, oranžové kraťasy, čierne tričko, oranžovú vestu a špicatú oranžovú čiapku. Paľo si to namieril rovno k nemu.

“Milý Svetlonos, prezradíte mi, prosím, program dnešnej slávnosti?” dotkol sa škriatkovho pleca, a keď sa otočil, dal mu pusu. Škriatok si ju zaslúžil, lebo mal pančušky.

“Tak pekne mi dnes ešte nik nepovedal, tak klasicky ako po iné roky. Predpokladaný začiatok so zombie drinkom je okolo 9. Tanec netvorov o 10. A rozšírila sa možnosť stať sa slúžkou, okrem prvého odkvecnutého, aj za najnudnejšiu masku alebo posledný príchod do polnoci.”

“Rola slúžky, to znie lákavo, prezraď bližšie, Svetlonos,” povedal Paľo.

“Na 69 bude ten, ktorý získa rolu slúžky, pripútaný na posteľ. Je k dispozícii poslúžiť riťkou každému, kto dostane chuť,” uchechtol sa škriatok.

“Vďaka, Svetlonos milý, ďakuje ti gróf Vlad RH pozitív,” za informáciu mu dal pusu na líce.

Vtom Paľo počul, ako zombík pri dverách vítal ďalšieho hosťa.

“Ahoj Kamil, ty aj žiješ, ako v hlavnom meste?” Paľo sa otočil, zbadal chalana, ktorý by sedel popisu Petra o jeho prvej láske. Kamil, ktorý robil inštruktora na lyžiarskom a Peter sa doňho zamiloval. Kamil ho potom odhodil ako špinavú handru. Kamil bol oblečený bežne, mal len škrabošku v tvare netopiera. Paľo išiel k baru a objednal 2x krvavú Mary. Do jednej objednal trojitú vodku. Nebolo by od veci Kamila opiť. Pomyslel si Paľo. Kamil vošiel do priestoru baru. Oproti nemu vykročil upír s dvoma pohármi červenej tekutiny.

“Dovoľte, aby som sa predstavil, som gróf Vlad RH negatív, nie ste vy ten skvelý lyžiar Kamil?” oslovil ho Paľo chrapľavým priduseným hlasom.

“Poznáme sa?” prekvapene pozeral na Paľa a skúmal, kto z miestnych gayov bude za maskou upíra.

“Kto by vás nepoznal, Kamil, básni o vás celá Transylvánia,” zložil mu kompliment Paľo a podával mu drink.

“Na zoznámenie!” Kamil si zobral pohár. Priťukli si a napili sa.

“Drahý Kamil, ja okrem krvi milujem chuť semena. Akú máte krvnú skupinu?” pošepol mu Paľo.

“0, RH pozitív,” začal sa Kamilovi upír páčiť.

“Táto krvná skupina má semeno skvelej chuti, je mandľová,” pobozkal Kamila na krk a naznačil, že ho chce sať. Kamila nebolo treba 2x nahovárať, keď prejavil záujem tento nadržaný upír. Vyzeralo, že to s penisom vie. Paľo mu naznačil, aby drink vypil, a objednal ďalší. Upír s Kamilom vyšli nesúc si drinky po schodoch do jedinej izby na poschodí, hoci mala číslo 69. Keď vošli dnu, Paľo ho chytil za penis a nahol sa k jeho krku. V tom sa odtiahol.

“Kamil, cítim z vás ženu, nechcete sa pred odberom semena osprchovať?” Kamil nebol proti. Naozaj bol v ten deň už s dievčaťom. Volal Paľa, nech mu ide namydliť chrbát. Paľo ho upozornil, že jeho druh vodu bytostne neznáša. Kamil odišiel do kúpeľne. Paľo z vrecka vybral svoje policajné putá. Putá boli aj na rohoch postele s koženými prackami, dve na ruky a dve na nohy. Na komode bol uložený kostým slúžky.

Nahý Kamil vyšiel zo sprchy. Zovreli ho dve pevné ruky. Vykrútili mu pravačku za chrbát, zacvaklo klepeto a v zápätí v putách za chrbtom bola aj ľavá ruka. Upír ho hodil na posteľ, k ústam mu priložil krvavú Mary a prinútil ho vypiť ju celú. Keď Kamil dopil, vložil mu do úst kolík a uviazal ho na temene. Na oči dal čiernu škrabošku na spanie. Začal mu naťahovať sieťované pančuchy. Vytiahol mu ich až na vyšportované stehná. Obliekol mu bielo čiernu zásteru s volánikmi. Na hlavu nasadil čepiec. Všimol si, že na komode ostal ešte jeden predmet. Bola to klietka na penis so zámkou. Otvoril klietku, mal čo robiť, aby tam narval Kamilov penis, a zámok zamkol. Kľúč si dal do vrecka. Kamil nevedel, či je to hra upíra, alebo o čo ide, tak sa bránil sporadicky. Paľo ho ešte pripútal na putá z rohov postele. Kamil ležal na bruchu s obnaženým zadkom. Paľo ho poriadne pleskol po riti a v duchu si povedal – “To máš za Petra!” Odišiel do kúpeľne a poriadne si umyl ruky. Klamal, voda mu ako upírovi nespôsobovala žiaden problém.

Prišiel k baru a chcel zaplatiť. Barman mu povedal, že dnes je príspevok za drinky dobrovoľný. Paľo do kasičky vložil stovku. Stálo mu to za to. Prišiel k diskdžokejovi v kostýme Spidermana. Poprosil ho o mikrofón.

“Priatelia, prijmite darček od grófa Vlada RH negatív, vaša chyžná je už pripravená pre vás na posteli. Prezradím vám, že má nadržanú a chrumkavú dierku.”

Priestorom sa ozval potlesk, výskanie a ovácie. Paľo pošepol niečo diskdžokejovi a o chvíľu sa priestorom niesol Bregovičov Kalašnikov. To vytiahlo zopár párov na parket. Paľo prišiel k zombíkovi pri dverách a niečo mu pošepol. Zombík sa usmial a odišiel k baru.

Paľo stlačil kľučku dverí a vyšiel na ulicu. Zastal nad kanálom a hodil doňho kľúčik z klietky.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (24 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (23 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (33 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+2 #4 ten konecGD 2022-10-08 11:22
se mi líbil i když je docela krutý. Otázkou je zda to není opravdu přehnané. Zbytek je takový "strašidelný", docela se o náš páreček bojím. Dobře napsané, ale ty náznaky vyvolávají obavy.
Zaujal mne též popis ženského orgánu, kapánek silnější kalibr, na mne. Stejně jako Misho jsem zvědavý na reakci Petruse.
Citovat
+1 #3 Murphyho zákonyblack 2022-10-08 10:57
platia, zázračne a dokonale, dokonca aj v našej komunite. Ak sa môže niečo pokaziť, tak sa to pokazí. To poznáme azdra všetci. Rozšírená verzia hovorí, ak sa súčasne može pokaziť viac veci, tak sa určite pokazia. Počkajme si či to bude aj pre našho Petra a Paľa. Možno bude k ním osud milostivý, ale možno...
Citovat
+3 #2 Otoč sa k slnku 13.mishoples 2022-10-08 02:09
No príbeh sa pekne komplikuje.Paľa mi je ľúto,že z mladíckej neskúsenosti ¸+ alkohol...si ,,neustrážil" svoj úlet s Monikou,jaj to bude asi veľký problém, hoci pochopil sám seba...a tuším,že asi milá Monika mala ,,skúsenosť" už aj s Petrom...moja domnienka. A Palino že sa pomstil Kamilovi za Petra?..čakám na reakciu Petra,až sa mu Pali pochváli ,no obávam sa že nadšený nebude...aj kvôli Monike..ale verím, že všetko v mene lásky prekonajú.
Citovat
+1 #1 Prosbablack 2022-10-07 21:18
8)
Citovat