Otoč sa k slnku – 11. Puf a Muf

Paľo s Petrom prechádzali okolo parfumérie u Alexandra Veľkého, kde Šani Rozkošný práve telefonoval. Ako zbadal dvojicu, hovor ukončil a so širokým úsmevom ich oslovil.

“Kam ste sa vybrali kocúriky? Prezraďte, kde sú chrumkavé myšky alebo si idete niekam naháňať svoje chvostíky?” lietali hore dole pestované Šaniho ruky dnes s fialovým lakom na nechty. Tou prehnanou gestikuláciou vytváral vlastne akési malé bábkové divadlo.

“Len tak…,” začal Paľo.

“… prejsť sa po meste,” dokončil vetu Peter.

“Kocúriky, poďte dnu, niečo úžasné vám ukážem,” volal ich Šani do predajne. Chlapci vošli dnu. Šani dvere okamžite zamkol a pretočil ceduľu s nápisom “Preberám tovar.” Kľúče nechal v zámke. Hneď vedľa bola ceduľa “Príjmeme chlapcov brigádnikov.”

“Prečo zamykáš?” okamžite reagoval Paľo.

“Ideme dozadu, chaloši, tak vy dvaja ste sa dali dohromady? Bože to je sladké, dvaja Peťkovia. Ale svedčí vám to spolu,” rozplýval sa Šani.

“Peter som len ja, on je Paľo,” opravil ho Peter.

“Palinko, prepáč, Peťka poznám, ten tu brigádoval. Peťko a Paľko, to je ešte lepšie ako dvaja Peťkovia, to je skoro ako Danka a Janka,” bol z toho hotový Šani.

Vošli do zadnej časti predajne, čo bola skôr kancelária, či prijímacia miestnosť s obrovskou koženou sedačkou, mahagónovým sekretárom a takým istým písacím stolom. Osvetlenie bolo veľmi príjemné, tlmené. Hneď ako vošli, ozvala sa príjemná, priam barová hudba. Aparatúra sa spúšťala pravdepodobne na senzor. 

“Sadkajte si kocúriky, hneď sa vám predvediem,” zašiel Šani za španielsku stenu, na ktorej bol Freddie Mercury. Spoza steny vyleteli najprv topánky, potom sa vystrčila ruka s nohavicami a nakoniec vyšiel Šani vo fialových pančuškách. Boli to bezšvové silonky, ktoré mali v nohavicovej časti čipku, pod ktorou sa rysovali tangáče.

“No čo poviete, nemám úžasné pančušky?” začal pózovať Šani. Otočil sa dookola, tangáče vzadu mali len šnúrku, a keďže pančušky nemali švy, celú jeho prdelku zahaľovali len priesvitné silonky. Na zadku boli na nich kvietky.

“Sú úžasné a celkom som z toho unesenučký, ako vie aj takéto nič zohriať pred tým odporným chladiskom, čo je už ráno a večer,“ potiahol silonku vpredu, aby videli, že je to len pavučinka.

“Vidím, kocúriky, že ste celkom onemeli, keď nič nevravkáte, tak šup, šup aj vy gaťuľky, nech sa predvediete Šanimu, čo nosia také sladké kocúriky, ako vy dvaja,” tlieskal od nadšenia, že teraz on uvidí dvojicu v pančuškách. Peter si zhodil tašku z chrbta, aj bundu a začal si rozopínať nohavice.

“No poď, urobme mu radosť!” posmeľoval Paľa, aby sa aj on predviedol.

“Petrus?” spýtavo naňho pozeral Paľo, či to naozaj myslí vážne.

“Bože, tento Palino sa ale nechá prosiť, ako taký dilino.” Peter už bol v pančucháčoch, keď začal pomáhať Paľovi s vyzliekaním.

“Vy ste fakt sladulinkí, ako taký Puf a Muf od pána Kubala, poznáte tie kreslenky?” tešil sa Šani.

“Kto by ich nepoznal?” smial sa Peter. Paľo nereagoval.

“Tuto Palinečko rozprávočky ako chlapčiatko asi nepozeral, keď je stále taký vážny,” vzdychal Šani a zalomil rukami.

“Ale pozeral, aj teraz mám rád Pufa a Mufa,” povedal Paľo a s nie veľkým nadšením si sťahoval nohavice.

“Ste rozkošnučké kocúriky, také pančušky aké máte, a hlavne tie také, bledohnedé, horčicové, ja som ich volal kakačkové, som nosil najviac. Bože to bolo dávno. Otočte sa ešte a dajte si pusu.”

Počas toho, ako to hovoril, boli jeho slová prerývané vzdychmi, jojkaním, úchechtami. Nebola to jednoliata veta, ale príval afektu, rozcítenia sa až na pokraj sĺz, vzrušenia a nadšenia a smiechu. Peter s veľkou ochotou robil to, o čo ich Šani žiadal. Po otočke si Peter pritiahol Paľa a v objatí ho pobozkal dlhým prisatím sa na pery. Po chvíli Paľo bozk zrušil. Pozrel na hodinky.

“My tie kakačkové, Šani, nosíme najradšej,” prezradil Peter.

“Mali by sme ísť,” pošepol Petrovi. Necítil sa síce až tak trápne ako prvý raz, keď sa predvádzal pred Šanim, ale ani teraz mu to nebolo dvakrát po chuti.

“Kocúriky, a ešte vám ukážem niečo, čo ste ešte nevideli, ale pod podmienkou, že mi to ukážete aj vy,” tajnostkársky im dával ponuku Šani a na konci sa zalizol s podtextom – Také niečo uvidieť, a umrieť!

“To bude stáť za to!” pošepol Peter Paľovi, lebo tušil, o čo ide.

“Ukážete, kocúriky, chvostíky?” chcel ich prísľub.

“Jasne!” súhlasil Peter, Paľo zahundral čosi vo význame súhlasu.

Šani sa ako na povel otočil, stiahol si silonky, teraz sa ukázalo, že 5 kvietkov na pančuškách bolo 5 kvietkov vytetovaných na Šaniho polovičkách. Ako bol otočený, bolo vidieť, že si párkrát ponaťahoval svoj chvost, pomaly sa otočil a jeho penis bol súčasťou vytetovaného medvedíka – detskej hračky. Medvedík svietil dúhovými farbami. Každá končatina bola v inej a z telíčka medvedíka vychádzal medvedíkov aj Šaniho penis. V pomere k Šaniho telu bol primeraný, síce tenší ako mal Paľo a Peter, ale dlhší, a v kontexte s telom medvedíka bol ozrutný. Paľo čakal úlet, ale toto ho celkom odrovnalo.

“Paráda, čo kocúriky, nechcete sa pohrajinkať s medvedíkom?” provokoval ich Šani.

“Šanike, to je pre malé deti,” odmietol teraz už aj Peter.

“Však vy ste len trochu vyrastení škôlkari. No nič, tak ukážte vaše chvostíky, šup, šup.”

Obaja chalani si stiahli pančucháče aj slipy. Paľo si myslel pôvodne, že to neurobí, ale pohľad na macka s obrým kokotom ho fascinoval.

“Ó Peťulko, akú peknú ofinku si fešáčikovi doprial,” všimol si Šani vyholenie.

“A ten Palinko, akú tam má bože akúúú divočinúúú, to je určite zúrivý orangutaaan,” rozplýval sa nad Paľovým nástrojom.

“Kocúriky, ak mi dovolíte pohrajinkať sa a vycmulinkať vaše chvostíky, máte akýkoľvek parfum za tretinu alebo každý po dva lubrikoše grátis,” vyjednával Šani.

“Zabudni!” vytiahol si Paľo poriadne vysoko pančucháče, akoby chcel svojho šuhaja pred Šaňom dostať do čo najväčšieho bezpečia.

“A chceš vidieť skutočnú divočinu, z ktorej možno odpadneš?” Peter mal zámer ukázať mu stopy po zuboch na Paľovom zadku. Snažil sa Paľa otočiť, on sa mu najprv podvolil, ale keď mu došlo, čo Peter chce, prudko sa mu vytrhol a okamžite si začal naťahovať nohavice. “Ale Pali…,” snažil sa ho zastaviť Peter.

“Petrus, prestaň!” precedil Paľo pomedzi zuby. Paľova ruka bola pripravená na úder. Peter vedel, že to prepískol. Paľo už mal nohavice na sebe, v chôdzi si nazúval topánky, schmatol bundu, tašku a už bol pri dverách. Našťastie kľúče boli v zámke a vybehol na ulicu. Kým sa podarilo Petrovi doobliekať, Paľo mal už pekný náskok.

Paľo práve nastupoval do trolejbusu, keď sa modrookému blonďákovi podarilo vybehnúť z parfumérie Alexandra Veľkého. Peter ho zbadal, ale nemal šancu ho dobehnúť. Po 6 dňoch, po 144 hodinách, po 8 640 minútach, po viac ako polmilióne sekundách, nastal vo vzťahu dvojice poriadny zlom. Nastal moment krízy, ktorý mohol znamenať koniec. Koniec vzťahu prepleteného z pavučiniek náklonnosti sympatii, vzájomnej príťažlivosti, oddanosti a vznikajúcej lásky. Naozaj to, že chcel, aby Paľo ukázal svoj dúhou hrajúci zadok Šaniho vymaľovaným očiam, znamenalo pretrhnutie všetkých prepojení medzi nimi dvoma? Naozaj bola urážka a sklamanie Paľa tak veľké, že nedokáže znova pozrieť oddane a vrúcne do modrých očí pod blonďavými kučerami. Naozaj je ten anjel, ktorý bol oblečený dnes v modrých pančucháčoch len cynickým, hedonistickým diablom, v ktorom chtíč stojí na prvom mieste? Je diablom, ktorý sa chce vystatovať, ako sa mu podarilo ponížiť svoju obeť? Peter mal jediné šťastie, že sa mu nepodarilo Paľa otočiť a stiahnuť mu pančucháče a slipy, odlepiť igelit a odhaliť uhryznutie od pirane. Ak by to spravil, v tom momente by dostal ranu päsťou do tváre.

To, že bol Paľo myšlienkami absolútne mimo realitu, potvrdzoval fakt, že si vôbec nevšimol vedľa seba ďalšieho pančuškára. Chlapec takmer v jeho veku, ktorému z nohavíc vytŕčalo hnedé rebrovarie, si obzeral Paľa. Začal si ho všímať hneď od okamihu, ako na jeho nohách zbadal sivé rebrovanie a harmoniky na kotníkoch. Paľove pančušky potvrdzoval aj lem hore nad nohavicami, ktorý sa dostal nad nohavice a pulóver ho neprekrýval. 

Paľo bol v prvom okamihu rozhodnutý, že ide rovno domov. Cestou trochu vychladol a predýchal, čo sa udialo. Nie, nemal by utekať od problému. Mal by sa mu pozrieť rovno do modrých dúhoviek a vydiskutovať si to s ním. Cítil, že aj keď ho Peter neskutočne nasral a pokúsil sa ho ponížiť, má ho stále rád. Bude si musieť zvyknúť na to, že Peter občas koná nepredvídateľne. Paľo vedel reagovať výbušne a tieto ich dve výrazné vlastnosti ich pováh boli dobrou živnou pôdou pre vznik explózie. Jeden ponúkol trhavinu, do ktorej druhý vsunul rozbušku, a explózia bola na scéne v zlomku sekundy.

Paľo vystúpil o zastávku neskôr. Dostal chuť na cigaretu. Zastal pri novinovom stánku a kúpil si cigarety a zápalky. Trafikantke musel ukázať občiansky preukaz. Zo sídliska prešiel do lesíka oddeľujúceho vilkovú štvrť. Zapálil si cigaretu.

Pred Paľovým domom zastal taxík. Vystúpil z neho Peter. Zaplatil vodičovi a pozeral smerom k zastávke. Práve tam prišiel trolejbus z mesta. Peter vykročil k zastávke, ale Paľo medzi vystupujúcimi nebol. Čert im bol dlžný tohoto nešťastného Šaniho. Keby sa im nepriplietol do cesty, mohol už slastne vzdychať v pevnom Paľovom objatí. Hladkať jeho nohy v pančuškách. Cítiť, ako doňho vniká. Miesto toho teraz musel hasiť požiar, ktorý spôsobil. Však to nemyslel vôbec zlomyseľne. Chcel len, aby sa zasmiali, lebo Paľova ozdoba na zadku hrala presne takými istými farbami ako medvedík s obrovským stožiarom.

Paľo sedel na pníku, z ktorého mal dokonalý výhľad na Petrov balkón. Horiaca cigareta ho upokojovala. Prvotný hnev sa pretvoril na sklamanie a smútok. Veľmi by mu pomohlo, keby sa mu otvorili slzné kanáliky a dokázal odventilovať nahromadenú emóciu v duši, ktorá ho zožierala. Hrýzla doňho 100x intenzívnejšie ako Peter, keď ho z rozkoše surovo a brutálne uhryzol do zadku. Toho zadku, ktorému pár okamihov pred tým tak krásne vyznal lásku. Mal chuť niečo rozkopať. Postavil sa. Pozeral smerom k balkónu, ale nezaznamenal tam žiaden pohyb.

Peter asi 99x stlačil zvonček na Paľovom byte. Počul jeho drnčanie, ale spoza dverí sa neozýval žiadny iný zvuk. Kopol od zlosti do steny tak silno, že pocítil bolesť v prstoch nohy. Chvíľu stál len tak, v hlave mu stále bežalo: Prečo! Prečo! Prečo! Ktoré sa začalo meniť na: Petrus, prestaň! Petrus, prestaň! Petrus, prestaň! Keď to Paľo vyslovil, bol hrozivý, z jeho šedých privretých očí sršali blesky, koža okolo nosa s pehami sa zošuverila. Reč tela vysielala výstražný signál – Stop! Všetko to bolo jasnou predzvesťou možného útoku. Peter stále cítil bolesť na prstoch nohy, ktorou kopol do steny. Vyzul si topánku. Na špičke modrej pančuchy, kde sa hladký úplet spája retiazkovým stehom s rebrovaným úpletom na nárte, bolo vidieť premokať krv.

Presne taký istý krvavý fľak mal aj Paľo na svojej sivej pančuche. Chlapci boli vnútorne prepojený viac, ako si dokázali pripustiť.

“Bože, prečo si to všetko dopustil?!“ obrátil svoj hnev a sklamanie na toho nesprávneho. Spomenul si na slová kňaza Tomáša. Vtedy mu to celé došlo. Čo keď je práve to, čo sa stalo, Božia skúška. Vystavil takto ich vzájomnú lásku rázcestiu, z ktorého sa každý vyberie iným smerom? Teraz si uvedomil, že aj keď pocítil silnú potupu, ale v podstate to bola len hlúposť a malichernosť. V žiadnom prípade by to nestálo za stratu Petra. Jeho Petra. Vlastne ho ani neponížil, len sa o to pokúsil a on ho pri pokuse zastavil. Paľo si vzdychol. Jeho vnútorný hlas kričal: “Petrus, kde si?”

Paľo si obul topánku. Vzal tašku, prehodil ju na plece a lesíkom sa vracal na sídlisko. Hľadel do zeme a krivkajúc pomaly kráčal. Zrazu spozornel. Zdvihol oči. Hľadeli naňho dve modré dúhovky. Tak isto, ako na pár sekúnd zmeravel Peter, aj Paľo ostal stáť ako prikovaný.

“Prepáč!” Naraz obaja vyslovili toto čarovné slovo. To slovo prosby o odpustenie odomklo ich stuhnuté telá a chlapci sa zovreli v silnom objatí. Ich vzájomný dotyk im konečne odblokoval zovreté slzné kanáliky. Slzy mohli vyplaviť všetko to zlé, čo si vzájomne spôsobili. Z pár centimetrovej vzdialenosti si pozreli do očí a cítili, čo jeden pre druhého znamená.

“Petrus, nesprávaj sa už ako kokot, lebo potom sa kokot stáva aj zo mňa,” začal ho Paľo bozkávať. Prvý raz počul Peter z jeho úst taký výraz. Paľo vulgarizmy používal naozaj výnimočne. Dychtivo sa vpíjali jeden do druhého. Krv v ich telách začala vrieť.

“Poď!” Peter vyzval Paľa, aby sa presunuli k nim domov. Prešli utajenou bránkou od lesa a išli k domu. Pred domom stála Audi 6. Z domu vychádzal práve Petrov otec. Peter ich predstavil. Primár Svikruha bol elegantný muž po štyridsiatke. Na prvý pohľad sebavedomý, dobre urastený, bez náznaku rastúceho pupku, čo je u mužov v tomto veku dosť časté. Podanie ruky bolo pevné, Peter zdedil hodne z jeho genetiky. Paľo si však uvedomil, že v jeho pohľade bolo aj čosi povýšenecké, nadradené, v čom ho utvrdzovalo jeho postavenie a zrejme aj jeho schopnosti. Nenašiel tam tú dávku priateľskosti a šibalstva, ktorá bola v Petrusových očiach. To musel získať Peter po mame. Vtedy ešte netušil, že práve tento človek im spôsobí najväčšie prekážky a komplikácie v ich vzťahu. Ale nepredbiehajme, lebo by sme boli ochudobnený o všetko to krásne, ale aj dramatické a bolestivé, čo malo dvojicu pančuškárov postretnúť.

“Otec, dnes som dostal päť jednotiek a najväčšiu zásluhu má na tom Palino,” pochválil sa Peter. Pán primár siahol do peňaženky a vybral dve tisícky.

“To som rád, skočte si niekam na dobrú večeru,” podal ich Peťovi. Dar to bol štedrý, ale nejakú úprimnú, či výraznejšiu radosť na tvári primára by nik nezbadal.  Chlapci vošli do domu. V chodbe sa vyzuli. Paľo mal topánky dole prvý, Peter si ich musel rozviazať. Peter zbadal hnedú zaschnutú krv na sivej špičke Paľových sivých pančucháčov. Peter sa rozosmial.

“Mňa asi picne, to nie je možné!” Paľo nechápal, prečo nastal teraz u Petra skrat smiechu.

“Do čoho si kopol?” opýtal sa ho.

“Do pňa. Myslel som, že som si polámal prsty,” povedal Paľo. Peter si vyzul konečne topánku.

“Do steny u vás v chodbe.” Na Petrovej pančuške bola tiež zaschnutá krv.

“Aj ty máš ventilček zlosti, Puf?” opýtal sa Paľo. Pochopil, že v minútach čakania jeden na druhého reagovali navlas rovnako.

“Aj ja mám ventilček zlosti, Muf.” Peter sa postavil a objal svojho Mufa.

“Puf, poďme si pocmulinkať svoje chvostíky a ja ťa potom tak spravím, že nebudeš vedieť chodiť ani po štyroch,” konečne dokázali znova žartovať. Vybrali sa hore do izby.

“A ja ťa tak pohryziem, že od chvostíka po fúziky budú všade moje zúbky,” kontroval Peter.

“Pufinkovi kúpime psí náhubok, aby nehrýzol,” vyhrážal sa mu Paľo.

“Tak to nebudem môcť obliznúť Mufkovi chvostík.”

“Tak Mufko pôjde za pudlíkom Šanim a ten mu tak vylíže chvostík a k tomu dostane aj parfum,” smial sa Paľo.

“Dostali sme od Šaniho,” a vybral z tašky štyri lubrikanty.

“Keď mi ich dával, povedal – a tu máš lubrikošov pre kamošov a hneď začal výskať, že on je nový Hviezdoslav,” smial sa Peter hoci vtedy mu do smiechu ale vôbec nebolo.

“Inak, Pali, poviem ti, že zažiť fajku od Šaniho, tak to je paráda,” povedal Peter.

“Takže ja som ako milenec celkom na figu?” uvedomil si Paľo, že on vlastne ide na všetko intuitívne, robí to, čo odpozoroval, ako to robí Peter jemu. “V čom je fajka od Šaniho iná?” chcel zistiť Paľo.

“Šani ti ho najprv preklepe prstami, potom ti ho hladká najprv bruškami prstov, potom pridá aj nechty. Nechtom ti prejde aj po žaludi. Potom zľahka hryzká, kým sa dostane k saniu…,” popisoval Šaniho fajčiarsku procedúru. Medzi tým sa chalani vyzliekli do pančucháčov a tričiek, začali si hladkať – dnes chvostíky, keďže boli jeden Puf a druhý Muf. Najprv si chvostíky ponaťahovali rukami, potom ich vzali do úst, ale stále to prerušovali, aby čo najviac oddialili vyvrcholenie. Na záver Paľo vnikol do Petra a tam mu odovzdal svoje teplé semeno. Potom Paľo spravil odber Petrovho semena ústami. Odniesol aj do Petrových úst. Chlapci sa zbavili napätia, ktoré si navzájom vytvorili. Išli sa osprchovať, lebo bolo treba prezliecť si zakrvavené pančušky. Navzájom si obliekli obľúbené kakačkové a pustili sa do učenia. Ozvalo sa zaklopanie na dvere a dnu vstúpila Petrova mama. Niesla na tácke zákusky.

“Nenechajte sa rušiť, chlapci, len som vám priniesla niečo sladké, nech máte energiu na učenie,” položila pred nich lákavo vyzerajúce dva špice, krémeše a veterníky.

“Mami, dnes som dostal…,” chcel sa pochváliť Peter.

“Viem, Peťko, ani si nevieš predstaviť, aká som šťastná, a aj tebe, Paľo, ďakujem, že mu tak ochotne pomáhaš. Môžem ťa za to pobozkať?” Paľo sa postavil a Petrova mama pobozkala takmer o hlavu vyššieho 18-ročného mladíka v bledohnedých pančuškách. Peter mal dojem, ako keby práve prijala jeho mama Paľa k ním do rodiny. To poďakovanie bolo naozaj úprimné. “Ak budete mať chuť, sú ešte nejaké dole v chladničke, ja idem ešte na firemnú prezentáciu.”

“Ďakujem ti, mami,“ Peter sa postavil a pobozkal mamu.

“A za čo? Vďačne, ja ďakujem tebe synček, urobil si mi obrovskú radosť,” ťapla ho po zadku v pančucháčoch a dala pusu na líce.

“Mami, adolescenti sa cítia vrcholne trápne, keď im rodičia robia prejavy lásky, ako keď boli malé deti, pred cudzími ľuďmi,” skopíroval Peter tému “adolescent verzus rodič”, akú použil Paľo pri rozhovore so svojou mamou. Petrova mama bola z toho trochu šokovaná.

“Tak milý môj, prvý si ma pobozkal ty a ja ťa ťapnem po zadku, aj keď budeš ženatý. Mám na to doživotné právo. Naviac, keď máš takú chutnú riťku v tých pančuškách,” tvárila sa akože vážne mama.

“Čo netľapneš po zadku aj Paľa, aj on má riťku v pančuškách,” provokoval Peter.

“Tak to si nemôžem dovoliť,” zrazu sa začervenala Petrova mama.

“Ak máte chuť, pokojne,” smial sa Paľo.

“Tak dobre,” ťapla ho po zadku a chcela mu dať tiež pusu na líce, keď sa skrivila Paľova tvár od bolesti. Jej ruka dopadla presne na miesto, kde ho Peter uhryzol.

“Čo sa stalo?” preľakla sa Petrova mama.

“Paľa uhryzol somár,” s kamennou tvárou povedal Peter.

“Somár a kedy? Prepáč, Paľko,” preľakla sa mama.

“Cez víkend,” odpovedal za Paľa pohotovo Peter.

“Ale cez víkend bol predsa tu,” nesedelo to mame. Aj somár tu bol! – pomyslel si Paľo.

“V sobotu doobeda som bol s otcom na strelnici a tam chovajú osla. Kŕmil som ho trávou, a keď som sa otočil, cvak, uhryzol ma do zadku. Asi chcel viac trávy,”  vynašiel sa pohotovo Paľo.

“Vtipné, však? Chichichi,” silene sa zasmial Peter.

“To vôbec nie je vtipné, však mu mohol ublížiť,” napomenula Petra mama.

“Aj ublížil!” prebodol Paľo Petra pohľadom. Peter vedel, že za toto príde trest. Len čo sa zavreli dvere, trafil Paľo zovretou päsťou vnútornú stranu Petrovho stehna. O tom, že trafil dobre, svedčili slzy, ktoré okamžite vyhŕkli z Petrových očí, a to nebol koniec, druhá rana letela do Petrovho ramena. A sadla tiež absolútne presne. Peter plakal a zatínal zuby.

“Prvá bola za nahovorenie tvojej mami, aby ma ťapla po riti, a druhá za somára!” oznámil mu Paľo.

“Paľo, ty si taký…!” precedil Peter pomedzi zuby.

“No len to povedz, mám v zásobe aj iné údery, Pufko.”

“Ty si taký… môj Mufko, ktorý ma týra, ale aj krásne miluje a ja ho ľúbim ako koňa. Ale už ma nebi, Mufko. Sľubujem, že budem tvoj prítulný poslušný kocúrik, ktorý urobí všetko, čo uvidí v očkách nad tvojim noštekom posiatom tými sexy pehami.”

Chlapci počuli buchnutie dverí a štartovanie auta. Paľo siahol do tašky a vybral putá, pricvakol Petrove ruky o posteľ.

“Mufko si teraz naservíruje krémeš na tvoj pupček,” vyhrnul mu Paľo tričko a položil mu krémeš na pupok.

“Mufinko, na pupček nie, ja sa poštím a poserem od smiechu,” prosíkal Peter.

“To práve Mufko chce. A potom ťa tu takto nechá do rána,” pustil sa Paľo do krémešu na pupku. Oblizoval najprv okolie pupka a Peter sa už začínal chichotať.

“Do čerta, mucha, ideš preč!” začal odháňať fiktívnu muchu.

“Mucha? Však tu nie je žiadna,” divil sa Peter.

“Ale je, Pufko, a sadla mi rovno na krémeš. Ideš, mucha!” dlaňou tresol po fiktívnej muche a krémeš sa rozpľasol po Petrovom bruchu.

“Pufinko, oblíž mi labku, celú som si ju zajebabral pre tú hlúpu muchu. Priložil dlaň s krémom k Petrovým ústam. Peter mu začal olizovať dlaň, Paľo mu strkal prsty po jednom do úst, aby zlízal krém. On mu začal z brucha zlizovať krémeš, na čo sa Peter okamžite rozosmial. Chvíľu sa takto naťahovali. Paľo si utrel ruku do servítky a dojedol krémeš z brucha. Okrem smiechu to spôsobilo, že pod pančuškami začal Pufkovy rásť chvostík. Keď bol krémeš zjedený, poutieral mu Paľo brucho servítkou a stiahol pančušky.

“Teraz si dá Mufko špic,” zobral špic, odhryzol vrch a vaječný likér vylial na chvostík a začal mu likér z chvostíka zlizovať. Keď ho zlízal, čo trvalo dobrú chvíľu, Peťo vzdychal rozkošou.

“Aj Pufko chce do papuľky špic? Dáme mu,“ Paľo sa presunul tak, aby bol nad Petrovou hlavou lonom. Stiahol si pančušky a svoj chvostík mu strčil do úst. Paľo začal robiť teraz orál presne tak, ako si pamätal, čo mu povedal Peter, že aký postup má Šani. A to, že si pamätal dobre, čo mu Peter hovoril a aj správne to robil, potvrdzovalo Petrovo chrochtanie blahom. Iný zvuk sa von dostať nemohol z jeho úst, lebo ich mal plné Mufkovho chvostíka. Keď sa Peter blížil k vyvrcholeniu, Paľo ho prestal cmúľať a vytiahol mu aj svoj chvostík z úst.

“Prečo Mufko neurobil dobre Pufkovi?” plačlivým hlasom kocúrika prosíkal Peter.

“Lebo Mufko ide urobiť ďalšie šibalstvo.”

Paľo zobral lubrikant, ponatieral Petrov penis, stiahol si pančušky a vymazal si dobre dierku. Otočil sa tvárou k Petrovi a pomaly sa mu začal nasúvať na chvost. Na tretí pokus sa to podarilo.

“V pohode?” zisťoval Paľo, aby mu veľmi nenapínal uzdičku. A tak isto ako za pomoci kačacej masti priviedol pohryzenou riťkou Paľovou Petra k vrcholu. On striekal vzápätí po ňom. Paľov výron semena skončil na Petrovej tvári.

“A teraz má Mufko chuť na veterník,” Paľo zobral veterník, odlepil polovičky od seba a pricapol ich Petrovi na tvár. Začal zlizovať krém z veterníka zmiešaný so svojim semenom. Nebol skupáň. Každé druhé sústo vkladal svojimi ústami do Petrových. Keď zjedli aj krémeš, Peter ho začal prosiť:

“Mufinko, odopni mi labky.”

“Pufko, chcel som ťa nechať takto až do rána, ale bol si sladký ako krémešík, šťavnatý ako špic a chrumkavý ako veternik,” odopol Paľo putá. Teraz sa Peter z Pufka zmenil na tigra.

Z vrčaním sa hodil na Paľa.

“A teraz sa chce napapkať tiger Puf. Budeš poslušne ležať, alebo ťa spútam.“

“Rob si s Mufom, čo chceš, ale nesmieš ho nikde uhryznúť!” Peter si naservíroval krémeš na bradavky, kde samozrejme dobre vyťahal zubami chĺpky. Špic si naservíroval tak isto na chvostík, ktorému síce dosť dlho trvalo, kým sa zobudil k životu. Potom sa mu nasadil na tvrdý chvostík najprv tak, že mu bol chrbtom a držal jeho nohy v pančuškách. Potom sa otočil. Petrovi sa nevydaril výstrek na tvár, jeho semeno skončilo na hrudníku, tak prvú časť veterníka konzumoval znova na bradavkách a ďalšie z tváre.

“Petrus, uvoľni mi putá! Cítim sa ako mucholapka,” poprosil ho Paľo. Chlapci museli ísť znova pod sprchu a aj si prezliecť pančucháče. Obaja sa rozhodli pre modré. Paľo pozval Petra na cigaretu a ponúkol ho zo svojich.

Večer, keď Paľo zaspával v posteli, poďakoval sa Bohu za dnešný deň. S Petrom sú spolu už týždeň, 7 dní, 168 hodín, viac ako 10 000 minút a cez 600 000 sekúnd. Za ten čas každý z nich do spoločnej banky ich vzťahu venoval už 50 ml ejakulátu, taký a možno aj väčší objem sĺz, po 5 kvapiek krvi. Spoločný pot a sliny mohli rátať na litre. Vášeň, neha, vzrušenie, sklamanie, smútok aj radosť by sa dali vážiť na kilogramy. Za týždeň stihli zažiť to, čo niektoré páry zažijú za mesiac a niektoré možno aj za rok. A niektoré páry takéto prudké dynamické vzruchy nezažijú vôbec.

Prečo je Peter občas taký nepredvídateľný? Položil si Paľo otázku. Je to asi preto, že nevie, ako to so mnou je. Či som alebo nie som gay. K príčine sa naozaj dostal dosť blízko. Hlavná Petrova neistota pramenila zo strachu, že Paľa stratí. Paľo stihol ešte sľúbiť, že sa bude snažiť, aby on nebol prchký a aby Petrovu lásku dokázal opätovať. Paľo už spal, keď domov prišiel jeho otec. Bol opitý, čo uňho nebývalo zvykom. Pýtal sa na syna, chcel s ním hovoriť a niečo mu dať. Manželka trvala na tom, aby ho teraz nebudil. Dať mu to môže aj ráno.