• black
Stylklasika
Datum publikace19. 8. 2022
Počet zobrazení1139×
Hodnocení4.69
Počet komentářů4

“Prvý bol Kamil, štvrták na lyžiarskom. Skvele lyžoval a robil nám inštruktora v skupine,” začal Peter svoje rozprávanie. Obaja chlapci sedeli na posteli, svoje nohy v červených pančuchách mali pri sebe, Peter si preložil tú svoju na Paľovu. 

“Od začiatku ma dusil, sprvoti mi neskutočne liezol na nervy, poznáš také typy, ktoré niečo dosiahnu a myslia si, že im patrí celý svet,” pokračoval Peter.

“A čo dosiahol ten Kamil?” paľo položil svoju dlaň do Petrovej. Najprv sa len držali, potom si začali prepletať prsty.

“Bol dorasteneckým majstrom Slovenska v obrovskom slalome. Všetky dievčatá boli z neho hotové.”

“A ty tiež?” opýtal sa Paľo.

“Však som ti povedal, že mi liezol na nervy. Až raz som zletel dosť škaredo na svahu. Kamil ku mne dolyžoval, miesto nadávania a posmeškov mi pomohol vstať. Boli sme tam sami dvaja. Vtedy ma na svahu pobozkal,” zasníval sa do spomienky Peter.

“A aký bol jeho vzťah k pančuškám?” vyzvedal Paľo.

“Smial sa mi, vraj vyzerám ako odvážny školáčik, lebo na chate som nosil kraťase a pod nimi samozrejme pančucháče.”

“To si musel byť mrte sexy,” predstavil si ho Paľo.

“A ty si ich nemal na lyžiarskom?”

“Samozrejme, nosil som ich len tak bez ničoho, alebo pod tenkými teplákmi a dokonca som v nich hral aj scénku,” povedal Paľo.

“V ten deň, keď ma pobozkal, sme sa navzájom vyfajčili v lyžiarni,” spomínal ďalej Peter. “Začali sme to robiť, kde sa dalo. Pod sprchou, v lyžiarni. Posledné dva dni jeho spolubývajúci ochorel a musel predčasne odísť, tak som sa presťahoval do jeho izby,” Peter sa dlaňou dotkol Paľovho stehna.

“Tak to musela byť divočina,” usmial sa Paľo.

“To si píš, že bola, pretrtkali sme celé noci. Teda on mňa, mňa len vyhonil alebo vyfajčil. Neskutočne som sa doňho zamiloval,” priznal sa Peter.

“A on?” Paľova dlaň išla za Petrovou na stehno, po ktorom ho hladkal.

“Bol som len jedným z jeho sexuálnych objektov. Čo malo dierku, všetko potrtkal a bolo mu celkom jedno, či je to chalan, alebo baba. Na lyžiarskom mu profáci dali podmienku, že musí dať dievčatám pokoj, nenapadlo im, že jemu je to jedno,” smutne skonštatoval Peter.

“A po lyžiarskom už nebolo nič?”

Ani nevedel, aká odpoveď Petra by ho viac potešila. Keby vzťah s Kamilom už nemal pokračovanie, bol by rád, že to bol len krátky románik, ale zároveň by pociťoval ľútosť voči Petrovi. Ak by to pokračovalo, doprial by mu to, aj keď by pociťoval žiarlivosť, že niekto iný dostával Petrovu lásku.

“Párkrát sa mi ozval, ja som vždy poslušne dobehol, ale keď som sa mu ozval ja, že mám voľný dom, nikdy nemal čas alebo záujem. A od začiatku leta už nebolo nič. Mal sústredenia a od jesene nastúpil v hlavnom meste na telovýchovu. A ty si kedy zistil, že ťa berú chalani v pančucháčoch?”

“Ja som pančušky odmietol nosiť v štvrtej triede,” začal Paľo.

“Ja v piatej,” priznal sa Peter.

“A trvalo ti to koľko, kým si sa k nim vrátil?” bol zvedavý Paľo.

“Asi po mesiaci som ich začal nosiť znova,” priznal Peter.

“Mne to trvalo viac ako dva roky. Odmietol som ich nosiť ako štvrták v septembri a odvahu povedať mame, že ich chcem nosiť znova, som nabral až ako šiestak v novembri. Chvíľu som sa chalanom, ktorí ich nosili, aj posmieval, ale potom som im závidel,” vyrozprával svoju genézu Paľo.

“Keď som chodil na džudo, tak jednu zimu bola porucha kúrenia v telocvični, tak sme cvičili tak, že sme si pod kimonom nechávali aj tričká a pančušky. A raz som zápasil s jedným chalanom o rok odo mňa starším. Obaja sme mali na sebe pančušky. Dosť sme sa na seba tlačili, a ja viac ako na chvaty, som sa sústredil na to, čo má pod kimonom. Na to sa on rozkričal: ‘Ty prasa, tebe stojí! prezradil Paľo príhodu z mladosti. Peter sa k nemu nahol a pobozkal ho.

“Palino, aj mne pri tebe stojí, keď ma znehybňuješ svojimi chvatmi,” priznal sa s dráždivým úsmevom.

“Vtedy som si uvedomil, ako veľmi ma chalani v pančuškách priťahujú. Petrus a tí ďalší dvaja chalani v tvojom živote?” chcel sa dozvedieť viac o Petrových vzťahoch.

“Chalan je len jeden, ten druhý je muž, ale o ňom ti nepoviem. Sám to ešte nemám v sebe dobre pomenované, ale neboj sa, poviem ti o tom raz, ale určite nie teraz.” 

“Jasne, rozumiem, a ten tretí?” nevzdával sa Paľo.

“Ani o ňom by som ti asi nemal hovoriť, lebo nemám na to od neho zvolenie a vlastne ani neviem, ako to medzi nami je,” vysvetľoval vyhýbavo Peter.

“Petrus, to je akože živý vzťah?” narastali v Paľovi obavy z konkurenta.

“Živý, len ti prezradím, že nosí pančucháče,” prezradil mu Peter a začal sa tajomne usmievať.

“Takže sme dvaja, čo s tebou…,” sklamaným hlasom hodnotil svoje nádeje u Petra Paľo.

“Nie, je len jeden, si to ty Pavel môj.” Znova ho pobozkal. Toto vyznanie lásky znova otvorilo kohútiky na Paľových slzných kanálikoch. Bolo to úprimné a pravdivé.

“Pali, neplač, lebo začnem bučať aj ja a dnes by to už bolo druhý raz,” prosil ho Peter.

“Petrus, to sú slzy šťastia, vieš, k nikomu na svete som doteraz necítil to, čo cítim k tebe. Mám radosť a obrovský zmätok vo svojom vnútri,” priznával sa Paľo.

“To budeme mať asi obaja Palino, kým neprídeš na to, kam patríš,” pozeral vážne naňho Peter a aj jemu sa už kotúľali po lícach slzy. Slzy šťastia, ale aj obavy, že toto krásne medzi nimi čochvíľa pominie.

“Či patríš medzi 30% chlapcov, ktorí majú v mladosti homosexuálnu skúsenosť, ale je to len skúsenosť, alebo patríš medzi 4% gejov, alebo ak chceš teploškov,” povedal mu Peter.

“Petrus, ja chcem byť tvoj teploško, tvoj gej, tvoj buzerantík, bukvica, nazvi to, ako chceš, ale chcem byť tvoj a ty môj,” objal si ho Paľo.

“Paľo, to neovplyvníš ani ty, ani ja. Aj keby si nebol, tak to, čo práve my dvaja prežívame, je niečo krásne, súhlasíš? šepkal mu do tváre Peter.

“Súhlasím,” pošepkal Paľo.

***

Na stupeň víťazov na tretie miesto prichádzal Kamil v lyžiarskej kombinéze, mal na sebe číslo 1, ale stavia sa 3. stupeň, v sále sa ozve potlesk. Peter v červených pančucháčoch, čiernych trenírkach a dúhovom tričku mu podal medailu. Peter chcel odísť, ale Kamil si ho majetnícky chytil a dal mu jazýčkovú. Peter sa znechutene vytrhol z jeho objatia. Prichádzala ďalšia postava. Muž, štyridsiatnik, je celý v čiernom, na nohách má čierne pančuchy, čierne bermudy, čiernu košeľu s krátkymi rukávmi, jeho ruky aj hruď pod košeľou, ktorá je rozopnutá po prsia, je výrazne chlpatá. Muž má na očiach čiernu škrabošku. Peter mu dáva striebornú medailu. Muž ho pohladká po tvári, Peter sa mu poddával ako prítulné mača a pobozkal mu ruku. Muž sa k Petrovi nahol a dal mu bozk na ústa. Posledný prichádzal Paľo, na sebe mal červené pančucháče ako Peter a dúhové tričko. Ozve sa potlesk a ovácie. Peter pristúpil k nemu.

“To tričko si musíš dať dole,” pošepne mu, “ešte nemáš právo ho nosiť.” Čakal, kým si Paľo dal dole tričko. Berie mu ho. Rukou ho poťahal za chĺpky na bradavke. Paľo zjojkol bolesťou, teraz to nebolo o vzrušení.

“Kým nevieš, kto si, nemôžem ti dať ani medailu,” pošepne mu, dá mu pusu na líce a odchádza.

“Prečo, počkaj, ja ťa mám naozaj rád!” volá za ním.

“Paľo, čo ti je?” zo sna ho prebrali mamine slová. Jednu ruku mala položenú na Paľových prsiach, to bolo asi to Petrove poťahanie chĺpkov na bradavke.

“Odkedy som doma, len spíš, si chorý?” ustarostene pozerala na syna.

“Áno mami, som chorý láskou. Šialene som zamilovaný do Petrusa. Je to úžasný chalan, má vlnité blonďavé vlasy, modré oči, ktoré sa vedia smiať, ústa, ktoré ma dokážu náruživo bozkávať, dve ruky, ktoré ma hladkajú po celom tele, hlasivky, ktoré až ručia, keď zažíva rozkoš, trochu nevydareného kohúta, ktorému treba podstrihnúť hrebienok, aby vedel vystrieť hlávku, a ten kohútik sedáva na srandovných vajciach, ktoré vôbec nie sú rovnaké. Nádherné nohy, na ktoré si oblieka pančušky. Krásnu riťku na uhryznutie, kde je dierka do ktorej…,” odpovedal mame v duchu.

“Čo sa usmievaš?” opýtala sa mama, ktorá pochopila, že to nebude asi nič vážne.

“Pocítil som únavu, tak som si ľahol a zaspal,” povedal Paľo.

“Čo to máš s perami, ako keby si ich mal opuchnuté a celkom rozpukané,” všimla si mama dôsledok vášnivých bozkov.

“To sa ti asi zdá,” snažil sa zahovoriť.

“A zdá sa mi tiež, že si sa zamiloval,” s úsmevom povedala mama.

“Asi máš pravdu mami,” klopil zrak Paľo. Uvažoval, či jej naozaj už teraz povie o Petrovi, prizná sa, že je teploško. Nie, na to ešte nie je pripravený a vlastne ani nevie, či je naozaj homosexuál, alebo je to len homosexuálne správanie. A čo ak sa mama rozkričí, alebo ešte horšie, začne plakať, že ona sa nedožije vnúčaťa.

“Mohol by si nám ju predstaviť a môžete sa stretávať u nás a nie bozkávať sa medzi panelákmi v kríkoch,” povedala mu mama, aby vedel, že je informovaná.

“Mami…,” ostal prekvapený touto informáciou.

“Palino, nemusíš mi nič hovoriť, ja ti nič nevyčítam, ani na teba netlačím, aby si mi čokoľvek vysvetľoval. Povieš mi to, až keď pocítiš potrebu mi to povedať,” radšej odišla mama z izby, aby jej syn nezbadal, že má slzy na krajíčku.

Peter vyšiel na balkón, ktorý osvetľovalo svetlo z izby. Zapálil si cigaretu. Vonku už bola tma. Na sebe mal stále červené pančucháče. Odkedy odišiel Paľo, tak sa nešiel ani osprchovať, ani sa neprezliekol, aby stále cítil na sebe Paľovo živočíšno. Po jeho odchode si tiež ľahol do postele a zaspal. Snívalo sa mu, že Paľo, ako zvyčajne, vychádza z morských vĺn. Peter mu podal ruku. Rozbehli sa, ale Paľo náhle spadol. Na jeho nohe, ktorá bola v bledohnedých rebrovaných pančucháčoch bolo uviazané lano. Peter ho potiahol, ale lano viac nepovolilo. Snažil sa lano rozviazať, ale nešlo to. Pokúsil sa uzol uvoľniť zubami, ale aj to bolo neúspešné.

Peter dofajčil cigaretu, hodil ju do ríny. Ozvalo sa: “Cukrú, cukrú.” Trochu nezvyčajný čas pre hrdličku, aby hrkútala v noci. Peter spozornel, pozrel sa smerom, odkiaľ sa ozval zvuk. Zbadal, ako sa medzi stromami pohol tieň, postava vystúpila do slabého svetla, ktoré sa dostávalo k lesu od pouličnej lampy. V siluete postavy spoznal Paľa. Rýchlo vbehol do izby, natiahol na seba krátke nohavice, v rýchlosti si obúval v balkónových dverách tenisky. Na rýchlo ešte vbehol nazad do izby, niečo zobral a zhasol svetlo. Zavrel balkónové dvere a už preliezal balkónové zábradlie. Vedľa zábradlia bola drevená konštrukcia, po ktorej sa dalo zľahka zliezť. Peter sa ako skutočný Superman, či Spiderman, rýchlo dostal do záhrady, a že mal k superhrdinom blízko, podčiarkovali jeho pančušky na nohách. Paľo sa priblížil k plotu. K plotu išiel aj Peter, ale na celkom iné miesto, kde stál Paľo. Peter na plote otvoril nenápadnú bránku, ktorú si pred tým Paľo nevšimol. Po chvíli chlapci stáli pri sebe. Nasledovalo objatie a vášnivé bozky, ako keby sa nevideli celú večnosť. Vlastne pre zamilovaného je večnosť aj pár hodín.

Jeden aj druhý pocítili, ako sa im pod prednými pančuškovými švami prebúdzajú ich dnes poctivo vyžmýkané kohútiky. Mladej rozbúrenej krvi stačilo pár hodín, aby sa v ich telách nazhromaždila sila, ktorá takmer okamžite ich operencov postavila do pozoru. Paľo sa pritlačil ešte viac k Petrovi, aby cítil, čo sa deje. Ich ruky sa dostali k operencom a popri bozkoch si ich začali masírovať. Paľo zatiahol Petra viac medzi stromy, do tmy. Peter si kľakol a vložil si Paľovho stoporeného vtáka do úst. Slabé zrýchľujúce sa vzdychy zanikali vo vzdialenom ruchu nočného mesta a miešali sa so šumením vetra, ktorý stromy oslobodzoval od zožltnutého a sčervenaného lístia. Peter bol voči Paľovi tiež ako vietor, on ho oslobodil od mililitrov vášne, ktorá ho dohnala až sem pod jeho balkón. Tlak tých niekoľkých mililitrov bol zrovnateľný s tlakom miliónov hektolitrov vody tlačiacej na priehradné múry Asuánskej, alebo ktorejkoľvek inej obrej priehrady. Keď Peter uspokojil Paľa, urobil aj on preňho takú istú službu. Keď sa chlapci lúčili, čo trvalo naozaj dlho, Peter podal Paľovi tubičku s liečivou masťou. Jeden z mnohých prípravkov, ktoré distribuovala Petrova mama. Mastička až zázračne dokázala zmierniť opuch na ich perách. Tie v ten deň absolvovali doslova bozkávací maratón.

***

Paľova mama sedela v kuchyni pri stole. Po lícach jej stekali slzy. Otvorili sa dvere a vošiel Paľov otec.

“Čo sa deje, Mária?” opýtal sa jej prestrašene.

“Náš syn, Palino, si našiel dievča,” s úsmevom mu povedala manželka.

“No vidíš, a ty si stále kuvikala…,” aj na otcovej tvári vidno spokojnosť.

“No čo, aj psychológ sa môže mýliť,” na ospravedlnenie povedala mama.

“A kde je?” opýtal sa otec.

“Išiel von, asi rande,” usmiala sa mama.

***

Paľo sedel len v červených pančuchách na stupienkoch pre víťazov. Ale ako víťaz určite nevyzeral. Sedel zosunutý na najnižšom stupienku, hlavu mal položenú na prvom mieste a plakal. Slzy sa mu kotúľali po lícach. Prišiel k nemu Peter, na nohách mal červené pančušky, na vrchu dúhové tričko. Začal utierať Paľovi slzy. Ten naňho pozrel vlhkými očami.

“Petrus, keď ja neviem, kam patrím?” povedal mu plačlivým hlasom.

“To nerieš, teraz patríš mne,” povedal mu Peter a kľakol si k nemu. Začal mu bozkávať uplakané líca. Pobozkal ho na pery, na krk prechádzal k Paľovým bradavkám, kde ho ako vždy zubami poťahal za chĺpky. Paľo zjajkol.

“Tu máš, aby si nejajkal,” postavil sa Peter, stiahol si červené pančušky, pod zlatistými chĺpkami bol Petrov kohút v plnej kráse. Paľo najprv pobozkal  chlpy, potom bozkami prechádzal okolo koreňu penisu, rukami pomasíroval jeho miešok. Pobozkal veľké a malé vajko a vráti sa k žaluďu. Stiahol predkožku. Jazykom prebehol po uzdičke a zmocnil sa ho ústami. Peter začal svoj koncert vzdychov a zavýjania. Peter sa dostal k vrcholu, telo sa mu naplo, tentoraz penis vytiahol a svoje semeno striekal rovno na Paľove pery.

“Pavel, toto ti vylieči pery aj dušu,” začal mu po perách rozotierať liečivé mililitre svojej vášne. A potľapká ho po líci.

“Pavle, dokedy chceš spať?” to ho po líci tľapkal otec.

“Už bude skoro desať, idem si zastrielať z pušky, mal si záujem ísť so mnou?” spustil rovno na syna.

“Dobre, oci, pôjdem,” preberal sa zo sna Paľo. Cítil, že má totálne tvrdého vtáka a v čom inom, ako v červených pančucháčoch. Nemal včera najmenší dôvod dodržať nejaké hygienické návyky. Červené pančucháče mali skvelú premiéru a prostredníctvom nich bol pri Paľovi aj Peter. Bol na nich jeho pach a určite aj zbytky, v ktorých by našli jeho DNA.

“Palino, volala pani Svikruhová,” ako keby nestačilo, že v izbe bol otec, tak prikvitla aj mama.

“A čo chcela?” trochu sa preľakol Paľo, čo ak prasklo ich milovanie, ak ich niekto videl, ak sa Peter priznal, že má milenca.

“Vraj máš ísť poobede k nim doučovať Petra vymeškané učivo,” vysvetľovala mama.

“Áno, mám,” prisvedčil Paľo.

“No a oni idú hneď poobede na nejakú oslavu na Moravu a budú tam aj spať, tak či by si nebol ochotný tam ostať aj cez noc, nech nie je Peter sám. Vraj tam vo vilovej štvrti boli vykrádačky,” oznámila trochu s obavami mama túto, pre Paľa určite skvelú správu.

“A to akože musím?” maskoval svoje nadšenie Paľo.

“Záleží na tebe, mám jej zavolať, ako sa rozhodneš,” netlačila ho do ničoho mama.

“No tak dobre,” zahral to tak, že sa obetuje pre toho “nešťastníka”, ktorý sa bojí byť v noci sám doma.

“Ty si mal nejaké iné plány?” vyzvedá otec, ktorého dokonale oblafol Paľo.

“No povedzme,” kamufloval ďalej Paľo.

“Vieš, ako to urob? Choď poobede k Petrovi, učte sa. Potom odíď, choď na to rande, a na večer tam pôjdeš spať,” s nadšením mu navrhovala mama.

“Kto tu hovorí o rande, mami?” zatváril sa akože zahanbene Paľo.

“No to je jedno, neviem, ako to dnes nazývate,” tvárila sa mama chápavo.

“Tak už vylez z postele, máš toho na dnes dosť!” súril ho otec.

“Dobre, vstanem, ale mohli by ste láskavo…,” rukami naznačoval, aby opustili jeho priestor.

“Ty máš pred nami tajomstvá?” prekvapene sa opýtala mama.

“Mami, žiadne, ale pochop, adolescent mal mládeži neprístupné sny, tak sa mu búria hormóny a cítil by sa trápne pred rodičmi so stoporeným pohlavným údom,” priamo povedal rodičom, prečo by chcel byť teraz sám.

“Chápaví rodičia adolescenta vždy dôsledne rešpektujú jeho nárok na súkromie,” s úsmevom vyvádzala mama z Paľovej izby aj otca. Inokedy by si Paľo uľavil rukou, ale ten deň, keď mal pred sebou doučovanie, k tomu rande a potom ešte aj vidinu prvej spoločnej noci strávenej s Petrom. Tak si povedal, že by určite nebolo dobré, aby si svoje sily na tento náročný maratón vystrelil už pri spomienke na Petra.

Paľo vstal z postele. Jeho červené pančušky sa pri prednom šve dvíhali hodne dopredu. Paľo si ich vyzliekol, keď ich mal v rukách, tak k nim privoňal. Bol tam koncentrát vôní včerajšieho dňa aj večerného výletu do vilovej štvrte. Preblesol mu zrýchlený film toho, čo za ten deň zažil, vášnivé bozky, potoky sĺz, Petrovu riťku, do ktorej vráža svojho roztúženého bojovníka, Petrov nevydarený pokus vniknúť do jeho riťky, fajčenie na balkóne, prsty od krvi, prísaha. Vybral si zo skrine čisté slipy, bledohnedé pančucháče a k tomu námornícke tričko s bledohnedými pruhmi. Zobral čisté a špinavé veci, pritlačil si ich na pomaly vädnúceho kohútika a odišiel do kúpeľne.

Počas raňajok sa snažil vymyslieť nejaký menovateľ pre dnešné stretnutie s Petrom. Chcelo by to niečo nové, niečo, čím by ho prekvapil, niečo, čo by sa mu páčilo. Mal však málo skúseností. Tie sa začali vytvárať len tento týždeň v utorok. Užili si spolu bledohnedé aj biele pančušky v utorok, bledomodré a sivé v stredu. Ako voajér sa kochal pohľadom na Petra vo štvrtok v zelenej pančuškovej variante. A piatok boli červené, lebo také si v piatok na seba obliekajú teploškovia. Kedysi tento výraz vnímal ako čosi dehonestujúce, nedôstojné a slabošské. Dnes to vnímal ako označenie čohosi veľmi krásneho, nežného, vzrušujúceho, za čo treba bojovať a nie sa za to hanbiť. Prečo by sa mal hanbiť za svoju lásku. To, čo on cítil k Petrusovi asi bude láska, veď čo iné mohlo byť tak krásne a vzrušujúce. Čo iné by mu mohlo vohnať motýle do brucha. Čo iné by ho v jeden deň vedelo dvakrát dohnať k slzám. Čo iné by mu prinieslo dosiahnutie tak krásnych a intenzívnych vrcholov. Čo iné by mu mohlo klásť toľko vážnych otázok, na ktoré chlapčenská duša tak túžila nájsť odpoveď.

Nakoniec, bledohnedé pančušky sú klasika, sú to tie najpančuškovatejšie pančuchové nohavice a s námorníckym tričkom s bledohnedými pruhmi bude vyzerať dobre. Na úvahy mal predsa celé doobedie, vlastne ani už tak veľmi nie celé, lebo keď odchádzali z domu s otcovou poľovníckou guľovnicou, bolo už takmer 11 hodín.

O trinástej sa Peter lúčil s rodičmi. Na sebe mal aj on bledohnedé vrúbkované pančucháče, na nich krátke texasky a bledohnedé tričko s krátkymi rukávmi. Všetko naznačovalo, že dnešný deň strávia chlapci v pančuškovej klasike. Peter na rozlúčku pobozkal mamu. Otcovi zdvihol na pozdrav ruku.

“Obleč si niečo normálne, keď ti príde ten spolužiak,” povedal mu otec.

“Toto je celkom normálne a pančucháče mimochodom nosí aj on,” odsekol mu Peter. Vzťah medzi synom a otcom by sa určite nedal nazvať ideálny, bolo cítiť medzi nimi napätie a vojnová sekera už asi bola vykopaná dosť dlho.

“Pančucháče na základke prosím, ale gymnazisti?” krútil hlavou otec.

“Tie asexuálne trápne spodky, čo nosíš ty, by som si na seba nedal ani…,” začal Peter.

“Ja ti pančuchy nezakazujem, a nenútim ťa ani, aby si nosil spodky, povedal som ti svoj názor,” argumentoval otec.

“Chlapci, nechajte to tak. Petinko, kačku máte v rúre, čo nezjete na večeru, daj potom do chladničky.”

Peťo prikývol, bol rád, že konečne vypadli. Mal dobrý pocit z toho, že sa odhodlal otcovi povedať, aby ho objednal na plastiku uzdičky. Otec síce hundral, že to už mohol mať dávno za sebou a samozrejme začal sondovať, či už má pravidelný sexuálny život.

“Ja sa nepýtam na tvoj sexuálny život, tak prosím nerieš ty ten môj,” odmietol mu čokoľvek bližšie o sebe povedať Peter.

Peter sa v izbe vyzliekol donaha. Teda zhodil zo seba len tri veci, tričko, kraťasy a pančucháče. Konečne mu jeho kohútik visel. V zrkadle si poobzeral svoje asymetrické guľky. To, že je ľavé väčšie a je nižšie, bolo naozaj dosť výrazné. Skúsil si potiahnuť miešok, ale ani to nebolo dobré, keď boli jedno vedľa druhého, trochu si zavadzali. Obzrel si svoje zlatisté chĺpky na ohanbí. Zdalo sa mu, že hodne dorástli. Išiel do kúpeľne a vybral elektrický holiaci strojček. Zastrikol si chlpy úplne na kratučko, iba nad penisom nechal malú, asi dvojcentimetrovú ofinku. Potom vybral žiletku, nastriekal penu a dohladka vyholil ostrihané miesto. Pozrel sa aj na svoje nohy, ale tých pár zlatistých chĺpkov nebolo ani vidieť. Mal jednoducho nohy ako stvorené na nosenie pančucháčov. Súmerné, s pevným svalstvom, pekne tvarované kolená. Po kaderníckom zásahu si ešte vyholil podpazušie, kde znova stihlo dorásť pár chlpov. Spomenul si, aký bol šťastný, keď sa mu objavili prvé chĺpky na ohanbí a v podpazuší. Bolo to až cez leto medzi ôsmou a deviatou triedou. Vtedy by si ich neoholil za žiadnu cenu. Bola to jeho pýcha. 

Pustil sprchu a poriadne sa vyumýval. Sprchovým gélom vôbec nešetril. Patričnú pozornosť venoval svojmu konečníku, lebo očakával, že dnes mu bude dopriata veľká pozornosť. Stále myslel pritom na Paľa. Túžil, aby sa ich vzťah mal šancu rozvíjať ďalej. Niečo veľmi silné ho na tom chlapcovi priťahovalo, ale stále mal obavy, že táto láska na prvý pohľad, či presnejšie na prvý pohľad, keď oči zbadali nohy v pančucháčoch, je odsúdená na zánik. Vyšiel spod sprchy, začal sa utierať. Keď sa pozrel do zrkadla, zbadal, ako sa mu z ľavého oka kotúľa slza. Jeho vnútorný hlas šepkal a prosil: “Palino, prosím ťa, neopusti ma!” Peter nebol veriaci, ale v tomto okamihu obrátil svoju prosbu k Bohu. “Bože, asi si, prosím ťa z celej duše, požehnaj mne a Paľovi. A prosím ťa, daj mi nejaké znamenie, že my dvaja k sebe patríme.”

Jeho prvý vzťah s Kamilom bol odsúdený na zánik veľmi skoro. Stačilo, že sa vrátili z lyžiarskeho a Kamil mal k dispozícii dostatok iných sexuálnych objektov. Petra sa nasýtil veľmi skoro a rýchlo. Ten druhý vzťah bol síce úžasný, intenzívny, ale krátky. Nebola šanca, aby sa rozvinul. Peter sa síce zamiloval, ale rýchlo aj on pochopil, že to bola jednorazovka s obmedzeným trvaním. Aj keď on by rád pokračoval, ten druhý “ON” to nepripúšťal. Od momentu, ako spoznal Paľa, teda od momentu, ako v ten krásny utorok zbadal na jeho nohách bledohnedé pančuškové rebrovanie, ho nazýval len “ON”. Určite “O ŇOM” povie Paľovi, ale ešte nie je ten správny čas. Ten vzťah s “NÍM” mu dal veľa, naučil ho, ako chutí skutočná rozkoš, naučil ho, že dá sa žiť len pre daný okamih. Naučil ho, že netreba si skoro robiť veľké nádeje, ale dal mu aj silnú zbraň proti svojmu otcovi. Otec si bol toho vedomý, a preto chtiac nechtiac musel tolerovať Petrovo drzé správanie. Za takú bezočivosť by si v čase pred tým, ako sa zjavil “ON”, vyslúžil Peter exemplárny trest a možno aj facku. Teraz mu to otec toleroval a matka netušila, prečo prestal byť otec v Petrových očiach autorita ako predtým.

Paľo bol síce začiatočník, doslova aj do písmena panic, ale panic s obrovským talentom. Všetko robil prirodzene, dával do toho dušu a úprimnosť, vedel byť nežný a citlivý, ale to, čo predviedol včera, malo silu, razantnosť až surovosť, akú používal voči nemu “ON”. Paľo mal v jeho očiach obrovskú perspektívu a potenciál, aby sa vypracoval na skvelého milenca. Ak by s niekým zažil to, čo zažíva teraz s ním, môže sa stať, že ho veľmi rýchlo opustí. A ten niekto môže byť pokojne chlapec, ale aj dievča, aj keď s dievčaťom to ešte nikdy nerobil. Rýchlosť, s akou Paľo napredoval, ho tešila, ale zároveň aj desila. Mal obavy, že o chvíľu mu nebude stačiť. Však nakoniec ho ani nedokázal urobiť do tej jeho krásnej riťky. Do tej riťky, ktorá keď má na sebe pančucháče a je ozdobená dvoma švami, je pre Petra vrcholom krásy, dokonalosti vzrušenia a sexuálnej príťažlivosti. Dnes ho musí do tej krásnej riťky poriadne uhryznúť tak, aby tam ostali odtlačené jeho zuby.

Peter otvoril druhú časť skrine, tú ktorú Paľo nevidel. V tejto časti mal uletené pančucháče. Takými nazýval tie, ktoré sa mu síce neskutočne páčili, ale také, ktoré by asi len tak ľahko neprehrýzli jeho spolužiaci, keby sa z nich prezliekal na telocviku. Boli tam aj dievčenské farby, teda červené, žlté, oranžové, potom rôzne prúžkované, kárované, bodkované a aj s obrázkami. Aké si dá dnes? Siahol najprv po fialových s rôznofarebnými bodkami. Natiahol ich na seba. Nevyzeral v nich zle, ale nebol spokojný, nemal tričko, ktoré by sa k nim hodilo. V tom si všimol žlté tričko s bodkami rôznych veľkostí a rôznych farieb. Natiahol si ho na seba. Tričko vyzeralo skvele, ale pančucháče, hoci boli veselé, pri tom tričku vyzerali fádne, doslova nudne. Zbadal pruhované, vytiahol ich, nohavicová časť bola čierna, na vrchnej časti stehien bol červený pruh, potom oranžový, nad kolenami žltý, kolená boli zelené, horná časť lýtok modrá, potom fialová a ponožková časť znova čierna. Tieto pančušky mal na sebe iba raz, keď mu ich kúpila mama. Vyskúšal ich a zdali sa mu cez, tak ani neboli ešte prané. Privoňal k ním, stále ich bolo cítiť novotou. Fialové zo seba zhodil a natiahol si čierne pruhované. So žltým tričkom to vyzeralo skvele. Fialové starostlivo poskladal a vrátil do skrine. Rozhodol sa, že takto počká Paľa. Jeho dnešný výber nemal šancu uhádnuť, uvažoval Peter, iba ak by mu pomohla nejaká vyššia sila.

“Bože, máš šancu predviesť sa,” obracal sa znova na Boha, náhle sa zháčil. “Prepáč, žiadal som ťa o čosi iné, dôležitejšie, toto si nevšímaj!” Pod tlakom tých všetkých myšlienok a úvah potreboval Peter cigaretu. Zobral si čiernu mikinu, znova sa obzrel v zrkadle. Bol sám spokojný s tým, ako vyzerá, a v pruhovaných pančucháčoch vyšiel na balkón.

Počas fajčenia sa snažil zaháňať všetky katastrofické myšlienka a scenáre so zlým koncom. Po cigarete sa vrátil do izby. Zhodil mikinu a dúhovo bodkovaný išiel dole do obývačky. Pustil Pink Floyd a Dark Side on the moon a posadil sa na schody. Započúval sa do hudby a uvedomil si, že vybral naozaj dobre. Na obale CD-čka bol lúč svetla prechádzajúci optickým hranolom, ktorý sa rozkladá na dúhové pruhy. Počúvajúc hudbu, ktorá sa niesla priestorom, prestal vnímať čas. Začala prvá skladba druhej strany Money. Zrazu pocítil zovretie, váha tela útočníka ho zvalila na schody. Ruky mu dal neznámy bleskovo dozadu, Peter počul kovové cvaknutie. Jeho ruky boli znehybnené v putách. Snažil sa dať hlavu tak, aby na útočníka videl, ale podarilo sa mu zbadať len ruku v koženej rukavici a čierne tričko. Počul trhanie pásky, zrazu pocítil, ako mu páska zalepila ústa. Na hlavu mu útočník natiahol čierne vrecko, dalo sa cezeň dýchať, ale nič nevidel.

Petra napadla jediná možnosť, to môže byť jedine “ON”, ale “ON” predsa jasne povedal, že je koniec. Taká bola dohoda. Ak to nie je “ON”, tak potom to musí byť skutočný zlodej.

Hodnocení
Příběh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (21 hlasů)
Vzrušení: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (20 hlasů)
Originalita: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (20 hlasů)
Sloh: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (20 hlasů)
Celkem: 1 1 1 1 1 1 1 1 1 1 (32 hlasů)

Autoři povídky

Celé jméno-
Věk0

Život bez pančucháčov, je život s holými nohami.

Autor

Nezapomeň napsat komentář, a podpořit tak další publikaci autora!

Komentáře  

+2 #4 správablack 2022-08-29 15:17
Cituji mishoples:
krásny príbeh, čítam od začiatku a chalanom fandím,aby zostali spolu už navždy.Patria k sebe. Pamätám časy pančušiek. autor máš veľký talent písať precítene a zároveň vtipne,veľmi sa mi to páči. Teším sa na ďalšiu časť.

Ďakujem za uznanie aj záujem o tento príbeh. Cesta týchto chlapcov bude kľukatá a zauzlená, tak ako ju dokáže zauzliť len život sám. Po malých a veľkých víťazstvách, ich čakajú aj prehry, pády a aj trpká skúsenosť, ale vždy budú hľadať spôsob ako sa chytiť za ruky otočiť sa k slnku a bežať mu v ústrety.

Cituji mishoples:
krásny príbeh, čítam od začiatku a chalanom fandím,aby zostali spolu už navždy.Patria k sebe. Pamätám časy pančušiek. autor máš veľký talent písať precítene a zároveň vtipne,veľmi sa mi to páči. Teším sa na ďalšiu časť.

Ďakujem za uznanie aj záujem o tento príbeh. Cesta týchto chlapcov bude kľukatá a zauzlená, tak ako ju dokáže zauzliť len život sám. Po malých a veľkých víťazstvách, ich čakajú aj prehry, pády a aj trpká skúsenosť, ale vždy budú hľadať spôsob ako sa chytiť za ruky otočiť sa k slnku a bežať mu v ústrety.

mishoples - chcel som Ti napísať správu, ale asi tu nie si zaregistrovaný- Tak Ti ju dám sem - Veľká vďaka za Tvoje slová, ani si nevieš predstaviť ako to vie človeka potešiť. Mňa neskutočne baví písať tento príbeh. Doslova si to užívam. Keď to prináša radosť aj niekomu inému, moja radosť sa násobí. Aké sú tvoje spomienky na pančucháče? Do akého veku si ich nosil. Ahoj black
Citovat
+3 #3 otoč sa k slnku 6mishoples 2022-08-28 03:52
krásny príbeh, čítam od začiatku a chalanom fandím,aby zostali spolu už navždy.Patria k sebe. Pamätám časy pančušiek. autor máš veľký talent písať precítene a zároveň vtipne,veľmi sa mi to páči. Teším sa na ďalšiu časť.
Citovat
+1 #2 Vďakablack 2022-08-23 01:05
za koment GD. To ma teší, že si octal v napätí. Treba si počkať na pokračovanie. Škoda, že len Ty si ochotný zdieľať svoje pocity.
Citovat
+2 #1 UffGD 2022-08-21 16:32
a jsem hotový :D 😜 Je to čím dál lepší, teda až na ten konec. Docela mne z něj jímá hrůza i obava. :sad:
Citovat