Otoč sa k slnku – 5. Päť kvapiek krvi

Z tmy javiska vychádza na scénu silueta chlapca, vchádza do svetla, má na sebe červené pančucháče a červené tričko. Zo smeru hľadiska prichádza druhá postava, tiež má na sebe červené pančucháče a námornícke tričko s červenými pásikmi, v rukách má ružu. Podal ružu čisto červenému Petrovi. Miesto bozku mu ústa pošepli. 

“Ďakujem ti, teploško.” Zrazu sa na tvári Petra zjavil zlomyseľný úškrn.

“Ale aj tak si prostitút a špiceľ!” Paľo sa strhol. Otvoril oči. Tesne pri ňom znavený milostnými hrami spal Peter.

Paľo sa priblížil k jeho tvári prstami. Priblížil sa k pokožke na očiach, ruka pokračovala okolo nosa k ústam. Bol od neho vzdialený bruškami prstov len pár milimetrov. Dával si pozor, aby sa ho nedotkol, aby ho nezobudil. Netušil, koľko je hodín, koľko spali po tom, ako zažili prvé spojenie do análu.

Tak už nie som panic, pomyslel si Paľo. Niektorí hovorili, že prvý raz je to o ničom, ale to nevraveli o sexe medzi chalanmi, to vraveli o sexe s babou. To ešte stále nevedel, aké je, ale s Petrom to bolo krásne. Takmer súčasne dosiahli vrchol. On nastriekal výrony lásky do jeho útrob a Peter naškrobil perinu.

Po vyvrcholení obaja “teploškovia”, ako sa v ten deň začali s tou najväčšou nehou oslovovať, zaspali. Do pravidelného Petrovho dychu zaznel Paľov hlas.

Oh, Petrus, oh, Petrus.
Aj keď sa k nám temné oblaky priženú,
Petrus, Petrus, budeme sa milovať
a nosiť na rukách, naše nohy v pančuchách.

Peter potvoril svoje modré oči, zahľadel sa na Paľa. Nevedel, či spev sa mu sníval, alebo to bolo naozaj.

“Ty si spieval?” pošepol.

“To sa ti snívalo,” uisťoval ho Paľo.

“Pali, odkedy sme sa… odkedy si k nám prišiel v utorok, odvtedy sa mi s tebou sníva každý deň,” prezradil Peter.

“Aj mne, Petrus.” 

“Mne sa sníva, že stojím na brehu mora, mám na sebe biele pančucháče, biele tričko…,” začal popisovať Peter.

“Neuveriteľné,” vzdychol Paľo.

“Vážne,” prisvedčil Peter.

“Pokračuj,” poprosil Paľo.

“Z morských vĺn vystúpi postava, si to ty. Máš na sebe bledohnedé pančucháče a také isté tričko. Vystupuješ z mora, ale si suchý. Chytím ťa za ruku a rozbehneme sa smerom k zapadajúcemu slnku.

Ty sa ma spýtaš: ‘Kam bežíme, Petrus?’

Ja ti poviem: ‘K slnku!’

Bežíme a po chvíli sa ma opýtaš znova: ‘Prečo bežíme k slnku?’

Ja ti odpoviem: ‘Bežíme k slnku, aby boli tiene stále za nami,’” dokončil Peter.

Paľo bol unesený pri predstave týchto romatických obrazov. Hoci bol pri mori len 3× vo svojom živote, fascinoval ho. Cítil pri pohľade na morské vlny dotyk nekonečnosti a slobody. Pocit maličkosti človeka a obrovskej sily prírody. Po chvíli precitol.

“Neuveríš, keď ti poviem, čo v sne vidím ja,” vyrozprával mu prvú verziu sna na javisku. Verziu s Monikou nespomenul ani náhodou. Keď dokončil, chlapci si hľadeli mlčky do očí.

“Ty máš veľmi rád divadlo?” opýtal sa Peter.

“Ano, a ty?” čakal, čo povie.

“Všetko, čo máš rád ty, budem mať rád aj ja,” šeptom mu sľúbil Peter.

“Petrus, môžem ťa pobozkať?” opýtal sa Paľo.

V jeho hlase bola túžba, neskutočná a úprimná túžba i žiadostivosť po dotyku Petrových pier. Odpovede sa nedočkal, Peter si ho privinul rukou a prisal sa mu na pery. Nasledovala séria najprv opatrných, jednoduchých dotykov, ktoré začali narastať do vášne, žiadostivosti a vzrušenia. Prvý zapojil jazyk Peter, vnikol do Paľových úst, dotkol sa Paľovho jazyka, po chvíli začali preteky, ktorý jazyk viac preskúma ústa toho druhého. Lavína bozkov nemala konca, stále sa stupňovala. Paľa zalievali pocity rozkoše, pocity, po ktorých túžil. Od prvého okamihu ich kontaktu chcel pobozkať Petra, ale nemal odvahu. Celé to bolo neuveriteľne krásne a najkrajšie na tom bolo to, že to bolo skutočné. Nebol to sen. To, čo sa dialo medzi chlapcami, bolo vyvrcholením ich zblíženia. Potvrdením, že okrem obrovskej fyzickej príťažlivosti, ktorá medzi nimi vzplanula zhruba pred 100 hodinami v momente, keď jeden zbadal na nohách druhého pančucháče, sa medzi nimi rozhorel plameň lásky. Z tých 100 hodín ich spolu strávili len 10. 600 minút vyvrcholilo smršťou bozkov. Nedokázali sa nasýtiť jeden druhého.

Paľo nevedel, ako odventilovať ten neskutočný pocit blaženosti. Ak existuje skutočná nirvána, tak zrejme vyzerá presne tak, ako to, čo prežíval Paľo. Cez slzné kanáliky sa z neho začali vyplavovať potôčiky sĺz šťastia. Ak by sa v tom danom okamihu nerozplakal, jeho 18-ročná duša v tak isto starom tele by explodovala. Roztrhalo by ju na márne kusy.

“Prečo plačeš, stalo sa niečo?” nerozumel Peter tomuto prívalu sĺz.

“Nič, vlastne áno. Tie bozky to je…” Nenachádzal slová na to, aby vyjadril, čo cíti. Peter ho pohladkal po tvári. Aj on pocítil ten nával emócie. Cítil, ako sa aj jemu tlačia do očí slzy. Tak isto slzy šťastia, ale aj slzy dojatia. Fascinovalo ho, že ten pevný a rozhodný Paľo, ktorý ho bez problémov znehybní na zemi, aby sa dostal k jeho šteklivému pupku, ten Paľo, ktorý mu tak vášnivo ústami vyžmýka jeho kohútika, ten Paľo, ktorý ho pred dvoma hodinami pomiloval tak krásne, že okamžite po tom od rozkoše zaspal, ten Paľo, ktorý mu čosi neuveriteľne nežné spieval, tu teraz pred ním plakal. Bol ako malý chlapec, ktorý si práve rozbil koleno, a cez roztrhnutú pančušku mu premoká krv. Peter pocítil, ako aj jeho slzné kanáliky začali uvoľňovať slanú tekutinu katarzie. Posvätili to, čo zatiaľ medzi nimi vznikalo, očistili ako svätenou vodou novorodenca na krste, aby sa v nepoškvrnenosti, čistote a odpustením všetkých hriechov minulých, prítomných a budúcich posunuli o stupeň vyššie.

“A ty prečo plačeš?” cez slzy sa ho opýtal Paľo.

“Preto, lebo si pri mne, lebo ma v každom okamihu prekvapuješ, lebo si neuveriteľne…,” zamyslel sa Peter.

“Neuveriteľne aký?” chcel počuť od Petra, ako ho vidí.

“Si neuveriteľne…,” hľadal tie správne slová, nechcel mu povedať, že je krásny, aj keď bol, ani to, že je sladký, ani to, že ho na ňom vzrušuje všetko, od jeho hustých vlasov, uplakaných sivých očí, jeho pehy okolo nosa, krásne pery, dráždivé chĺpky na bradavkách, jeho pevný vták, dokonalé nohy, ktorých krásu znásobovali červené pančucháče.

“Si neuveriteľne autentický a presvedčivý,” povedal mu Peter.

“Petrus, vysvetli vidlákovi, čo tým myslíš?” snažil sa odľahčiť situáciu Paľo.

“No to, čo zažívam tento týždeň s tebou, to som nezažil s nikým,“ snažil sa Peter pomenovať, čo cítil. Posadil sa na posteľ, svoje nohy v červených pančucháčoch vystrel pred seba. Paľo spravil to isté.

“Vieš, to všetko, čo sme robili, tak nerobil som to prvý raz a predsa s tebou to bolo, a hlavne všetko je, tak úprimné a pritom aj nežné, aj vášnivé a cítim…” Náhle mu došli slová. Chytil Paľa za stehno a pozrel sa mu do očí. Tak veľa by mu chcel povedať a zrazu nevedel čo.

“Ako si uhádol dnes, že mám na sebe červené pančuchy,” zmenil radšej tému.

“Pravdu?” opýtal sa Paľo.

“Ty si ma aj dnes špiónoval?” skrslo v Petrovi podozrenie.

“Nie Petrus, jednoducho som nechcel uhádnuť, aké pančušky máš na sebe, a keď si mi v stredu ukázal v skrini svoje, tak som si všimol, že červené nemáš.” chytil ho aj Paľo za stehno v hladkých červených pančucháčoch a začal ho hladkať, pritom mu prstami z líca utieral slzy. Priblížil sa k jeho lícu a oblizol mu jeho slzy. Ďalšia Petrova tekutina, ktorú ochutnal bola slaná a plná lásky.

Peter to urobil tiež.

“Tak ty si ma chcel nechať vyhrať podfukom?” zvážnel Peter.

“Nooo, povedzme,” priznal Paľo.

“Pali, prosím ťa, nerob to a skúsme si my dvaja vždy hovoriť pravdu. Súhlasíš?” nenástojil, ale v pohľade mal niečo naliehavé.

“Som za,” po chvíli sľúbil Paľo. Peter ho chytil za ruku a povedal mu:

“Poď!” Zobral ho za ruku a zišli dole do obývačky. Zo zásuvky vybral spray s liehom a bodec na odber krvi. Paľo sa ani nenazdal a mal na ľavej ruke prepichnutú kožu na ukazováku, prostredníku aj prstenníku. Na miestach vpichu sa objavili kvapky krvi. Tak isto si aj Peter prepichol prsty na svojej ľavej ruke. Priložil svoj ukazovák na Paľov ukazovák a povedal:

“Vždy pravda!” Dotkol sa svojím prostredníkom Paľovho a vyslovil druhé slovo pokrvnej prísahy.

“Úprimnosť! Otvorenosť! Priložil prstenník na prstenník. Chvíľu čakal, aby sa mladícka rozbúrená krv spojila, a potom vzal Paľovu ruku a krvavé prsty mu po jednom oblízal. To isté urobil aj Paľo. Cítil sladkú a kovovú chuť Petrovej aj svojej krvi. Peter chcel túto prísahu spečatiť bozkom, ale Paľo ho zastavil. Zobral bodec aj on, postriekal dezinfekciou Petrov palec a malíček, prepichol ich Petrovi, potom sebe, pri prepichovaní vlastných prstov mal trochu problém, Peter to zbadal, zobral bodec a prepichol mu malíček aj palec. Paľo sa dotkol malíčka malíčkom a povedal.

“Láska!” Potom sa blížil k Petrovmu palcu svojím a vyslovil: “Vernosť!”

Peter trochu ucukol.

“Si si istý?” chcel vedieť, či si bol Paľo naozaj vedomý toho, k čomu sa chce zaviazať.

“Som.” Pritlačil palec na palec. Chlapci si znova v ústach vzájomne “umyli” svoje prsty.

Teraz sa Paľo prisal na Petrove pery. Tento bozk bol iný, ako tie, ktoré vyprovokovali pred pár chvíľami slzy. Toto bol bozk prísahy a sľubu. V tom okamihu ani jeden z nich netušil, ako dlho budú schopní dodržať, čo si práve sľúbili. V tom okamihu bol každý sám za seba viac ako presvedčený, že z jeho strany k porušeniu nepríde a za kamaráta by bez mihnutia oka dali ruku do ohňa.

Po bozku Peter znova nalial whiskey a na ex ju vypili. Ešte raz sa pobozkali a Peter odviedol Paľa na balkón. Obaja boli vo svojich výrazných červených pančucháčoch, Paľo s červeno-bielym pásikovaným námorníckym tričkom, Peter s červeným a obaja mali na sebe čierne mikiny. Peter z mikiny vybral cigarety, ponúkol Paľa, ten najprv nechcel.

“Toto je výnimočná, už ťa nikdy nebudem ponúkať, pokiaľ si sám nevypýtaš.” Paľo si zobral cigaretu. Už pri pripaľovaní bolo vidieť, že s fajčením nemá veľké skúsenosti. Najprv sa rozkašľal, ale potom cigaretu statočne vyfajčil. Po cigarete cítil, ako sa mu točí hlava. Začal zhlboka dýchať a pomaly ho nevoľnosť začala prechádzať.

“Mali by sme sa pozrieť na matematiku, alebo…,” čakal Petrovu odpoveď.

“Radšej ešte jedno alebo a potom matika,” navrhol Peter. Paľo sa k nemu pritisol a dlaňou ho chytil za zadok, ktorý obopínal elastický úplet hladkých červených pančucháčov, pod nimi cítil jeho krásny pevný zadok.

“Teraz by si to mohol skúsiť urobiť ty mne,” navrhol mu Paľo, rád by zistil, aký je to pocit, keď mu do tela vnikne pevný Petrov penis.

“Pali, môžem sa pokúsiť, ale neviem, či sa mi to podarí,” mal obavy Peter.

“Petrus, keď som to zvládol ja…,” dolieval mu odvahu Paľo.

“Ja mám skrátenú uzdičku, robil som to len s babou,” priznával sa Peter.

“Aké to bolo?” opýtal sa Paľo a otočil si ho k sebe. Cítil, ako sa im dotýkajú ich nohy, ako sa im pod prednými švami prebúdzajú ich kohúty.

“Masaker!” pošepol Peter.

“Také dobré?” vyzvedal ďalej Paľo.

“Nie, masaker v zmysle kopec krvi, ona bola panna a ja som si natrhol uzdičku,” spomínal na tú nepríjemnú situáciu Peter.

“A to sa ti deje vždy, keď…,” zisťoval Paľo.

“Iné keď už nebolo,” priznal sa Peter, ktorý vlastne až tak veľa skúseností nemal, ako sa tváril. Paľo ho pobozkal.

“Skúsiš, ak to nepôjde, tak nič,” znova ho posmelil bozkom. Chlapci držiac sa za ruky vošli do izby. Peter nasmeroval Paľa tak, aby sa dal na posteľ na štyri. Zozadu mu stiahol pančušky pod zadok. Začal mu dráždiť dierku najprv prstami. Paľo sa zdvihol a podal mu lubrikant. Na chvíľu sa spojili v dlhom bozku. Paľo sa vrátil poslušne do svojej “zvieracej” polohy v očakávaní nového zážitku. Už to, ako ho Peter dráždil prstami, bolo vzrušujúce, cítil, ako sa mu prebúdza kohútik. Zrazu pocítil pri svojej dierke Petrovu tvár, jeho nos sa mu zaryl medzi polovičky a cítil, ako mu dierku zvlhčuje Petrov jazyk. Peťo sa chvíľu takto s ním hral, párkrát jazyk nahradili prsty. Pripravoval si ho na svoju premiéru. Paľo cítil, že Peter mu chodí okolo prostaty, párkrát sa jej aj dotkol, načo Paľo zavzdychal, ale Petrove prsty nedokázali zotrvať na tom správnom mieste. Jeho dierka sa začala uvoľňovať, nekládla už taký odpor. Peter sa prisunul k Paľovým polovičkám lonom. Pod pančucháčmi bol vidieť jeho stoporený penis. Stiahol ich. Žaluď penisu sa zalamoval smerom dole, bol to neklamný dôkaz skrátenej uzdičky. Peter sa ho snažil vtlačiť do Paľovej dierky, ale tá neznámemu votrelcovi kládla zatiaľ úspešný odpor. Paľo by rád ovládal svoj zvierač, ale ten konal reflexívne. Cítil, ako sa Peter neúspešne snažil dostať doňho svoje baranidlo. Po chvíli sa to predsa len podarilo. Obaja chlapci zjojkli bolesťou. Paľo mal dojem, že Peter doňho vošiel s čímsi dvakrát objemnejším ako to, čo držal v ruke, alebo dráždil v svojich ústach. Paľo po chvíli bolesti pocítil nový level sexuálneho zážitku, celkom sa mu to začalo páčiť, pokúsil sa začať prirážať, ale po chvíli baranidlo zmizlo z boja.

Peter pri vnikaní do Paľa cítil len bolesť. Sprvoti sa ju snažil eliminovať, ale ako začal roztúžený Paľo násobiť tlak na jeho, nie 100% bojovníka, musel ho stiahnuť z boja.

“Pali, mrzí ma to, nepôjde to,” ospravedlňoval sa Peter.

“Ak by sme pokračovali, uzdička by sa roztrhla, a to by asi bolo dosť v riti…,” vysvetľoval Peter, že otvorená rana v konečníku, asi nie je to pravé orechové.

“No, a keď je naozaj v riti…,” trochu ironicky sa pousmial Paľo. “Čo budeme robiť, teda, čo chceš ty s tým robiť?” zvážnel Paľo.

“Musím ísť na plastiku, už som to mal mať za sebou, ale vždy do toho niečo prišlo, alebo som to odložil. Mám tak trochu z toho strach,” priznal sa Peter.

“A je to vážny zákrok?” vyzvedal Paľo.

“Nie, robia to v lokálke, ani ťa nehospitalizujú,” odvetil Peter.

“Tak si to daj urobiť čím skôr, nech môžeme…,” navrhol Paľo.

“Ak mi to urobia, sme 14 dní bez akéhokoľvek sexu Pali. Je to operácia a budem mať aj stehy,” upozornil ho, že to nie je až tak jednoduché.

“A do čerta!” zanadával Paľo. 18 rokov bez sexu vydržal, a keď ho prvý raz dostal pred štyrmi dňami, tak aj predstava 24 hodinovej pauzy je na mašľu. Čo 24 hodinová, už po dvoch hodinách bol znova vzrušený a nabitý energiou ako búrkový mrak.

“Poď, urobím ťa ústami,” ponúkol Peter náhradu za to, čo sa mu nepodarilo.

“Nie, daj nech dám umelé dýchanie a masáž srdca tvojmu ubolenému kokôtikovi,” a už sa k nemu skláňal Paľo. Vzal ho do úst a začal ho nežne láskať. Rukou mu masíroval jeho asymetrické guľky. Dnes mu pripadali omnoho komickejšie, ako keď si to všimol prvý raz. Netrvalo dlho a Peter naplnil Paľove ústa svojím semenom. Paľove pery sa rozlúčili bozkom s Petrovým žaluďom, ktorému pobyt v ústnej dutine, oproti tomu druhému koncu, nerobil žiaden problém. Pritúlil sa k Petrovi a pobozkal ho. Cítil, ako mu Peter cez pančušky stláča jeho bojovníka.

“Petrus, a keď si dáš urobiť tú uzdičku, nedáš si podvihnúť aj ľavé vajko?” s úsmevom mu predostrel návrh na skrášlenie jeho inštrumentu. 

“Prečo?” zadivil sa Peter.

“Vieš, pripadá mi také smiešne,” vysvetlil mu Paľo svoju požiadavku.

“To urológovi poviem, že podvihnite mi ľavé vajce, lebo môjho partnera to tak rozosmieva, že sa nedokáže sústrediť na fajčenie?” hral trochu urazeného Peter, vedel, že jeho guľky sú také, ale nepovažoval to za problém. “Zato tvoje gule sú presne podľa kružidla?” chcel odviesť pozornosť od svojho párového orgánu na kamarátov.

“To ja len tak, prepáč, a nakoniec trochu smiechu nikdy nezaškodí,” zľahčoval svoj návrh Paľo.

“No dobre, uvidíme,” povedal Peter a išiel k písaciemu stolu. “Ostaň ležať a zavri oči, ak ich nebudeš mať zavreté, tak ti nedám, ani ťa nevyfajčím,” vyhrážal sa Peter. Paľo ho poslúchol, ale neodpustil si vyhrážku.

“Tak ťa jednoducho znásilním!” Peter vybral zo zásuvky kružidlo, otočil ihlu na druhú stranu, kde bol len milimetrový bodec, aby kružidlo pri rysovaní na ryse nespôsobilo na papieri dieru durchom. Vrátil sa k Paľovi, pravou rukou mu stiahol červené rebrovanie pančucháčov. Obzrel si jeho guľky, naozaj vyzerali až prekvapivo symetricky. Potom mu pobozkal penis, ktorý bol už napol vzrušený. Stiahol mu predkožku, párkrát rukou potiahol hore dole a potom ho nasal do úst. Paľo začal vzdychať blahom. Jeho kohút sa nalieval, keď pocítil na miešku pich a vzápätí ďalší. Paľo otvoril oči, videl vedľa Petrovej hlavy ruku s kružidlom.

“Čo robíš, ty sadista!?” reagoval Paľo.

“Niekto má pichľavé reči, ja mám pichľavý nástroj!” pustil Peter z úst Paľov penis.

“No počkaj!” rozmýšľal Paľo, ako sa dostane z polohy týraného trestanca.

“Nebráň sa, lebo ťa cez guľky prepichnem ako kurča,” ani nedopovedal a Paľo zvieral jeho ruku z kružidlom, bleskovo mu ju vytočil a kružidlo padlo na zem. V útoku neprestal a začal sa zmocňovať Petra, nerobilo mu to veľký problém, lebo vedel, že mal nad ním fyzickú prevahu znásobenú piatimi rokmi trénovania juda. O chvíľu bol na Petrovom chrbte, zo zadku mu stiahol pančušky a bez prípravy sa mu začal vzrušeným vtákom dobíjať do jeho dierky. Peter sa na oko bránil, ale bol rád, že vyprovokoval Paľa k takej “surovosti”. Ako Paľovo baranidlo vniklo dnu, Peter začal so svojimi hlasnými reakciami. Vtedy si Paľo uvedomil, že je možno až moc drsný.

“Petrus, nebolí, mám prestať?” opýtal sa ho Paľo.

“Neopováž sa, to je skvelé, len pokračuj,” užíval si Peter rozvášnený Paľov temperament.

Páčilo sa to aj Paľovi, ako vnikal živočíšne do Petra. Petrove vzdychy a žiadostivé výkriky ho dostávali do varu. Peter sa náhle z Paľovho zmocnenia odzadu vymanil, ľahol si na chrbát a zdvihol nohy tak, že si ich oprel o Paľove plecia. Paľo sa sprvoti zľakol, že má Peter toho dosť, ale pochopil, že je to len zmena polohy. Znova vnikol medzi Petrove polovičky, dierka už bola rozmasírovaná a Paľovho bojovníka ochotne pustila dnu. Znova sa spustil koncert Petrových stonaní a zavýjania, Paľove vzdychy vzrušenia a občas plieskavý zvuk. Ozval sa vtedy, keď Paľo zasúval svoj penis až na doraz a ťaplo jeho lono o Petrov zadok. Už, už sa blížil Paľo k vrcholu, Peter to zacítil, tak sa znova vymanil aj z tejto polohy. Oddialil tak, aby Paľo dosiahol vrchol. Paľovi naznačil, aby si sadol na posteľ a on si naňho opatrne sadol a zároveň sa mu nasunul na stoporený úd. Rukami sa zaprel o Paľove kolená a teraz on udával rytmus zasúvania. Paľo pochopil, že ak chcel korigovať rytmus tak, aby si naozaj urobil dobre, musel uchopiť Petrov zadok oboma rukami a na penis si ho nasúvať. Po chvíli sa mu telo naplo a v sérii zášklbov začal v ten deň už druhý raz napĺňať Petrovo vnútro teplým semenom. 

Chlapci sa spojili v dlhom bozku, v ktorom jeden druhému ďakovali za krásne chvíle milostnej hry. Paľo bol uspokojený, ale Petrov kohút stál už znova ako svieca so zalomeným knôtom. Paľo ho vzal do úst a urobil všetko pre to, aby Petrov kohút mohol zaľahnúť na jeho asymetrické guľky.

Keď Peter striekal, cítil, ako ho Paľo náruživo saje a prehĺta jeho mililitre lásky. Po tomto akte zbližovania chlapci znova vyšli na balkón. Paľo odmietol cigaretu, tak fajčil len Peter.

“Trochu nespravodlivé skóre, vediem o jeden vrchol pred tebou,” uznal Peter, že Paľo je v nevýhode.

“To nič Petrus, keby si mal porovnať sex s mužom a so ženou, v čom je rozdiel?” pozrel sa naňho s dôverou Paľo.

“No, so ženou to robíš do vagíny a s mužom do análu, úst, alebo rukou,” tváril sa Peter tak, že mu otvoril tajomnú trinástu komnatu.

“Ty asymetrický vajcoš, keby si mi to nepovedal, tak by som to stále nevedel a do úst, riťky alebo rukou to môžeš robiť z babou tiež!” ďakoval mu Paľo svojskou iróniou za informáciu.

“Ja viem, len som ťa naťahoval, s babou je to také veľmi živočíšne, až biologické, zachovanie rodu, ale s mužom to je naozaj o rozkoši, alebo ak chceš, o láske. Stačí?”

“No, povedzme,” prijal toto vysvetlenie ako uspokojujúcejšie.

“A s koľkými mužmi, alebo chalanmi, si to robil?” chcel vedieť Paľo.

“A mám počítať aj všetkých honičov?” spýtal sa Peter.

“No povedzme aj tých,” súhlasil Paľo.

“Tak to bolo asi 10. Chceš to presne?” Peter mu podal cigaretu, aby si potiahol. Paľo si potiahol.

“A koľko bolo takých, do ktorých si sa zamiloval, alebo cítil k nim niečo viac?” pokračoval v otázkach Paľo.

“Dvaja,” odvetil Peter. “Nie, prepáč, traja,” upresnil vzápätí.

“Povedz mi niečo o nich,” požiadal ho Paľo, aby odhalil svoje citové vnútro. Peter zahasil cigaretu, odhodil ju do ríny. Na to prievan pribuchol balkónové dvere. Bolo počuť, ako v zámku zacvakol jazýček. Paľo rýchlo skúsil dvere, ale tie boli napevno zavreté a na balkóne bola z vonku guľa.

“Do čerta, to tu teraz ostaneme len v pančuškách, kým neprídu vaši!?” začal panikáriť Paľo.

“Neplaš sa!” upokojil ho Peter a pod parapetom potiahol nenápadnú páčku, bolo počuť cvaknutie jazýčka a Paľo skúsil potlačiť dvere a tie sa poslušne otvorili.

“Chvála bohu, tak povedz niečo o nich,” pripomenul mu Paľo, že by chcel spoznať jeho citovú minulosť.

“Myslím, Palino, že je najvyšší čas, aby sme sa pustili do matiky a fyziky a možno aj chémie.” Bolo viac ako jasné, že Peter nemá najmenšiu chuť teraz vymenovať alebo prezradiť niečo bližšie o svojich bývalých milencoch. Vlastne oni ani nemusia byť bývalí, pomyslel si Paľo. Chlapci vošli do izby.